Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-3-2014.pdf
PDF · 142.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnom spore žalobkyne: F. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. X, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom AK so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanému N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. XX/ XX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Michalom Medviďom, advokátom AK so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 48.463,12 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 829 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 34.769,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
IV. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 43,48%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.6.2013 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 48.463,12 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 48.463,12 EUR od 8.11.2010 do zaplatenia a trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 7.11.2007 požičala žalovanému peňažnú čiastku vo výške 1.460.000,- Sk (48.463,12 EUR) za účelom kúpy bytu na T. U. XX/XX D. Y.. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že ak k odkúpeniu bytu nedôjde do dvoch rokov od poskytnutia pôžičky, žalovaný vráti poskytnuté peňažné prostriedky žalobkyni najneskôr do jedného roka od márneho uplynutia doby na odkúpenie bytu. K odkúpeniu bytu v dohodnutom termíne do 7.11. 2009 nedošlo, z čoho vyplynula povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyni sumu 48.463,12 EUR najneskôr do jedného roka, t.j. do 7.11.2010. Dňa 29.12.2010 žalovaný dlh vyplývajúci z vyššie uvedeného právneho titulu voči žalobkyni písomne uznal, avšak do dnešného dňa k vráteniu pôžičky nedošlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný peňažný dlh nevrátil, dostal sa počnúc dňom 8.11.2010 do omeškania, a preto žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
3. Okresný súd Košice I vo veci vydal dňa 29.4.2014 platobný rozkaz č.k. 25Ro/428/2013-41, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobkyni v celom rozsahu.
4. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobkyňou chceli spoločne odkúpiť byt na T. U. XX, že sumu 48.463 EUR vložili do depozitu Bytového
podniku mesta Košice spoločne na odkúpenie bytu a že o túto sumu žalovaný sa doteraz súdi s Bytovým podnikom mesta Košice. Táto suma je uložená v depozite Bytového podniku mesta Košice a žalobkyňa o tejto skutočnosti je informovaná. Ďalej žalovaný uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky, je poberateľom sociálnej dávky vo výške 61 EUR a že v r. 2008 žalobkyni bolo vrátené 829 EUR (25.000,- Sk).
5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.1.2015 svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 829 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia zobrala späť z dôvodu, že žalovaný jej túto sumu uhradil ešte pred podaním návrhu v r. 2008. Žalobkyňa naďalej trvala na zaplatení sumy 47.634,12 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia.
6. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2005 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 citovaného zákona, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne, ku ktorému došlo pred pojednávaním, konanie v časti o zaplatenie sumy 829 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 do zaplatenia zastavil.
9. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 16C/3/2014-165 zo dňa 19.6.2015 konanie v časti o zaplatenie sumy 829 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.11.2010 zastavil (I. výrok), návrh v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 3.166,93 EUR, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 3.166,93 EUR, ktorú uložil žalobkyni zaplatiť JUDr. Michalovi Medviďovi, právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie.
10. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 9Co/743/2015-187 zo dňa 7.6.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, ak vychádzal z názoru, že zo zisteného skutkového stavu a zhodných tvrdení účastníkov konania o výbere finančných prostriedkov a ich výške, vôlí zaplatiť dlh vzťahujúcich sa k bytu žalovaného na T. U. v Košiciach nevyplýva skutočnosť o plnení v prospech žalovaného. Súd jednak nevyvodil už z vykonaného dokazovania správne skutkové závery, čím aj nesprávne právne hodnotil predmet sporu, ale o niektorých otázkach súd aj nedostatočne zistil skutkový stav, ak si napr. spis vedený na Okresnom súde v Košiciach pod č.k. 25C/397/2013 nepripojil, ak žalovaný tvrdí, že si uplatnil vrátenie sumy 1.100.000,- Sk od Bytového podniku mesta Košice a nedoplnil vierohodnosť výpovedí účastníkov konania, aby prípadne vylúčil zodpovednosť žalovaného za finančnú transakciu v prospech Bytového podniku mesta Košice a na úkor žalobkyne. Aj keď žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky osobne titulom pôžičky neprevzal, na podstate zistenia súdu o úhradách žalobkyne v prospech žalovaného a jeho záujmov, to nič nemení. Nevyhodnotil zhodné tvrdenia svedkyne Š. o zámere žalobkyne a žalovaného kúpiť a predať byt, o odovzdaní finančných prostriedkov v prospech zaplatenia dlžôb žalovaného svedčiacich o existencii dlžôb žalovaného i jeho nesolventnosti a o odovzdaní finančných prostriedkov žalobkyňou na zaplatenie dlhov žalovaného. Hoci svedkyňa potvrdila priebeh uznania záväzku žalovaným, z uvedených súd nevyvodil žiadny záver. Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa tiež predčasne, bez dôsledného preskúmania zákonných predpokladov uplatneného nároku uzavrel, že nárok nie je dôvodný, nakoľko žalobkyňa peniaze neodovzdala žalovanému. Súd prvého stupňa si nevyjasnil, o čo ide, ak žalobkyňa a žalovaný v zhode prostredníctvom zamestnankyne bytového podniku odovzdali uvedenú sumu Bytovému podniku mesta Košice, s cieľom zaplatiť dlžoby žalovaného a s úmyslom žalobkyne zaplatiť dlh žalovaného, alebo či išlo o zaplatenie na kúpnu cenu bytu žalobkyňou. Z obsahu dokazovania nie je zrejmé, či bytový podnik vôbec registroval žalobkyňu ako uchádzačku o kúpu bytu alebo či uvedený prísľub, o ktorom tvrdí žalobkyňa, že ju motivoval k zaplateniu dlžôb za žalovaného. Z odôvodnenia súdu nevyplýva, preto napokon nedošlo k uzavretiu zmluvy o nájme, alebo predaj bytu žalobkyni, ak dlhy
žalovaného boli uhradené. Súd nevykonal dotaz na Bytový podnik mesta Košice a nevypočul, ako to navrhovala žalobkyňa, jeho zamestnancov k okolnosti zaplatenia dlhu za žalovaného i prípadnej plánovanej kúpy bytu žalobkyňou a nezistil ani skutočnú vôľu účastníkov konania o plánovanej alebo neplánovanej finančnej transakcii uhradenej bez pochyby žalobkyňou. Prvostupňový súd neposudzoval správne nárok uplatnený žalobkyňou a na daný prípad nesprávne aplikoval ním citované ustanovenia zákona (§ 657, § 558 a 39 Občianskeho zákonníka). Z príjmových dokladov zo 7.11.2007 vyplýva zaplatenie 330.397,- Sk od žalovaného v prospech Bytovému podniku mesta Košice pokladničným dokladom 3085. Na základe pokladničného dokladu 3142 zo dňa 9.11. zaplatil 291.000,- Sk v prospech Bytového podniku mesta Košice a na základe dokladu 3145 zo dňa 9.11.2007 zaplatil žalovaný 8.388,- Sk. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, aj keď súd neoveril kópie predložené a založené v spise s originálmi, že súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan prevzal 7.11.2007 od žalovaného 60.824,- Sk k účelu úhrady Ex 1144/03, 8.11.2007 74.361,- Sk k účelu úhrady EX 097/05, 7.11.2007 288.176,- Sk s účelom platby EX 097/05 a žalovaný uhradil v prospech súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala 7.11.2007 12.428,- Sk k EX 1061/01 a tiež čiastku 11.826,- Sk k EX 1062/01, súd si však nevyžiadal príslušné exekučné spisy, aby overil, z čoho pozostáva výkon exekúcie a zaplatené sumy. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný žiadal od súdneho exekútora, resp. od Bytového podniku mesta Košice vrátenie finančných prostriedkov 1.047.454,- Sk, a to 14.1.2010, lebo došlo podľa neho k duplicitnej platbe v prospech exekútora i prenajímateľa bytu. Ani túto okolnosť si súd nevyjasnil. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s argumentáciou žalobkyne, že išlo o pôžičku a nie prevzatie jeho dlhu za žalovaného. Z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že pokladá komunikáciu so žalovaným za vylúčenú podľa § 534 OZ, lebo žalovaný jednal so žalobkyňou ako s veriteľom a nie ako so spoludlžníkom. K tejto argumentácii súd nijakým spôsobom nevykonal dokazovanie a neodôvodnil ho. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu nesprávne súd posúdil komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným, ak žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou o vzniku pôžičky a neplatnosti uznania záväzku. Dlžník nemôže svoj dlh uznať, deklarovať jeho existenciu a následne ju popierať na základe o neexistencii písomnej zmluvy o pôžičke. Nemôže potvrdiť reálne odovzdanie finančnej čiastky tretej osobe v záujme zaplatenia dlhov žalovaného na účet jeho veriteľa Bytového podniku mesta Košice. Prvostupňový súd neposudzoval správne nárok uplatnený žalobkyňou a na daný prípad nesprávne aplikoval len ustanovenia zmluvy o pôžičke. Súd prvého stupňa nárok žalobkyne neposudzoval z hľadísk hore uvedených a tiež nevyhodnotil už zistené skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na jeho záver o dôvodnosti finančného nároku žalobkyne, preto je jeho rozsudok predčasný, a teda aj nesprávny. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne posúdiť uplatnený nárok, a po doplnení dokazovania v naznačenom smere, vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v tomto uznesení, opätovne vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, výsluchom strán sporu, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, výsluchom svedkyne I. Š. a N.. U. R., obsahom listinných dôkazov nachádzajúcimi sa v súdnom spise a pripojenými spismi Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/397/2013, súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana, č. EX 144/03, EX 097/05 a súdneho exekútora JUDr. Mgr. Karola Mihala č. EX 1061/01 a EX 1062/01 a zistil tento skutkový stav veci:
12. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že so žalovaným sa zoznámila ešte v r. 2007, kedy nadviazali aj bližší vzťah, ktorý trval niekedy do r. 2009. So svojimi deťmi bývala v rodinnom dome, avšak nakoľko ovdovela, rodinný dom predala v r. 2009 za kúpnu cenu 1.800.000,- Sk, z ktorej chcela kúpiť lacnejší byt a zariadiť ho. V tom čase žalovaný ponúkol žalobkyni, aby odkúpila jeho 2-izbový byt na T. U. XX v Košiciach, ktorý žalovaný mal v nájme, keďže ho neodkúpil do osobného vlastníctva. Žalovaný žalobkyni povedal, že byt môže kúpiť za 1.400.000,- Sk. Keďže žalobkyňa mala záujem o kúpu bytu, so žalovaným navštívili Bytový podnik mesta Košice, kde jej zamestnankyňa bytového podniku N.. R. povedala, že najprv sa musia zaplatiť dlžoby na byte, keďže podľa vedomostí žalobkyne z dôvodu neplatenia nájmu a za služby spojené s bývaním žalovaným, bytový podnik viedol voči žalovanému dva exekučné konania. Podľa tvrdenia žalobkyne exekučné konania voči žalovanému sa viedli pre nezaplatenie nedoplatkov v sume 650.000,- Sk a 400.000,- Sk. N.. R. žalobkyni tvrdila, že je jedno, či nedoplatok zaplatí žalobkyňa alebo žalovaný a že pokiaľ nedoplatok bude zaplatený, tak bytový podnik uzavrie nájomnú zmluvu najprv so žalovaným a následne so žalobkyňou. Po uvedenom rozhovore so zamestnankyňou bytového podniku, žalobkyňa išla pre peniaze do slovenskej sporiteľne, kde ich mala uložené na účte a vybrala z tohto sumu 1.050.000,- Sk, teda vo výške dlžoby, ktorú mal žalovaný
titulom exekučných konaní. Následne žalobkyňa so žalovaným išli do bytového podniku, kde vyššie uvedenú sumu odovzdala zamestnankyni bytového podniku, ktorá peniaze prevzala a povedala, že príjmový pokladničný doklad nemôže vydať žalobkyni, keďže k bytu nemá žiadny vzťah a následne vystavila príjmový pokladničný doklad o prijatí sumy 1.050.000,- Sk na meno žalovaného. Nakoľko N.. R. účastníkom konania povedala, že nájomná zmluva bude uzatvorená do dvoch týždňov po zaplatení dlžoby na byte a uvedený čas vypršal a nájomná zmluva nebola stranám sporu doručená, žalobkyňa a žalovaný išli za zamestnankyňou Magistrátu Mesta Košice, ktorá mala na starosti bytové záležitosti a ktorej žalobkyňa povedala, že účastníci sporu čakajú na nájomnú zmluvu a táto im nebola doručená. Zamestnankyňa Magistrátu Mesta Košice žalobkyni povedala, že ona nevydá ani nájomnú zmluvu a ani finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa zaplatila bytovému podniku, preto strany sporu sa vrátili na bytový podnik a žiadali od N.. R., aby bytový podnik žalobkyni vrátil peniaze, ktoré vložila do pokladne titulom dlhu žalovaného, pričom táto zamestnankyňa žalobkyňu informovala tak, že by sa to dalo, ale riaditeľka bytového podniku s takýmto riešením nesúhlasila a že peniaze sú v depozite. Nakoľko žalobkyni bytový podnik odmietol peniaze vydať, žalobkyňa žiadala o ich vrátenie žalovaného, ktorý jej taktiež tvrdil, že peniaze sú v depozite bytového podniku a že tieto vráti žalobkyni až potom, ako mu ich vrátia z bytového podniku, pretože inak nemá žalobkyni z čoho sumu 1.050.000,- Sk vrátiť. Keďže žalobkyni peniaze nevrátil ani žalovaný ani bytový podnik, vznikol medzi ňou a žalovaným konflikt pre nevrátenie peňazí, strany sporu sa pohádali a následne sa žalobkyňa rozišla so žalovaným. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že k podpísaniu o uznaní dlhu zo dňa 29.12.2010 došlo žalovaným z dôvodu, že mu povedala, že tieto peniaze mu požičala a chce, aby žalovaný jej dlh vrátil, pričom žalovaný túto listinu podpísal a žalobkyni povedal, že ak bude mať peniaze, tak ich jej vráti.
13. Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že so žalovanou sa zoznámil niekedy v r. 2007 a blízky vzťah udržiavali asi 5 rokov a že v čase, kedy sa už bližšie poznali, sa dozvedel, že žalobkyňa predáva svoj rodinný dom za kúpnu cenu, ktorú uviedla, Následne žalobkyňa chcela kúpiť byt, preto strany sporu spolu hľadali vhodný byt na kúpu, avšak našli iba byty, ktoré mali vysokú kúpnu cenu 1.500.000,- Sk, resp. 1.700.000,- Sk. Takúto cenu žalobkyňa nechcela zaplatiť za byt, preto žalovaný jej ponúkol, že môže kúpiť jeho byt, pričom jej povedal aj to, že na byte má dlžoby. Keďže žalovaný nevedel žalovanej uviesť presnú výšku dlhu, dohodli sa, že obaja zistia túto skutočnosť na bytovom podniku, ale aj podmienky, za akých by mohla žalobkyňa kúpiť byt od žalovaného. Podľa tvrdení žalovaného byt na T. U. v Košiciach, ktorý ponúkol žalovaný na predaj, užíval na základe nájomnej zmluvy uzavretej s Bytovým podnikom mesta Košice, byt nemal odkúpený do osobného vlastníctva a o tejto skutočnosti mala vedomosť aj žalobkyňa. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že so žalovanou asi niekedy na jeseň 2007 jednali ohľadom bytu s N.. U. R., zamestnankyňou Bytového podniku mesta Košice, ktorá povedala, že keď bude vyplatená dlžoba na byte, to znamená 600.000,- Sk a u exekútora JUDr. Zahorjana 550.000,- Sk
