Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-134-2004.pdf
PDF · 121.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-8C/134/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobcu F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, R., zastúpený Mgr. Richardom Petrovom, advokátom AK, so sídlom Košice, Františkánska 3, proti odporkyni: N. R., bytom Y. N. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou AK, Čajakova 5, Košice, za účasti intervenienta - Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Košice - okolie, tr. SNP č. 61, Košice, v konaní o náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom takto
rozhodol:
I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 23.952,63 eur a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 11,5%.
odôvodnenie:
1.Žalobca pôvodným žalobným návrhom zo dňa 16.09.2003 po úprave petitu žiadal náhradu škody titulom odškodnenia bolestného a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to tak, že žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.537.750,- Sk, teda žalobcovi sumu 316.595,30 eur (9.537.750,- Sk) a nahradiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2.V poradí druhým rozsudkom Okresný súd Košice - okolie zo dňa 13.04.2012 rozhodol tak, že žalobu zamietol a štátu náhradu trov konania nepriznal, a taktiež ani účastníkom konania. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2012 bol rozsudok súdu zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania- opätovne posúdiť rozsah zodpovednosti žalobcu i žalovanej za vzniknutú škodu pracovným úrazom, a po ustálení rozsahu tejto zodpovednosti vykonať aj dokazovanie na preukázanie dôvodnosti odškodnenia žalobcu nad sumy doposiaľ vyplatené vedľajšou účastníčkou (intervenient) a nad sumy zodpovedajúce počtu bodov, ktorými bolo ohodnotené bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, ďalej s tým, že pokiaľ žalovaná aj v ďalšom bude namietať svoju zodpovednosť za škodu, bude jej povinnosťou preukázať, aké konkrétne povinnosti vyplývajúce z ktorého konkrétneho právneho alebo iného predpisu alebo pokynu na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci žalobca porušil, či bol žalobca s týmto predpisom, či pokynom oboznámený a preukázať aj to, že znalosť tohto predpisu, či pokynu a jeho dodržiavanie na pracovisku žalovaná sústavne vyžadovala a kontrolovala ako aj skutočnosť, že toto porušenie bolo jedinou alebo jednou z príčin pracovného úrazu žalobcu.
3.Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie znaleckým posudkom znalcom Ing. Bartolomejom Dorovom, z oblasti zdravotníctvo a farmácia, chirurgia a traumatológia, upraveným žalobným návrhom
žalobcu, písomnými podaniami žalovanej, intervenienta, prepravným poriadkom nákladnej cestnej dopravy predloženým žalovanou, opätovným výsluchom žalobcu a zistil tento skutočný stav:
Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal o pripustenie zmeny žalobného návrhu, ktoré súd uznesením zo dňa 12.01.2017 na pojednávaní pripustil, kedy žalobca žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 207.578,46 eur do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v ktorej sume je zahrnuté bolestné vo výške 138.104,- eur a sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť v súlade so závermi znaleckého posudku č.15/2015, pričom uplatňovaný nárok na zvýšenie odškodnenia podľa základného počtu bodov predstavuje sumu 3.512,35 eur x 40-násobok, čo predstavuje sumu 140.494,- eur, pričom suma, ktorá bola plnená už intervenientom predstavuje 2.390,- eur a teda uplatňovaný nárok na odškodnenie za bolesť po odpočítaní plnenia intervenienta predstavuje sumu 138.104,- eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku predstavuje sumu 1.786,03 eur x 40-násobok, t.j. 71.441,20 eur. Suma plnená intervenientom je 1.966,74 eur a tak nárok uplatňovaný na odškodnení za bolesť po odpočítaní plnenia intervenientom predstavuje sumu 69.474,46 eur.
4.Zástupca žalobcu mal za to, že znalec potvrdil, že v prípade žalobcu došlo k vážnemu poraneniu, otvorenej zlomenine s masívnym defektom mäkkých častí, ktorý komplikoval celý ďalší priebeh liečby, po celú dobu liečenia bol proces komplikovaný, poruchou hojenia spôsobenou zápalom, čo si vyžadovalo opakované chirurgické zákroky, pričom žalobca bol v priebehu 27-mich mesiacov od úrazu 18-krát hospitalizovaný a postúpil 20 operačných výkonov na postihnutej končatine, pričom v roku 2005 sa podrobil ďalšej operácii. Rehabilitáciu žalobca ukončil v júli 2003, to znamená tri roky od samotného úrazu, poukázal na skutočnosť, že i znalec hodnotil liečbu úrazu žalobcu ako mimoriadne náročnú liečbu, pre neho daná liečba bola bolestivá, mimoriadne dlhá, podľa vyjadrenia znalca bol v tom čase od úrazu od 19.09.2000 až do 15.12.2002 žalobca odkázaný na pomoc, pričom celková, iba ústavná hospitalizácia trvala 234 dní. Keďže žalobca prežil mimoriadne veľa bolesti, vytrpené útrapy a ďalšie obmedzenia, má za to, že prichádza do úvahy mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a to až o 40-násobok, a to aj z toho dôvodu, že žalobca bol v tom čase zdravým človekom a v dôsledku úrazu sa stal invalidným a je poberateľom úplného invalidného dôchodku.
5.Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je na invalidnom dôchodku od roku 2001, jeho dôchodok predstavuje sumu 420,- eur, pričom jeho aktivity spočívajú iba v prechádzkach so psíkom, žiadne záľuby a ani iné aktivity nemá. Potvrdil, že ani pred dopravnou nehodou nebol spoločensky aktívny, keďže pracoval ako šofér z povolania a často bol mimo domova, avšak zvykol chodievať hrávať futbal, alebo hokej, ktorý v súčasnej dobe už nemôže, žije s družkou v 2-izbovom byte, družka je zamestnaná, jej príjem je okolo 580,- eur, spoločne pritom uhrádzajú všetky poplatky súvisiace s bývaním, plyn, elektrinu, nájomné vo výške 270,- eur, žalobca ďalej uviedol, že cez leto nechodí nikde, keďže je handicapovaný tým, že má veľké jazvy a je to pre neho veľmi nepríjemné. Bežný deň žalobcu pozostáva z toho, že ráno vstane, obuje sa, niekedy mu pomáha družka s tým, že mu dáva ponožky, aj keď si ich vie obuť aj sám, má obuvák, s ktorým si obúva topánky, následne ide na prechádzku so psíkom, vráti sa a sleduje buď televízor alebo je na počítači, niekedy varí družka, niekedy on, v súčasnosti už nevie dlho stáť, takže keď varí, tak posediačky, čistí zeleninu, zemiaky a podobne, chodieva na záhradu. Predtým, keď bol zdravý, vykonával na záhrade všetko, kopal, sadil, teraz robí len také úkony, ktoré ho veľmi nezaťažujú, teda najmä pätu, keďže tú nevie ohnúť, jednak ho to bolí, keď dlho stojí a teda vie, napr. polievať. Žalobca nebol športovcom, hrával iba rekreačne fotbal, niekedy vybehol vonku pred dom, v lete zvykli hrávať futbal, v zime hokej, teraz sa to už nedá, nemôže tieto činnosti vykonával a tiež sa zúčastňuje aj podujatí, napr. športových, kedy chodí na hokej, kedy ho syn privezie. Toto mu problém nerobí, pretože tam príde a sedí. Barly používa, avšak nie vždy, aj na pojednávanie prišiel bez bariel, pretože prišiel taxíkom, barly používa v závislosti od toho, ako sa cíti. Keď má väčšie bolesti, barly používa, a keď nie, tak ich nepoužíva. Taktiež uviedol, že nebol ani iným spôsobom, spoločensky a ani politicky aktívny.
