Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21T/30/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sopúcha a prísediacich Petra Ostertága a Evy Čentéšovej v trestnej veci obžalovaného U. Q., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.06.2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný,

U. Q. narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom H. ulica č. XX, T.,

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora v T., sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, že :

dňa 12.11.2011 v čase okolo 02:40 hod., v Nitre, na Mostnej ulici pred barom Devil?s Pub fyzicky napadol poškodeného U. I., bytom T., tým spôsobom, že ho udrel päsťou do tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho niekoľkokrát kopol do tváre, následkom čoho poškodený U. I. utrpel obojstrannú zlomeninu hornej čeľuste, pomliaždenie obličaja, drobnú ranku na dolnej pere vpravo, otras mozgu, trieštivú zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, zlomeninu bočnej steny ľavej očnice bez posunu úlomkov, odlomenie z korunky siedmeho zuba vľavo dole, dôsledkom čoho bol práceneschopný od 12.11.2011 do 31.12.2011, t.j. 49 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených : Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava a DÖVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Nitre, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal na U. Q. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“) Okresnému súdu Nitra, dňa 19.03.2014 obžalobu č. 4 Pv 760/11/4403, pre

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 15.12.2015, 25.05.2016, 24.08.2016 a 30.06.2017, výsluchom obžalovaného U. Q., svedka U. I. v procesnom postavení poškodeného, svedkov Z. R., I. I., I. M., M. D., prečítal znalecký posudok I.. Z. C., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia č. 14/2011 a prečítaním listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu OR PZ Nitra sp.zn. ČVS:ORP-243/OVK-NR-2012 GL (ďalej v texte len so znením „vyšetrovací spis“) a súdneho spisu.

Obžalovaný U. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer bol s kamarátmi na diskotéke v Devil? s Pube a keď si išiel pred podnik vonku zapáliť s kamarátom Z. R., zastavila sa pri ňom skupinka štyroch ľudí, ktorí mu niečo povedali, potom prišli k nemu povedali si tak dve, tri vety a ani si nestihol uvedomiť a od zavalitého pána dostal úder do úst, videl, že krváca, zľakol sa, videl, že v bitke chcú pokračovať a biť ho päsťami a mal čo robiť, aby sa ubránil a bál sa o svoje zdravie. Y. Z. R., ktorý mu išiel pomôcť tiež napadli. Obžalovaný ďalej uviedol, že bitka trvala dve, tri minúty a nevie ako skončila. Bránil sa, nevedel o tom, že by niekto spadol a nikoho nekopol do hlavy. Po tom ako bitka skončila, išiel si zapáliť s Z. R. ku divadlu, vrátil sa do baru Devil?s a išiel domov.

Obžalovaný na položené otázky uviedol, že sa bránil rukami, zdvihol sa zo zeme, ale nikoho nekopol. Mal rozťaté ústa, boleli ho rebrá a mal na hlave hrče. Na lekárskom ošetrení nebol a neoznámil to polícii, pretože už chcel mať s tou vecou pokoj a mal strach. K facebookovej komunikácii uviedol, že reagoval na popud priateľa G. C., s ktorým hral hokejbal, ktorý sa ho spýtal, že prečo má rozťatú peru a povedal mu, že aj jeho kamarát dostal vtedy bitku, ktorému mal zranenia spôsobiť nejaký hokejbalista a na mieste skutku iný hokejbalista nebol. Obžalovaný ďalej uviedol, že kamarát Z. R. mal mať prasknutý nejaký článok. Poškodeného videl prvýkrát až na konfrontácii. Keď sa vrátil do baru Devil?s zraneného tam nevidel nikoho a ani nepočul o žiadnej bitke. V čase skutku pred podnikom stál kamarát I. I., s ktorým sa rozprával, keď vyšla skupinka ľudí, z ktorých nikoho nepoznal. Prvý z nich, ktorý pristúpil k nemu ho „hlavičkou“ udrel do úst a v tej chvíli na ruke zbadal krv, pristúpili k nemu a padali údery hlava, nehlava proti nemu, takže sa snažil kryť, rukami si kryl tvár a bránil sa ako vedel, pričom nikoho neudrel do tváre, ak niekoho aj udrel tak len v obrane do tela a U. I. neudrel. Obžalovaný ďalej na položené otázky uviedol, že útočník, ktorý mu dal hlavičku mal vyholenú hlavu, bol zavalitej postavy a vyzeral ako silný chlap. K divadlu si išiel zapáliť preto, lebo chcel z miesta útoku odísť, bol v šoku a obával sa, aby ho znova nenapadli. Do baru Devil?s sa vrátil pre svoju bundu.