- 560.000,- Sk, tak bytový podnik uzavrie novú nájomnú zmluvu so žalobkyňou, ale aj so žalovaným a potom následne môžu obaja odkúpiť byt do osobného vlastníctva. Nasledujúci deň žalovaný so žalobkyňou išli do sporiteľne, kde žalobkyňa vybrala zo svojho účtu sumu 600.000,- Sk, ktorú mala stále u seba, spolu išli na bytový podnik, kde v pokladni žalobkyňa odovzdala sumu 600.000,- Sk, pričom podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa mala vedomosť o tom, že túto sumu zaplatila bytovému podniku titulom dlhu na byte žalovaného. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil tú skutočnosť, že zamestnankyňa bytového podniku vystavila príjmový pokladničný doklad na meno žalovaného. Žalovaný sa až následne dozvedel, že sumu 600.000,- Sk bola uložená do depozitu bytového podniku a vo svojej výpovedi potvrdil pravdivosť tvrdenia žalobkyne o tom, že následne spolu rokovali na Magistráte Mesta Košice ohľadom bytu, resp. vrátenia peňazí, ako aj výsledok tohto rokovania tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Ďalej žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že spolu so žalobkyňou z bytového podniku išli na Exekútorský úrad JUDr. Zahorjana, kde im oznámili, aké dlhy má žalovaný, resp. aké exekučné konania sa vedú voči žalovanému titulom dlhu za užívanie bytu na T. U. v Košiciach a že ide o sumu 550.000,- - 560.000,- Sk. Preto ešte toho dňa, resp. ďalšieho dňa sa strany sporu dostavili do sporiteľne, kde žalobkyňa zo svojho účtu vybrala sumu, ktorú bolo potrebné zaplatiť súdnemu exekútorovi a následne spolu išli na exekútorský úrad, kde žalobkyňa odovzdala najprv sumu 60.824,- Sk, 288.176,- Sk, 12.482,- Sk a 11.826,- Sk a dňa 8.11.2007 sumu 74.361,- Sk titulom dlhu na byte, resp. exekučných konaní, ktoré sa viedli voči žalovanému Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že vyššie uvedené sumy nikdy nemal u seba, tieto zaplatila žalobkyňa z peňazí, ktoré vybrala zo svojho účtu. Ďalej žalovaný tvrdil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/397/2013 sa domáhal voči Bytovému podniku mesta Košice vrátenia peňazí z depozitu asi vo výške 1.100.000,- Sk. Žalovaný k okolnostiam podpísania uznania peňažnej pohľadávky zo dňa 29.12.2010 uviedol, že v čase, kedy pracoval na veterine, prišla za ním matka žalobkyne I. Š., ktorá doniesla uvedenú listinu ešte nepodpísanú a žiadala žalovaného,
aby ju podpísal, nakoľko sa obávala, že žalovaný nevráti žalobkyni peniaze. Žalovaný uznanie dlhu síce podpísal, ale nie z toho dôvodu, že by mu žalobkyňa požičala akékoľvek peniaze, keďže mala vedomosť o tom, do čoho ide a všade bola rokovať ohľadom bytu so žalovaným. Žalovaný poprel, že by mu žalobkyňa poskytla akúkoľvek pôžičku a tvrdil, že peniaze, ktoré zaplatila titulom dlhu žalovaného, nikdy neodovzdala do rúk žalovaného, a preto žalobkyňa a žalovaný nikdy neuzavreli zmluvu o pôžičku, ani ústnu, ani písomnú. Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že listinu „Uznanie peňažnej pohľadávky“ podpísal dňa 29.12.2010 a že pokiaľ titulom dlhu bola zaplatená suma 1.100.000,- Sk a v uznaní dlhu je uvedená suma vo výške 1.460.000,- Sk, túto sumu prehliadol, keďže matka žalobkyne tvrdila, že listinu potrebuje pre bytový podnik.
14. Podľa tvrdenia žalovaného bytovému podniku zaplatil vyšší dlh ako mal, a preto zo sumy 600.000,- Sk bytový podnik vrátil žalobkyni sumu 25.000,- Sk ešte v r. 2007 a túto sumu vyplatil v pokladni bytového podniku najprv žalovanému, ktorý túto ihneď odovzdal žalobkyni. Žalovaný vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že 10.9.2014 bol vyprataný z predmetného bytu, že v súčasnosti býva v pohotovostnom byte na C. XX v Košiciach a že je nezamestnaný a vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
15. Žalobkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že v uznaní peňažnej pohľadávky zo dňa 29.12.2010 je uvedená suma 1.460.000,- Sk z toho dôvodu, že 600.000,- Sk zaplatila bytovému podniku titulom dlhu žalovaného, súdnemu exekútorovi zaplatila ďalšie sumy vyplývajúce z predložených pokladničných dokladov a teda titulom dlhu odporcu zaplatila spolu 1.100.000,- Sk, avšak následne niekedy v r. 2007 odovzdala žalovanému v jeho byte sumu 360.000,- Sk, ktorú odporca žiadal od žalobkyne titulom doplatku kúpnej ceny bytu, keďže bol toho názoru, že kúpna cena za jeho 2-izbový byt na T. U., ktorý by jej predal, bola spolu vo výške 1.460.000,- Sk.
16. Žalovaný žalobkyňou tvrdenou skutočnosť, že mu v jeho byte odovzdala sumu 360.000,- Sk považoval za nepravdivé tvrdenie, keďže mu žalobkyňa túto sumu nikdy neodovzdala a dodal, že od žalobkyne neprijal ani neprevzal menšie ani iné sumy.
17. Z výpovede svedkyne I. Š. súd zistil, že nebola prítomná pri tom, ako žalobkyňa požičala peniaze, resp. odovzdala peniaze žalovanému a že nakoľko žalobkyňa a svedkyňa chceli, aby žalobkyňa mala dôkaz o tom, že požičala peniaze žalovanému, so žalobkyňou navštívili právnika, ktorého meno a priezvisko si už nepamätá a ktorý svedkyni a žalobkyni poradil, aby dali vypracovať doklad o tom, že žalobkyňa dala žalovanému peniaze. Uvedený právnik napísal text uznania dlhu, a keďže žalobkyňa bola v nemocnici, požiadala svedkyňu, aby išla za žalovaným a dala mu podpísať uznanie dlhu. Preto svedkyňa uznanie dlhu predložila na podpis žalovanému, žalovanému dvakrát prečítala obsah listiny, tento listinu prečítal a bez slova ju podpísal. Ďalej svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na uvedeného právnika sa obrátili so žalobkyňou z toho dôvodu, pretože sa chceli poradiť, čo majú robiť, keďže žalobkyňa nemala žiadny doklad o tom, že peniaze dala žalovanému a že konkrétne údaje, ktoré sú uvedené v uznaní dlhu (to znamená výška pohľadávky, kedy bola poskytnutá žalovanému a splatnosť pôžičky), kto poskytol právnikovi, nevie uviesť, lebo si to nepamätá.