6.Zástupkyňa žalovanej namietala zodpovednosť žalovanej v 1. rade, keďže žalovaná nemôže za to, ako sa žalobca správa sám, keďže bol školený, nastúpil do pracovného pomeru 01.09.2000 a hneď pri vstupe do zamestnania, bolo robené školenie, úraz sa stal dňa 20.09.2000, pričom žalovaná nemala čas účelovo kontrolovať, či dodržuje bezpečnostné predpisy, avšak žalobca nemal čo robiť pri nakládke motorového vozidla, a bol to sám žalobca, ktorý porušil bezpečnostné predpisy, keďže počas nakladania tovaru nesmel vstupovať na ložnú plochu nákladného motorového vozidla a ani nemal vykonávať upínanie nakladaného materiálu, čo však žalobca urobil, pričom žalovaná ako zamestnávateľ
ho oboznámila s predpismi, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré preukázala zápisom zo vstupného školenia z oblasti BOZP zo dňa 01.09.2000, a preto má za to, že sa žalovaná v plnom rozsahu zbavila svojej zodpovednosti za škodu, žalovaná nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť vznik pracovného úrazu, ktorý si žalobca privodil sám, keďže aj znalec konštatoval, že zamestnanec, ktorý sa zdržiava v priestoroch iného zamestnávateľa s jeho vedomím, musí dostať potrebné informácie na to, ako sa má bezpečne správať na pracovisku iného zamestnávateľa a v prípade, ak mu neboli takéto informácie poskytnuté, musí si zamestnanec chrániť svoje zdravie a riadiť sa skúsenosťami, ktoré počas svojej praxe žalobca získal, a teda v danom prípade žalobca nesmel zasahovať do výkonu nakládky, pretože zodpovednosť za nakládku nesie odosielateľ, t.j. spoločnosť Slovnaft, pričom má za to, že aj spoločnosť Slovnaft bola taktiež povinná poskytnúť potrebné informácie zamestnancom iného zamestnávateľa o tom, ako sa majú bezpečne správať na pracovisku iného zamestnávateľa, aké sú riziká a nebezpečenstvá na pracoviskách, kde sa má zamestnanec iného zamestnávateľa zdržiavať počas nakládky tovaru, aby nedošlo k ohrozeniu zamestnanca alebo k úrazu. Uvedené je zrejmé aj z bezpečnostných pravidiel BP-01 spoločnosti Slovnaft zo dňa 06.11.1999, okrem toho žalobca sa v dňoch 4. -5.09.2000 zúčastnil školenia, ktoré organizovala spoločnosť Person Efekt Slovakia Košice v spolupráci s autoškolou KUGLASTOP, ktorá vykonala pre zamestnancov združenia KOPRO, R. - I., V. X, R. poučenie vodičov vlastniacich vodičské oprávnenie skupiny B a C z vyhlášky SBÚ č. 208/1991 Zb. a zákona č. 316/1996 Z. z., o premávke na pozemných komunikáciách, pričom tohto poučenia sa zúčastnil aj žalobca. Podľa jej názoru žalobca nie je úplne obmedzený vo svojich aktivitách, je schopný chôdze s prípadným použitím barlí, zvláda bežné prekážky denného života, je sebestačný, nie je odkázaný na pomoc inej osobe, je schopný zabezpečiť si základné životné potreby, preto má za to, že je potrebné žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
7.Intervenient mal za to, že dokazovanie vo veci samej potvrdilo, že žalobca nie je úplne obmedzený vo svojich aktivitách, je schopný chôdze aj s použitím barlí, bežné prekážky denného života zvláda, je sebestačný a nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pri zvyšovaní odškodnenia za bolesť a SSU nie je dôležitý násobok základného počtu bodov, ale odškodnenia tomu zodpovedajúca s tým, že nároky na náhradu škody, na zdraví z titulu odškodnenia sa nemajú stať zdrojom bezdôvodného obohacovania sa poškodeného, preto boli stanovené kritéria pre posudzovanie nárokov na bolestné a SSU, ktoré zohľadňujú druh poškodenia, vek, zdravie, pohlavie, jeho osobné predpoklady a uplatňovanie v živote, a teda požadované zvýšenie 40-násobku za bolestné v sume 140.494,- eur a za SSU v sume 71.441,20 eur po odpočítaní súm platených intervenientom, považuje za nadhodnotené, neprimerané a s prihliadnutím aj na výpoveď žalobcu, kde pri vypočutí súdom potvrdil, že žil bežný život pred poškodením zdravia a po utrpenom pracovnom úraze sa mu život výrazne neobmedzil s poukazom na jeho aktivity pred poškodením zdravia, a teda zvýšenie odškodnenia bolestného a SSU nie je základným nárokom, ani sociálnym právom a výhodou, avšak v prípadoch hodných osobitného zreteľa súd môže, ale nie je povinný primerane zvýšiť odškodnenie za bolesť a SSU, pričom táto skutočnosť je len na zvážení príslušného súdu, a to na základe vykonaného dokazovania. Avšak podľa názoru intervenienta, ak vznikla žalobcovi škoda na zdraví, tak aj z toho dôvodu, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania, a hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a vzhľadom na svoju kvalifikáciu musel si byť vedomý, že si môže privodiť škodu na zdraví, teda v danej veci ide o čiastočnú liberáciu, ktorej výšku ponechávali na zvážení súdu.
