Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-227-2016.pdf
PDF · 188.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/227/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, C., zastúpený: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, ul. J. Hollého 11, Levice, proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., C., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, o zaplatenie 8.302,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť evidovanú Okresným úradom C. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: C., ako pozemok parcela registra „. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 401,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 401,30 eura od 01.07.2016 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku sa žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vypratanie nehnuteľnosti v rozsahu 100%.
V. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 90%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.08.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť evidovanú P. C. - katastrálny odbor na LV č. XXXX, katastrálne územie C., parc. reg. „. pod č. XXXX/X, ako ostatné plochy o výmere XXX m2, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sa istinu vo výške 8.302,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.07.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkovej nehnuteľnosti vedenej P. úradom C., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra „. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2, k.ú. C.. Žalovaný je výlučným vlastníkom okolitých pozemkových nehnuteľností vedených P. úradom C., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., a to parc. reg. „. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C" č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. reg. „. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. reg. „C" č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Dňa XX.XX.XXXX previedol darovacou zmluvou predchádzajúci majiteľ t.j. A. F., nar. XX.XX.XXXX, pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., na LV č. XXXX na žalovaného. Žalovaný od 21.01.2015 užíva parc.č. XXXX/X,
ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, bez právneho dôvodu. V roku XXXX predchádzajúci majiteľ, t.j. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., realizoval oplotenie celého areálu tak na pozemkoch v jeho výlučnom vlastníctve, ako aj na pozemku na parc.č. XXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z oznámenia mesta C. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že uskutočnenie drobnej stavby Oplotenie bariérové a murované sa malo týkať parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré už sú vo vlastníctve žalovaného, v žiadnom prípade sa oplotenie nemalo vzťahovať na parc.č. XXXX/X, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Dňa XX.XX.XXXX podal žalobca žiadosť na stavebný úrad o odstránenie neoprávnenej stavby
- oplotenia, nakoľko nezodpovedá jednak vydanému povoleniu (oplotenie bariérové a murované) ani predloženej PD v súlade s oznámením mesta C. zo dňa XX.XX.XXXX a jednak sa nachádza stavba
- oplotenie aj na jeho pozemku. Dňa XX.XX.XXXX bolo vydané stanovisko k žiadosti o odstránenie neoprávnenej stavby na pozemku parc.č. XXXX/X, LV č. XXXX, k.ú. C., nakoľko je v rozpore s oznámením o drobnej stavbe: „oplotenie bariérové a murované" vydané O. C. č.z. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zo stanoviska Spoločného obecného úradu v C. vyplýva, že pozemok žalobcu, t.j. parc.č. XXXX/X je ohradený neoprávnene za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi, t.j. žalobcovi v tomto konaní, využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu. Žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa XX.XX.XXXX na vypratanie pozemku a vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak bezúspešne. Žalovaný odmieta vypratať pozemkovú nehnuteľnosť evidovanú P. úradom C., katastrálny odbor, k.ú. C., na LV č. XXXX, parc. reg.. pod parc.č. XXXX/X ako ostatné plochy o výmere XXX m2, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný využíva vyššie špecifikovanú pozemkovú nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu za účelom vrakoviska a znemožňuje žalobcovi využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu, nakoľko celý areál je jednak nezákonne oplotený, žalovaný ho uzamyká a žalobca tak má znemožnený prístup na svoj pozemok. Žalovaný zamedzuje aj naďalej prístup na pozemok vo vlastníctve žalobcu, naďalej ho užíva bez právneho dôvodu a z tohto titulu na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Za účelom preukázania žalobcovho názoru uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.k. 25Cdo/845/99 z 20.03.2001, 30Cdo/199/2007 z 08.01.2008, 28Cdo/2056/2009, z ktorých je jasné, že bezdôvodné obohatenie vzniká tomu, kto bez platného právneho titulu na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora veci, napríklad tým, že nehnuteľnosť uzamkol a prístup mal k tej nehnuteľnosti len on pre svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju skutočne využíval. Čo sa týka istiny vo výške 8.302,80 eura z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorú si uplatňuje, uvádza, že je počítaná za obdobie od 21.01.2015 do 21.06.2016, t.j. spolu 17 mesiacov x 407 m2 (výmera parcely) x 1,2 eura (priemerná výška nájomného za 1 m2 v danej lokalite).
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 31.10.2016, kde uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný užíva jeho pozemok parc.č. XXXX/X v k.ú. C., že žalobca nemá na svoj pozemok prístup a že žalovaný sa užívaním pozemku na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že on je výlučným vlastníkom pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré bezprostredne susedia s pozemkom žalobcu. Tieto tri pozemky spolu s ďalšími pozemkami žalovaného (parc. č. XXXX/ X, XXXX/X a XXXX/XX) tvoria funkčne jeden uzavretý a oplotený celok. Nepravdivé je však tvrdenie žalobcu, že žalobca nemá na svoj pozemok prístup. V skutočnosti na pozemok žalobca prístup má a aj tam pravidelne chodieval. V areáli sa totiž nachádza stavba s dvomi bytovými jednotkami (dom s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X), pričom v jednej garsónke bývala matka žalovaného a žalobcu - S. N.. Žalobca chodieval matku pravidelne navštevovať a mal prístup do areálu. V prednej časti pozemku je brána, ktorá je posuvná a nie je zamknutá, rovnako tak sa v rámci veľkej brány nachádza malá otváracia brána, ktorú používala ich matka a žalobca. Ďalej žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca už v minulosti podal obdobnú žalobu voči právnemu predchodcovi žalobcu - A. F., keď sa domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za údajné užívanie pozemku parc. č. XXXX/X (konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/91/2014). V predmetnom konaní sa dokazovala práve otázka užívania rovnakého pozemku žalobcu. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca mal prístup na pozemok, keď samotný žalobca uviedol, že chodil navštevovať svoju matku, čo potvrdila aj ich matka ako svedkyňa. Keďže prístup do areálu je len cez uvedenú bránu, je zrejmé, že žalobca prístup na pozemky mal. Rovnako tak ich matka ako svedkyňa uviedla, že na pozemku žalobcu bola zložená unimobunka, ktorú užívala ona a zaparkované nákladné vozidlo, ktorého držiteľkou bola ona. Parkovanie vozidiel žalovaného na pozemku žalobcu nebolo preukázané. V tomto konaní pritom žalobca tvrdil, že pozemok užíval A. F., resp. bližšie nešpecifikovaná tretia osoba, ktorej mal žalovaný dať diaľkové ovládanie od brány. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú rozsudkom zo dňa 12.06.2016 zamietol. Žalovaný poukazoval tiež na skutočnosť, že žalobca ho v nedávnej minulosti v areáli fyzicky napadol, keď bez vedomia žalovaného vošiel do areálu,
