Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-39-2017.pdf
PDF · 146.49 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Jany Grendárovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.júna 2017 v Bratislave
rozhodol:
Z. A. H. Z. H. D. I. P. : F.. XX.XX.XXXX R. W. R., Q. T. W.Á.- J. R., H. T. Č.. XXX/X, Q..Č.. R. R. R. Ú. na R. R. T., B. Č.. X Z. XX.D.- S. XXXX
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
dňa 23.januára 2017 v čase okolo 19.00 hod. v Bratislave na ulici Lamačská cesta v chatke pri predajni Zálesák pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej družke poškodenej E. H. a následne ju fyzicky napadol tak, že ju chytil pod krk a druhou rukou udieral do pravej časti tváre, čoho svedkom bol aj ich spoločný syn mal. T..H.., F.. XX.XX.XXXX, ktorý sa snažil otca od matky odtrhnúť, na čo obvinený hodil družku na posteľ a syna udrel zovretou päsťou do hlavy, následne maloletý T..H.. zakričal, že ide pre pomoc, rozbehol sa von z chatky, obvinený sa ho snažil dobehnúť, čo samu nepodarilo, počas čoho chytil do rúk kuchynský a lovecký nôž kričiac, že jedným nožom zabije poškodenú družku a druhým maloletého syna, pričom poškodená zo strachu vzala maloletú dcéru C..H.. a snažila sa z chatky vybehnúť, v čom jej obvinený zabránil, chytil ju pod krk a hodil o postieľku.
T e d a
chráneným osobám - dieťaťu a blízkej osobe sa závažnejším spôsobom konania - so zbraňou vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci: -jeden kus nôž s čepeľou striebornej farby a čiernou rukoväťou v celkovej dĺžke cca 32 cm a dĺžkou čepele cca 20 cm -jeden kus nôž s čepeľou striebornej farby a rukoväťou striebornej farby v celkovej dĺžke cca 27 cm a dĺžkou čepele cca 15 cm.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a zároveň poškodenej E. H., J. C. F., S. E., S. H., znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo spáchania skutkov pod bodom 1/ a bodom 2/ uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie skutku v celom rozsahu poprel. Vypovedal, že vo večerných hodinách okolo 19:00 hod. prišla domov poškodená spoločne s ich maloletou dcérou, ktorá bola v kočíku ako aj so synom. Keď sa ich pýtal kde boli tak dlho syn mu povedal, aby držal hubu a preto ho chcel udrieť. Tomuto mu zabránila jeho družka - poškodená. Syn potom chytil dvojlitrovú plnú umelohmotnú fľašu a hodil mu ju do
hlavy. Na to mu obžalovaný povedal, že čo robí „ty bastard“ a syn zobral z izby kde on spával s poškodenou a ich dcérou nôž a povedal mu, že ho zabije. Poškodená mu potom zobrala nôž z ruky a sotila do neho. Tým, že ho družka sotila on stratil balanc a spadol na prázdny svietnik, ktorý mal kovový hrot a na ten si napichol dlaň pravej ruky. Po tom, čo sa postavil - mal pri sebe mobilný telefón a povedal jej, aby prestala, lebo zavolá policajtov a jej mamu. Poškodená mu následne vytrhla z rúk mobilný telefón a zvalila ho zozadu. On na to spadol na posteľ, ona sa na neho zvalila a priložila mu nôž, ktorý predtým vytiahol ich syn na neho ku krku tupou hranou. Následne mu povedala, že ho zabije. Popritom ho kopal nohami a zovretými päsťami do celého tela jeho syn a potom čo mu poškodená uvoľnila hrdlo, ktoré mu chcela podrezať, tak ho začala aj ona udierať zovretými päsťami po tvári. Podľa neho každý z nich ho mohol udrieť aspoň desaťkrát. Syn ho kopal do pravej strany rebier a tiež do tvárovej časti hlavy a to do pravej strany. On následne odrazil útok a sotil syna. Syn následne vybehol vonku a utekal do pohostinstva Kotrmelec pre pomoc. Potom sotil i poškodenú, ktorá ho stále bila a on ju následne chytil svojou ľavou rukou, dal jej záhlaváka a svojou pravou rukou jej dal facku cez tvár a asi trikrát ju udrel svojou pravou rukou do hlavy a to päsťou. Ona začala „vrieskať“ - preto ju pustil a vybehla vonku. Zároveň vonku na plné hrdlo začala kričať, aby niekto zavolal políciu. Keď on vyšiel z chaty videl, že niekto s poškodenou sa rozpráva pri bráne. On preto jej povedal, aby išla do vnútra za dcérou pretože táto plakala. Ona povedala, že do vnútra pôjde len keď príde polícia. Následne prišla polícia - ktorá rozcvakla reťaz alebo zámok, ktorý bol na bráne a vstúpili do dvora. Na miesto prišla i sanitka, ktorá zobrala do nemocnice jeho dcéru, poškodenú, syna a on išiel na políciu. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri predmetnom incidente bol prítomný aj jeho syn a poškodená. Potvrdil, že sa pohádal so svojou družkou (poškodenou) - pretože syn bol vo vzťahu k jeho osobe vulgárny. Keďže mu chcel dať po zadku pridržala ho družka a táto ho sotila. Následkom toho bolo, že rukou zhodil sviečku a hrotom si pichol do dlane. Syn mu potom začal nadávať a hodil do neho dvojlitrovú
fľašu minerálky. Keď ho chcel udrieť po zadku - poškodená ho zadržala a vtedy syn chytil do ruky nože a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Poprel, že by mal v ruke nože a že by hovoril o tom, že zabije družku nožom a druhým nožom syna. Následne mu poškodená hodila mobilný telefón. Keď ho hľadal - táto skočila po ňom ako bol na posteli. Potvrdil, že ju udrel do hlavy a to asi trikrát, ale syna neudrel. Syn preskočil bránku a utekal do pohostinstva Kotrmelec. Bola privolaná hliadka polície, ktorá precvakla reťaz na bráne, aby sa dostala do vnútra. Okrem polície prišla i sanitka. Družka, syn ako i ich spoločná dcéra boli prevezené na Kramáre a on na políciu. Boris mal v ruke jeden nôž. Stál pri ňom a vyhrážal sa mu že ho zabije. Toto zopakoval viackrát. Družka mu na to zobrala nôž - aby niečo mu nespravil a potom syn vybehol z domu a utekal pre políciu. Predmetný nôž Boris hodil na zem. Následne Boris vybehol vonku, potom sa vrátil naspäť do vnútra a keď videl Boris, že on udrel poškodenú tak skočil po ňom a ho buchol. Družka mu tupou časťou noža pridržala nôž pri krku, keď on hľadal mobilný telefón. Pritom nič nehovorila. Ona povedala Borisovi, aby išiel pre pomoc. Keď on sotil družku táto nôž pustila a vtedy ju on udrel. Syn vybehol vonku, následne sa syn vrátil do vnútra - hodil po ňom zaváraninový pohár a zobral druhý nôž a porozbíjal zaváraninové poháre. Následne prišla polícia. On v ruke nože nemal a poškodenej sa nevyhrážal.