8. Podľa ust. § 190 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví, alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.
9.Podľa ust. § 190 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa § 191.
10.Podľa ust. § 191 ods. 1 ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že: a)škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavineným porušením právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci porušil, právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali,
b)škodu si privodil postihnutý zamestnanec svojou opitosťou alebo v dôsledku zneužitia iných omamných prostriedkov a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť, a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
11.Podľa ust. § 191 ods. 2 ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže: a)postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b)jednou z príčin škody bola opitosť postihnutého zamestnanca alebo zneužitie iných omamných prostriedkov postihnutým zamestnancom, c)zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
12.Podľa ust. § 191 ods.3 ZP, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti (ods. 2), určí sa časť škody, ktorú znáša zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v ods. 2 písm. c) uhradí však zamestnávateľ aspoň jednu tretinu škody.
13.Podľa ust. § 191 ods. 4 ZP, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nie je možné dovolávať sa len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
14.Podľa ust. § 191 ods. 5 ZP, ľahkomyseľné konanie nemožno považovať za bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
15.Podľa ust.§ 196 ZP, náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytujú jednorazovo.
16.Podľa ust. § 273 ods. 2 ZP, za predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa považujú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané ústrednými orgánmi alebo zamestnávateľmi po dohode s príslušným orgánom štátneho odboru dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení a príslušného odborového orgánu.
17.Podľa ust. § 273 ods. 1 ZP, právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sú predpisy na ochranu zdravia a života, hygienické a protiepidemické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
18.Podľa ust. § 272 ods. 3 ZP, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú konkrétne pokyny dané zamestnancovi jeho nadriadeným.
19.V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a),b),c),h) zákona č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnanec je pri práci povinný: a)dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, b)konať tak, aby umožnil iným plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, c)vykonávať práce, obsluhovať stroje a zariadenia a používať náradie, látky a ostatné prostriedky v súlade s: 1.návodom na obsluhu, s ktorým boli riadne a preukázateľne oboznámení, 2.poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomosti a zručnosti v rámci získanej odbornej spôsobilosti, 3.oznamovať bez zbytočného odkladu svojmu nadriadenému alebo podľa potreby príslušnému odborovému orgánu, zástupcovi zamestnancov alebo príslušnému orgánu dozoru nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie najmä bezprostredne a vážne ohroziť život alebo zdravie a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní.
20.Vyššie citované zákonné ustanovenie je všeobecného charakteru, lebo neurčuje konkrétny spôsob chovania, ani konkrétne konanie nezakazuje, iba vo všeobecnosti ukladá zamestnancovi povinnosti v záujem zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, preto sa porušenia tohto všeobecného ustanovenia nemožno dovolávať ako dôvodu pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu.
21.V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca počas trvania pracovného pomeru so žalovanou dňa 19.09.2000 utrpel pri výkone práce úraz s trvalými následkami, bol zamestnaný u žalovanej na základe ústnej dohody na dobu neurčitú, s dňom nástupu práce dňa 24.06.2000. Dňa 19.09.2000 sa dostavil na pokyn žalovanej do spoločnosti Slovnaft Bratislava, kde mal vykonať prepravu tovaru z tejto spoločnosti do Košíc, s nákladným motorovým vozidlom typu Volvo sa dostavil na určenú prevádzku, kde sa realizovala nakládka kamióna. Zamestnanci Slovnaftu mu ukladali sudy na stojato, žalobca im nepomáhal pri ukladaní súdov, ale pri ich upínaní, kedy ostal stáť na ložnej ploche auta, a teda k pracovnému úrazu došlo tak, že zamestnanec Slovnaftu, ktorý mal na starosti vozík, priniesol sud na ložnú plochu auta a druhý zamestnanec tento sud odobral, ale ho neupol, a sud ostal voľne stáť. Zamestnanec, ktorý zabezpečoval vozík požiadal žalobcu, aby odpratal upínací pás a keď odpratával upínací pás a šiel ho kopnúť pod náves, došlo k pohybu jedného suda, ktorý spadol na žalobcu a to na jeho hlavu a nohu a spôsobil mu otvorenú zlomeninu ľavej končatiny, v dôsledku ktorej bol opakovane hospitalizovaný a absolvoval 23 operácií, pričom v dôsledku toho používa francúzsku barlu a toho času je mu priznaný úplný invalidný dôchodok, je rozvedený, žije spoločne so svojou družkou, ktorá mu pomáha pri obúvaní, i keď on sám si vie pomôcť pri obúvaní obuvi, vykonáva bežné práce skôr po sediačky, navštevuje športové podujatia, kde ho nosí väčšinou syn, barlu používa podľa toho, či má väčšie bolesti, ale nemá.
22.Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca mal porušiť pracovný postup pri nakladaní tovaru.
23.Žalovaná na svoju obranu uviedla, že okrem záznamu z vykonaného poučenia pracovníka zo dňa 01.09.2000, kedy bol žalobca oboznámený s vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zbierky o prepravnej zmluve medzinárodnej, cestnej, nákladnej doprave, súd konštatuje, že z tejto vyhlášky vyplývajú povinnosti a zodpovednosť odosielateľa pri preprave tovaru, vrátane nakládky tovaru, nie je tu však upravený konkrétny pracovný postup pri nakládke tovaru a z toho vyplývajúce povinnosti subjektov, ktoré sa na nej zúčastňujú, avšak žalovaná zároveň súdu predložila aj dôkaz o tom, že v dňoch 4. až 5.09.2000 sa žalobca zúčastnil školenia, ktoré organizovala spoločnosť Person Efekt Slovakia, s.r.o. v spolupráci s Autoškolou KUGLASTOP, ktorá vykonala pre zamestnancov združenia R., R. - I., V. X, R. poučenie vodičov vlastniacich vodičské oprávnenie skupiny B a C, z vyhlášky SBU 209/1991 Zb. a zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorého poučenia sa zúčastnil aj žalobca, o čom bolo spoločnosťou Person Efekt Slovakia Košice vystavené potvrdenie o absolvovaní povinného poučenia vodičov z povolania zo dňa 05.09.2000.
24.Súd zároveň skúmal, či žalovaná znalosť právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich dodržiavanie sústavne vyžadovala a kontrolovala, za týmto účelom však žalovaná súdu žiadne dôkazy nedoložila, s tým, že poukázala, že v danom prípade, čo sa týka osoby žalobcu, pre krátkosť času nebolo možné vykonávať ďalšie školenia, keďže pracovný úraz sa stal krátko po uzavretí pracovnej zmluvy. Žalovaná však túto skutočnosť, že neustále vyžadovala od svojich zamestnancov a sústavne kontrolovala znalosť ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, v konaní nepreukázala.
25.Na zodpovednosť žalovanej ako zamestnávateľa nemá vplyv skutočnosť, či odosielateľ Slovnaft a.s. splnil svoju povinnosť oboznámiť žalobcu so svojimi internými predpismi, keďže v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť ako zamestnávateľa za pracovný úraz a dôvody sa zbavenia tejto zodpovednosti alebo čiastočného zbavenia sú presne vymedzené v ust. § 191 ZP a medzi tieto dôvody nepatrí zanedbanie povinnosti iných subjektov, odlišných od zamestnanca a zamestnávateľa. Z vyjadrenia Slovnaftu a.s. (č.l. 522), že bežný pracovným postupom pri nakládke tovaru zamestnancami Slovnaftu a.s. bolo naloženie materiálu na ložnú plochu vozidla, podľa pokynov vodiča, rozloženia fixovanie materiálu si vždy riadi a realizuje prepravca sám - vodič motorového vozidla, a tak tomu bolo aj v prejednávanej veci. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca žiadnym spôsobom nezasahoval do nakládky tovaru iným spôsobom, než len upínaním tovaru a teda práve tu vidí súd porušenie obvyklého pracovného postupu v tom, že upínanie vykonával počas nakládky tovaru, i keď ako vyplynulo z doposiaľ
vykonaného dokazovania, z výsluchu svedkov (č.l. 508 -509), zaužívaný bol pracovný postup, keď zamestnanci odosielateľa realizujú nakládku a vodič upínanie nákladu, pričom toto upínanie sa má realizovať až po naložení tovaru.
26.Z vykonaného dokazovania bolo zistené , že žalobca upínal tento tovar už počas nakládky, pričom súd za účelom zistenia príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a škodou zisťoval, či práve toto konanie bolo podstatnou a teda hlavnou príčinou vzniku škody, za tým účelom súd ustanovil resp. položil otázku znalcovi Ing. Bartolomejovi Dorovi, znalcovi v odbore bezpečnosti práce, ktorý túto skutočnosť súdu uviedol s tým, že príčinou pádu suda z ložnej plochy motorového vozidla (č.l.598) bolo použitie nesprávneho technologického postupu uloženia suda a nezaistenie suda voči samovoľnému pohybu zo strany zamestnanca Slovnaftu, po naložení suda na ložnú plochu motorového vozidla zamestnanci Slovnaftu mali za povinnosť zabezpečiť stabilitu suda podľa toho, akú plochu má sud. V prípade, že sud bol položený na ložnú plochu na kruhovej podstave suda, vtedy je stabilita suda zabezpečená samotnou konštrukciou suda. V prípade, že sud po položení na oblúkovej ploche suda, ktorá svojou konštrukciou tvorí súd nestabilný voči samovoľnému pohybu, bolo povinnosťou zamestnancov Slovnaftu tento súd zaistiť proti samovoľnému pohybu aj v čase, keď dôjde k definitívnemu zaisteniu suda pripraveného na prepravu. Z toho vyplýva, že sud, ktorý pokladali zamestnanci Slovnaftu, nebol riadne uložený, pričom však žalobca v čase, keď došlo k úrazu, stál pri kabíne vozidla, pričom tam nemal stáť a teda súd zistil, že prvotnou príčinou vzniku škody bolo nesprávne postavenie sudov na ložnej ploche nákladného vozidla, pričom žalobca sa nemal pohybovať v priestore nakládky a v čase nakládky a zároveň taktiež nemal vykonávať upínanie tovaru počas nakládky, a teda žalobca na základe svojej dlhoročnej praxe mal poznať pravidlá nakládky tovaru a taktiež mal aj vedieť, že sa mal zdržiavať mimo nakládky, nezasahovať do spôsobu nakládky tovaru. Súd však dodáva, že pracovný postup nakládky tovaru neupravujú žiadne predpisy ani pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak teda pracovný postup neupravujú, možno tento pracovný postup považovať iba za obvyklý zaužívaný pracovný postup, pričom takéhoto obvyklého správania za splnenia ostatných zákonom stanovených predpokladov v zmysle ust. § 191 ods. 2 písm. c) ZP môže byť tiež dôvodom, avšak len čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, v danom prípade však len ľahkomyseľné konanie.
27.Z uvedeného je teda zrejmé, že i samotné správanie sa žalobcu ako skúseného vodiča a aj samotná skutočnosť, že sa nachádzal v priestore nakládky, je teda jednou z príčin vzniku škody, keďže nebyť uvoľnenia sudov z ložnej plochy motorového vozidla, k úrazu by ani nedošlo. Preto výlučné zavinenie iba žalobcu súd v konaní nemal preukázané.
