Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ A. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. X, XXX XX U. V., t. č. D. E. D. F. F. - V., L. XX, XXX XX F. F., 2/ R. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. I. Q. XXX/X, XXX XX U. V., 3/ U. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. I. Q. XXX/ XX, XXX XX U. V., o zaplatenie 1 792,32 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11C/492/2015-104 zo dňa 09. 08. 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v časti výroku ohľadne výšky splátok (časť prvého výroku) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 09. 08. 2016 uložil žalovaným 1/-3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 792,32 Eur spolu úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 792,32 Eur od 05. 10. 2015 až do zaplatenia a to v splátkach po 80,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Splatnosť prvej splátky nastáva v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalobcovi okresný súd priznal plnú náhradu trov súdneho konania (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že v dňoch 31. 10. 2011 a 01. 11. 2011 došlo konaním žalovaných 1/ až 3/ k vzniku škodovej udalosti v predajni potravín COOP Jednota v obci N.. Na majetku spoločnosti COOP Jednota Krupina, spotrebné družstvo, so sídlom v Krupine IČO: 00 169 021 bola spôsobená škoda poškodením zariadenia predajne vlámaním a následným odcudzením potravinových zásob a PC pokladne. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/47/2013 zo dňa 27. 01. 2014 boli žalovaní 1/ až 3/ uznaní za vinných v bode 3 rozsudku za zločin krádeže spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 1, 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a bola im uložená spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1.314,18 Eur. Poškodený so žalobcom mali v čase vzniku škody uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/ XX-XXXX.XXX-R. zo dňa 29. 04. 2011 s účinnosťou poistenia od 01. 05. 2011 na neurčitú dobu. Poistenie majetku sa podľa poistnej zmluvy vzťahovalo aj na prípady odcudzenia súboru hnuteľného majetku uvedeného v účtovnej evidencii poisteného do poistnej sumy 330 000,- Eur. Zmluvne poistenie zahrňovalo prípady vzniku škody v predajni poškodeného aj na adrese N., XXX XX, N.. V zmysle poistnej zmluvy žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie. Žalobca plnil poškodenému v zmysle § 797 ods.

3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) titulom poistnej zmluvy vo výške 1 792,32 Eur. Plnenie v tomto rozsahu poukázal v prospech účtu poškodeného dňa 03. 01. 2012. Následne si žalobca voči žalovaným 1/ až 3/ uplatnil regresný nárok vo výške 1 792,32 Eur. Žalobca vyzval žalovaných 1/ až 3/ na uhradenie škody dňa 16. 10. 2014 v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaní 1/ až 3/ si povinnosť zaplatiť náhradu škody žalobcovi v stanovenej lehote nesplnili. Okresný súd konštatoval, že žalovaní 1/ až 3/ nárok žalobcu svojimi tvrdeniami v konaní účinne nepopreli, preto v zmysle § 813 ods. 1 majú povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi škodu v rozsahu 1 792,32 Eur, t. j. do výšky poistného plnenia poskytnutého poškodenému. Zároveň okresný súd uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť istinu spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 792,32 Eur od 05. 10. 2013 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť splniť dlh spoločne a nerozdielne podľa § 438 ods. 1 a to s prihliadnutím na okolnosti vzniku škody, ktorá bola spôsobená spoločným konaním žalovaných 1/ až 3/, pričom zobral do úvahy aj majetkové a sociálne pomery žalovaných 1/ až 3/, ktoré sú nepriaznivé a umožnil im dlh splniť v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur splatných vždy do 20. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v súdnom konaní bol v celom rozsahu úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do časti výroku ohľadne výšky splátok (časť prvého výroku), žalovaný 2/ podal v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že sa nachádza v hmotnej sociálnej núdzi. Celkový jeho mesačný príjem je vo výške 61,60 Eur. Žiadal, aby odvolací súd mu umožnil zaplatiť sumu 1792,32 Eur formou splátok po 5,- Eur mesačne.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že jeho odvolanie nespĺňa obsahové náležitosti, preto navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutej časti výroku a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

5. Ako už bolo uvedené, žalovaný 2/ napadol odvolaním len tú časť rozsudku okresného súdu, ktorou bolo rozhodnuté, že žalovaní 1/-3/ sú povinní spoločne a nerozdielne splácať priznaný nárok (istinu vo výške 1 792,32 Eur s presne špecifikovaným príslušenstvom) v pravidelných splátkach po 80,- Eur mesačne. Odvolací súd sa preto zaoberal len týmto aspektom, teda konkrétne tým, či v prejednávanej veci existujú relevantné dôvody na to, aby žalovanému 2/ bolo umožnené splácať žalobcovi priznaný peňažný nárok v uvedených pravidelných mesačných splátkach.

6. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3, 4 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

7. Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie patrí medzi procesné úkony súdu. Pri úvahe o určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti než tri dni, alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Súd pri svojom rozhodovaní musí prihliadnuť najmä na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého plnenia (tzv. crossdefault doložka). Súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami.

8. Zo žalovaným 2/ predloženého Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2016 zo dňa 13. 09. 2016 vyplýva, že jediným jeho pravidelným príjmom v období od januára 2016 do augusta 2016 bola dávka v hmotnej núdzi v sume 527,50 Eur, t.j. 65,94 Eur mesačne.

9. Ako už bolo uvedené lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 . Len výnimočne súd môže povoliť splácať peňažný dlh v splátkach. Odvolací súd v posudzovanej veci zistil, že okresný súd umožnil žalovaným 1/-3/ spoločne a nerozdielne splácať istinu 1792,32 Eur spolu s príslušenstvom v splátkach po 80,- Eur mesačne, pričom správne prihliadol nielen na majetkové a sociálne pomery žalovaných 1/-3/, ale aj na to, že žalovaní 1/-3/ spôsobili škodu spoločným protiprávnym konaním v dňoch 31. 10. 2011 a 01. 11. 2011, na výšku škody (1792,32 Eur), pričom žalovaní 1/-3/ i napriek výzve žalobcu nezaplatili žalobcovi na istine žiadnu čiastku.

10. Žalovaný 2/ žiadal o umožnenie splácať dlh v 5,- Eur mesačných splátkach. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri určení výšky splátok sa zohľadňujú nielen majetkové, osobné pomery žalovaných 1/- 3/, ale sa prihliadne na výšku priznaného plnenia (v posudzovanej veci suma 1792,32 Eur s príslušenstvom). Odvolací súd zdôrazňuje, že je neprimerané, ak súd rozvrhne uhradenie priznaného peňažného plnenia v takých splátkach, že úhrada istiny spolu s príslušenstvom by trvala dobu presahujúcu súdnou praxou zaužívanú dobu (troch rokov). Podľa názoru odvolacieho súdu výhoda poskytnutá žalovanému 2/ v podobe umožnenia uhradiť dlh s príslušenstvom v mesačných splátkach po 5,- Eur by neprimeraným spôsobom zasiahla do práv žalobcu, bola by zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu, zároveň by porušila rovnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 2 ods. 2 a v konečnom dôsledku by poškodila i samotných žalovaných 1/- 3/.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že na strane žalovaných 1/-3/ v dobe rozhodovania okresného súdu i v dobe rozhodovania odvolacieho súdu existovali dôvody na to, aby im bolo umožnené spoločne a nerozdielne splácať žalobcovi priznaný peňažný nárok v mesačných splátkach, pričom vzhľadom na uvedené aspekty možno považovať za primerané splátky vo výške 80,- Eur mesačne.

12. Z uvedených dôvodov preto považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku ohľadne výšky splátok (časť prvého výroku) za vecne správny (§ 387 ods. 1 vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

13. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (časť prvého výroku) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/.

15. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .