Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci navrhovateľky: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. A. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Bardejove, ul. Dlhý rad č. 16 proti odporcovi: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ul. T. č. X,. právne zastúpený Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. T., nar. XX.XX.XXXX a S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5P/2/2014-91 zo dňa 04.07.2016 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok v časti o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o výživnom za obdobie od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.

II. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o styku odporcu s maloletou S. T., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku o trovách konania, v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne: „Súd manželstvo účastníkov konania - J. T., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a N. T., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a . Maloleté deti N. T., nar. XX.XX.XXXX a maloletá S. T., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého N. sumou vo výške 150,- € mesačne a na maloletú S. sumou vo výške 60,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to hlavne výsluchom účastníkov konania, mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov tohto konania je dostatočne vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemôže už ďalej plniť svoj účel. Manželstvo účastníkov konania neplní sociálnu, ekonomickú, biologickú a ani výchovnú funkciu, keďže manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, teda nežijú spolu ako rodina, spoločne nehospodária, nežijú intímne, pretože každý z manželov už udržiava iný vzťah. Z terajšieho vzťahu navrhovateľky a jej partnera sa narodilo dieťa a zo vzťahu odporu a jeho terajšej partnerky sa narodenie dieťaťa očakáva. Ani jeden z manželov neprejavil

vôľu obnoviť manželské spolužitie a neprejavil ani vôľu využiť pre odstránenie príčin rozvratu tohto manželstva odbornú poradenskú pomoc.

3. Vykonaným dokazovaním teda dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný a rozvod tohto manželstva je aj v záujme maloletých detí a tak súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.

4. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby jej súd zveril maloleté deti N. a S. do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj odporca a aj kolízny opatrovník a tak súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka detí je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 273,- € mesačne. Matka sa o deti stará výlučne sama. Maloletý N. je žiakom strednej školy, maloletá S. navštevuje predškolské zariadenie, kde matka uhrádza mesačne sumu 120,- €. Matka platí synovi internet a telefón, keďže je alergik, kupuje mu lieky. Ostatné výdavky sú bežné. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, ktoré sa narodilo zo vzťahu s jej terajším partnerom.

6. Otec je síce momentálne nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, ale ako sám uviedol, živí sa sezónnymi prácami predovšetkým v zahraničí a tam jeho príjem predstavuje sumu aj 1.700,- € mesačne. Ako sám uviedol, aj v súčasnej dobe mu bola ponúknutá možnosť zamestnať sa v rekreačnej oblasti D., Odporca má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Zo svojho príjmu uhrádza mesačne poplatky za bývanie vo výške 132,- €, telefón a lieky, ostatné výdavky sú bežné. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.

7. Na základe vykonaného dokazovania, súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, súd prihliadol na vek detí - maloletý N. 17 rokov, maloletá S. 3 roky. Ide o detí vo vývoji, u ktorých sú odôvodnené výdavky spojené s ich stravovaním, hygienou, lekárskou starostlivosťou u maloletého N. aj so školskými potrebami. Súd tiež prihliadol nato, že o maloleté deti sa stará výlučne matka. Na druhej strane súd prihliadol na skutočnosť, že matka detí je na rodičovskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok vo výške 273,- € mesačne a navyše má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec detí, aj keď je nezamestnaný, zamestnáva sa sezónne a podľa jeho vlastných tvrdení jeho mesačný príjem v takomto období predstavuje sumu aj 1.700,- €, v najbližšej dobe má otec detí možnosť sa zamestnať. Otec detí inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho výdavky sú bežné.

8. Vzhľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že výživné vo výške 150,- € na maloletého N. a výživné vo výške 60,- € na maloletú S. je v danom prípade primerané, zodpovedá príjmu otca, resp. obidvoch rodičov a súčasne takto určené výživné je vzhľadom na vek maloletých detí a ich potreby, aj dostatočné. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na skutočnosť, že otec detí sa zamestnáva sezónne, jeho výdavky sú minimálne, starostlivosť o deti iným spôsobom nezabezpečuje, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd rozhodol o povinnosti otca detí platiť výživné dňom právoplatnosti rozsudku, vždy ku 15- tému dňu príslušného mesiaca vopred, k rukám matky detí.

9. Rodičia maloletých detí zhodne navrhli súdu styk otca s deťmi neupravovať, kolízna opatrovníčka sa k tomuto návrhu priklonila a tak súd styk otca s mal. deťmi neupravoval.

10. Proti rozsudku, a to proti výroku o zverení mal. N. do osobnej starostlivosti matky, výroku o výživnom a proti výroku o styku otca s mal. S. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Poukázal na ust. § 24 ods. 2 a 4, § 25 ods. 2 zákona o rodine. Odporca v priebehu konania žiadal, aby bol maloletý N. zverený do osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd mal skúmať, či striedavá starostlivosť bude v záujme maloletého dieťaťa. Odporca rovnako žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletou S.. Výživné na maloleté deti je nad rámec možností a schopností odporcu. Príjem zo sezónnych prác nemožno považovať za stály. Navrhovateľka v konaní uviedla, že okrem rodičovského príspevku poberá aj mzdu, avšak v odôvodnení rozhodnutia táto skutočnosť uvedená nie je. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odporca svoje výpovede neustále menil, jeho cieľom bolo platiť čo najnižšie výživné napriek tomu, že je zdravý a schopný práce. V stretávaní s deťmi mu brániť nebude. N. má 17 rokov, vie sám posúdiť, koľkokrát a ako dlho chce byť s otcom. K maloletej, ktorá má tri roky, si musí odporca budovať vzťah postupne, keďže o stretávanie s ňou sa nezaujímal. So striedavou starostlivosťou navrhovateľka nesúhlasí. Otec sa môže s deťmi stretávať podľa dohody a podľa toho, ako mu to umožní práca. Výživné nepovažuje za dostatočné, odvolanie nepodala z dôvodu, že počas celej doby sa o deti stará, odporca prispieva sporadicky a iba to, čo mu súd určil, na maloletú dokonca nič neprispel. Rozsudok považuje za správny, preto ho navrhla v celom rozsahu potvrdiť.