vyhrážal sa mu a napokon ho inzultoval. Toto konanie žalobcu bolo predmetom priestupkového konania. Z uvedeného tiež vyplýva, že žalobca má prístup na pozemok a tento aj využíva a teda jeho tvrdenia o údajnej nemožnosti vstupovať na pozemok nie sú pravdivé. Bol to naopak žalobca, kto žalovaného obmedzoval v prístupe na pozemok, keď napr. nechal vysypať veľkú kopu štrku priamo pred vstupnú bránu, aby nebolo možné vojsť cez bránu do areálu; taktiež mu poškodil vstupnú bránu, odpojil prívod elektrickej energie do stavby a pod.. Základným predpokladom reivindikačnej žaloby (na vydanie veci, resp. v prípade nehnuteľností na ich vypratanie) je skutočnosť, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Nakoľko teda žalobca má prístup na svoj pozemok a žalovaný tento jeho pozemok neužíva, nemôže sa domáhať vypratania tohto pozemku. Na okraj žalovaný podotýka, že vydanie (vypratanie) pozemku žalobcu ani nie je dosť dobre možné a realizovateľné. Parcela žalobcu je totiž úzkym a dlhým pozemkom, ktorý nie je samostatne využiteľný. Pozemok je totiž široký len cca 2,5 metra a ako taký nie je reálne využiteľný. Jeho využitie je možné len spolu so susediacimi pozemkami. Takto úzky pozemok nie je možné využiť na žiadny rozumne mysliteľný účel (výstavba nehnuteľností, parkovanie vozidiel, takisto s ohľadom na betónový povrch je vylúčené pestovanie plodín či iné poľnohospodárske využitie). Ak by teda i boli splnené predpoklady pre vypratanie pozemku, žalobca by úspechom žaloby nič nedosiahol. Takáto žaloba by preto bola (i v prípade teoretickej dôvodnosti) šikanózna a takýto výkon práva je preto potrebné považovať za odporujúci dobrým mravom a ako taký by nepožíval právnu ochranu, čo by bolo samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby. Taktiež nie je podľa žalovaného pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný pozemok žalobcu užíva. Žalovaný sa dlhodobo zdržuje v Bratislave, kde býva a pracuje a pozemky v Hlohovci neužíva. Je pravdou, že v minulosti (do februára 2016) býval v garsónke nachádzajúcej sa v dome s.č. XXXX v areáli, avšak dom, ako aj pozemok parc.č. XXXX/X pod domom je v jeho výlučnom vlastníctve (ako uvádzal vyššie, v druhom byte bývala do augusta 2016 matka žalovaného a žalobcu). Prístup k stavbe mal žalovaný takisto len cez svoj pozemok (parcelu č. XXXX/X), teda ani z dôvodu užívania garsónky nemusel prechádzať cez pozemok žalobcu. Pozemok žalobcu teda neužíval a neužíva (ani na účely vrakoviska, ani na žiadny iný účel). Na pozemku žalobcu nemá žiadne stavby, hnuteľné veci (vozidlo, ktoré tam parkovalo, patrilo ich matke), nevykonáva tam podnikateľskú ani súkromnú činnosť. Samotný fakt, že pozemok je v ohradenom areáli neznamená, že žalovaný ho užíva a získava akékoľvek obohatenie. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia o užívaní pozemku žalovaným a obohacovaní sa. Nie je teda absolútne dôvodné tvrdenie, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Keďže žiadne obohatenie nezískava, nemá ani žalobca dôvod domáhať sa vydania takéhoto neexistujúceho obohatenia. Na okraj žalovaný tiež podotýka, že žalobcom vyčíslená výška náhrady za užívanie pozemku je absolútne premrštená a nereálna. Výška bezdôvodného obohatenia je v zásade zhodná s výškou nájomného, za aké by sa dal pozemok prenajať. Pozemky tohto druhu (voľné spevnené plochy) je možné prenajať v zásade len na parkovanie vozidiel či skladovanie materiálu a tu sa ceny nájmu pohybujú v jednotkách eur za rok. Predpokladom je ale použiteľnosť pozemku na daný účel, teda dostatočná veľkosť, čo pozemok žalobcu rozhodne nespĺňa. Preto žalovaný tvrdí, že samostatne je jeho pozemok neprenajateľný a nespôsobilý generovať akýkoľvek zisk. Každopádne nakoľko žalovaný nezískava žiadne obohatenie a pozemok neužíva, je dokazovanie výšky obohatenia bezpredmetné. Na margo ešte žalovaný uvádza, že mal záujem so žalobcom sa mimosúdne dohodnúť. Navrhoval mu ako odkúpenie jeho pozemku, tak i predaj pozemkov žalobcu. Žalobca sa však nedokázal a nechce1 naozaj dohodnúť (hodnota všetkých nehnuteľností v areáli, t.j. 6 pozemkov a stavby predstavovala spolu 113.000,- eur, pričom žalobca len za svoj pozemok požadoval 80.000,- eur), je hnaný nenávisťou voči osobe žalovaného a jeho úmyslom je iba mu škodiť. Práve pre jeho opakované útoky vrátane fyzických a poškodzovanie majetku bol žalovaný nútený odísť z Hlohovca. Žalovaný má za to, že definitívne vyriešenie sporov privodí až situácia, keď jeden z nich nebude vlastníkom sporných pozemkov. Záverom žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovaného.
4. Žalobca sa v replike zo dňa 25.11.2016 vyjadril v tom zmysle, že tvrdenie žalovaného o nepravdivosti tvrdenia žalobcu, že žalobca nemá na svoj pozemok prístup aj s jeho argumentáciou o možnosti prístupu cez malú otváraciu bránu, je scestné a právne absolútne neprijateľné. K tejto skutočnosti žalobca jasne a jednoznačne uviedol jeho právny názor už v žalobe, a preto opätovne odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo 199/2007 zo dňa 08.01.2008. Ďalej žalobca poukazoval na to, že vec vedená na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 11C/91/2014, na ktorú sa odvoláva žalovaný, nie je právoplatne rozhodnutá. Podľa žalobcu z predložených dôkazov je evidentné, že právny predchodca žalovaného v rozpore so stavebným zákonom oplotil celý areál vrátane pozemku evidovaného pod parc.č. XXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a využívaniu ktorého evidentne a jasne bráni
žalovaný. Názor žalovaného o nemožnosti vypratania pozemku žalobcu z dôvodu, že pozemok je široký len cca 2,5 m, sa jednak nezakladá na pravde a zároveň je tento názor odrazom hlbokej neznalosti. Čo sa týka tvrdenia, že by takáto žaloba bola preto šikanózna a takýto výkon práva treba považovať za odporujúci dobrým mravom, je nutné toto tvrdenie považovať za ďalší absolútny právny nezmysel. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že žalovaný má prístup k svojim nehnuteľnostiam tak isto len cez svoj pozemok, sa nezakladá na pravde a je zavádzajúce, nakoľko z kópie katastrálnej mapy, ako aj z Projektu vyhotoveného L.. U. A. pod č. XX/XXXX-EX.X-X z titulu ako dokumentácia pre ohlásenie drobnej stavby je evidentné, že tak brána na začiatku oploteného areálu ako aj na konci oploteného areálu sú osadené na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a teda žalovaný do svojho oploteného areálu má možnosť prístupu len cez pozemok pod parc.č. XXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia žalovaného, že pozemok žalobcu neužíval a neužíva ani na účely vrakoviska a ani na žiadny iný účel, je opätovne nepravdivé a zavádzajúce, čo jednoznačne vyvracia Stanovisko O. C. zo dňa XX.XX.XXXX, evid. pod č.j. Q., v ktorom sa doslova uvádza, „Z miestneho šetrenia vyplýva, že pozemok pána O. N. je ohradený neoprávnene za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu." Toto tvrdenie vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie.
5. Žalovaný sa v duplike zo dňa 22.12.2016 vyjadril k replike žalobcu v tom zmysle, že zo snímky z katastrálnej mapy vôbec nevyplýva osadenie brány výlučne na pozemku žalobcu. Rovnako tak predložený projekt nepreukazuje skutkový stav, nakoľko brána je v skutočnosti postavená úplne odlišne proti pôvodnému úmyslu stavebníka. Na okraj žalovaný len podotýka, že stavebníkom brány ani oplotenia nebol on, ale jeho právny predchodca A. F. (preto prípadné výhrady k odlišnosti stavby od projektu bolo treba adresovať jemu). Z fotografií (čiernobielych vo veľmi nízkej kvalite) nie je možné ani zistiť, kde a najmä kedy boli vyhotovené, a teda tieto nie sú spôsobilé čokoľvek preukázať. Žalovaný opakovane tvrdí, že pozemok žalobcu neužíva, nijako sa na úkor žalobcu neobohacuje a žalobca má na svoj pozemok prístup. K tvrdeniu žalobcu, že vstupná brána je osadená na jeho pozemku uvádza, že toto je pravda iba sčasti. Už jednoduchým porovnaním katastrálnej mapy s fotografiami nehnuteľností je zrejmé, že brána je umiestnená na dvoch pozemkoch, a to ako na pozemku žalobcu parc.č. XXXX/X, tak i na pozemku žalovaného parc.č. XXXX/X. Žalovaný tvrdí, že do areálu vstupuje výlučne cez svoj pozemok parc.č. XXXX/X. Práve z dôvodu, že žalobca mu rôznymi spôsobmi sťažoval užívanie jeho vlastných pozemkov (napr. vysypaním štrku pred vchodovú bránu), bol nútený nechať si vyhotoviť samostatnú vstupnú bránku umiestnenú len na jeho parcele č. XXXX/X. Z porovnania snímky vstupnej brány z mája 2012 (priložená k predošlému vyjadreniu) a aktuálnej fotografie vstupnej brány (z 15.12.2016) je podľa žalovaného jasne viditeľné, že na mieste pôvodného druhého plotového panelu zľava sa aktuálne nachádza menšia dvojkrídlová brána, ktorú žalovaný používa resp. používal v minulosti na vstup do areálu. Keď teda v období do februára 2016 (kedy sa presťahoval do Bratislavy) na pozemky vstupoval, používal práve túto menšiu bránu postavená v celosti na jeho pozemku parc.č. XXXX/X. Žalovaný ďalej uviedol, že vie jednoznačne vyvrátiť žalobcove tvrdenia, že nemal prístup na svoj pozemok a preukáže, že žalobca pravidelne na svoj pozemok vstupoval a tento užíval (pričom vstupoval a užíval aj pozemky žalovaného, nakoľko sa pohyboval po celom areáli). V prílohe prikladá CD nosič s videonahrávkami, zhotovenými v rôznych dňoch počas relevantného obdobia. Žalovaný si totiž po útokoch žalobcu na jeho osobu nechal inštalovať videokamery snímajúce predmetné nehnuteľnosti. Z jednotlivých videozáznamov je zrejmé, že žalobca v rôznych časoch voľne a bez obmedzení vstupoval na pozemky a pohyboval sa po nich. Na záberoch je zrejmé, že žalobca si diaľkovým ovládaním otvára veľkú posuvnú bránu, resp. malú bránku, na pozemky voľne vstupuje buď sám, alebo v sprievode iných osôb (ich matky, geodetov, pracovníkov mesta C. a iných neidentifikovaných osôb) a voľne sa na pozemku pohybuje. Z predložených dôkazov teda jednoznačne vyplýva, že žalobcove tvrdenia o nemožnosti užívať svoj pozemok a bránení vo vstupe sú klamlivé, keď žalobca pravidelne voľne vstupuje na pozemky a nik mu v tom nebráni.
6. Ako dôkazy žalobca označil a predložil výpisy z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX, geometrický plán č. XXX/XXXX, Darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutie OÚ C. č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, P. O. C. č.z. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Projekt oplotenia, Žiadosť o odstránenie neoprávnenej stavby zo dňa 14.08.2015, Stanovisko k žiadosti o odstránenie neoprávnenej stavby zo dňa 02.10.2015, fotografie č.l. 15, výzvu zo dňa 20.06.2016, Informatívnu kópiu z mapy, kópiu výkresu, fotografie č.l. 40 - 42, Oznámenie OÚ C. zo dňa XX.XX.XXXX, Čestné vyhlásenie zo dňa 23.10.2015, Uznesenie OOPZ C. T. zo dňa 04.06.2015, výňatok zo zápisnice, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 19.03.2015, fotografie č.l. 146-147, Odborné vyjadrenie č. 53/2016, fotografie č.l. 194-200, inzerát zo dňa 19.03.2016.
7. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil inzerát zo stránky reality.sk, fotografiu areálu č.l. 31, fotografiu vstupnej brány č.l. 49, kópiu z katastrálnej mapy, videozáznamy na CD č.l. 48, inzerciu č.l. 208-210, vyjadrenia realitných kancelárií č.l. 211-214, znalecký úkon č. XXX/XXXX. Žalovaný ďalej navrhol doplniť dokazovanie dopytom na P. H. - odbor všeobecnej vnútornej správy (rozhodnutia a odloženia na č.l. 163-175) a na Obvodné oddelenie PZ C. (výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 178-179).
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami alebo vyžiadanými na návrh strán, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. 8917 pre k.ú. C. (č.l. 4) vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemku - parcela registra „. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2 je žalobca, pričom titulom nadobudnutia bola Kúpna zmluva č. V XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a GP č. XXX/XXXX.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. (č.l. 5) vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemkov
- parcela registra „. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela registra „C" č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX, parcela registra „. zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, je žalovaný, pričom titulom nadobudnutia bola W. č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
11. Z Darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2014 (č.l. 7) vyplýva, že darcom vyššie uvedených nehnuteľností (v bode 10.) bol O.. A. F., a obdarovaným žalovaný.
12. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou B. s.r.o. dňa 24.11.2006 (č.l. 6), vyplýva, že od parcely č. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2 v k.ú. C. sa odčleňuje parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2 ako ostatná plocha.
13. Z Oznámenia O. č.z. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 10) vyplýva, že primátor O. C. ako príslušný správny orgán ním oznamuje stavebníkovi A. F., že proti uskutočneniu drobnej stavby Oplotenie nachádzajúcej sa na pozemku p.č. XXXX/X a XXXX/X, kat. územie C., na ul. T. U., ktorú stavebník ohlásil podaním zo dňa 03.04.2007, ako drobnú stavbu oplotenie bariérové a murované, výšky X,X a 2m a dĺžky XX,X a XX,XXm /výkop a betonáž pätiek, osadenie stĺpov a betónových platní bariérového oplotenia, vymurovanie časti oplotenia z betónových zalievacích tvárnic vystužených tyčovou výstužou, osadenie vstupnej brány šírky 0,9m/ nemá námietky.
14. Zo Žiadosti o odstránenie neoprávnenej stavby zo dňa 14.08.2015 (č.l. 13) vyplýva, že ňou žalobca žiada Spoločný obecný úrad - stavebný úrad v Hlohovci o nariadenie odstrániť neoprávnené stavby z jeho pozemku XXXX/X, LV č. XXXX, nakoľko chce pozemok využívať vo svoj prospech a pre svoju potrebu. Na pozemok sa nemôže dostať z dôvodu, že je oplotený murovaným plotom, ku ktorému bolo vydané súhlasné stanovisko k drobnej stavbe. Táto stavba - oplotenie nezodpovedá vydanému povoleniu ani predloženej PD, ktorú dokladal stavebník k ohláseniu drobnej stavby a ďalej na parcele XXXX/X sú osadené betónové platne a prístrešky, ktoré postavili a užívajú (vrakovisko) bez jeho súhlasu.
15. Zo Stanoviska O., Z. v C. č. XXX/XXXX-PD zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 14) vyplýva, že stavebný úrad uskutočnil dňa 22.09.2015 miestne zisťovanie a zistil, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX v kat. území C., X. C. je oplotený murovaným plotom, uzatvorený z oboch strán bránou, čo je v rozpore s oznámením o drobnej stavbe: „oplotenie bariérové a murované" vydaného O. C. č.z. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na pozemku sú osadené betónové platne, vybudované spevnené plochy s prístreškom, na ktoré nie je vystavené žiadne povolenie v zmysle stavebného zákona. Z miestneho šetrenia vyplýva, že pozemok p. O. N. je ohradený neoprávnene za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu. Na základe zistených skutočností bude Z. postupovať v zmysle ust. §§ 88a a 105 stavebného zákona.
16. Z listu zo dňa 20.06.2016 (č.l. 16) vyplýva, že ním žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzýval žalovaného na vypratanie pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C., ktorú ako vlastník okolitých pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX neoprávnene užíva od XX.XX.XXXX. Zároveň žiadal o úhradu sumy vo výške 8.302,80 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie parcely č. XXXX/X v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. 17 mesiacov (výpočet 407 m2
x 1,2 eur x 17 mesiacov). V uvedenom liste bol žalovaný vyzvaný na vypratanie pozemku a zaplatenie požadovanej sumy v lehote do 30.06.2016.
17. Podľa Čl.8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)
19. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2)
20. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
21. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
22. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
23. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
24. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
25. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
28. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
29. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C., že žalovaný je od 21.01.2015 výlučným vlastníkom okolitých pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. C., že v roku XXXX predchádzajúci vlastník okolitých pozemkov, O.. A. F., oplotil pozemky vrátane pozemku parc. č. XXXX/X do jedného areálu, že do areálu sa vstupuje cez posuvnú bránu a v rámci nej cez malú otváraciu bránku v šírke 90 centimetrov, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na vypratanie pozemku a vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa XX.XX.XXXX. Sporným v konaní bolo, či mal v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. a či v súčasnosti má žalobca ako vlastník pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C. možnosť tento pozemok užívať, či sa na pozemku niečo nachádza v súčasnosti a či sa na ňom niečo nachádzalo v rozhodnom období, či, akým spôsobom a kým bolo/je mu v užívaní pozemku bránené, a sporná bola aj výška obvyklého nájomného za prenájom pozemku v rozhodnom období.
34. V ustanovení § 126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve vlastnícke žaloby, a to žaloba negatórna (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a žaloba vindikačná, resp. reivindikačná (žaloba na vydanie veci). Osobitným druhom reivindikačnej žaloby je žaloba, ktorou žalobca žiada vydanie nehnuteľnej veci, a to žiadosťou o vypratanie nehnuteľnosti. Citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania žaloby na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie), ak k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci. Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k veci, ako aj neoprávnené zadržiavanie veci (faktickú moc nad vecou) žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného v spore s takýmto predmetom konania.
35. Vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa v konaní domáhal, vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. (č.l. 4), pričom otázka vlastníckeho práva žalobcu k pozemku parc.č. XXXX/X v konaní ani nebola sporná. Žalobca sa domáhal voči žalovanému vypratania predmetného pozemku z dôvodu, že žalovaný má využívať pozemok za účelom vrakoviska a skládky odpadu a znemožňovať žalobcovi využívať tento pozemok pre vlastnú potrebu, tým, že celý areál je nezákonne oplotený a žalovaný ho uzamyká, čím má žalobca znemožnený prístup na svoj pozemok.
36. Základným právom vlastníka je právo vec držať a nakladať s vecou ako s vlastnou, čo je nutným predpokladom pre uplatnenie ostatných oprávnení vlastníka. Zmyslom vindikačnej žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, teda aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať, aby mal vec vo svojej moci. Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju bez právneho dôvodu zadržiava, čím zbavuje vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Základnou podmienkou úspechu v prípade vindikačnej žaloby veci je teda okrem preukázania vlastníckeho práva žalobcu, preukázanie, že sa vec nachádza vo faktickej moci označeného žalovaného.
37. Pokiaľ ide o neoprávnenú držbu tým, kto vec zadržiava, žalobca je povinný preukázať, že mu žalovaný vec neoprávnene zadržiava nielen ku dňu podania žaloby, ale aj ku dňu rozhodovania súdu, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP). Uvedenú povinnosť by však žalobca v mnohých prípadoch bez súčinnosti žalovaného objektívne nemohol ani splniť, hoci inak by povinnosť preukázať držbu (detenciu) žalovaným splnil. Z toho dôvodu judikatúra vyvodila, že žalobca je v konaní o vydanie veci povinný preukázať, že žalovaný pred podaním žaloby nadobudol držbu (detenciu) veci, nie však existenciu držby žalovaného požadovanej veci v čase súdneho konania. Dôkazné bremeno o strate držby (detencie) spočíva potom na žalovanom. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28 Cdo 4178/2007 zo dňa 14.11.2007, kde dovolací súd upozornil na to, že „podľa ustáleného výkladu ustanovenia § 126 odst. 1 O.Z. nie je možné od žalobcu žiadať, aby preukázal, že žalovaný je naďalej (teda v dobe súdneho konania) držiteľom (či detentorom) požadovanej veci. Poskytnutie takéhoto dôkazu je pre žalobcu prakticky nemožné. Žalobca teda musí preukázať iba, že žalovaný držbu (detenciu) nadobudol a jeho žaloba bude v takomto prípade úspešná, ak žalovaný nepreukáže, že držbu (či detenciu) stratil."
38. V konaní bolo Oznámením O. C. č.z. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 10) preukázané, že pozemok parc.č. XXXX/X v k.ú. C. vo vlastníctve žalobcu sa nachádza v rámci oploteného areálu spolu s pozemkami vo vlastníctve žalovaného parc.č. XXXX/X a XXXX/X, a to od roku XXXX. Žalovaný tvrdenie žalobcu o oplotení jeho pozemku do uzavretého areálu s vyššie uvedenými pozemkami právnym predchodcom žalovaného ani nepopieral. Predloženým stanoviskom O. C., Z. v C. č. XXX/XXXX-PD zo dňa 02.10.2015 (č.l. 14) bolo pritom preukázané, že pri miestnom zisťovaní dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/X je oplotený murovaným plotom, uzatvorený z oboch strán bránou, že na pozemku sú osadené betónové platne, vybudované spevnené plochy s prístreškom, a že pozemok žalobcu je ohradený neoprávnene za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu. Žalobca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že dňa 15.07.2016 bola brána zamknutá, čo preukazoval fotografiou (č.l. 146). Zároveň uviedol, že malá 90 cm brána, cez ktorú mal voľakedy prístup žalobca na svoj pozemok, bola zavarená, a akýkoľvek prístup žalobcu na svoj pozemok je zo strany žalovaného znemožnený. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, a preto sa považujú za nesporné.
39. S poukazom na vyššie uvedené mal súd z pohľadu užívacieho práva k dotknutej parcele č. XXXX/ X za preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu, resp. ukončenia dokazovania, táto parcela tvorí súčasť areálu žalovaného, ktorý je oplotený a tvorí uzatvorený celok s uzamknutou bránou a zavarenou 90 cm bránkou, pričom žalobca nemá prístup k uvedenému pozemku. Oplotenie pozemku a jeho uzamknutie v podobe brány podľa názoru súdu predstavuje prekážku, ktorá bráni vo výkone vlastníckeho práva žalobcu spočívajúceho v držbe a v užívaní tohto pozemku.
40. Ak žalovaný poukazoval na to, že on pozemok neoplotil (oplotil ho jeho právny predchodca), uvedené je bez významu, nakoľko ako vlastník okolitých pozemkov v rámci areálu to bol on, kto skutočnosť ohradenia pozemkov do jedného areálu využíval, nepochybne ako vlastník okolitých pozemkov disponoval prinajmenšom od 21.01.2015 ovládačom od brány a kľúčom od bránky, a mohol pozemok parc. č. XXXX/X urobiť voľné prístupným pre žalobcu, napr. aj odstránením oplotenia z časti pozemku žalobcu, aby ho tak mal prístupný v celej šírke.
41. Žalobca tak v konaní preukázal, že žalovaný sa stal detentorom nehnuteľnosti, pričom žalovaný v konaní ku dňu rozhodnutia súdu opak nepreukázal, pričom s poukazom na citované rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28 Cdo 4178/2007 bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Naopak, v rámci zmierovacieho konania pred otvorením pojednávania dňa 14.03.2017 žalovaný uviedol, že brána je v súčasnosti zamknutá.
42. Oplotenie pozemku žalobcu v rámci areálu spolu s pozemkami žalovaného a jeho uzamknutie v podobe brány predstavuje prekážku, ktorá bráni vo výkone vlastníckeho práva žalobcu spočívajúcom v držbe a v užívaní tohto pozemku. (por. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/130/2011 zo dňa 19.04.2012). Bez významu pritom je, kto oplotenie a bránu vybudoval, ale rozhodujúce je, že po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného k okolitým pozemkom žalovaný v tomto stave zotrval. Žalovaný pritom doposiaľ neurobil žiadny úkon, ktorý by smeroval k reálnemu odovzdaniu dotknutého pozemku parc.č. 2770/2 do dispozičnej sféry žalobcu, a ktorý by mu umožnil reálny výkon jeho vlastníckeho práva spočívajúci v držbe a v užívaní tejto nehnuteľnosti.
43. Ak sa vlastník domáha vydania, v zmysle uchopenia sa držby nehnuteľnej veci (pozemku), musí znieť žalobný petit na jej vypratanie. Nehnuteľnosť je pritom vyprataná vtedy, ak z nej žalovaný nielen odstránil všetky tam umiestnené veci, ale až vtedy, keď ju urobil prístupnou oprávnenému, teda odovzdal mu kľúče, odstránil oplotenie, a pod.. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že podstatou žaloby o vydanie veci (ktorou je aj žaloba o vypratanie) je umožniť žalobcovi vec držať, čo by v prípade neprístupnej nehnuteľnosti nebolo naplnené. Ak teda žalobca sleduje v prejednávanej veci vindikačnou žalobou uchopenie sa držby pozemkov v situácií, keď mu žalovaný neumožňuje, aby pozemok užíval (napr. uzamkli vstupnú bránku), nemožno zúžiť výklad pojmu ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom vindikačnej žaloby tak, že ju možno spájať iba s trvalým umiestnením hnuteľných veci na predmetných pozemkoch (por. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 26 Cdo 3206/2006 zo dňa 14.08.2008).
44. Uvedené znamená, že už samotné preukázanie, že pozemok žalobcu parc.č. XXXX/X je v neoprávnenej detencii žalovaného (teda, že pozemok neoprávnene fakticky ovláda z dôvodu jeho uzamknutia), postačuje na vyhovenie žalobe v časti o vypratanie, aby sa tak žalobca mohol ujať držby pozemku. Bez významu pritom je, aká je výmera pozemku, nakoľko žalobca má právo predmet svojho
vlastníckeho práva držať, bez ohľadu na jeho výmeru, a nie je možné považovať žalobu o vypratanie za šikanóznu z dôvodu, že podľa názoru žalovaného je pozemok žalobcu nevyužiteľný. Tvrdenie o nevyužiteľnosti pozemku pritom vyvracajú vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré cenu prenájmu uvedeného pozemku stanovili kladným číslom.
45. Okrem detencie pozemku žalobcu žalovaným bolo však v konaní tiež preukázané, že na pozemku žalobcu sa nachádzajú hnuteľné veci. Žalovaný tvrdil, že pozemok je vyprataný, dôkaz o tom do skončenia dokazovania však nepredložil, hoci toto tvrdenie bolo sporné. Z listu Oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 148), ktoré P. C. adresuje P. C., vyplýva, že Okresný úrad C. vykonal dňa XX.XX.XXXX miestnu ohliadku na pozemku žalobcu parc.č. XXXX/X v k.ú. C., pri ktorej bolo zistené podozrenie na nelegálne nakladanie s odpadmi. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný na pozemku žalobcu mal ku dňu podania žaloby vytvorenú o.i. skládku odpadu. Ďalej bolo uloženie hnuteľných vecí žalovaným na pozemok žalobcu preukázané aj Čestným vyhlásením žalovaného zo dňa 23.10.2015 (č.l. 140) v spojení so Z. O. C. č. XXX/XXXX- PD zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 14). Z uvedeného čestného vyhlásenia vyplýva, že žalovaný uznáva svoje vlastnícke právo k unimobunke, prístreškom a panelom, hoci na pozemkoch v jeho vlastníctve. Z citovaného stanoviska však vyplýva umiestnenie betónových platní, prístrešku a vrakoviska na pozemku parc.č. XXXX/X, t.j. na pozemku žalobcu, pričom závery stanoviska stavebného úradu ako nezainteresovaného orgánu považuje súd za objektívne. Preto súd uzavrel, že hnuteľné veci, ku ktorým žalovaný uznal vlastnícke právo, sa nachádzajú práve na pozemku žalobcu, a nie na pozemkoch žalovaného. Nakoľko žalobca v konaní preukázal, že na jeho pozemku sa v čase podania žaloby nachádzali hnuteľné veci, ktoré boli na pozemok umiestnené žalovaným, bolo na žalovanom, aby ku dňu skončenia dokazovania preukázal opak (napr. fotodokumentáciou, ohliadkou nehnuteľnosti, ..). Žalovaný však žiaden dôkaz nepredložil ani neoznačil, a tým neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že na pozemku sa hnuteľné veci vnesené žalovaným nenachádzajú.
46. Súd mal teda z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovi je zo strany žalovaného neoprávnene zasahované do jeho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C., a síce do jeho práva predmet svojho vlastníctva držať a užívať (§ 123 OZ). Jednak žalobca nemá zavinením žalovaného riadny prístup ku svojmu pozemku, aby mohol pozemok držať a tiež z dôvodu vecí uložených na pozemku nemá žalobca možnosť pozemok riadne užívať. Je preto dôvodné, že sa žalobca domáha ochrany proti žalovanému žalobou na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti), pretože žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a nehnuteľnosť mu neprávom zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ).
47. Žalovaný bol pritom s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28 Cdo 4178/2007 povinný preukázať v konaní opak, ak chcel byť v časti vypratania pozemku úspešný, čo však neurobil.
48. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.".
49. Ak žalovaný tvrdil, že pozemok žalobcu je vyprataný a voľne prístupný, bolo jeho procesnou povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, a to aspoň ku dňu skončenia dokazovania. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu nepredložil, súd dospel k záveru, že stav preukázaný žalobcom v čase podania žaloby a v priebehu konania zostal nezmenený, a je potrebné rozhodnúť o vyprataní pozemku.
50. Keďže súd dospel k záveru, že s poukazom na § 126 ods. 1 OZ má žalobca právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a to v zmysle odstránenia hnuteľných vecí aj sprístupnenia, súd žalobe vo výroku I. vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť evidovanú P. úradom C. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: C.,
ako pozemok parcela registra „. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2, a to v súlade so žalobou v primerane dlhšej lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
51. Okrem vypratania nehnuteľnosti bola predmetom konania požiadavka žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo byť získané žalovaným za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, užívaním pozemku za účelom uloženia hnuteľných vecí, ako aj tým, že mal brániť v prístupe na uvedený pozemok žalobcovi, a tak mu brániť v užívaní pozemku bez právneho dôvodu.
52. Podstatou záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 OZ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 OZ. Aktívne legitimovaný je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch, pasívne legitimovaným potom ten, kto získal neoprávnený prospech. Dôkazné bremeno preukázania splnenia všetkých vyššie uvedených predpokladov nesie ten, kto tvrdí, že bezdôvodné obohatenie bolo získané na jeho úkor. Splnenie predpokladov pre vznik (záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci.
53. Základnou otázkou v konaní, ktorá bola aj predmetom dokazovania, bola otázka, či sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a ak áno, v akej výške bezdôvodné obohatenie získal.
54. V zmysle § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak v dôsledku takéhoto plnenia pripadla majetková hodnota tomu, komu bolo plnené, v dôsledku čoho v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, pričom prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie a neplatí za to úhradu a jeho majetkový stav sa teda nezmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady musí pritom vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.
55. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. žalobca ako výlučný vlastník okolitých pozemkov nachádzajúcich sa okolo parcely č. XXXX/X v k.ú. C., z dôvodu zachovania oplotenia po nadobudnutí vlastníckeho práva k okolitým pozemkom, držal pozemok žalobcu parc.č. XXXX/X v oplotenom areáli uzavretom bránou, čím sa stal detentorom aj tohto pozemku. Nakoľko žalovaný bránil žalobcovi v riadnom prístupe k pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C., žalovaný nemal zabezpečený prístup ku svojmu pozemku za účelom jeho využívania, čím došlo na strane žalovaného k obohateniu.
56. Sporadický prístup cez bránku šírky cca 90 cm nie je možné považovať za riadny prístup k pozemku žalobcu, keďže ide o pozemok v priemyselnej časti mesta s predpokladom jeho využitia na takýto účel, preto by ako sprístupnenie bolo možné považovať prístup k pozemku v celej jeho šírke. Navyše, keď minimálne časť posuvnej brány sa bez súhlasu žalobcu nachádza na jeho pozemku parc.č. XXXX/ X (uvedené pripustil žalovaný v podaní zo dňa 22.12.2016, kde uviedol, že brána je umiestnená z časti na predmetnom pozemku žalobcu a z časti na pozemku žalovaného), pričom v konaní nebolo
preukázané, že by mal žalobca k dispozícii ovládanie k bráne. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že by mal umožnený vstup cez veľkú posunú bránu. Žalovaný uvedené preukazoval videozáznamami (CD nosič na č.l. 48), avšak z uvedených videozáznamov nemal súd za preukázané, že by žalobca disponoval ovládacím zariadením, keď na zázname zo dňa 23.01.2015 nie je viditeľné, že by to bol práve žalobca, kto ovláda otváranie brány. Žalobca pritom uviedol, že bránu otváral žalovaný, čo sa javí ako pravdepodobnejšie, nakoľko sa chystal odísť s motorovým vozidlom. Že žalobca nemal riadny a samozrejmý prístup ku svojej nehnuteľnosti mal súd za preukázané aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.10.2016, kde uviedol, že žalobca ho v nedávnej minulosti v areáli fyzicky napadol, keď bez jeho vedomia vošiel do areálu. Ak by mal žalovaný ku svojmu pozemku riadny prístup kedykoľvek, bolo by prirodzené, že do areálu vošiel aj bez vedomia žalovaného.
57. Bezdôvodné obohatenie vzniká napríklad aj tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho tak prístupný pre seba a svoje potreby a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne užíval.
58. Súd pritom poukazuje na rozhodnutia NS ČR, a to napr. rozhodnutie sp.zn. 25Cdo/845/99 z 20.03.2001, v ktorom dovolací súd uviedol, že „tento prospech spočíva v tom, že - hoci žalovaní svojim konaním dosiahli na úkor žalobcov postavenie detentora celého pozemku - ich majetkový stav sa nezmenšil, pretože žiadnu úhradu zodpovedajúcu faktickému uchopeniu pozemku jeho vlastníkom neposkytovali. Ak teda dôvodil odvolací súd, že výška bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase (aby mohli výlučne disponovať celým pozemkom pod vlastným uzamknutím, museli by žalovaní uzavrieť s jeho vlastníkmi nájomnú zmluvu k celému pozemku a potom by tiež boli nútení hradiť zodpovedajúce nájomné z celej plochy pozemku bez ohľadu na to, ako často a v akom rozsahu ho skutočne užívali), a to vo vzťahu k celému pozemku, t.j. za 3.310 m2, ide o záver správny." Obdobne uviedol NS ČR v rozhodnutí sp.zn. 28 Cdo 2056/2009 zo dňa 11.11.2009, a síce, že „vlastník pozemku, ktorý bol pozemnou komunikáciou obostavaný (napr. trávnik v strede križovatky), alebo ku komunikácii bezprostredne prilieha (napr. priekopa, násyp, svah, úzky pruh zelene) sa môže dostať do rovnakej situácie ako vlastník pozemku, ktorému iný znemožnil prístup na jeho pozemok a tým i jeho bežné užívanie. Také pozemky je preto treba považovať za pozemky užívané vlastníkom komunikácie za predpokladu, že ich obostavanie či priliehavosť k pozemnej komunikácii znemožňuje vlastníkovi užívanie predmetných pozemkov."
59. Okrem toho, že žalobca nemal riadny prístup ku svojej nehnuteľnosti, súd mal v konaní za preukázané, že v rozhodnom období žalovaný pozemok žalobcu skutočne užíval, a to na odloženie rôznych hnuteľných vecí, ako aj na prístup ku svojim nehnuteľnostiam.
60. Žalobca tvrdil, že v rozhodnom období, za ktoré žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, sa na pozemku žalobcu parc.č. XXXX/X nachádzali prístrešky, unimobunka, zaparkované nákladné a osobné auto patriace žalovanému a bolo tam vytvorené vrakovisko. Žalovaný popieral, že by užíval pozemok žalobcu parc.č. XXXX/X s odôvodnením, že od marca XXXX vo svojej nehnuteľnosti nebýva a dovtedy užíval výlučne svoje nehnuteľnosti. Žalovaný však pripustil, že na pozemku žalobcu boli zložené nejaké hnuteľné veci (rozhodné obdobie uloženia pritom nepopieral), pričom uviedol, že tieto nepatrili jemu, čo malo byť preukázané v konaní sp. zn. 11C/91/2014, kde malo byť preukázané, kto bol vlastníkom predmetného motorového vozidla. Uvedené konanie však nebolo ukončené právoplatným rozsudkom, a preto nie je možné z neho vychádzať. V tu prejednávanej veci žalobca poprel, že by nákladné motorové vozidlo značky U. ev. číslo: C. XXX AT, patrilo S. N., pričom predložil uznesenie P. C. H.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 141). Z uvedeného uznesenia vyplýva výpoveď žalovaného z tohto konania, kde uviedol, že uvedené vozidlo si kúpil spoločne so synovcom A. F., žalovaný za auto zaplatil a toto si kúpil preto, aby si mohol voziť stavebný materiál na stavbu svojho domu. O. A. F. pri výsluchu uviedol, že on vozidlo odhlásil z evidencie v roku XXXX na S. N., nakoľko sa tak dohodli s jej synom
- žalovaným, či však vozidlo prihlásila do evidencie, on uviesť nevie. Týmto bolo spochybnené, že motorové vozidlo nachádzajúce sa na pozemku žalobcu v rozhodnom období (ktorého umiestnenie žalovaný výslovne nepoprel), tam umiestnila S. N., pričom s prihliadnutím na skutočnosť uzavretého areálu užívaného žalovaným, ako aj citované uznesenie, mal súd za preukázané, že nákladné motorové vozidlo na pozemok parc.č. XXXX/X umiestnil žalovaný. Ďalej súd poukazuje na Čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 23.10.2015 (č.l. 140), v ktorom žalovaný čestne vyhlasuje, že je od XX.XX.XXXX až doposiaľ vlastníkom unimobunky, prístreškov, panelov a všetkého hnuteľného majetku nachádzajúceho
sa na parcelách XXXX/X,. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX v k.ú. C.. Hoci v uvedenom čestnom vyhlásení sa uvádza, že predmetné hnuteľné veci sa majú nachádzať na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, súd poukazuje na Z. O. C., Z. v C. č. XXX/XXXX-PD zo dňa 02.10.2015 (č.l. 14), z ktorého vyplýva, že stavebný úrad pri miestnom zisťovaní dňa 22.09.2015 zistil, že na pozemku parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX v kat. území C., ul. T., C. sú osadené betónové platne, vybudované spevnené plochy s prístreškom, pričom pozemok je ohradený za účelom vrakoviska, čo znemožňuje žiadateľovi (žalobcovi) využívať svoj pozemok pre vlastnú potrebu. S prihliadnutím na skutočnosť, že stavebný úrad je nezainteresovaným orgánom, považuje súd jeho stanovisko za objektívne a hodnoverné, a preto mal za preukázané, že hnuteľné veci, ku ktorým žalovaný uznal vlastnícke právo, sa nachádzajú práve na pozemku žalobcu, a nie na pozemkoch žalovaného. Súd mal ďalej využívanie pozemku žalobcu žalovaným za preukázané aj z listu Oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zo dňa 26.04.2016 (č.l. 148), v ktorom P. C. po miestnej ohliadke pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C. dňa 15.03.2016 skonštatoval podozrenie na nelegálne nakladanie s odpadmi, čím bola preukázaná skládka na pozemku žalobcu. Nakoľko areál bol uzavretý, je vylúčené, aby odpad bol navozený inou osobou ako žalovaným, a preto je bez významu, či a kedy žalovaný v areáli býval alebo nie. Súd tiež poukazuje na videozáznamy na CD nosiči zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, z ktorých je zrejmé, že v areáli sa nachádzajú vraky áut rozmiestnené tak, že jednoznačne sú umiestnené aj na pozemku žalobcu. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalovaný používal pozemok žalobcu parc. č. XXXX/X na prístup ku svojej nehnuteľnosti, keďže žalovaný uznal, že minimálne časť posuvnej brány sa nachádza na pozemku parc.č. XXXX/X (viď vyjadrenie zo dňa 22.12.2016), pričom posuvnú bránu používal iba žalovaný. Uvedené využívanie pozemku žalobcu žalovaným bolo preukázané záznamom o podaní vysvetlenia na P. C. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 145), kde žalovaný uviedol, že je pravda, že chodieva pravidelne cez pozemok žalobcu a tak aj robiť bude, nakoľko tam býva a nemá sa ako inak dostať domov.
61. Keďže žalovaný tým, že pozemok žalovaného držal v rozhodnom období bez právneho dôvodu v ohradenom areáli, neumožnil žalovanému riadny prístup k jeho pozemku, a zároveň mal na pozemku žalobcu uložené svoje hnuteľné veci, čiastočne postavenú bránu svojho oplotenia a prechádzal cez pozemok žalobcu ku svojim nehnuteľnostiam, čím pozemok žalobcu aj skutočne užíval pre svoju potrebu, sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať.
62. V prípade získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, je majetkovým vyjadrením tohto prospechu finančná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia bolo preto potrebné vchádzať z výšky obvyklého nájomného, t.j. z nájomného, ktoré by musel žalovaný v danom mieste a v čase platiť, pokiaľ by predmetnú parcelu užíval na základe nájomnej zmluvy. V konaní bola sporná výška tohto obvyklého nájomného, a teda aj výška bezdôvodného obohatenia, ktorú by mal žalovaný vydať žalobcovi.
63. Žalobca si v konaní uplatnil bezdôvodné obohatenie vo výške 8.302,80 eura, ktorú sumu vypočítal za rozhodné obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. spolu 17 mesiacov x 407 m2 (výmera parcely) x 1,2 eura (priemerná výška nájomného za 1 m2 v danej lokalite). Žalobca k žalobe nepriložil žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval ním tvrdenú priemernú výšku nájomného 1,2 eura za 1 m2 za mesiac v danej lokalite.
64. Žalovaný k uvedenej výške požadovaného bezdôvodného obohatenia uviedol, že niekoľkonásobne, približne desaťnásobne, prevyšuje obvyklú sumu nájomného za užívanie obdobných pozemkov. Ďalej uviedol, že má za to, že daný pozemok je vzhľadom na svoj nevhodný tvar reálne nevyužiteľný, pretože pri svojej šírke približne 3 metre sa tam nedokáže otočiť ani motorové vozidlo, takže pozemok nemôže slúžiť ani na jediný teoretický využiteľný účel, a teda sa domnieva, že na reálnom trhu s nehnuteľnosti by nebol ani prenajateľný. Predložil pritom inzerát realitnej kancelárie zo dňa 19.10.2016 (č.l. 30), z ktorého vyplýva výška nájomného za prenájom spevnenej plochy vhodnej na účely parkovania nákladných áut, techniky, či skladovanie tovaru vo výške 7eur/m2/rok + DPH.
65. Žalobca v priebehu konania dňa 10.04.2017 predložil ako dôkaz o výške obvyklého nájomného Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX (č.l. 184) L.. M. F., znalca z odboru Z., odvetvie A. stavby, P. hodnoty stavebných prác, P. hodnoty nehnuteľností. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že obvyklé nájomné
za prenájom pozemku parc.č.. bolo stanovené vo výške 13,506 eura za m2 za rok, t.j. 1,125 eura za m2 za mesiac.
66. Žalovaný spochybnil žalobcom predložený dôkaz - odborné vyjadrenie, ktoré považoval za veľmi skreslené, neukazujúcu objektívnu realitu. Koeficienty, ktoré sú uvedené vo výpočte, sú podľa žalovaného hrubo skreslené, vôbec nezodpovedajú danému miestu. Na preukázanie všeobecných trhových cien nehnuteľností v danej lokalite predložil žalovaný výpisy z realitných portálov, z ktorých vyplýva, že cena nehnuteľností, charakterizovaných ako stavebný pozemok, v danej lokalite, sa pohybujú od 17,80 eura do 37,00 eur za meter štvorcový (č.l. 208-210). Čo sa týka všeobecnej hodnoty nájmu, predložil žalovaný vyjadrenia štyroch realitných kancelárií (č.l. 211-214), pričom výška nájmu za prenájom parcely č. XXXX/X sa pohybovala od 0,40 eura za m2 za rok do 0,70 eura za m2 za rok. Ďalej predložil Znalecký úkon č. XXX/XXXX, znalca L.. F. B., ktorý bol vykonaný v inom konaní na tunajšom súde, kde predmetom bolo zistenie výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, pričom išlo o priemyselné pozemky v H., kde súdny znalec vyčíslil výšku nájomného na 2,789 eura za m2 za rok, t.j. 0,23 eura za m2 za mesiac. Žalovaný poukazoval na to, že z uvedeného je zrejmé, že odborné vyjadrenie predložené žalobcom nezodpovedá realite na trhu s nehnuteľnosťami, keď aj podľa predloženého znaleckého posudku cena nájmu v H., teda v krajskom meste, je podstatne vyššia ako v malom okresnom meste C.. Podľa predloženého odborného vyjadrenia výška presahuje 5-násobne výšku v H., ktorý fakt podľa žalovaného jednoznačne spochybňuje dôkaz predložený žalobcom.
67. Hoci žalobca v konaní na preukázanie výšky obvyklého nájomného predložil odborné vyjadrenie, súd poukazuje na to, že odborné vyjadrenie zabezpečené sporovou stranou nie je odborným vyjadrením podľa § 206 CSP, pretože takéto vyjadrenie môže vyžiadať len súd. Odborné vyjadrenie predložené stranou je len listinným dôkazom podľa § 204 CSP, pričom v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, a je preto potrebné ho hodnotiť v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými v konaní ako listinný dôkaz. Uvedené odborné vyjadrenie už vôbec nie je možné stotožňovať s predložením znaleckého posudku s doložkou, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Žalovaný v konaní účinne spochybnil odborné vyjadrenie predložené žalobcom, pričom namietal koeficienty použité vo výpočte ako hrubo skreslené a nezodpovedajúce danému miestu a predložil o.i. vyjadrenia realitných kancelárií, pričom z týchto vyplýva najvyššia cena za prenájom predmetného pozemku parc.č. Q. vo výške 0,70 eura za 1 m2 za rok, čo predstavuje 0,058 eura za 1 m2 za mesiac (č.l. 211). Súd má za to, že s poukazom na tieto vyjadrenia realitných kancelárií, vzťahujúce sa k predmetnému pozemku, sú tu vážne pochybnosti o správnosti záveru odborného vyjadrenia predloženého žalobcom, ktoré neboli v konaní odstránené. Zároveň sú jeho závery spochybnené aj vzhľadom na znalecký posudok predložený žalovaným (Znalecký úkon č. XXX/ XXXX na č.l. 215), pretože nie je zrejmé, prečo by cena prenájmu za pozemok v meste Hlohovec podľa dôkazu predloženého žalobcom (13,506 eura/m2/rok, t.j. 1,125 eura/m2/mesiac) mala niekoľkonásobne prevyšovať cenu prenájmu v krajskom meste (2,789 eura/m2/rok, t.j. 0,23 eura/m2/mesiac). Žalobca sa k argumentácii žalovaného, ani k ním predloženým dôkazom, vecne nevyjadril (namietal len ich oneskorené predloženie), následne nepredložil dôkaz, ani nenavrhol vykonanie dôkazu, ktorým by preukázal výšku ním tvrdeného obvyklého nájomného. Súd preto musel konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že priemerná výška nájomného v danej lokalite bola v rozhodnom období vo výške 1,2 eura za 1 m2 za mesiac.