Svedkyňa a zároveň poškodená E. H. v prípravnom konaní vypovedala, že v predmetný deň sa spoločne vrátila s deťmi domov. Obžalovaný jej vulgárne nadával. Synovi povedal, že je „bastard“ a aby držal hubu. Následne odišiel obžalovaný do izby kde išla poškodená za ním, aby s ukľudnil. Následne z ničoho nič vyskočil z postele, ju schmatol pod krk pravou rukou a druhou rukou ju začal udierať do tváre a do ľavej časti
hlavy. Keď toto videl ich syn - ako ju obžalovaný bije tento kričal na obžalovaného, aby ju nechal na pokoji a snažil sa ho od nej odtiahnuť. Obžalovaný ju hodil o posteľ a udrel syna do hlavy päsťou. Syn kričal, že zavolá políciu - obžalovaný sa tohto zľakol preto syna chcel dobehnúť. Chytil do ruky nože dva a kričal, že jedným nožom zabije ju (poškodenú) a druhým nožom zabije syna. Následne nože hodil na zem. Ona chcela rýchlo zobrať dcéru a vybehnúť vonku, ale obžalovaný ju chytil opäť pod krk a hodil ju o postieľku, ona sa zachytila, lebo inak by spadla na dcéru. Ona vybehla z chaty. Do vnútra sa bála vrátiť, aby ju obžalovaný nepopichal s nožmi. I keď počula, že dcéra vo vnútri plakala bála sa ísť do vnútra. Medzitým dobehol jeden známy z pohostinstva, pretože do pohostinstva utekal jeho syn. S týmto čakala pred chatou na syna na políciu. Obžalovaný behal po dvore, neútočil na ňu, lebo videl, že niekto tam s ňou stojí. Potom prišla polícia, ktorým povedala čo sa stalo. Obžalovaný i v ich prítomnosti bol agresívny a nechcel s nimi spolupracovať. Potom prišla i sanitka, ktorá ich previezla na ošetrenie - a to ju, syna, a dcéru. Obžalovaného zobrali policajti. Naposledy ju zbil v roku 2015 - vtedy predmetnú vec oznámila aj na polícii. Chcela od neho odísť už skôr, ale z dôvodu, že sa im narodila dcéra Dominika tak mu dala ešte „druhú šancu“ - myslela si, že po narodení dcéry sa zmení, čo sa nestalo. Aj v minulosti sa jej párkrát vyhrážal - ale nebralo to vážne. Keď však chytil do ruky predmetné nože bála sa o svoj život ako i syna. Mala za to, že obžalovaný mohol vyhrážky naplniť. Mala obavu o svoj život ako aj o svoje deti. Mala za to, že by mu pomohlo protialkoholické liečenie.
Dňa 24.januára 2017 vypovedala, že keď prišla spoločne s deťmi domov obžalovaný začal po nej vykrikovať, vulgárne jej nadával, následne zobral do ruky telefón a vyhrážal sa, že bude niekomu volať. Zároveň ju chytil a začal ju biť. Nepamätala si ako ju bil, jednou rukou ju chytil pod krk a druhou rukou ju udieral päsťami do pravého spánku. Následne sa syn rozbehol zavolať policajtov do pohostinstva. Keď ju obžalovaný pustil - tak na ňu už neútočil. Ona vybehla z chaty a čakala pri bráne, pokiaľ neprišli policajti. Keď prišli policajti, keďže brána bola zamknutá títo precvakli reťaz lebo ona nevedela nájsť kľúče od brány. Zobrali ho príslušníci polície. Ona v predmetný deň požila asi šesť strikov. Nože pri útoku nikto nepoužil. Mala za to, že obžalovaný sa jej nevyhrážal zabitím a ani na ňu nevytiahol nože - ona preto vypovedala inak dňa 24.januára 2017 v čase medzi 00:50 hod. - 02:35 hod. pretože bola „v zmätku“. Ani v minulosti sa jej obžalovaný nevyhrážal. Vedela, že nože do ruky chytil ich syn - Boris, ale nevedela uviesť, či sa tento vyhrážal. Nože boli na zemi. Tiež nevedela uviesť či obžalovanému niečo tlačila na krk.