18. Žalobkyňa k výpovedi svedkyne uviedla, že konkrétne údaje uvedené v uznaní dlhu poskytla právnikovi sama.
19. Žalovaný v konaní argumentoval, že žalobkyňa mala záujem kúpiť byt od žalovaného, avšak vedela aj o tom, že žalovaný má dlhy a že na základe vzájomnej dohody medzi stranami sporu došlo k tomu, že dlh žalobkyňa zaplatila a podľa názoru žalovaného žalobkyňa pristúpila k dlhu podľa § 534 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný poukázal na to, že považuje uznanie dlhu za neplatný právny úkon, keďže v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna zmluva o pôžičke a ďalej bol toho názoru, že nakoľko žalobkyňa pristúpila ku splneniu dlhu, považuje nárok žalobkyne za premlčaný z dôvodu, že k pristúpeniu dlhu žalovaného žalobkyňou došlo ešte v r. 2007 a návrh na súd bol podaný až v r. 2013.
20. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2015 uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odovzdala žalovanému sumu 48.463,12 EUR titulom pôžičky za účelom kúpy bytu a že taktiež preukázala, že svoju pohľadávku zabezpečila uznaním dlhu, ktorý ako listinný dôkaz spĺňa po formálnej a obsahovej stránke všetky obligatórne požiadavky kladené zákonom na bezchybnosť daného právneho úkonu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu žalovaným je nepochybné,
žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi autenticitu svojho podpisu na predmetnej listine a tiež, že bol s náležitou starostlivosťou oboznámený s obsahom listiny, ktorou uznal svoj záväzok. Nakoľko uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval a žalovaný v konaní neoznačil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukázal opak, z uvedeného mala za to, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ďalej poukázala na to, že uznanie dlhu žalovaným je platným právnym úkonom, bola dodržaná aj jeho písomná forma, vyjadrený prísľub, že dlh bude zaplatený, dôvod a presná výška dlžoby. Poukázala na to, že pokiaľ právny zástupca žalovaného apeloval na zmenu záväzkového vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou a bytovým podnikom, a teda, že žalobkyňa prevzala dlh žalovaného alternatívne, pristúpila k záväzku, je potrebné poukázať na ust. § 531 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 533 a § 534 Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa absolútne vylúčila uzavretie dohody, pri ktorej by do trvajúceho právneho pomeru mala nastúpiť namiesto žalovaného alebo vystupovať v záväzku popri jeho osobe ako preberateľ. Podľa názoru žalobkyne ide len o účelové tvrdenie žalovaného bez legitímneho dôkazu o existencii danej dohody o zmene v osobe dlžníka v záväzkovom vzťahu a žalovaný v priebehu celého konania neuviedol jediný dôkaz, ktorý by aj nepriamo preukázal existenciu dohody medzi ním a žalobkyňou uzavretou podľa § 534 Občianskeho zákonníka, teda ktorou by žalobkyňa vystupovala popri žalovanom ako novo pristupujúci dlžník, Žalovaný žalobkyni sprvu plnil, teda je vylúčené, že by prejavil relevantnú vôľu smerujúcu k tomu, aby sa žalobkyňa stala solidárnym dlžníkom popri žalovanom v zmysle ust. § 534 Občianskeho zákonníka a súčasne z uvedeného je zrejmé, že žalovaný so žalobkyňou už od začiatku ich záväzku jednal ako so svojim veriteľom a nie spoludlžníkom. Žalovaný tak napriek tvrdeným skutočnostiam o deklarovanej zmene záväzku neoznačil jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení, a teda neuniesol dôkazné bremeno, pričom táto argumentácia jeho právneho zástupcu je v rozpore s výpoveďou samotného žalovaného. Ďalej žalobkyňa poukázala a citovala ust. § 110 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka a argumentovala, že námietku premlčania považuje za nedôvodnú, keďže medzi stranami sporu sa nejedná o uplatnenie regresného nároku v rámci solidárneho záväzku, ale o uznaný záväzok, ktorý sa premlčuje v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v 10-ročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom 29.12.2010 a nebyť vedeného súdneho konania, tak táto doba by uplynula 29.12.2020, pričom návrh bol podaný na súd už v júni 2013. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa bola toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania preukázala všetky tvrdenia uplatnené v žalobe a uplatnený nárok je preto v celom rozsahu dôvodný.
21. Z písomného uznania dlhu označeného ako „Uznanie peňažnej pohľadávky“ je zrejmé, že žalovaný písomne uznal pohľadávku vo výške 1.460.000,- Sk (48.463,12 EUR) voči žalobkyni, ktorú žalobkyňa požičala na odkúpenie bytu do dvoch rokov na T. U. v Košiciach, a to v plnom rozsahu. Z tejto listiny vyplýva aj tá skutočnosť, že predmetná suma bola žalovanému poskytnutá žalobkyňou dňa 7.11.2007, a to v záujme, že odkúpený byt budú strany sporu užívať obaja, a že v prípade, že nedôjde k odkúpeniu bytu na T. U. v pôvodnom termíne, túto sumu žalovaný vráti do jedného roka bez úrokov žalobkyni. Na predmetnej listine je uvedený dátum 29.12.2010 a vlastnoručne podpisy žalobkyne aj žalovaného.
22. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3085 zo dňa 7.11.2007 súd zistil, že žalovaný uhradil Bytovému podniku mesta Košice dňa 7.11.2007 sumu 300.397,- Sk a uvedeným účelom platby je - depozit, výmena bytu.
23. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3145 zo dňa 9.11.2007 súd zistil, že žalovaný uhradil Bytovému podniku mesta Košice dňa 9.11.2007 sumu 8.388,- Sk a uvedeným účelom platby je - depozit, výmena bytu.
24. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3142 zo dňa 9.11.2007 súd zistil, že žalovaný uhradil Bytovému podniku mesta Košice dňa 9.11.2007 sumu 291.000,- Sk a uvedeným účelom platby je - depozit, výmena bytu.
25. Z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana, č. EX 144/03 súd zistil, že oprávnený Bytový podnik mesta Košice doručil súdnemu exekútorovi dňa 29.5.2003 návrh na vykonanie exekúcie voči povinným N. M. a K. M. a že exekučné konanie sa voči nim viedlo na základe vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Košice I, č.k. Ro/3020/00-3 vydaného dňa 28.9.2001, ktorým povinným bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 5.640,- Sk s prísl.. V pripojenom spise sa nachádza originál pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2007, z ktorého je
zrejmé, že žalovaný uhradil súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi dňa 7.11.2007 sumu 60.824,- Sk z dôvodu exekučného konania vedeného pod č. EX 144/03.
26. Z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana č. EX 097/05 súd zistil,, že oprávnený Bytový podnik mesta Košice doručil súdnemu exekútorovi dňa 7.2.2005 návrh na vykonanie exekúcie voči povinným N. M. a K. M. na základe vykonateľných exekučných titulov, platobných rozkazov vydaných Okresným súdom Košice I. č.k. 1Ro/1704/03-3 zo dňa 15.5.2003, č.k. 2Ro/6942/02-2 zo dňa 10.12.2002 a č.k. 1Ro/ 8076/02-3 zo dňa 17.1.2003, ktorými bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 25.369,- Sk s prísl., 18.784,- Sk s prísl a 1.488,- Sk s prísl. V pripojenom spise sa nachádza originál pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2007 a 8.11.2007 z ktorých je zrejmé, že žalovaný uhradil súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi dňa 7.11.2007 sumu 288.176,- Sk a dňa 8.11.2007 sumu 74.361,- Sk z dôvodu exekučného konania vedeného pod č. EX 097/05.
27. Z pripojeného spisu súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala, č. EX 1061/01 súd zistil, že oprávneným Bytový podnik mesta Košice doručil dňa 16.10.2001 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinným N. M. a K. M. a že exekučné konanie sa voči povinným viedlo na základe vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu č.k. Ro/3022/00-3 zo dňa 12.12.2000 vydaného Okresným súdom Košice I., ktorým súd zaviazal povinných uhradiť oprávnenému sumu 3.200,- Sk s prísl. V pripojenom spise sa nachádza originál pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2007, z ktorého je zrejmé, že žalovaný uhradil súdnemu exekútorovi dňa 7.11.2007 sumu 12.482,- Sk z dôvodu exekučného konania vedeného pod č. EX 1061/01.
28. Z pripojeného spisu súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala, č. EX 1062/01 súd zistil, že oprávneným Bytový podnik mesta Košice doručil dňa 16.10.2001 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinným N. M. a K. M. a že exekučné konanie sa voči povinným viedlo na základe vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu č.k. Ro/3024/00-3 zo dňa 12.12.2000 vydaného Okresným súdom Košice I., ktorým súd zaviazal povinných uhradiť oprávnenému sumu 3.059,- Sk s prísl. V pripojenom spise sa nachádza originál pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2007, z ktorého je zrejmé, že žalovaný uhradil súdnemu exekútorovi dňa 7.11.2007 sumu 11.826,- Sk z dôvodu exekučného konania vedeného pod č. EX 1062/01.
29. Zo žiadosti o vrátenie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov zo dňa 14.1.2010, adresovaného Bytovému podniku mesta Košice súd zistil, že žalovaný uvedenou žiadosťou vyzval Bytový podnik mesta Košice o vrátenie sumy 574.785,- Sk s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že súdnym exekútorom JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi a Ing. Mgr. Karolovi Mihalovi uhradil v dňoch 7. a o 8.11.2007 nedoplatky na nájomnom v exekučných konaniach vedených voči nemu a to celkom v sume 447.669,- Sk a súčasne zaplatil do pokladne Bytového podniku mesta Košice v dňoch 7.11.2007 a 9.11.2007 celkom sumu 599.785,- Sk, z ktorej mu neskôr Bytový podnik mesta Košice vrátil sumu 25.000,- Sk. Spolu teda žalovaný uhradil Bytovému podniku mesta Košice 1.047.454,- Sk napriek skutočnosti, že celková pohľadávka bytového podniku voči žalovanému bola cca. 266.000,- Sk.
30. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že dlhy žalovanému zaplatila bytovému podniku mesta Košice a súdnym exekútorom z dôvodu, že po zaplatení dlhu žalovaného chcela uzavrieť nájomnú zmluvu k bytu žalovaného na T. U. XX v Košiciach, teda chcela dosiahnuť uzavretie nájomnej zmluvy vo svoj prospech, ale aj v prospech žalovaného. Žalobkyňa a žalovaný boli dohodnutí tak, že žalobkyňa zaplatí dlhy žalovaného, následne sa uzavrie nájomná zmluva so žalobkyňou aj so žalovaným a byt žalovaného odkúpi do svojho výlučného vlastníctva. Ďalej uviedla, že písomnú žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy ohľadom bytu žalovaného nepodala ani na bytový podnik, ani na Mesto Košice a že nemá vedomosť o tom, či žalovaný takúto žiadosť sám podal.
31. Z výsluchu svedkyne N.. U. R. súd zistil, že v bytovom podniku pracovala do 31.12.2008, do odchodu do starobného dôchodku a že asi 2 roky pred týmto obdobím v bytovom podniku sa riešila otázka ďalšieho bývania ľudí, ktorým buď zanikol nájomný vzťah k bytu alebo bolo voči nim vydané právoplatné rozhodnutie súdu o vypratanie bytu. Bytový podnik chcel tieto prípady riešiť tak, že by sa obnovili nájomné zmluvy resp. uzavreli nové nájomné zmluvy za predpokladu, že každý zaplatí svoj dlh. Svedkyňa tvrdila, že bola členkou asi bytovej komisie Magistrátu mesta Košice, ktorá riešila každý prípad individuálne. Pri riešení viacerých prípadov sa stávalo, že po zaplatení dlžôb za užívanie bytu, bytový podnik uzavrel novú nájomnú zmluvu avšak sa stávalo, že v niektorých prípadoch mali ľudia obavu,
že zaplatia dlh a nebude s nimi uzavretá nájomná zmluva. Preto tieto osoby boli informované tak, že peniaze uhradené titulom dlhu môžu vložiť do depozitu a to do pokladne bytového podniku do doby, kým nebude uzavretá s nimi nová nájomná zmluva. Svedkyňa si pamätala, že podobný bol aj prípad žalobkyne aj žalovaného, že so stranami sporu sa stretla, a že s ich prípadom sa zaoberala, avšak si nepamätala, ako bol prípad strán sporu napokon vyriešený napriek tomu, že sa so svedkyňou viackrát stretli ohľadom riešenia dlžoby na byte.
32. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 25C/397/2013 súd zistil, že Okresný súd Košice I. v právnej veci navrhovateľa: N. M., bytom Košice, T. U. XX, proti odporcovi: Bytový podnik mesta Košice, Južné nábrežie 13, Košice, v konaní o vrátenie peňazí z depozitu uznesením č.k. 25C /397/2013-7 zo dňa 11.2.2014 odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 24.11.2013. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/194/2014-20 zo dňa 28.1.2015.
33. V prejednávanom spore bolo súdu na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa mala záujem o uzavretie nájomnej zmluvy a odkúpenie bytu žalovaného na T. U. XX v Košiciach, ktorý žalovaný užíval na základe nájomnej zmluvy, že žalobkyňa mala vedomosti o dlhu žalovaného na nájomnom a za užívanie bytu žalovaným a že za účelom zistenia výšky dlhu žalovaného strany sporu navštívili Bytový podnik mesta Košice, kde žalobkyňa zistila, že uzavretie nájomnej zmluvy najprv so žalovaným a následne so žalobkyňou bude možné až po uhradení dlhu žalovaného na nájomnom a za služby spojené s bývaním. Žalobkyňa sa dozvedela aj o tej skutočnosti, že voči žalovanému sa vedú 2 exekučné konania z dôvodu neplatenia nájmu a za služby spojené s užívaním bytu a že dlh žalovaného je vo výške 650.000,- Sk a 400.000,- Sk. Z vykonaného dokazovania bola súdu preukázaná aj tá skutočnosť, že žalobkyňa vybrala peniaze zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. a následne zaplatila dlh žalovaného keďže odovzdala zamestnankyni bytového podniku dňa 7.11.2007 sumu 300.397,- Sk a dňa 9.11.2007 sumu 8.388,- Sk a 291.000,,- Sk titulom dlhu žalovaného voči bytovému podniku. Súdu bola ďalej preukázaná aj tá skutočnosť a medzi stranami sporu nebola sporná, že žalobkyňa uhradila dlhy žalovaného, pre ktoré sa viedli exekučné konania voči žalovanému a to u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana dňa 7.11.2007 uhradila sumu 60.824,- Sk, 288.176,- -Sk a 74.361,- Sk. Zároveň žalobkyňa uhradila dňa 7.11.2007 u súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola Mihala dlhy žalovaného v exekučných konaniach vedených voči žalovanému na základe návrhu bytového podniku ako oprávneného a to vo výške 12.482,- Sk a 11.826,- Sk. Žalobkyňa teda titulom dlhu žalovaného uhradila z vlastných finančných prostriedkov bytovému podniku celkom sumu 599.785,- Sk (príjmový pokladničný doklad č. 3085 zo 7.11.2007 o úhrade sumy 300.397,- SK, príjmový pokladničný doklad č. 3145 a 3142 zo dňa 9.11.2007 o úhrade sumy 8.388,- Sk a 291.000,- Sk), súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi dňa 7.11.2007 a 8.11.2007 sumu 423.361,- Sk a súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Karolovi Mihalovi dňa 7.11.2007 24.308,- Sk. Žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov uhradila dlh žalovaného celkom v sume 1.047.454,- Sk t.j. 34.769,10 EUR. Z vykonaného dokazovania bola súdu preukázaná a to z výpovede strán sporu a svedkyne I. Š. aj tá skutočnosť, že žalovaný písomne v listine ,,Uznanie peňažnej pohľadávky“ zo dňa 29.12.2010 uznal svoj dlh vo výške 48.463,12 EUR voči žalobkyni titulom pôžičky na odkúpenie bytu do 2 rokov na T. U. XX v Košiciach, ktorá mu bola poskytnutá žalobkyňou 7.11.2007 a pre prípad, že nedôjde k odkúpeniu bytu v pôvodnom termíne (teda do 7.11.2009) túto sumu žalovaný vráti žalobkyni do 1 roka t.j. do 7.11.2010. Zo zhodných tvrdení strán sporu a svedkyne I. Š. bolo súdu preukázané, že žalovaný aj žalobkyňa tento listinný dôkaz vlastnoručne podpísali dňa 29.12.2010. Súd z vykonaného dokazovania vzal za preukázanú aj tú skutočnosť, že k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu medzi Bytovým podnikom mesta Košice resp. Mesto Košice, žalobkyňou a žalovaným nedošlo, následne žalovaný bol z predmetného bytu vyprataný.
34. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že v konaní vedenom na OS KE I pod sp. zn. 25C/397/2013 si uplatnil vrátenie sumy 1.100.000,- Sk od Bytového podniku mesta Košice, súd toto tvrdenie žalovaného považoval bez právneho významu, nakoľko z pripojeného spisu OS KE I sp. zn. 25C/397/2013 vzal za preukázané, že podanie žalovaného (v pozícií žalobcu v uvedenom konaní) bolo súdom odmietnuté pre vady podania, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať a to uznesením OS KE I č.k. 25C/397/2013-7 zo dňa 11.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2015.
35. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
36. Uznanie dlhu sa považuje za samostatný zabezpečovací inštitút. Zakladá sa ním iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. Vychádzajúc z právnej povahy uznania dlhu, uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ takéto uznanie dlhu akceptuje. Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. Vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v dobe uznania dlhu záväzok existoval, nemožno vyvrátiť samotným negatívnym tvrdením žalovaného o neexistencií záväzku.
37. V prejednávanom spore súd poukazuje na to, že žalobkyňa predložila súdu listinný dôkaz ,,Uznanie peňažnej pohľadávky“ zo dňa 29.12.2010 z ktorého je zrejmé, že uznávací prejav dlžník t.j. žalovaný urobil v písomnej forme, vyjadril v nej prísľub zaplatiť dlh a uviedol v ňom dôvod a výšku dlhu.
38. O existencií dlhu v čase podpísania uznania dlhu žalovaným svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa, ako už bolo vyššie uvedené, uhradila bytového podniku a súdnym exekútorom dlh žalovaného celkom v sume 34.769,10 EUR. Preto súd v súlade s citovaným ustanovením zákona a na základe vykonaného dokazovania považoval žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 34.769,10 EUR za dôvodný a na zaplatenie uvedenej sumy žalobkyni zaviazal žalovaného.
39. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 12.865,02 EUR s prísl. považoval za nedôvodnú, nakoľko žalovaný súdu preukázal, že sumu 12.865,02 EUR od žalobkyne neprevzal a ani inú sumu a žalovaná iba tvrdila, že sumu 11.949,81 EUR (360.000,- Sk) odovzdala resp. požičala žalovanému v jeho byte a do sumy 12.865,02 EUR neuhradila iný dlh žalovaného.
40. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
41. Pokiaľ žalovaný v konaní vniesol námietku premlčania voči nároku žalobkyne v spore, z predloženého uznania dlhu zo dňa 29.12.2010 je zrejmé, že súdom priznaná suma žalobkyňou bola žalovanému poskytnutá dňa 7.11.2007 na odkúpenie bytu do 2 rokov a v prípade ak nedôjde k odkúpeniu bytu v tejto dobe žalovaný sa zaviazal túto sumu vrátiť žalobkyni do jedného roka počítaného od 7.11.2009 teda do 7.11.2010. Preto v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 OZ. 10 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobkyni začala plynúť dňom 7.11.2010 a uplynula by 7.11.2020 pričom žaloba bola podaná dňa 24.6.2013, teda v priebehu plynutia premlčacej doby. Preto súd námietku premlčania vznesenú žalovaným voči nároku žalobkyne považoval za nedôvodnú a k nej neprihliadol.
42. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
43. Podľa ust. § 517 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku.
46. Ako už súd vyššie uviedol, splatnosť súdom priznanej sumy žalovanej 34.769,10 EUR vyplýva z predloženého uznania dlhu žalovaným zo dňa 29.12.2010, podľa ktorého žalovaný sa zaviazal vyššie uvedenú sumu vrátiť žalobkyni do 7.11.2010. Preto žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu dňom 8.11.2010. Súd preto žalobkyni priznal úrok z omeškania zo sumy 34.769,10 EUR od 8.11.2010 do zaplatenia.
47. Výšku úroku z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 1% ročne, po zvýšení o 8% percentuálnych bodov je výška úroku z omeškania 9% ročne.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane.
51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 55 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa domáhala sumy 48.463,12 EUR s prísl.. Úspech mala v časti o zaplatenie sumy 34.769,10 EUR s prísl., v ktorej súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tohto nároku. Za neúspech je potrebné považovať časť nároku v sume 829 EUR s prísl. , v ktorej súd na základe späťvzatia žaloby konanie zastavil. Späťvzatie žaloby v tejto časti z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa. Za neúspech je potrebné považovať aj časť nároku v sume 12.865,02 EUR s prísl., ktorú súd zamietol. V percentuálnom vyjadrení úspech žalovanej predstavuje 71,74% a úspech žalovaného 28,26%. Pomer úspechu a neúspechu teda činí 43,48% (71,74% - 28,26%). Súd preto žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 43,48%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).