Svedok U. I., v procesnom postavení poškodený, na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol sám, keď išiel z iného podniku tak si dal kebap a čakal na taxík a potom ako, videl, že pred barom Devil?s je bitka, pri ktorej sa dvaja bili s človekom, ktorý ležal na zemi, tak sa do nej zapojil, tak, že odsotil obžalovaného, alebo Z. R. a následne dostal ranu do hlavy, padol a bol dokopaný na zemi.

Svedok na položené otázky uviedol, že bol napadnutý obžalovaným, päsťou zrazený na zem a na zemi dokopaný, pričom kopance smerovali na hlavu. Obžalovaný ho kontaktoval cez facebookovú stránku a následne bol kontaktovaný jeho priateľmi, ktorých mená nechcel uviesť, ktorí mu ponúkali nejaké peniaze, aby to stiahol. Svedok ďalej uviedol, že na ošetrenie išiel na druhý deň ráno. Nevedel sa vyjadriť, kedy išiel k lekárke I.. Z. H. a nevedel uviesť a ani kedy bola vystavená lekárska správa zo dňa 21.11.2011 a či mu ju lekárka aj dala. Svedok nevedel uviesť, kedy mu bolo vystavené lekárske potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, nevedel uviesť, že mal povolené vychádzky, vedel uviesť, že ju ukončil koncom roka. Uviedol, že nemohol chodiť do práce a dva týždne nejedol tuhú stravu, starali sa o neho jeho budúca manželka, matka a budúca svokra, keďže v tom čase býval u nich a chodievala za ním aj jeho matka. Varili mu, kŕmili ho, nosili ho na WC. Na vychádzky nechodil a starostlivosť trvala približne mesiac. Svedok ďalej na položené otázky uviedol, že sa do bitky zapojil preto, že dvaja bili jedného, pričom žiadného z útočníkov neudrel a nevie, prečo je pred súdom len jeden z útočníkov, keď boli dvaja. Na mieste bitky videl v jej okolí asi 20 ľudí. Videl tam obžalovaného, Z. R., pričom tretiu osobu nepoznal až neskôr sa dozvedel, že sa malo jednať o M. D.. Svedok ďalej uviedol, že keď prišiel k tým, čo sa bili jedného útočníka chytil za bundu a odsotil tak si mohli myslieť, že sa zapájal do bitky a potom mu bola zasadená rana päsťou do hlavy, padol na zem a kopali ho do hlavy.

Svedok Z. R., na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol pri tom, ako jeho kamaráta U. Q. napadol M. D. a potom videl ako ho zaliala krv a keď ho išiel brániť, opakovane pristúpil a strhla sa bitka a oni sa bránili. Svedok ďalej uviedol, že keď sedeli vzadu v bare S.?s videli problémovú skupinu pri bare, čo im potvrdili aj vyhadzovači a keď si išiel von zapáliť M. D. ho drgol, vulgárne mu nadával, pozeral mu do očí a keď prešiel na druhú stranu zbadal, že bol pri U. Q. a pripadal mu ako provokatér, ktorý by mal vyvolať bitku. Potom videl ako U. Q. rozbil nos a ústa a keď chcel úder zopakovať, tak ho odsotil. Svedok na otázky uviedol, že tam bol aj úder s hlavou a s päsťou. Po tom, ako M. D. odsotil zo zadu zacítil úder päsťou do temena hlavy a nasledovali ďalšie údery. Útočníci boli štyria až piati a počas bitky nikoho nevidel ležať na zemi.

Svedok ďalej uviedol, že si všímal hlavne M. D., ktorého nebolo možné oddeliť od U. Q.. Keď sa to skončilo, tak rýchle s U. Q. odtiaľ odišli k divadlu a po určitej dobe, aby ich nevideli išli späť baru Devil? s pre svoje veci. Mal poranený malíček na pravej ruke, asi preto, že zabraňoval kopu útočníka a bol práceneschopný dva až tri týždne.

Svedok ďalej uviedol, že U. Q. mal hrče na hlave, mal rozbitý nos, z ktorého mu tiekla krv, mal rozbité ústa a mal odreniny. Svedok nevedel povedať, či na mieste bol aj U. I., osobne ho nepoznal a prvý krát ho videl na konfrontácii. Na lekárskom ošetrení bol na druhý deň, ale trestné oznámenie zo strachu nepodal. Svedok ďalej uviedol, že do toho incidentu chodil do baru Devil?s pravidelne, ale odvtedy, čo sa to stalo má zlý pocit, keď ide kdekoľvek. Svedok ďalej uviedol, že napadnutie U. Q., M. D. videl pred vstupom do podniku Devil´s, pri podchode. Obžalovaného poznal od detstva, je priateľskej povahy a nikdy nebol prítomný pri tom, že by do niekoho vyrýval.

Svedok I. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol pri tom, keď väčší pán opakovane drgal do U. Q., potom nastala bitka, skupinky sa rozišli, išli preč a on tiež odišiel. Svedok na položené otázky uviedol, že tam bol s kamarátom N. R.. Videl ako M. D. napadol U. Q., tak, že telom do neho drgal a hlavou ho udrel do úst. Proti obžalovanému boli štyria až piati útočníci a potom ako dostal U. Q. „hlavičku“ nasledoval pästný súboj. Počas incidentu nikoho nevidel na zemi, boli pri ňom prítomní U. Q., Z. R. a osoby, ktoré ale nepoznal. Bitku videl z bezprostrednej vzdialenosti dvoch až troch metrov. V čase bitky, ktorá sa odohrala pred vchodom do baru Devil?s, bolo na ulici veľa ľudí.

Svedok I. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli na oslave v bare Devil?s, mal vypité, tak si veľa nepamätal, vedel, že pred podnikom sa strhla mela a že M. D. bol na zemi.

Svedok na položené otázky uviedol, že mal vypité tak tri až štyri promile a nevedel povedať ako M. D. a on spadli na zem. Svedok uviedol, že U. I. pozná len zbežne a počas incidentu videl obžalovaného a v ten deň U. I. nevidel a počas oslavy s nimi nebol. Svedok na položené otázky uviedol, že v ten večer ho niekto napadol a on spadol na zem, keďže ho niekto udrel. V ten večer oslavovali v inom podniku jeho tridsiate narodeniny a potom išli o 02. hodine do baru Devil?s s M. D. a pili pri bare. Stalo sa to pri odchode z podniku.

Svedok M. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň boli na oslave, potom ešte šli do baru Devil ´s, kde sa zdržali tak 1 až 1,5 hodiny a mal dosť vypité. Svedok ďalej uviedol, že pri odchode z baru Devil´s zaregistroval provokáciu, resp. hádku I. M. s niekým a zrazu sa ocitol na zemi a potom z miesta tak po minúte, dvoch odišiel taxíkom.

Svedok na položené otázky uviedol, že nevedel ako sa dostal na zem, že asi sotením. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaného počas incidentu nevidel a jeho tvár si vôbec nepamätal. Uviedol, že osobu s menom U. I. pozná a až na tretí deň sa dozvedel, že to bol on, čo ho zdvihol zo zeme. Ďalej uviedol, že čo on vie počas incidentu nikoho neudrel. Bol na oslave tridsiatich narodenín I. M. a do baru Devil?s išiel s ním a že tam boli aj iní ľudia z tej oslavy a keď viacerí odchádzali z podniku I. M. bol už vonku.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok I.. Z. C., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia č. 14/2011 na (č.l. 50 až 94). Súd zo znaleckého posudku zistil, že znalec konštatoval, že U. I., utrpel obojstrannú zlomeninu hornej čeluste, pomliaždenie obličaja, drobnú ranku na dolnej pere vpravo, otras mozgu, trieštivú zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov a zlomeninu nsovej priehradky s posunom úlomkov, nevyžadujúc napravenie, zlomeninu

bočnej stany ľavej očnice a odlomenie z korunky siedmeho zuba vľavo dole, ktoré podľa znalca vznikli pôsobením tupého násilia menšej, väčšej až veľkej intenzity, s tým, že musel byť zasiahnutý najmenej štyrikrát. Znalec utrpené zranenia charakterizoval ako ľahké a čeľusť ako dôležitý orgán, pričom akceptoval dobu práceneschopnosti od 12.11.2011 do 01.01.2012, s tým, že poškodený U. I. bol obmedzený v obvyklom spôsobe života.