Dňa 25.januára 2017 vypovedala, že dňa 23.januára 2017 vo večerných hodinách okolo 19:00 hod. - 19:30 hod. prišla domov aj s deťmi. Obžalovaný na ňu kričal, vyhrážal sa jej, že jej zablokuje účet - kde jej chodila materská a prídavky na deti. Začali sa hádať o peniaze, následne jej vulgárne nadával. Keď mu ona povedala, že je „hajzel“ vtedy ju chytil jednou rukou pod krk a rukou jej stláčal krk. Keď
mu povedala, aby ju pustil. Vtedy prišiel ich syn Boris - ktorý tiež obžalovanému povedal, aby ju pustil. Následne ju asi po dvoch minútach pustil a odišiel obžalovaný z izby. Ako ona na neho skočila tak si na neho sadla a vtedy uvidela - že tam stál syn, ktorým mal v ruke nožík. Ona sa bála, čo chcel syn s predmetným nožom urobiť a preto mu nôž vytrhla z ruky a tupou stranou ho priložila druhovi na krk. Zároveň mu povedala, aby jej dal pokoj. Následne nožík z ruky pustila a obžalovaný ako ležal na bruchu sa pretočil a ju prevalil - ona teda ležala pod ním. Nohami ju držal, aby mu neutiekla. Následne ju ľavou ľavou rukou začal udierať do hlavy a to asi trikrát. Následne obžalovaný našiel nožík, ktorý ona pustila na posteľ tento vzal do ruky a vtedy jej s nožom v ruke povedal, že ju zabije. Ako obžalovaný sedel na nej vytiahol jej ešte mobilný telefón z vrecka bundy a asi ho hodil o posteľ. Následne ona začala kričať, aby ju pustil, pričom medzitým syn povedal, že ide zavolať políciu. Obžalovaný ju následne pustil a ona utekala za synom. Syn dobehol do zariadenia Kotrmelec - odkiaľ privolal pomoc. Keď obžalovaný držal poškodenú na posteli povedal, jej že ju zaškrtí a vulgárne jej nadával. Tiež sa jej vyhrážal, že ju zabije. Ona sa mu nevyhrážala. Pokiaľ išlo o syna tomu nadával vulgárne, nevylúčila, že aj synovi sa vyhrážal. Keď sa ona hádala s obžalovaným ohľadom peňazí syn povedal, že na predmetnom účte sú aj jeho peniaze a vtedy mu obžalovaný dal facku na tvár. Keď sa predmetný konflikt presunul do izby - keď sa ona s obžalovaným „klbčila na posteli“ vtedy syn vytiahol nôž a povedal obžalovanému, že ho zabije. Ona predmetný nôž mu vytrhla. Ona z obžalovaného má strach, pretože tento je alkoholik a mala za to, že by bol obžalovaný schopný ublížiť nielen jej, ale i synovi. Z dôvodu, že jej výpovede boli rozporné - mala za to, že keď vypovedala dňa 24.januára 2017 o 00:50 hod. vtedy bola vo veľkom zmätku, bola trochu i pod vplyvom alkoholu, celé sa to podľa nej zomlelo veľmi rýchlo. Keď vypovedala dňa 24.januára 2017 v čase o 14:45 hod. keďže sa pri nej nachádzal obžalovaný tohto sa bála, necítila sa v bezpečí a preto predmetnú výpoveď zmenila. I v tejto výpovedi vypovedala, že obžalovaný sa zmocnil kuchynského noža a vyhrážal sa jej, že ju zabije ako i to, že ju zaškrtí.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetný večer sa hádala s obžalovaným ohľadom peňazí. Druh jej povedal, že jej zablokuje účet. Keďže obžalovaný chcel zatelefonovať jej matke vytrhla mu telefón z ruky. Tento hodila o stenu. Na to sa obžalovaný postavil a začal jej vulgárne nadávať. Začal ju škrtiť. Obžalovaného chcela odsotiť, čo sa jej však nepodarilo. Následne ju pustil a odišiel do izby. Následne do izby za ním prišla ona a chytila do ruky nôž a tupou hranou mu ho priložila na krk a to z dôvodu, že bránila, lebo sa bála. Na to sa obžalovaný otočil, vyskočil po nej, hodil ju na posteľ a začal ju päsťou búchať do pravej strany hlavy. Ona kričala, aby ju pustil. Keď toto videl syn, tiež na obžalovaného kričal, aby ju pustil, ale obžalovaný na toto nereagoval. Preto syn chytil nôž a povedal obžalovanému, že ho zabije. Nôž, ktorý mala voči obžalovanému tupou hranou pustil a predmetný nôž chytil syn. Týmto nožom sa mu vyhrážal, že ho zabije a zároveň vulgárne nadával. Syn pustil nôž ku dverám a utekal privolať políciu. Ona utekala za synom a tomuto povedala, aby preskočil plot. Syn privolal políciu z reštauračného zariadenia. Keď ona stála pri bráne prišiel tam i svedok S. E.. Pokiaľ išlo o druhý nôž - bol to poľovnícky, ktorý mal obžalovaný vedľa postele a s ním spával. Policajti poškodenej prikázali, aby predmetný nôž hodila o zem, čo aj urobila. Jej povedal policajt, aby vo veci podala trestné oznámenie pretože ona ho pôvodne ani nechcela podať. Potom išla ona, syn a dcéra Dominika na ošetrenie a obžalovaného zobrali policajti. Ona sa obžalovanému nevyhrážala. Ani obžalovaný sa jej nevyhrážal, iba jej vulgárne nadával. V ruke obžalovaný nemal nič, teda žiadne zbrane. Synovi len vulgárne nadával do „bastardov“. Od syna mala vedomosť, že tento mu dal facku. Toto ona nevidela. Počas incidentu mal vypité ako obžalovaný tak aj ona. Ona z druha strach nemá, skôr má strach zo syna - Borisa, ktorý je agresívny, ktorý aj keď je doma keď chytí rapel - hocičo po nej hodí a uteká z domu. V rámci odstraňovania rozporov trvala na výpovedi, ktorú vykonala na hlavnom pojednávaní. Keď vypovedala na polícii bola v šoku. Ona hovorila tom, čo jej povedal Boris. V tom hneve Boris všetko prevrátil na otca. Obžalovaný sa synovi nevyhrážal, že ho zabije. Po tom, čo je obžalovaný vo väzbe - syn Boris sa jej vyhrážal, že ju zabije dáždnikom. Tento na nej i zlomil. Tiež jej striekal sprej do očí. Vulgárne jej nadával.
V predmetnej veci bola prečítaná výpoveď maloletého - poškodeného T. H., ktorý dňa 25.januára 2017 vypovedal, že po tom, čo sa vrátil s mamou z pohostin-
stva ju začal biť. Bil ju päsťami, chytil ju pod krk. Mamu zbil, vyskočil nožíkom a on mu predmetný nôž vytrhol a odhodil. Okrem toho, že mame vulgárne nadával otec tak sa jej vyhrážal, že ju zabije, prepichne, otrepe o stenu. I jemu povedal, aby išiel preč, lebo ho zabije. Preto utiekol do pohostinstva zavolať pomoc.
Svedok stržm. C. F. v prípravnom konaní vypovedal, že ako príslušník polície bol velený do hliadkovej služby v predmetný deň. Operačným dôstojníkom bol vyslaný do Lamača na Lamačskú cestu ku pohostinstvu Kotrmelec - kde podľa hlásenia mal dobehnúť do tohto zariadenia chlapec s plačom, že otec bije mamu, naháňa ju a vyhráža sa jej, že ju zabije. Po príchode do predmetného zariadenia predmetný chlapec príslušníkov polície prosil, aby išli ku nim domov lebo sa bojí o život mamy. Následne ukázal predmetnú chatku kde mal bývať on - mama, otec, ako jeho sestra. Keď sa on spoločne s kolegom priblížil ku predmetnej chate od plota kričala matka chlapca, že je doma jej muž, ktorý ju chce zabiť a že ju doma bije. Držala si pritom ruku na hlave. Povedala, že sa bojí ísť do chaty v ktorej bolo malé dieťa. Mala obavy, že by ju obžalovaný zbil, zabil. On spoločne išiel s kolegom ku chatke a oproti nim išiel obžalovaný, ktorý bol pod zjavným vplyvom alkoholu. Z chatky bolo počuť detský plač. Za prítomnosti svojej matky syn začal rozprávať, že doma bol konflikt, kde otec mlátil mamu a mama mu povedala, aby išiel zohnať pomoc. Keď chcel ísť chlapec pre pomoc otec ho udrel do hlavy. Matka povedala, že ju obžalovaný zbil - udieral ju do hlavy a že tento má doma nože. Predmetné nože ležali v chatke na zemi a mali čepeľ cca 20 cm. Na miesto bola privolala rýchla záchranná služba pretože ako syn tak i matka sa sťažovali, že ich bolí hlava. Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal v prípravnom konaní.
Svedkyňa S. H. v prípravnom konaní vypovedala, že v predmetný večer okolo 20:00 hod. keď dávala do poriadku zariadenie Kotrmelec jej niekto búchal na okno. Keď vyšla von uvidela maloletého Borisa, ktorý sa triasol celý a hovoril, že otec bije päsťami mamu aby mu pomohla. Ona telefonicky zavolala políciu. Po ich príchode im povedala kde sa nachádzala predmetná chatka a povedala, že v chate je malé bábätko. Kým došli prišli príslušníci polície jej Boris povedal, že otec vytiahol na mamu nôž, rozbil mobilný telefón a mamu bil päsťami. Na hlavnom pojednávaní potvrdila skutočnosti, ktoré vypovedala v prípravnom konaní.
Svedok S. E. v prípravnom konaní vypovedal, že v predmetný večer bol v reštauračnom zariadení Kotrmelec. Okolo 20:00 hod. dobehol do zariadenia syn obžalovaného, ktorý plakal a kričal, že sa doma bije otec s mamou. On preto vyšiel s chlapcom k bránke k tomu domu. Pri bránke bola žena obžalovaného, ktorá plakala a kričala, že ju obžalovaný zbil. Na tvári bolo vidieť, že bola zbitá - na čele mala odreninu. Bola vyplašená, bála sa, že ju zbije ešte raz. On stál pred bránkou a držal malého, lebo tento bol vyľakaný. Pred bránkou čakal do času kým neprišla polícia spoločne s maloletým. Poškodená mu povedala, že obžalovaný ju chcel zabiť - toto bolo skôr zo strachu pred ním. Či sa jej skutočne vyhrážal uviesť nevedel. Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal v prípravnom konaní.
V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Klaudiou Stanislavou. Predmetná znalkyňa bola osobne vypočutá i na hlavnom pojednávaní.
Znalkyňa na základe vyšetrenia, ktoré vykonala vo vzťahu k obžalovanému mala za to, že tento sa stal následkom chronického nadužívania alkoholu závislým - išlo u neho o pokročilú somatopsychickú závislosť od alkoholu s poruchami správania v ebriete, s odbrzdeným skratovým konaním, so stratou autokontroly správania, sklonom k zvýšenej impulzivite a iritabilite, ktoré mohlo pri externej provokácii vyústiť až do heteroagresívneho konania. U obžalovaného išlo o abnormne štrukurovaný formát osobnosti, pričom abusus alkoholu potencuje pôvodne osobnostné charakteristiky osobnosti (nezdržanlivosť, implulzivitu, zníženú autokritičnosť). Mala za to, že i konanie v predmetný deň mohlo byť podmienené prítomným syndrómom závislosti od alkoholu pokročilého štádia, ako i osobnostnou štruktúrou obžalovaného. Zo zápisnice o prehliadke tela ako i z pripojenej fotodokumentácie bolo preukázané: -vo vzťahu k poškodenej -lýtko ľavej nohy - dve podliatiny pod kolenom - hnedo-fialovej farby, -stehno pravej nohy - podliatina - hnedo-fialovej farby, -odrenina ľavej ruky
V spise je založený i záznam zachytávajúci telefonický hovor oznamovateľky - S. H. s pracovníkom operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava zo dňa 23.januára 2017 čas 20:02 hod. predmetný hovor trval jednu minútu a tridsaťpäť sekúnd.
Na základe dychovej skúšky vo vzťahu k obžalovanému bolo zistené, že dňa 23.januára 2017 o 21:29:36 hod. bola nameraná hodnota 0,70 mg/l. dňa 24.januára 2017 o 10:50:56 hod. bola nameraná hodnota 0,00 mg/l.
Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 8.septembra 2015 bolo preukázané, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložená mu bola pokuta vo výške 30,- Euro. Skutok mal byť dokonaný dňa 7.júla 2015 a poškodenou bola v danom prípade - poškodená E. H..
V spise sú založené lekárske správy vo vzťahu ku poškodenej ako i poškodeného T. H. zo dňa 23.januára 2017.
Vo veci bola prečítaná svedecká výpoveď - opatrovníka maloletého - T.. P. Q. (§ 263 ods. 1 Tr.por.). Pokiaľ išlo o rodinu obžalovaného táto bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od roku 2014 z dôvodu umiestnenia maloletého T. H. do Diagnostického centra na dobrovoľný pobyt z dôvodu, že maloletý nebol zaškolený, mal problémy s artikuláciou, z dôvodu ľahkej mentálnej retardácie. Predmetná rodina od uvedeného času bola preto ich úradom monitorovaná. Maloletý T. H. od roku 2014 navštevoval Spojenú základnú školu na ulici Dolinského v Bratislave. Starostlivosť zo strany rodičov o syna bola primeraná. Do školy chodil riadne, chodil čistý, mal vypracované domáce úlohy, matka sa zúčastňovala rodičovských združení. Dňa 15.marca 2017 bol maloletý T. H. umiestnený do Diagnostického centra na ulicu Slovinská v Bratislave. Umiestnenie zabezpečovala matka - išiel sem maloletý na
dobrovoľný pobyt. Ako dôvod uviedla matka (poškodená) nezvládateľné správanie maloletého, nerešpektovanie matky, ignorovanie jej príkazov, kradnutie peňazí. Zo správy zo dňa 8.júna 2017 zo strany Diagnostického centra, so sídlom Bratislava, Slovinská č. 1 bolo preukázané, že do ich zariadenia sa maloletý adaptoval bez výraznejších problémov. V záťažových situáciách má tendenciu k vulgárnemu prejavu, snaží sa o posledné slovo. V kolektíve rovesníkov dochádza k miernym konfliktom, provokáciám, je ovplyvniteľný negatívnym smerom. Ak nemá dôslednú kontrolu porušuje pravidlá. Boris k matke prezentuje pozitívne emócie, aj spontánne rozpráva o matke. Pokiaľ ide o otca o ňom spontánne nerozpráva, v teste rodinných vzťahov priradil otcovi minimálny počet pozitívnych citov, ale aj negatívnych. Záver z psychologického vyšetrenia vyplynul, že otec pre maloletého neprestavuje pozitívny mužský vzor, mali za to, že v domácom prostredí absentuje pokojná rodinná atmosféra. Domnievali sa, že problémy v správaní u maloletého môžu byť odrazom nevhodného vzoru otca, čo môže mať i negatívny dopad na psychosociálny vývin dieťaťa.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:
Obžalovaný je druhom poškodenej. Maloletý syn Boris je jeho synom. Predmetný skutok bol dokonaný dňa 23.januára 2017 v čase okolo 19:00 hod. v chatke na ulici Lamačská cesta v Bratislave pri predajni Zálesák. I keď obžalovaný po celý čas dokazovania - ako prípravného, tak i v konaní pred súdom spáchanie skutku vo vzťahu ku poškodenej E. H. a ku poškodenému T. H. poprel - súd vychádzal z výpovedí poškodeného maloletého T. H., výpovede poškodenej E. H., J. S. H.P., S. E., F.. C. F. a z listinných dôkazov založených v spise (dychová skúška, lekárske správy, prehliadka tela obžalovaného a poškodenej, zápisnice o vydaní veci - nože, správy vo vzťahu k maloletému T. H., znaleckého posudku od znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej).
