Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Pc-20-2017.pdf
PDF · 74.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Pc/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci manžela A. O., H.. XX.X.XXXX, C. S. XXX/XX, E. a manželky N. O., Q.. Č., H.. XX.X.XXXX, R. C. S. XXX/XX, E., na návrh manžela o určenie manželského výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.4.2017 sa manžel (ďalej aj ako ,,navrhovateľ") domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jeho manželku povinnosťou prispievať mu na výživu sumou 25,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
2. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tvrdeniami, že dňa 20.7.1991 uzavrel s manželkou manželstvo, ktoré stále trvá. Narodili sa im štyri deti. V súčasnosti je manžel nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, požiadal si o dávku v hmotnej núdzi. Manželka opustila spoločnú domácnosť začiatkom marca 2015 a od toho času sa nevrátila, ani nedala nič o sebe vedieť, manžel vôbec nevie, kde sa manželka toho času zdržiava. Manžel má vysoké náklady spojené s chodom domácnosti: plyn, elektrinu a vodu. Prácu si hľadá. Spolu s návrhom manžel predložil súdu kópiu sobášneho listu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manžela a listinnými dôkazmi, t. j. oboznámením sa najmä s návrhom na začatie konania a so sobášnym listom manželov.
4. Podľa kópie sobášneho listu manželia uzavreli dňa 20.7.1991 v Kežmarku manželstvo, ktoré je zapásané v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok vo zväzku 16, ročníka 1991, na strane 103, pod poradovým číslom 94.
5. Na pojednávaní konanom dňa 29.6.2017 manžel zotrval na podanom návrhu. Vypovedal, že manželka ušla s iným mužom. Nevedel povedať, či je zamestnaná a aký má príjem. On si našiel zamestnanie a odchádza do práce 7. či 8. júla, tak bude v podstate zaopatrený.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav: Manželia uzavreli dňa 20.7.1991 v Kežmarku manželstvo, ktoré je zapásané v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok vo zväzku 16, ročníka 1991, na strane 103, pod poradovým číslom 94. Ich manželstvo doposiaľ trvá, avšak manželia spolu nebývajú od marca 2015, kedy manželka opustila spoločnú domácnosť vedenú s manželom. Manžel si našiel prácu, v júli nastupuje do nového zamestnania a bude mať tak príjem postačujúci na krytie jeho životných potrieb.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine") manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na jeho existenciu a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť návrhom na určenie výživného na súd. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela. Pasívne vecne legitimovaným je potom druhý manžel.
10. Prostredníctvom inštitútu manželského výživného sa okrem uspokojenia osobných potrieb manželov sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie tohto inštitútu prichádza do úvahy v prípade vzniku nepomeru celkovej životnej úrovni manželov.
11. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, pričom nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je potrebné zobrať do úvahy tiež osobné a majetkové pomery manželov ako aj ostatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na životnú úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliada na starostlivosť o domácnosť ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. V danej veci mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že uloženie povinnosti manželke prispievať na výživu manžela mesačne sumou 25,- eur nie je dôvodné. Hoci bol v konaní preukázaný trvajúci manželský zväzok medzi účastníkmi konania opodstatňujúci platenie výživného pre manžela, na druhej strane v konaní nebol zistený nepomer medzi životnou úrovňou manžela a manželky, ktorí od marca 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel nastupuje do zamestnania a z odmeny za vykonanú prácu si bude schopný hradiť všetky svoje potreby. Súd po vykonanom dokazovaní teda dospel k záveru, že momentálne niet dôvodu určovať rozsah vyživovacej povinnosti manželky voči manželovi. Preto súd návrh manžela na určenie manželského výživného zamietol.
13. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
15. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach. /§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP")/ V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.