28.Súd ďalej je toho názoru, že v prejednávanej veci došlo k uvoľneniu sudu náhodou, a práve táto náhoda ako jedna z viacerých príčin pracovného úrazu, vylučuje úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu. Z vykonaného dokazovania, ako aj doplneného dokazovania (dopytom na znalca), výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením zástupcu žalovanej, súd posúdil rozsah zodpovednosti žalobcu, a teda mal za to, že v danom prípade žalobca je spoluzodpovedný za vznik tejto škody vo výške 25%, pričom pri výške miery zavinenia vychádzal súd zo skutočností, ako sú vyššie uvedené, keďže i právny zástupca žalobcu uviedol, že zavinenie žalobcu môže byť vo výške 25%, a teda vo zvyšnej časti žalobkyňa za vzniknutú škodu, ktorá bola spôsobená pracovným úrazom, žalobcu dňa 19.09.2000 zodpovedá.
29.Keďže doposiaľ v priebehu konania, nebola vyriešená otázka týkajúca sa hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd teda dal vypracovať znalecký posudok znalcom MUDr. Rastislavom Burdom, z odboru zdravotníctva a farmácia, chirurgia a traumatológia (č.l. 642), za účelom posúdenia správnosti bodového hodnotenia v pôvodných posudkoch o bolestnom zo dňa 28.07.2003, 15.05.2005 a posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.07.2003 s určením počtu bodov zodpovedajúcich zraneniam žalobcu.
30.Hodnotenie bolesti vykonaným znalcom bolo určené v rozsahu 1735,25 bodov (č.l.667) a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 897,5 bodu. Znalec konštatoval, že došlo v prípade žalobcu k vážnemu poraneniu - otvorenej zlomenine s masívnym defektom mäkkých častí, ktorý komplikoval ďalší priebeh liečby, po celú dobu liečenia bol proces komplikovaný poruchou hojenia spôsobenou zápalom, bol v priebehu 27 mesiacov od úrazu 18-krát hospitalizovaný, postúpil 20 operačných výkonov na postihnutej končatine, v roku 2005 bol znovu hospitalizovaný a podrobil sa ďalšej operácii,
rehabilitáciu žalobca ukončil v júli 2003, liečbu úrazu žalobcu hodnotil ako mimoriadne náročnú liečbu, ktorá bola bolestivá (opakované preväzy, operácie), mimoriadne dlhá. Znalec ďalej objektivizoval súčasný stav žalobcu s tým, že je handicapovaný vo všetkých aspektoch bytia, tak v pracovnom, spoločenskom aj rodinnom, ktoré sú trvalé a neodstrániteľné a znemožňujú mu normálnu integráciu do okolitej spoločnosti, keďže je úplne vylúčený z pracovných, športových aktivít, turistiky, dlhšej chôdze, návštevy kúpalísk, kultúrnych podujatí atď..
31.V prejednávanej veci i napriek utrpenej bolesti, rozsahu zranenia, hospitalizácie, a viacerých operačných zákrokov, ktoré boli pre žalobcu bolestivé a náročné a vyradili ho na určitý čas z akéhokoľvek života, súd má za to, že 40%-né navýšenie, tak ako to žiadal žalobca, je neprimerané a neúmerne vysoké. Súd teda v danom prípade hodnotil i skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané: je teda pravdou, že žalobca sa po úraze stal plne invalidným, že nemôže vykonávať všetky bežné úkony, na ktoré bol zvyknutý, t.j. vykonávať domáce práce, práce okolo záhradky, avšak súd taktiež zistil, že žalobca je schopný sa zaradiť do spoločenského života, môže chodiť, čo v konečnom dôsledku potvrdil i samotný žalobca na pojednávaní, a teda v chôdzi je sebestačný, pričom barlu používa len v prípade bolesti, navštevuje najmä športové podujatia, pri ktorých nemusí dlhšie stáť a teda môže sedieť, taktiež bežne sa môže pohybovať aj bez barlí, a taktiež chodieva na prechádzky so svojím psíkom, na záhradu, kde predtým chodieval, kde môže vykonávať iba ľahšie práce, ako napr. polievanie záhrady, taktiež súd zistil, že žalobca pred nehodou, keďže väčšinu času trávil ako vodič z povolania mimo domova, žiadne športové aktivity nevykonával, iba rekreačne, nežil kultúrnym a spoločenským životom.
32.Je zrejmé, že táto nehoda, ktorá sa stala žalobcovi, zanechala na ňom nepriaznivé následky, ktoré mu spôsobujú obmedzenia v niektorých životných a spoločenských aktivitách. Na základe týchto skutočností súd za dôvodné považoval zvýšenie náhrady vo výške 10%, v zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. , pričom prípadom hodným osobitného zreteľa, je uznanie invalidity poškodeného s možnosťou zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až do výšky 50%. S poukazom na uvedenú skutočnosť ako aj na vyhodnotenie kvality života žalobcu, oproti spôsobu pôvodného života, súd má teda za to, že je dôvodné zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10%.
33.V súvislosti s tým súd uvádza, že pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.
34.Obsah pojmu sťaženia spoločenského uplatnenia možno vyvodiť z ust. § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodený na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe sťažením spoločenského uplatnenia je aj obmedzenie účasti poškodeného na plnom a plnohodnotnom osobnom a rodinnom živote, sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby budúceho povolania, životného partnera alebo vylúčenie účasti poškodeného na spoločenskom, kultúrnom a športovom živote. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, pričom primeranú výšku odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia určuje súd. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo sťaženie ohodnotené v znaleckom posudku MUDr. Rastislava Burdu č. 29/2015, ktorý bolesť žalobcu určil celkovým počtom bodov 1735,25 bodu, pričom už i zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že znalec v nej osobitne uvádza bodové navýšenie.
35.Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod (§ 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965) a teda celková výška odškodnenia za bolesť predstavuje 1.735,25 x 60 Sk, (1,99 eur, t.j. 3.512,35 eur), súd v danej veci priznal 10%-né navýšenie t.j. sumu 35.123,50 eur, od ktorej sumy odpočítal sumy vyplatené intervenientom vo výške 2.390,- eur, od celkovej výšky odškodnenia za bolesť sumy 35.123,50 eur je potrebné odrátať 25%-né zavinenie, čo predstavuje sumu 8.780,87 eur a teda suma, na ktorú súd zaviazal žalovanú je vo výške 23.952,63 eur. Súd teda má za to, že v danom prípade už navýšenie samotným lekárom - znalcom bolo postačujúce a vyjadrovalo mieru sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Keďže v danom prípade súd využil u ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a primerane zvýšil toto odškodnenie o 10%, pričom sa riadil súd vlastnou úvahou ako i skúsenosťami a postupom z obdobných prejednávaných vecí s tým, že postup
súdu pri poskytnutí zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy ani navýšenie celkového bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia dostatočne nevyjadruje následky poškodenia žalobcu.
36.V časti týkajúcej sa sťaženia spoločenského uplatnenia, počet bodov znalcom bol stanovený na 897,5 bodov x 1,99 (60,- Sk), čo predstavuje 1.786,03 eur, z toho vyplatených intervenientom bolo vo výške 1.966,74 eur, teda nad sumu určenú znaleckým posudkom, súd mal za to, že v danom prípade žalobca nie je úplne vyradený zo spoločenského, kultúrneho života, čo vyplynulo aj z doposiaľ vykonaného dokazovania a preto žalobu v tejto časti ako i žalobu o 40-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol a to už vzhľadom k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam.
37.Na základe týchto zistených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovanú na jej náhradu v lehote určenej súdom.
38.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal strane náhradu trov konania vo výške 11,5%, o ktorej výške súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, pričom súd pri zohľadnení úspechu žalobcu vyhádzal z ním uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 207.518,46 eur a súdom priznanej sumy 23.952,63 eur a teda percentuálna úspešnosť žalobcu bola vo výške 11,5%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)