Z dokazovania bolo preukázané, že po tom, čo poškodená prišla s deťmi domov obžalovaný začal vulgárne nadávať poškodenej a poškodenému. Tento bol pod vplyvom alkoholických nápojov (dôkaz - dychová skúška). Okrem vulgárnosti vo vzťahu k obom poškodeným fyzicky zaútočil na poškodenú a to spôsobom, že túto chytil pod krk a druhou časťou ju udieral do pravej časti tváre. Toto osobne videl i poškodený - ich spoločný maloletý syn. Keď sa tomuto nepodarilo odtrhnúť obžalovaného od matky -
obžalovaný i tohto udrel zovretou päsťou do hlavy. Nožík mu vytrhol a odhodil. Obžalovaný sa vyhrážal poškodenej, že túto zabije, prepichne, otrepe o stenu. I jemu - maloletému obžalovaný povedal, aby išiel preč, lebo ho zabije. Syn utekal preto do pohostinstva Kotrmelec privolať pomoc na ochranu svojej matky. V tejto súvislosti poukazuje súd na výpovede svedkov S. H. I. S. E., ktorí zhodne vypovedali o maloletom. Maloletý T. H. pribehol do zariadenia len v šlapkách a tričku (i napriek tomu, že bol január), kričal, plakal, triasol sa a povedal, že otec bije mamu. Naliehavo žiadal svedkyňu S. H., aby táto telefonicky privolala políciu (čo svedkyňa i urobila). Po tom, čo bola privolaná polícia zo strany svedkyne S. H. - maloletý poškodený išiel smerom do chaty spoločne so
svedkom S. E.. Tento sa síce nevedel vyjadriť k predmetnému incidentu, ale vypovedal, že keď prišiel spoločne s maloletým ku chatke videl osobne obžalovaného, ktorý bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Pokiaľ išlo o poškodenú túto osobne tiež videl - pretože bola pri bránke. Táto sa triasla, povedala mu, že jej muž ju chcel zabiť, že ju zbil. Videl, ako si táto držala rukou hlavu. Obžalovaného sa bála, pretože sa nechcela vrátiť do vnútra chaty a to i napriek tomu, že tam bolo ich druhé spoločné maloleté dieťa - ktoré bolo len niekoľko mesačné a plakalo. Jej strach bol teda značný. I prislušníkovi polície - nstržm. C. F., ktorý bol na mieste činu táto poškodená uviedla, že obžalovaný ju fyzicky napadol a to spôsobom, že ju udieral päsťami, že ju zbil a že má doma nože, ktoré ležali v chatke na zemi. Obžalovaný sa jej vyhrážal. I tento svedok potvrdil, že pokiaľ išlo o poškodenú táto bola v nepriaznivom stave - bola vystrašená, mala slzy v očiach, mala strach z obžalovaného - nechcela ísť do chatky a do vnútra vošla len za prítomnosti polície. Neskôr poškodená výpovede vo vzťahu k obžalovanému menila a zmierňovala konanie obžalovaného vo vzťahu k jej osobe, ako i k osobe syna. Vypovedala, že práve syn - maloletý sa vyhrážal obžalovanému, bol vulgárny na obžalovaného a že tento držal v ruke nôž. O maloletom na hlavnom pojednávaní vypovedala, že má z neho strach, že po tom, čo bol obžalovaný vzatý do väzby fyzicky na ňu zaútočil. Od 15.marca 2017 na základe žiadosti poškodenej mal byť tento umiestnený v diagnostickom ústave z dôvodu, že ako v škole, tak i v domácom prostredí sa u neho začali prejavovať výchovné problémy. I keď súd nevylučuje, že maloletý je - ako bolo preukázané i zo psychologického vyšetrenia - že problémy správania u maloletého môžu byť, ale tieto mohli byť práve odrazom nevhodného vzoru otca - čo môže mať negatívny dopad i na psychosociálny vývin maloletého. Na druhej strane výpoveď poškodenej - resp. jej zmeny vo výpovediach podľa názoru súdu boli účelové v snahe pomôcť svojmu druhovi - obžalovanému zmierniť jeho protiprávne konanie. Po tom, čo bolo rozhodnuté súdom o vzatí obžalovaného do väzby táto menila výpovede v prospech obžalovaného a to spôsobom, že uberala na intenzite útoku obžalovaného voči nej a poškodenému. Tu však súd poukazuje i na predmetné lekárske správy, ako i fotodokumentáciu zranení najmä vo vzťahu ku poškodenej. Pokiaľ obžalovaný spoločne s poškodenou - ale i obhajoby (ako nezákonný dôkaz) - na hlavnom pojednávaní spochybňovali výpoveď ich maloletého syna - tu súd poukazuje na predmetný obrazovo- zvukový záznam. V osobe maloletého ide o osobu, ktorá je vo veku 11 rokov a i na túto skutočnosť je potrebné prihliadnuť. Výsluch maloletého svedka - dieťaťa sa vyznačuje špecifickými zvláštnosťami, ktoré sú podmienené tak individuálnymi vlastnosťami ako i stavom psychiky maloletého. Dieťa je vnímavé, schopné poskytnúť dôveryhodnú výpoveď. Je pravdou, že môže podliehať bezprostredným dojmom, ľahko skreslene dopĺňať, veľa javov vníma nepresne a neúplne. Na druhej strane je však schopné vnímať podrobnosti a detaily rôzneho druhu, ktoré si dospelý nevšimne. Maloletý poškodený bol vypočutý bezprostredne po spáchaní skutku - t.j. dňa 25.januára 2017. V rámci svojho výsluchu detailne popísal konanie obžalovaného - táto jeho výpoveď korešpondovala i s prvotnou výpoveďou poškodenej, ako i výpoveďami nepriamych svedkov (S. H., C. F., S. E.) a vyššie rozobratých listinných dôkazov - najmä lekárske správy a fotodokumentácia zranení vo vzťahu ku poškodenej.
I keď obhajca namietal vykonanie tohto úkonu ako nezákonného a preto na tento dôkaz neprihliadať - súd sa s týmto názorom nestotožnil. Súd nemal za to, že by zo strany vyšetrovateľa, ktorý predmetný výsluch vykonával išlo o zámernú manipuláciu s maloletým. Výsluch bol podľa názoru súdu bol vo vzťahu k maloletému vykonaný zákonným spôsobom. Pri úkone boli prítomné všetky osoby, ktoré podľa Trestného poriadku prítomné mali byť. Maloletý o skutku vypovedal spontánne, pričom ako verbálny tak i neverbálny prejav maloletého počas daného úkonu svedčí o tom, že skutočnosti, o ktorých vypovedal skutočne i prežil a stali sa tak, ako to uviedol. Názorne ukázal kde otec mamu bil - podľa maloletého
päsťoval a to na oblasť krku a tváre a to päsťou, taktiež ju i škrtil - toto korešpondovalo i s výpoveďou samotnej poškodenej. Potrebné vo vzťahu k maloletému je uviesť nielen jeho vek - 11 rokov, ale i skutočnosť, že osobnostný vývin maloletého je podmienený i zníženou intelektovou kapacitou (viď správa z diagnostického ústavu ohľadom charakteristiky osobnosti maloletého). Je nelogické a zrejme i s prihliadnutím na psychodiagnostický záver o prítomných známkach poškodenia centrálnej nervovej sústavy a intelektovej úrovni v pásme ľahkého mentálneho postihnutia nereálne, aby maloletý vo veľkej časti svojej výpovede hovoril pravdu o tom, ako otec matku napadol, ako ju bil, škrtil, päsťoval, čo potvrdzuje i výpoveď poškodenej a následne si v priebehu niekoľkých minút, čo dobehol do predmetného zariadenia a bol zjavne rozrušený vymyslel verziu o vyhrážaní svojej matke a jemu nožmi. Súd mal za to, že sama poškodená po tom, čo ju pod vplyvom alkoholu obžalovaný napadol, škrtil, tejto sa vyhrážal a potom, čo jej maloletý chcel pomôcť a obžalovaný zbil a vyhrážala sa aj jemu - požiadala maloletého, aby utekal pre pomoc zavolať políciu. Toto maloletý aj urobil a rozrušený s plačom utekal do predmetného zariadenia a žiadal o pomoc. Opätovne súd poukazuje - opätovne vychádzajúc zo správy diagnostického ústavu - zo psychologického záveru a vyšetrenia - že v predmetnom domácom prostredí absentuje pokojná rodinná atmosféra. I skutočnosť - vzatie obvineného do väzby, predmetná atmosféra po skutku - mohla mať negatívny dopad na maloletého a jeho správanie nielen doma, ale i v školskom prostredí (nerešpektovanie školského poriadku, konflikty v škole) a následné umiestnenie do diagnostického centra. O násilnom a agresívnom správaní obžalovaného svedčí i odpis priestupkov (vo vzťahu ku poškodenej, ako i matke), ale i konštatovanie znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Táto na základe vyšetrenia vo vzťahu k obžalovanému mala za to, že v osobe obžalovaného práve vplyvom užívania alkoholických nápojov ide o pokročilú somatopsychickú závislosť od alkoholu s poruchami správania, sklonom k zvýšenej impulzivite, s odbrzdeným skratovým konaním, so stratou autokontroly správania. Charakteristickými vlastnosťami obžalovaného - jeho osobnosti je nezdržanlivosť, impulzivita, znížená autokritičnosť.
Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu
dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný konaním naplnil zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/, (Trestného zákona (ďalej Tr.zák. ) s poukazom na § 138 písm. a/ a § 139 ods. 1 písm. a/, c/ Tr.zák. Obžalovaný sa poškodeným svojej družke a synovi vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a chránenej osobe - dieťaťu. Naviac predmetný skutok bol dokonaný so zbraňou (nože).
V čase spáchania skutku bol obžalovaný druhom poškodenej a maloletý syn Boris bol jeho synom. V danom prípade išlo teda o aplikáciu ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a/, c/ Tr.zák. - (chránenou osobou sa rozumie dieťa a blízka osoba. Podľa § 127 ods. 1, 4 Tr.zák. (1) - dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) - blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Objektom žalovaného trestného činu sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Hmotným predpokladom útoku je osoba - pričom táto osoba vníma a je schopná porozumieť vyhrážke.
V danom prípade išlo o poškodených na ktoré obžalovaný najprv slovne, a neskôr i fyzicky zaútočil. Obom poškodeným - sa slovne vyhrážal zabitím. Pokiaľ išlo o slovné vyhrážky zo strany obžalovaného tieto poškodená, ako aj syn obžalovaného riadne vnímali a boli schopní týmto vyhrážkam porozumieť. Ich reakcia na predmetné vyhrážky a fyzický útok bola tá, že keďže syn sa snažil obžalovaného od matky
- poškodenej odtrhnúť - a chcel, aby otec nebil matku - utekal pre pomoc z chatky a to do zariadenia Kotrmelec, ktorý sa nachádzal na Lamačskej ceste. Tu maloletý požiadal pracovníčku tohto zariadenia, aby telefonicky zavolala políciu a on spoločne so svedkom S. E. išiel naspäť smerom s ním v doprovode do chaty - kde bola matka - poškodená, jeho sestra a obžalovaný. Nezainteresovaní svedkovia - S. H. potvrdila, že maloletý keď prišiel do predmetného zariadenia prišiel s plačom, v šlapkách, plakal, triasol sa, volal o pomoc, aby mu pomohli. Svedok S. E. tiež vypovedal obdobne o maloletom ako svedkyňa S. H.. Pokiaľ išlo o poškodenú - E. H. táto pri bránke plakala, kričala, je že ju obžalovaný zbil. Bola vyplašená, bála sa. Obdobne o tejto poškodenej vypovedal i svedkom nstržm. C. F.. Objektívna stránka žalovaného trestného činu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou , ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
V danom prípade, i keď išlo o vyhrážky zo strany obžalovaného, že poškodenú zabije a to nožom, ktorý mal v ruke a druhým nožom zabije syna. Tieto vyhrážky boli zo strany obžalovaného mienené vážne. Poškodená mala obavu o svoj život ako i maloletý syn. Vyplynulo to z toho, že táto pred poškodeným utekala a syn utekal pre pomoc. Pôsobenie predmetných vyhrážok a konanie obžalovaného ako následok bol taký, že bol spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky. V predmetnej skutkovej podstate je totiž obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul obligatórny následok - možnosť vzbudenia dôvodnej obavy. V danom prípade išlo o vyhrážkou smrťou - „zabije“ Predmetné vyhrážanie bolo dokonané - pretože poškodení predmetné vyhrážky vnímali. Reakcia poškodenej okrem toho, že sa bála a utekala pred obžalovaným, syn ako súd vyššie uviedol išiel privolať pomoc do pohostinstva.