68. Hoci žalobca v konaní namietal proti predloženým dôkazom, nakoľko ich žalovaný predložil na pojednávaní dňa 30.05.2017, a poukazoval pritom na koncentráciu konania, súd na uvedené dôkazy žalovaného prihliadol, nakoľko na vykonanie týchto dôkazov nebolo potrebné odročiť pojednávanie (§ 153 ods. 2 CSP). Zároveň dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia ležalo na žalobcovi, z ktorého dôvodu aj predložil ako dôkaz predmetné odborné vyjadrenie. Do doručenia tohto dôkazu nemal žalovaný dôvod v konaní preukazovať výšku bezdôvodného obohatenia, uvedené listinné dôkazy boli reakciou na odborné vyjadrenie, ktoré mu bolo doručené dňa 29.05.2017, a preto predloženie listinných dôkazov na pojednávaní dňa 30.05.2017 bolo urobené primerane včas. Cieľom ustanovenia § 153 ods. 2 CSP je zabrániť prieťahom v konaní spôsobenými stranou, ktorá by bez prihliadnutia na rýchlosť a hospodárnosť konania uplatňovala prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neskoro. V tu prejednávanej veci však u žalovaného o takýto prípad nešlo, a preto súd na uvedené listinné dôkazy prihliadol. Už len nad rámec súd uvádza, že obdobne prihliadol na tzv. odborné vyjadrenie predložené žalovaným v priebehu konania, hoci nič žalobcovi nebránilo uvedené odborné vyjadrenie predložiť spolu so žalobou. Ak teda súd ako dôkaz akceptoval odborné
vyjadrenie predložené žalobcom dňa 10.04.2017, hoci mohlo byť predložené už spolu so žalobou, v súlade s rovnakým prístupom k obom stranám sporu, bolo na mieste akceptovať aj listinné dôkazy zo strany žalovaného predložené na pojednávaní dňa 30.05.2017, navyše, keď žalovaný dovtedy nemal dôvod uvedené listinné dôkazy predkladať.
69. Súd potom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. vychádzal z výšky obvyklého nájomného 0,058 eura za m2 za mesiac, ktorá výška obvyklého nájomného nebola v konaní zo strany žalovaného spochybnená, vychádzajúc z ním predloženého vyjadrenia realitnej kancelárie I. zo dňa 05.03.2015 (č.l. 211). Súd nevychádzal zo Znaleckého úkonu č. XXX/XXXX, znalca L.. F. B., nakoľko uvedený znalecký posudok sa vzťahuje na iný pozemok, iného druhu a inej výmery, v inej lokalite (krajské mesto oproti okresnému), a teda nezohľadňuje všetky nevyhnutné špecifiká dotknutej nehnuteľnosti potrebné pre objektívne určenie výšky obvyklého nájomného.
70. Výška bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX potom predstavuje sumu 401,30 eura (výmera parcely 407 m2 x výška nájomného 0,058 eura/1 m2/mesiac x 17 mesiacov (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Súd tak žalobcovi vo výroku I. rozsudku priznal žalobcovi od žalovaného nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 401,30 eura.
71. V súlade s § 232 ods. 3 CSP určil súd žalovanému na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia vzhľadom k výške istiny primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
72. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, t.j. s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, v tomto prípade zaplatiť finančné prostriedky, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, resp. po uplynutí lehoty na plnenie. Žalobca preukázal, že žalovaného pred podaním žaloby vyzval na plnenie, a to výzvou zo dňa 20.06.2016 (č.l. 16), pričom žalovaný doručenie výzvy nepoprel. Lehota na plnenie daná žalovanému vo výzve uplynula dňa 30.06.2016, v ktorej lehote žalovaný sumu bezdôvodného obohatenia nezaplatil. Z uvedeného s poukazom na § 563 OZ vyplýva, že žalovaný bol povinný plniť do 30.06.2016, a teda do omeškania sa dostal dňa 01.07.2016, od ktorého dňa žalobca žiadal priznať úrok z omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 01.07.2016, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Keďže žalobcovi bola titulom bezdôvodného obohatenia priznaná suma 401,30 eura, žalobca má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 401,30 eura od 01.07.2016 do zaplatenia, a vo zvyšku súd žalobu vo výroku III. zamietol.
73. Žalobca pôvodne navrhol doplniť dokazovanie trestným spisom z P. evidovaného pod H.. Na pojednávaní dňa 14.03.2017 sa žalobca zaviazal, že po nahliadnutí do spisu v lehote označí konkrétne listinné dôkazy, ktoré z uvedeného spisu navrhuje vykonať. Nakoľko však žalobca v lehote, ani neskôr tieto dôkazy neoznačil, súd dokazovanie trestným spisom nevykonal.
74. Žalobca v podaní zo dňa 05.04.2017 navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka O. S., a tiež trestným spisom H. od ktorých dôkazov na pojednávaní dňa 30.05.2017 upustil, preto súd tieto dôkazy nevykonal.
75. Ďalej súd v zmysle § 253 ods. 3 CSP nevykonal dokazovanie odborným vyjadrením ohľadom výšky obvyklého nájomného za pozemok porovnateľný k pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C., ktorý dôkaz na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhol žalobca, nakoľko žalobca nezaplatil preddavok na trovy dôkazu. Ku skutočnosti, že do spisu bol od znalca doručený znalecký posudok (hoci malo ísť podľa uznesenia o odborné vyjadrenie) a tento bol doručený predčasne (keď lehota na podanie odborného vyjadrenia mala začať znalcovi plynúť až od doručenia spisu, ktorý mu však doručený nebol) súd uvádza, že znalecký posudok bol znalcovi vrátený a tento dôkaz nebol vykonaný. Zároveň bolo znalcovi oznámené, že z
uvedených dôvodov nemá nárok na odmenu, k čomu znalec v podaní doručenom súdu dňa 31.05.2017 uviedol, že tento nárok si neuplatňuje.
76. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za čiastočne opodstatnenú, a preto jej sčasti vyhovel a uložil žalovanému vo výroku I. rozsudku povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť, vo výroku II. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 401,30 eura s príslušenstvom a vo zvyšku (v prevyšujúcej sume požadovaného bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom) žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol.
77. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
78. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
79. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
80. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
81. O nároku na náhradu trov konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v tejto časti konania (o vypratanie) v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania o vypratanie v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku.
82. O nároku na náhradu trov konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol v tejto časti konania (o vydanie bezdôvodného obohatenia) úspešný len z časti, keď z uplatňovanej sumy 8.302,80 eura s príslušenstvom mu bola priznaná suma 401,30 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 5% a hrubý úspech žalovaného 95%, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 90% (95 - 5). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 90% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku V. rozsudku. Súd pritom poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok pojem „nepatrného neúspechu" nepozná, a preto nebolo možné priznať žalovanému v tejto časti plnú náhradu trov konania.
83. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi alebo žalovanému nárok na náhradu trov konania voči protistrane nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 257 CSP, podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne, ktoré výnimočné dôvody neboli zistené.
84. O výške náhrady trov konania žalobcu (výrok IV.) a žalovaného (výrok V.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
85. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania vo výrokoch IV. a V., t.j. oddelene pre každý predmet konania zvlášť, súd uvádza, že bolo potrebné úspech a neúspech strany posudzovať vždy osobitne vo vzťahu ku každému nároku zvlášť, nakoľko išlo o práva so samostatným skutkovým základom. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012, v ktorom dovolací súdu k náhrade trov konania uviedol, že „v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú." Obdobne sa vyjadril Krajský súd v Trnave, ktorý v rozhodnutí č.k. 24Co/264/2016 zo dňa 08.02.2017 uviedol, že „nemožno považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná, resp. konanie bolo v časti zastavené, a čiastočne sa zamietla tak, že i úspech a neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný
úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by inak mohol byť samostatne uplatniteľný. Takýto prístup mal byť vyjadrený aj vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie." Už len nad rámec súd uvádza, že takýmto spôsobom, t.j. oddelene, si aj sám žalobca náhradu trov konania uplatnil v žalobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).