Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-178-2016.pdf
PDF · 78.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/178/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 810 000 Bratislava, proti žalovanému: H. U., Q.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/ XX, XXX XX W., v konaní o zaplatenie 8.803,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.996,35 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 17.12.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Strany nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 8.803,98 Eur, úrok z omeškania z tejto sumy ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas nesplatil úver, ktorý mu právny predchodca žalobcu poskytol.
2. Žalovaný sa vo veci sa nevyjadril a súdu oznámil, že podal na súde v Košiciach žiadosť o oddlženie.
3. Súd zistil, že dňa 19.12.2012 bola uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 8.613,60 Eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť na zaplatenie tohto úveru sumu 21.380,30 Eur v 94 mesačných splátkach po 227,40 Eur. Žalobca získal pohľadávku voči žalovanému od svojho právneho predchodcu zmluvou zo dňa 30.12.2016.
4. Výzvou zo dňa 27.11.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k spoplatneniu celého úveru do troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
5. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný uhradil od začiatku úverového obdobia na splatenie úveru sumu 4.617,25 Eur a nesplatená časť podľa žalobcu predstavuje sumu 8.803,98 Eur.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 19.12.2011 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 53 ods. 6 citovaného zákona, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, môže súd odplatu znížiť; prihliadne pri tom na odplatu poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak sú rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ svoj záväzok splnil vo väčšom rozsahu ako bolo podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný do zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
11. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od dňa 07.03.2008, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore s určitými tradíciami a ktoré zjavne vykazuje znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd dospel k záveru, že v prípade úverovej zmluvy zo strany žalobcu išlo o predloženie formulárovej zmluvy, v ktorej v časti výšky odmeny za poskytnutie úveru bola dohodnutá výška odplaty, úrokov a poplatkov 12.766,70 Eur za poskytnutie sumy 8.613,60 Eur ako neprijateľná zmluvná podmienka, spočívajúca vo výraznej nerovnosti zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu súd takto dohodnutú odplatu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda zmluva je v časti o zaplatenie odmeny, t.j. sumy nad 8.613,60 Eur pre veriteľa neplatná v celom rozsahu lebo odporuje dobrým mravom. Odplata pre veriteľa totiž podľa úverovej zmluvy mala tvoriť až 136 % výšky čerpaného úveru. Z vyššie uvedených dôvodov, súd uložil žalovanému uhradiť pre žalobcu iba sumu 3.966,35 Eur, ako rozdiel medzi sumou 8.613,60 Eur tvoriacou výšku čerpania úveru a sumou 4.617,25 Eur tvoriacou výšku uhradenej časti úveru, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
14. V zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov 32,00 % a ročná úroková miera 32,00 %, a zároveň bolo dohodnuté také neprimerane dlhé obdobie splácania úveru, ktoré prináša veriteľovi rovnaké neprimerané majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v tom spočíva vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu ( § 39 Občianskeho zákonníka ). Ak dlžník nie je spôsobilý splatiť úver za obdobie, ktoré bude znamenať pre veriteľa dosiahnutie primeranej odplaty, tak pri dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového obdobia prinášajúcej neprimeranú výšku odplaty, sa veriteľ vystavuje dojednaním takéhoto úverového obdobia riziku neprijateľnej zmluvnej podmienky.
15. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.08.2016 sp. zn. 9Co/175/2015-51 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/117/2014.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd uložil žalovanému uhradiť aj úroky z omeškania, pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu, ktorý mal splatiť do troch dní od doručenia výzvy zo dňa 27.11.2013. Výzva bola doručená žalovanému 13.7.2013. Žalobca žiadal priznať úroky od 17.12.2013 a z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti žalobcu vyhovel.
17. Žalovaný k svojmu oznámeniu z 28.6.2017 o podaní žiadosti o svoje oddlženie nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu existenciu a obsah tvrdenej žiadosti, a preto súd na toto oznámenie neprihliadol.
18. Strany mali v konaní iba čiastočný úspech, a preto podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).