Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-29-2017.pdf
PDF · 94.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.: M. nar. X.X.XXXX a U. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. deti rodičov: M.. N. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. na U. XXXX/X a M.. J. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. na J. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 25.4.2016 č.k. 16P 266/2015-120 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 25.4.2016 č.k. 16P 66/2015-120 zamietol návrh otca, ktorým žiadal znížiť výživné pre mal. M. z 250 € na 200 € mesačne a pre mal. U. z 200 € na 150 € mesačne.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí s odôvodnením, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za tendenčný, zavádzajúci a diskriminačný. Zdôraznil, že požiadal o zníženie výživného pre zmenu vo výške príjmu, a to na jeho strane znížením o cca 400 € a na strane matky maloletých detí zvýšením o cca 240 € mesačne a tiež zníženie výdavkov matky za splátky vo výške cca 250 €. Uviedol, že rozpočet výdavkov prezentovaný matkou je uvedený na všetkých štyroch členov domácnosti, teda ak bude uvažovať zásadou rovnosti, inkaso, mobil a výdavky na stravu sú o polovicu nižšie. Výdavky na benzín vzhľadom na potrebu osobného motorového vozidla, ktoré užíva matka maloletých detí považuje za absurdné a navyše poberá na syna M. kompenzáciu na pohonné hmoty od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré reálne pokrývajú náklady na pohonné hmoty na prevádzku vozidla pre potrebu detí. Okrem toho matka poberá rodinné prídavky pre dve deti ročne 564,48 € a počas stretávania sa s deťmi matka nemá výdavky na ich stravu a pokiaľ to jeho finančné možnosti dovolia, deťom niečo kúpi, alebo im dá hotovosť. Sumár pravidelných mesačných výdavkov na mal. U. a mal. M. bez výdavkov na pohonné hmoty je 460 € a matke poukazuje mesačne spolu na dve deti 450 €. Absentuje mu teda výživné, ktorým sa má aj matka podieľať na vyživovacej povinnosti voči deťom. Čo sa týka hypotéky, rodinný dom je majetkom matky, deti nemajú k nemu žiadny vlastnícky vzťah, teda výdavok nesúvisí s deťmi. Je na zamyslenie, prečo matka brala na opravu interiéru a kúpu nábytku pôžičku, keď jej celý príjem vo výške cca 800 € ostáva. Tiež uviedol, že o výživnom na čas po rozvode sa s matkou dohodli na výslednej sume 750 €, ktorá však zahŕňala 200 € na splátku osobného motorového vozidla, 100 € na splátku hypotéky a 160 € na inkaso s tým, že akonáhle matka vyplatí pôžičku prevzatú na kúpu auta, sama požiada o zníženie výživného o sumu 200 €. Toto uviedla aj vo svojom vyjadrení k návrhu na zníženie výživného, no zároveň argumentuje tým, že došlo k navýšeniu finančných požiadaviek na deti vzhľadom na ich vek. Tiež uviedol, že osobné motorové vozidlo zakúpil ojazdené za 1.200 €, na ktoré mu požičala peniaze matka a kúpil ho z dôvodu, že bol bez práce a núkala sa mu práca kuriéra, pri ktorej bolo podmienkou vlastniť motorové vozidlo a okrem toho používal ho aj
na prepravu detí v čase styku. Toto vozidlo bolo trvalo odhlásené z evidencie Dopravného inšpektorátu A. E. v X., ako o tom predložil aj dôkazy. Rovnako zdôraznil, že od rozvodu žije po prenajatých bytoch, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, všetko zanechal deťom a rád by si zaobstaral vlastné bývanie, ktoré by nakoniec ostalo deťom a neplatil prenajímateľom, no vzhľadom na to, že minulý mesiac opäť matka nezaplatila splátku hypotekárneho úveru včas, je ako spoludlžník vedený v úverovom registri a matka odmieta, aby niekto iný jej ručil. Momentálne pracuje ako operátor výroby - obsluha výrobnej linky na 6-hodinové pracovné zmeny, 6 dní v týždni, a to aj napriek zdravotným problémom a to len preto, aby bol schopný platiť záväzky.
3. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu súhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie s poukazom na to, že výdavky maloletých detí sa z roka na rok zvyšujú, preto je rozhodnutie správne, ak ponechal výživné v pôvodnej výške. Poukázala aj na to, že s tromi deťmi, z ktorých je už jeden dospelý, museli preklenúť ťažké obdobie v čase rozvodu manželstva, keď otec zanechal na nich kopec nedoplatkov za obdobie, keď s nimi ešte býval, neplatil výživné v plnej výške, ale oni museli fungovať ďalej. Deti nemali svoje detské izby, stolíky na učenie, dom bol neupravený, začaté práce nechal otec nedokončené a deti sa hanbili kamarátov domov zavolať. Dnes majú svoje izby, majú v nich to, čo potrebujú pre štúdium i voľný čas. V tom čase študovala špeciálnu pedagogiku na S. J. Y., takže si musela platiť aj školu. V súčasnosti si dopĺňa štátnicu z matematiky na U. J. Z. (dvojročné štúdium) kvôli nadobudnutiu kvalifikácie, za čo ročne platí 850 €.
4. Kolízny opatrovník maloletých detí vyjadril názor, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v záujme maloletých detí.
5. Otec maloletých detí vo vyjadrení k vyjadreniu matky konštatoval, že ak by matka predložila dôkazy, že výživné, ktoré nepoužila na uspokojenie potrieb detí, im šetrí, aby im uľahčila vstup do života, nemal by voči výške výživného námietky, ale domnieva sa, že výživné nie je použité v plnej výške v prospech detí. Spochybnil nestrannosť konajúcej sudkyne a jej konanie a rozhodnutie hodnotil ako zaujaté, čím došlo k porušeniu článku 47 ods. 3 Ústavy SR a zastáva názor, že bolo porušené jeho občianske právo na spravodlivý proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Považuje za otázne, či v nadväznosti na rozsudok konajúcej sudkyne a súhlasné stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov sa tieto štátne orgány nepodieľajú svojimi rozhodnutiami na páchaní trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona.
6. Matka maloletých detí vo vyjadrení k vyjadreniu otca navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Otcom uvedené dôvody považuje za irelevantné a účelové. Zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného došlo určite vzhľadom aj na vek a záujmy maloletých detí k podstatnej zmene ich potrieb, pričom na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, čo bolo dostatočne preukázané v konaní na súde prvej inštancie.
7. Otec maloletých detí vo vyjadrení k vyjadreniu matky (v poradí druhé vyjadrenie matky) uviedol, že matka vo svojom vyjadrení nie je vecná a nešpecifikuje bližšie, v čom nastala zmena, ktorá vyžaduje, aby prakticky celé náklady spojené s potrebami maloletých detí hradil iba sám. Opäť poukázal na matkou prezentované výdavky a vlastné výdavky, ako aj postavenie spoludlžníka vedeného v úverovom registri neplatičov pre neplnenie úverovej povinnosti matkou a tiež na to, že sa v prospech detí vzdal všetkého hnuteľného aj nehnuteľného majetku a to aj napriek tomu, že ich zabezpečenie bolo najmä z finančných prostriedkov, ktoré mal pred uzatvorením manželstva a rovnako opäť poukázal na svoje majetkové pomery. V júli 2016 obdržal od Okresného súdu Trebišov platobný rozkaz, ktorým bol zaviazaný uhradiť Č. N..H.. 2.561,16 €. Do tej doby sa domnieval, že uvedený dlh voči banke má uhradený, pretože zo strany banky nebol kontaktovaný, resp. korešpondenciu preberala matka maloletých detí, ktorá mu tieto informácie zatajila a z toho dôvodu došlo k navýšeniu dlžnej sumy z pôvodných 1.032,32 € a vzniknutý nedoplatok spláca v dohodnutých splátkach po 20 €. Vyjadril názor, že súdom určené výživné je niekoľkonásobne vyššie, ako je životné minimum stanovené zákonom a výživné spolu s rodinnými prídavkami a príspevkom z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prevyšuje potreby maloletých detí, preto tvrdí, že matka sa nepodieľa žiadnou finančnou čiastkou na ich životnej úrovni a teda napadnutým rozhodnutím súd spravil z matky neplatičku výživného. Rovnako zdôraznil, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal vyšší príjem o 400 €, kým príjem matky sa zvýšil o 400 € a napriek tomu k úprave výživného nedošlo. Tento krok vníma ako protiústavný a porušujúci jeho ústavné právo.
8. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom, by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku, nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Odvolací súd dospel k záveru, že postupom konajúceho súdu nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poskytol otcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho procesných práv v občianskom súdnom konaní.
14. K odvolacím námietkam otca dodáva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto v prípade, ak to ich životná úroveň umožňuje, má dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napr. zakúpením kvalitnejšej stravy, oblečenia, zabezpečením lepšieho vzdelávania, ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ v určitom konkrétnom prípade nie sú zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného a výživné pre mal. M. 250 € mesačne a pre mal. U. 200 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje odôvodnené potreby mal. M., ktorý navštevuje Š. V. Š. M. J. X. (špecializovaná pre deti s Dawnov syndrómom) a mal. U., ktorá navštevuje osemročné gymnázium, ako aj tú skutočnosť, že rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi J. nar. XX.X.XXXX. Od posledného rozhodnutia o výživnom 7.12.2011 (Okresný súd Trebišov sp.zn. 11P 28/2011) ubehlo ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie takmer päť rokov, preto zmena v zárobkových schopnostiach a možnostiach otca, ktorému sa znížil príjem, so zreteľom na neustále sa zvyšujúci rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, nie je tak závažný, aby bolo potrebné meniť predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. K odvolacím námietkam otca odvolací súd tiež konštatuje, že aktivity otca počas styku s deťmi sú rozhodne prínosom pre deti, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nezapočítavajú do vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme detí, ktoré ich rozhodne vnímajú ako prejav otcovskej lásky a záujmu poskytnúť im širší rozhľad. Rovnako je vylúčená akákoľvek kompenzácia výživného, a to aj vo vzťahu k vyporiadaniu BSM (rodičov maloletých detí). Odvolací súd poznamenáva, že výživné pre mal. M. 250 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 8,3 € a výživné pre mal. U. 200 € mesačne, ktoré je 6,6 € na deň, dovoľuje záver, že matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj a berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti matky v rozsahu zodpovedajúcom veku a zdravotnému stavu maloletých detí, je podiel matky na výživnom porovnateľný s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v rozsahu primeranom svojho príjmu.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, doplnil ďalšie dôvody a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní otca.
16. Z obsahu námietky zaujatosti podanej otcom vyplýva, že vyjadruje neposkojnosť s postupom zákonnej sudkyne v konaní o prejednávanej veci, preto odvolací súd v súlade s ust. § 53 ods. 3 CSP na túto námietku zaujatosti neprihliadol.
17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.