Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/37/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Nitra, so sídlom Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava, proti povinnému: ISTROTECH Slovakia, s. r. o., so sídlom Tribečská 2136/8, Topoľčany, IČO: XX XXX XXX, o vymoženie sumy 1.230,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/24/2003-13 zo dňa 24.11.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/24/2003-13 zo dňa 24.11.2016 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Ďalej rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 37 ods. 3, § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom povinného nezanikajú, ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností povinného. Veritelia môžu od právneho nástupcu povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok. Ak však povinný zanikne bez právneho nástupcu, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, proti ktorému by sa mala exekúcia vykonávať. Povinný v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu ani voči jeho právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd prvej inštancie tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie nerozhodoval.

5. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bol zaviazaný zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie oprávnený v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.

6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a následne mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol ďalej, že v prípade, ak by došlo k zániku povinného výmazom z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie exekučného poriadku vo svojom ustanovení obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil.

7. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý vyslovil názor, že v predmetnej veci sú splnené podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal u súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej proti povinnému (vtedy CHOMA, s.r.o., Gogoľova 2018/5, Topoľčany) návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného výmeru Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany číslo 874/2002/A zo dňa 27.09.2002, pre vymoženie sumy 1.230,43 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdna exekútorka na základe návrhu a exekučného titulu požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré jej súd prvej inštancie udelil dňa 29.01.2003. Výkon funkcie súdnej exekútorky zanikol a jej náhradníkom je súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súčasne si uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra povinného zistil, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. 28 CbR 70/2010-37 zo dňa 27.01.2011, právoplatným dňa 18.03.2011, zrušil povinného bez likvidácie a dňom 19.4.2011 bol povinný z Obchodného registra vymazaný. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného predpisu.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

17. V predmetnej exekučnej veci Okresný súd Nitra uznesením č. k. 28CbR 70/2010-37 zo dňa 27.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011, zrušil povinného bez likvidácie a dňom 19.04.2011 bol povinný z Obchodného registra vymazaný. Odvolací súd vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). Už samotná skutočnosť, že v tomto prípade súd rozhodol o zrušení spoločnosti práve bez likvidácie nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (spoločnosť teda nemala obchodný majetok). Súd prvej inštancie preto správne exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie je preto nemajetnosť povinného, čo je zároveň aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dodáva, že podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4 MCdo 14/2006 zo dňa 29. marca 2007 a sp. zn. 3 MCdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011.

19. Na vyššie uvedené nadväzuje znenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Preto, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený. Súd prvej inštancie preto správne zaviazal na náhradu trov konania oprávneného, keďže majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekučného konania.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.