Súd zo zápisnice o rekognícii osoby poznávajúcou osobou U. I. na (č.l. 44 až 48) zistil, že z predložených fotoalbumov č.1 a č.2 opoznal osobu M. D., ktorej ako uviedol mal pomáhať pred barom Devil?s vstať zo zeme.

Súd z lekárskej správy na (č.l. 95) vyšetrovacieho spisu zistil, že bola spísaná dňa 21.11.2011, teda 9 dní po skutku, pričom ošetrený pacient U. I. v nej k pôvodu zranení uviedol, že ho v noci na ulici napadli dve osoby.

Súd z facebookovej komunikácie na (č.l. 98) medzi obžalovaným U. Q. a U. I., v procesnom postavení poškodeným, zo dňa 23.11.2011, teda 11 dní po skutku zistil, že obžalovaný sa U. I. dotazoval, čo sa mu vlastne stalo, že oni s kamarátom boli napadnutí a ospravedlnil sa mu, s tým, že či si je istý, že to bol on, pretože je presvedčený, že mu to nespôsobil, že to čo sa mu stalo on na svedomí nemá, na čo U. I. reagoval, že od hokejistov a potom, čo videl ich fotky vie, že to bol on a Z. R..

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa U. I. ospravedlnil, len za predpokladu, že pri tom ako bol napadnutý a bránil sa, ak U. I. na mieste bol, o čom ale nemal vedomosť, ale zároveň zásadne poprel, že by mu on spôsobil dané zranenia. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípravnom konaní nebola vykonaná rekognícia, pri ktorej mal U. I. opoznať obžalovaného U. Q. a Z. R..

Súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný nebol súdne trestaný. Súd z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov a zo správy o povesti Mesta Nitra zistil, že obžalovaný bol v rokoch 2010 až 2012 tri krát prejednávaný za priestupky voči verejnému poriadku uložením blokovej pokuty.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie na základe návrhov strán obžaloby a obhajoby.

Súd vyhodnotil na hlavnom pojednávaní vykonané jednotlivé priame a nepriame dôkazy. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že existujú jednak priame a nepriame dôkazy činu, svedčiace v prospech a v neprospech obžalovaného, z ktorých by mal byť usvedčený zo spáchania skutku, ktoré mu obžaloba kladie za vinu. Obžaloba obžalovanému kladie za vinu, že U. I., v procesnom postavení poškodeného napadol tak, že:

- mu zasadil úder päsťou do tváre, následkom čoho mal U. I. padnúť na zem,

- kde ho mal niekoľkokrát kopnúť do tváre a spôsobiť mu utrpené zranenia. Prokurátor v záverečnej reči modifikoval kvalifikáciu daného skutku, ktorý mal obžalovaný spáchať, tak, že tento je potrebné kvalifikovať nie ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ale ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne na základe logických súvislostí, ich vierohodnosti a pravdivosti, alebo účelovosti, v ich vzájomnej súvzťažnosti a tiež s poukazom na to, aký mal mať obžalovaný motív na protiprávne konanie. Súd z vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav, teda, či sa stal žalovaný skutok, či skutok spáchal obžalovaný U. Q., subjektívnu a objektívnu stránku žalovaného činu. Súd pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade so zásadou trestného konania (§ 2 ods. 10 Tr. por.) tak, že zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri až desať rokov.

Trestný čin - zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, je v základnej ako aj v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa 10 písm. b) Trestného zákona zločinom, keďže sa jedná o úmyselný trestný čin, za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Objektom prečinu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie, teda normálne funkcie ľudského tela, vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov. V danom prípade zavinenie smeruje k následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví, čo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané.

Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona, ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona, sa ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia, alebo vážne ochorenie, ktorou je :

a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely trestného zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Za vážnu poruchu zdravia kvalifikovanú ako ťažkú ujmu na zdraví je možné považovať takú poruchu zdravia, ktorá trvá po celú dobu obmedzenia v obvyklom spôsobe života, čo v danom prípade nebolo zachované.

Súd z vykonaného dokazovania, lekárskych správ, z výpovede U. I., v procesnom postavení poškodeného a predovšetkým zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a traumatológie I.. Z. C., zistil, že nebol naplnený jeden zo základných znakov skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, keďže nebolo dokázané, že U. I. bola neoprávneným konaním spôsobená ťažká ujmu na zdraví, za ktorú nie je možné považovať obojstranné zlomenie hornej čeluste, z dôvodu, že v danom prípade sa jednalo o úraz v znaleckom dokazovaní posúdený ako úraz ľahký, i keď nemožno opomenúť, že U. I. bol obmedzený v obvyklom spôsobe života, ale nie po dlhšiu dobu, ale trvalo prechodnú dobu.

Zákonným znakom prečinu ublíženia na zdraví je úmyselné ublíženie na zdravi iného, teda objektom je ľudské zdravie a to normálne funkcie ľudského tela, vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov, pričom ujmou na zdraví sa na účely trestného zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

Súd nemal poškodenie zdravia U. I., v procesnom postavení poškodeného ako zákonný znak prečinu ublíženia na zdraví a narušenie ochrany občianskej morálky ako zákonného znaku prečinu výtržníctva konaním závažnejšej povahy preukázaný vykonaným dokazovaním, teda vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že k poškodeniu zdravia U. I. došlo úmyselným zavinením obžalovaného, na danom mieste a v danom čase tak ako to konštatuje skutková veta obžaloby.

Obžalovaný sa mal dopustiť protiprávneho konania v jednočinnom súbehu (Concursus formalis), keďže konkrétny skutok spadá pod skutkové podstaty odlišujúce sa rôznym objektom, ktorý je znakom skutkových podstát, čím dochádza k poškodeniu viacerých práv a teda objektov a to len jedným konaním páchateľa. Z uvedeného dôvodu pri posudzovaní trestných činov samostatne, tak i v ich posudzovaní

v súbehu sa kladie dôraz na riadne posúdenie protiprávneho konania, pričom pri posudzovaní skutku a pri odhade stupňa nebezpečnosti musí byť bola zachovaná objektivita.

Podľa § 364 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne, alebo verejne na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Trestný čin, prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, je v základnej ako aj v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 10 písmeno b) Trestného zákona prečinom, keďže sa jedná o úmyselný trestný čin, za ktorý v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Objektom prečinu výtržníctva je ochrana občianskej morálky, pričom na naplnenie zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty sa vyžaduje konanie závažnejšej povahy, kedy sa hrubá neslušnosť svojou intenzitou približuje výtržnosti ako konania, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania páchateľa, na spoločenské vzťahy chránené trestným zákonom, tak aby vina obžalovaného bola vykonaným dokazovaním preukázaná bez akýchkoľvek pochybností aby bol obžalovaný zo spáchania činu jednoznačne usvedčený.

Vykonaným dokazovaním zavinenie obžalovaného nebolo dokázané. Obžalovaný U. Q., poprel spáchanie činu. Na svoju obranu uviedol, že nekonal úmyselne, že sa bránil útoku M. D., ktorým bol bezdôvodne napadnutý a ďalším najmenej štyrom útočníkom, pričom na mieste činu U. I. ani nevidel. Súd vyhodnotil okolnosti spáchania činu, svedkov a listinných dôkazov svedčiacich v prospech ako aj v neprospech obžalovaného. V prospech deklarovanej obrany obžalovaného svedčí jednak absencia motívu konania, ktoré mu obžaloba kladie za vinu, s tým, že protiprávne konanie obžalovaného obžaloba modifikovala v súdnom konaní ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že obžalovaný odvracal priamo hroziaci útok, pričom jeho obrana bola zjavne primeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, ktorý nečakal, ako i k okolnostiam, teda k okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka, na jeho strane prítomných osôb ako i z dôvodov, pre ktoré konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, v dôsledku zmätku a strachu.

Podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Podľa § 25 odsek 3 Trestného zákona, ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Obranu obžalovaného priamo potvrdzujú jednak zhodné výpovede obžalovaného a pri čine prítomných svedkov Z. R. a I. I., ktoré súd vyhodnotil jednotlivo a v súhrne, na základe logických súvislostí ako vierohodné a nie účelové.

Na druhej strane súd vyhodnotil výpovede svedkov U. I., I. M. a M. D. ako nevierohodné, keďže svojou rozporuplnosťou a nejednotnosťou nezodpovedali skutkovým okolnostiam deja, predovšetkým v jednej zo základných otázok, či na mieste vôbec U. I. bol, čo ani jeden, či už zo svedkov svedčiacich v prospech ako aj v neprospech obžalovaného až na výpoveď samotného U. I. nepotvrdili.

K okolnostiam údajného spáchania činu obžalovaným, obžalobou v konečnom dôsledku kvalifikovaného ako prečin výtržníctva súd nemal ani jedným z vykonaným dôkazom vynímajúc tvrdenia U. I. potvrdené, že sa hrubá neslušnosť svojou intenzitou približovala výtržnosti pri okolnostiach jej spáchania zo

strany obžalovaného, ktorý nekonal úmyselne, ale v obrane a bol postavený pred súd ako jediný zo zúčastnených osôb. V tejto súvislosti listinný dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného a to facebooková komunikácia práve naopak svedčí v jeho prospech.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že pri čine prítomní svedkovia nepotvrdili, ale práve naopak vyvrátili tvrdenie U. I., v procesnom postavení poškodeného, že to mal byť obžalovaný, ktorý ho fyzicky napadol a zranenia mal mať spôsobené jednak úderom päsťou a kopancami do hlavy, pričom svedkovia Z. R. a I. I. zhodne a jednoznačne pred súdom potvrdili, že na zemi nikoho ležať nevideli na rozdiel od výpovedí svedkov I. M., ktorý bol na mieste skutku a uviedol, že v ten deň U. I. ani nevidel a svedka M. D.. V tejto súvislosti súd z lekárskej správy spísanej 9 dní po údajnom napadnutí U. I. obžalovaným zistil, že U. I. ako pacient k dôvodom zranenia uviedol, že bol napadnutý dvoma osobami, pričom ich mená neuviedol.

Súd okolnosti spáchania skutku zistil vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní so záverom ich vyhodnotenia, že žalovaný skutok nie je trestným činom, pre okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Súd zistil, že konaním obžalovaného U. Q. neboli naplnené zákonné znaky žalovaných trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu (Concursus formalis) s trestným činom výtržníctva podľa § 364 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, (napadol iného) ani po subjektívnej stránke ani po stránke objektívnej, keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zavinením obžalovaného a následkom a svojim konaním obžalovaný nie je trestne zodpovedný, z dôvodu okolností vylučujúcich jeho trestnú zodpovednosť, keďže jeho zavinenie dokázané nebolo.

Trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu.

Zavinenie je vnútorný a zároveň psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová, pričom je najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky trestného činu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u obžalovaného nebolo preukázané také porušenie zákona, ktoré malo za následok poškodenie zdravia ako zákonného znaku prečinu ublíženia na zdraví a narušenie ochrany občianskej morálky ako zákonného znaku prečinu výtržníctva.

Skutkovú podstatu charakterizuje objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného činu. Objektom trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin namierený, pričom ochrana zdravia a narušenie morálky zasluhuje ochranu.

Súd tak vyhodnotil spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, zavinenie a pohnútku údajného páchateľa a poškodeného, v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, na hlavnom pojednávaní, podľa zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, jednotlivo aj v ich súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním jednak nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný sa stal, s tým, že vykonané dôkazy vylúčili zavinenie obžalovaného, z dôvodu okolnosti vylučujúcich jeho trestnú zodpovednosť, v danom prípade z dôvodu nutnej obrany, keďže súd z vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaný U. Q. odvracal priamo hroziaci a trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, teda ľudské zdravie a súd jeho obranu vyhodnotil ako obranu primeranú útoku, čím neboli naplnené zákonné znaky žalovaných trestných činov, tým skutok nie je trestným činom.

Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené vykonané dôkazy, skutočnosti a okolnosti a vzhľadom k ich obsahu z ktorého vyplynulo, že vo veci neexistoval jeden priamy dôkaz v spojení so sledom iných vykonaných dôkazov aj nepriamych dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré by obžalovaného usvedčovali zo žalovanej činnosti.

Súd z vyššie uvedených dôvodov postupoval v súlade so zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) a obžalovaného jednohlasne oslobodil, s poukazom na skutočnosť, že dôvodné podozrenie zo spáchania žalovaného skutku obžalovaným ostalo po vykonanom dokazovaní len v tejto rovine.

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak skutok nie je trestným činom. V danom prípade pre okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť obžalovaného.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodených s ich nárokmi na náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Súd vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam a okolnostiam o vine obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.