V žiadnom prípade nešlo o zo strany obžalovaného nezvládnutie situácie, jeho neprimerané reagovanie situácie. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - R 38/1971 (upravená verzia) - II. - Pri posudzovaní vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, je dôležité posúdiť, aké konkrétne vyhrážky páchateľ použil, ako sa pritom celkove správal, či nechytal do ruky nejaké predmety a nenaznačoval tak úmysel uskutočniť svoje hrozby alebo či nešlo len o hrozby, ktoré neboli vážne myslené a pod. V tejto veci sú potrebné, aby boli vykonané dôkazy na objasnenie povahy páchateľa v tom smere, či je schopný dopustiť sa násilného konania a či teda jeho hrozby mohli vzbudiť odôvodnenú obavu. V tomto smere by mohlo prispieť k objasneniu veci najmä zoznámenie sa s obsahom trestných spisov o predchádzajúcich odsúdeniach páchateľa, najmä zistenie, za akých okolností sa páchateľ v minulosti dopustil násilných trestných činov.
Z predmetného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný je schopný dopustiť sa protiprávneho konania a jeho hrozby: zabije - u poškodených vzbudili odôvodnenú obavu. Ako bolo preukázané z vyššie uvedeného už predchádzajúcom konaní i keď v priestupkovom konaní (dňa 7.júl 2015) - obžalovaný sa v minulosti vo vzťahu ku poškodenej dopustil násilného verbálneho a fyzického konania bez toho, aby táto k tomu zadala príčinu.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný neprimeraným a značne agresívnym spôsobom (ako verbálnym tak i fyzickým) správania zaútočil na poškodených - svoju družku a svojho syna. Takéto neštandartné a agresívne správanie
- súd považuje za správanie, ktoré sa značne vymyká z bežných pravidiel správania sa a je celkom pochopiteľné, že poškodení mali oprávnenú obavu z toho, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční. Naviac bol pod vplyvom alkoholických nápojov a mal v ruke zbraň. Obžalovaný si vôbec neuvedomoval,
resp. nechcel uvedomiť, že takéto správanie najmä voči družke a synovi je absolútne neadekvátne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na i na správu diagnostického centra zo dňa 8.júna 2017, ktorý tiež okrem iného konštatoval - že v predmetnom rodinnom prostredí absentuje pokojná rodinná atmosféra. I problémy so správaním maloletého syna - Borisa
môžu byť odrazom nevhodného vzoru otca, čo môže mať (a zrejme i má) negatívny dopad na psychosociálny vývin dieťaťa. Súd tiež poukazuje na to, že bola to poškodená - ktorá verila, že obžalovaný zmení svoje správanie. ako vypovedala v prípravnom konaní i keď od obžalovaného už v minulosti chcela odísť - po narodení dcéry Dominiky si myslela, že obžalovaný sa zmení a nebude jej spôsobovať zbytočné „útrapy“.
Vo vzťahu ku obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v súlade s ustanovením § 36 Tr.zák.
Priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť - že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr.zák.). Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na pripojený spis - sp. zn. 1 T/83/2012 Okresného súdu Malacky. Odsúdený bol uznaný vinným podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní dva roky a štyri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní tri roky s povinnosťou zaplatenia výživného. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.júla 2014. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia probačného dohľadu plynula tak do 20.júla 2017. Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 23.januára 2017. Dokonal ho tak v lehote podmienečného odsúdenia. Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona - ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. (§ 49 ods. 1 súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky ....) Základná trestná sadzba je šesť mesiacov - tri roky. Z dôvodu, že súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.zák. (ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu) - trestná sadzba bola upravená - šesťnásť mesiacov - tri roky.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest musí byť vždy v súlade i s individuálnou a generálnou prevenciou a následnou vymožiteľnosťou - čo by v tomto prípade absentovalo vinou obžalovaného.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada pro-proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z uvedených skutočností má súd za to, že trest uložený v trvaní dvadsať mesiacov postačuje na nápravu obžalovaného. Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.
Uložený trest odňatia slobody tak akceptuje zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na základe zákona. Trest v tejto výmere by mal dostatočne splniť svoju ochrannú i výchovnú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon. V danom prípade neboli splnené podmienky k tomu, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 a nasl. Tr.por.
Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom a to s prihliadnutím na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Pokiaľ išlo o návrh znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Klaudie Stanislavovej obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou - súd predmetný návrh akceptoval z dôvodu, že predmetný dokonaný trestný čin obžalovaný spáchal pod vplyvom návykových látok - alkoholických nápojov. Predmetná skutočnosť vyplynula z dôkazu - zápisu o dychovej skúške. Naviac ako i na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, u obžalovaného ide o osobnosť pokročilú so somatopsychickou závislosťou od alkoholu s poruchami správania v ebriete, s odbrzdeným skratovým konaním, so stratou autokontroly správania, sklonom k zvýšenej impulzivite a iritabilite, ktoré môže pri externej provokácii vyústiť až do heteroagresívneho konania. Predmetný abusus alkoholu potencuje u obžalovaného pôvodne osobnostné charakteristiky osobnosti (nezdržanlivosť, implulzivitu, zníženú autokritičnosť).
Dokazovaním bolo preukázané, že jednotlivé vecné stopy, ktoré boli zaistené patrili obžalovanému. Súd preto podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. uložil i trest prepadnutia jednotlivých vecí - ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti rozsudku. V danom prípade išlo o nože. Predmetné veci boli použité na spáchanie žalovaného trestného činu.
V súvislosti s výrokom o treste prepadnutia veci súd nepovažuje za potrebné v tomto výroku postupovať aj podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. a v rozsudku uvádzať, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, pretože toto ustanovenie Trestného zákona je konštatačné a skutočnosť, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, vyplýva priamo zo zákona, a preto nie je potrebné, aby súd o tom rozhodoval. Výnimka je len v tom prípade - ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.