Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-13Pc/23/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa B. A.Š., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. B. B. - A., so sídlom W. A., D. XXXX/XXX, a detí navrhovateľa 1/ V. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. T., W., H. W. XX, 2/ V. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom W. A., F. V. XXX, 3/ B. A., narodenej XX.XX.XXXX, bytom W. XXX a 4/ Q. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o návrhu na určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia výživného voči jeho dospelým zaopatreným deťom z dôvodu, že bol prijatý do E. A. a je poberateľom invalidného dôchodku vo výške XXX,XX eur. Z dôvodu jeho nízkeho príjmu, ktorý mu nepostačuje na zaplatenie celej úhrady za poskytnuté služby, mu v zariadení E. A. vznikla pohľadávka. V zmysle o sociálnych službách z jeho príjmu dostáva 25 % životného minima na jednu dospelú osobu, čo od XX.XX.XXXX predstavovalo čiastku XX,XX eur (ďalej len „“), z ktorej si hradí napr.: lieky, hygienické potreby, kaderníčku, pedikérku, poplatky za prevoz sanitkou, splátku pohľadávky VŠZP vo výške XX eur a drobné nákupy. Po zaúčtovaní všetkých poplatkov mu z jeho ho ostáva mesačne pár eur. V prípade, že mu ostane viac, uhrádza si aspoň časť pohľadávky. Vzhľadom na to, že svoju pohľadávku v zariadení E. A. nedokáže uhradiť celú, táto každý mesiac narastá a k XX.XX.XXXX mu evidujú pohľadávku vo výške X XXX,XX eur. Predpis úhrady za poskytovanú sociálnu službu pri XX kalendárnych dňoch je XXX,XX eur a nedoplatok úhrady je tak XX,XX eur, pri XX kalendárnych dňoch je XXX,XX eur a nedoplatok úhrady je tak XX,XX eur a pri počte XX kalendárnych dní je XXX,XX eur a nedoplatok úhrady je tak XX,XX eur. Vzhľadom k tomu, že jeho invalidný dôchodok nie je dostačujúci na úhradu celej výšky pohľadávky za poskytovanú sociálnu službu žiadal o určenie výživného voči nemu od jeho dospelých zaopatrených detí vo výške XXX eur mesačne v pomere každý rovnakým dielom a to z dôvodu, že poskytovateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu nezaplatenia dohodnutej úhrady za sociálnu službu za dlhší čas, resp. platí len časť dohodnutej úhrady. K návrhu pripojil Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Deti navrhovateľa sa k návrhu písomne nevyjadrili. V. A. bol návrh doručený dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom pošty a ostatným deťom navrhovateľa bol návrh doručený vyvesením na úradnej tabuli tunajšieho súdu. 3. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených navrhovateľom, ex offo lustráciou súdneho manažmentu a zistil nasledovný skutočný stav veci:

4. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX je preukázané, že navrhovateľ poberá od XX.XX.XXXX zvýšený invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eur.

5. Lustráciou súdneho manažmentu bolo zistené, že na tunajšom súde je vedené exekučné konanie sp. zn. XEr/XXXX/XXXX vo veci oprávneného V. A. a povinného B. A. o vymoženie výživného. Taktiež bolo zistené, že na tunajšom súde boli vedené exekučné konania sp. zn. XEr/XX/XXXX a XEr/XXX/XXXX vo veci oprávneného Ú. W., B.Á. M. P. T. M. W. A. a povinného B. A., nakoľko povinný bol povinný uhradiť náhradu za poskytnuté náhradné výživné.

6. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XC/XXX/XXXX, súd okrem iného ponechal t. č. mal. B. A. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode v ústavnej výchove a zaviazal rodičov maloletého dieťaťa prispievať na jej výživu každý sumou XXX,- B. mesačne a taktiež zveril maloletého V. A. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s tým, že otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou XXXX,-B. mesačne od právoplatnosti rozsudku.

7. Podľa § 66 zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

8. Podľa § 67 ods. 1 zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

9. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 12. Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá akcentuje (zdôrazňuje) výlučnosť príbuzenského vzťahu v priamej línii. Povinným je dieťa (deti), ktoré je schopné samo sa živiť. Oprávneným je rodič, ktorý potrebuje prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy a nemôže si ich obstarať sám, prípadne prostredníctvom povinných z iných vyživovacích povinností, ktoré tejto predchádzajú. Preto je potrebné skúmať, či tento rodič nemá zo zákona právo na výživné od manžela alebo na príspevok na výživu rozvedenému manželovi. Na rozdiel od výživného na dieťa, kedy má rodič zabezpečiť dieťaťu obdobnú životnú úroveň, pri výživnom na rodiča toto pravidlo neplatí. Rodičovi treba poskytnúť príspevok na zabezpečenie primeranej výživy. Primeranosť treba posudzovať tak, že má zaistiť oprávnenému rodičovi naplnenie všetkých bežných životných potrieb. Ak rodič potrebuje príspevok na výživu, pomôcť mu je povinné každé jeho dieťa v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí. Preto nemusí ísť o rovný diel. Nakoniec, aj pri výživnom na rodiča platia všeobecné pravidlá týkajúce sa výživného, a teda budú sa zohľadňovať dobré mravy či neprimerané majetkové riziká a podobne.

13. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine v súlade s dobrými mravmi. Skúma sa oprávnenie, nie povinnosť. Podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Nevplýva na zánik vyživovacej povinnosti, ktorá trvá naďalej, avšak pre prekážku s rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú procesne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je umiestnený v E. A. a je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol od XX.XX.XXXX zvýšený na sumu XXX,XX eur.

Navrhovateľ však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal a nepodložil svoje tvrdenia o tom, že je odkázaný na výživu svojich detí, nakoľko v konaní neboli preukázané nijaké výdavky navrhovateľa (nepredložil súdu nijaké listiny preukazujúce jeho tvrdenia) a ani skutočnosť, že by tieto výdavky značne presahovali jeho príjem. Navrhovateľ taktiež nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že mu v zariadení E. A. vzniká dlh. Navrhovateľovi boli zo strany súdu doručené viaceré predvolania na pojednávania (na deň XX.XX.XXXX, na deň XX.XX.XXXX), avšak navrhovateľ sa na tieto pojednávania nedostavil bez udania dôvodu a bez ospravedlnenia a nijakým spôsobom na tieto predvolania nereagoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

15. Nad rámec súd poukazuje aj na skutočnosť, že sám navrhovateľ nevedel uviesť, kde sa jeho deti v čase podania návrhu nachádzali a až po podaní návrhu zistil, že 3 z jeho 4 detí by sa mali údajne nachádzať v zahraničí (navrhovateľ nevedel uviesť ani ich adresy). Taktiež na tunajšom súde sú a aj boli vedené exekučné konania voči navrhovateľovi ako povinnému a to sp. zn. XEr/XXXX/XXXX vo veci oprávneného V. A. o vymoženie výživného a taktiež sp. zn. XEr/XX/XXXX a XEr/XXX/XXXX vo veci oprávneného Ú. W., B. M. P. T. M. W. A., nakoľko navrhovateľ bol povinný uhradiť náhradu za poskytnuté náhradné výživné. Ďalej bolo súdom zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XC/XXX/XXXX súd okrem iného ponechal t. č. mal. B. A. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode v ústavnej výchove a zaviazal jej rodičov na platenie výživného. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ ako rodič sám zanedbával riadnu starostlivosť, výchovu a výživu jeho detí a podľa názoru by tak pri uložení povinnosti platiť výživné voči jeho deťom vznikol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa , t. j. stanovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).