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

14. Podľa § 66 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané odvolacie dôvody, to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý mal oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s výnimkou výroku o styku maloletej S. s odporcom za vecne správne a osvojuje si ho.

18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Vo vzťahu k výroku o zverení mal. N. do osobnej starostlivosti matky odvolací súd uvádza, že vzhľadom na dlhodobý stav, kedy maloletý po odchode otca zo spoločnej domácnosti (maloletý mal v čase odchodu odporcu z domácnosti tri roky) žije s matkou, ktorá sa o neho osobne stará, odvolací súd berúc do úvahy vek maloletého (v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie 17 rokov) nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo opodstatnené meniť účastníkmi nastolené faktické pomery medzi rodičmi a dieťaťom. Maloletý N. v dohľadnej dobe dovŕši plnoletosť, jeho právo na styk s druhým rodičom je zachované. Vzhľadom na rozumovú vyspelosť mal. N. dokáže sám posúdiť a rozhodnúť sa, s ktorým rodičom a v akom rozsahu chce tráviť čas. Obsah spisu nepreukazuje existenciu takých skutočností, ktoré by navrhovateľku diskvalifikovali z výkonu osobnej starostlivosti o dieťa, ani takých, ktoré by svedčili o snahe navrhovateľky brániť odporcovi v styku s maloletým. Za tohto stavu nie je možné konštatovať, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by sledovalo najlepší záujem maloletého a bolo s ohľadom na potreby maloletého efektívne, potrebné. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že odporca na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že súhlasí so zverením oboch detí do osobnej starostlivosti matky (č.l. 88 spisu).

20. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

24. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

25. Výška výživného (150 Eur mesačne) nie je s ohľadom na vek maloletého N., štúdium na strednej škole nadmerná ani neprimeraná a korešponduje so súčasným charakterom doby. Rovnako je to aj v prípade výživného (60 Eur mesačne) na maloletú S.. Pokiaľ odporca v odvolacom konaní poukazoval na vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. J. T., nar. XX.XX.XXXX, súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia o výživnom. Tak odporca ako aj navrhovateľka majú momentálne tri vyživovacie povinnosti. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho potenciálne zárobkové (majetkové) pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, otec je schopný dosahovať v rámci sezónnych prác príjem vo výške cca 1700 Eur mesačne. Neboli zistené také okolnosti, ktoré by opodstatňovali záver, že na strane otca existuje prekážka, ktorá by mu znemožňovala zamestnať sa, dosahovať pravidelný príjem. Za daného stavu odvolací súd považuje sumu výživného vo výške 150 Eur mesačne na mal. N. a 60 Eur na mal. S. za zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam odporcu. Vo vzťahu k mal. S. navrhovateľka uviedla, že odporca od narodenia maloletej na jej výživu neprispel, túto skutočnosť odporca nepoprel. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného zisťoval a zohľadňoval nielen pomery odporcu ale aj navrhovateľky. Príjem navrhovateľky tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti, celkovo vo výške 273 Eur mesačne, navrhovateľka sa osobne stará o mal. N. aj mal. S.. Pokiaľ odporca poukazuje na existenciu iného príjmu navrhovateľky, k tomuto odvolací súd uvádza, že matka na pojednávaní dňa 04.07.2015 uviedla, že v agentúre už nepracuje, posledný príjem obdržala v júni 2016. Skutočnosť, že by navrhovateľka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dosahovala príjem zo závislej činnosti nevyplýva ani z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie náležite zohľadnil pomery oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletých detí a o vyživovacej povinnosti správne rozhodol.

26. Odvolací súd spresňuje, že povinnosť platiť výživné určené súdom má odporca od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva, keďže v predmetnom konaní sa práva a povinnosti maloletých detí upravujú na čas po rozvode, pričom rozhodnutie o výživnom je vykonateľné doručením (§ 24 ods. 1 zákona o rodine, § 44 .

27. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

28. Pokiaľ ide o otázku styku odporcu s maloletou S., k tomuto odvolací súd uvádza:

29. Možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko).

30. Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 295/06).

31. V priebehu konania odporca poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka mu styk s maloletou neumožnila, s navrhovateľkou sa na styku nevie dohodnúť (č.l. 54 spisu). Na pojednávaní dňa 04.07.2016 uviedol, že keby za dieťaťom prišiel, navrhovateľka by zavolala políciu. Odporca má záujem stretávať sa s dcérou, chce však k tomu mať rozhodnutie súdu. Na záver pojednávania uviedol, že styk s dieťaťom navrhuje neupravovať. Tieto protichodné vyjadrenia odporcu vyvolávajú pochybnosti o jeho reálnej možnosti stýkať sa s maloletou a jeho vôli vo vzťahu k úprave styku rozhodnutím súdu. Za stavu, že rodič prejavuje záujem o dieťa, stretávanie sa s dieťaťom, v záujme predchádzania konfliktným situáciám a v záujme budovania puta maloletej s jej biologickým otcom je potrebné styk náležite upraviť. Postup súdu v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine umožňujúceho styk neupraviť je opodstatnený za stavu, kedy z vyjadrenia účastníkov a vykonaného dokazovania vyplýva nepochybná vôľa rodičov styk s maloletým dieťaťom neupravovať, čo však nie je predmetný prípad. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o styku odporcu s mal. S. a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 388 .

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .