Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/21/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudcom Mgr. Michalom Kačánim v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Q. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2017 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Q. S. narodený XX.XX.XXXX N. C., trvale bytom C.B.N. - Q., prechodne bytom Z. F. XX, C., nezamestnaný,

sa podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 09.06. 2015, č. k. 2 Pv 335/14/1101-25, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase z dňa 07.06.2014 na 08.06.2014 v Bratislave na doposiaľ neustálenom mieste v blízkosti električkového tunela na Kapucínskej ulici smerom do Starého Mesta napadol poškodeného T. Z. a to tým spôsobom, že ho päsťou udrel do spánkovej časti hlavy ako aj do rôznych častí tela a nakoniec ho dva až trikrát kopol do oblasti rebier, následkom čoho sa poškodený nevedel nadýchnuť a strácal zrak, čím mu spôsobil pomliaždenie ľavej hrudníkovej steny, ľavej brušnej steny a poranenie sleziny sprevádzané výrazným krvácaním do dutiny brušnej s dĺžkou liečenia 6-8 týždňov, pričom poranenie sleziny s rozsiahlym krvácaním je ťažkou ujmou na zdraví,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

Podľa § 288 odsek 3 Tr. por. sa poškodená spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 11.06.2015 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 09.06.2015, č. k. 2 Pv 335/14/1101-25, na obvineného Q. S., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. S., výsluchom svedka M. S., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného T. Z. postupom podľa § 88 odsek 4 Trestného poriadku, prečítaním znaleckého posudku č. 13/2014 zo dňa 28.07.2014 vypracovaného MUDr. Radoslavom Morochovičom, PhD., znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia, Traumatológia (podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora), ďalej čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Lekárskej správy zo dňa 13.06.2014, Výpisu z Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vyčíslenia nákladov na vynaloženú zdravotnú starostlivosť, Odpovede na lustráciu v Registri priestupkov, Výsledku lustrácie v ZVJS, Odpisu registra trestov obžalovaného a oboznámením obsahu spisového materiálu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/14/2017.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania, dospel súd k záveru, že v predmetnej trestnej veci nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Logickým a právnym (zákonným) dôsledkom takéhoto záveru bolo oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku

V tomto smere považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodiť. Tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obvineného/obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania in dubio pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla "preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť".

Tieto imanentné zásady trestného konania bolo potrebné v plnej miere uplatniť aj v posudzovanej trestnej veci, nakoľko sa obžaloba opiera v podstate iba o jeden priamy dôkaz, ktorým boli skutočnosti tvrdené osobou svedka - poškodeného T. Z., vyplývajúce z jeho výsluchu v tejto trestnej veci, ktorú čiastočne, resp. iba alternatívne podporuje aj znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Radoslavom Morochovičom, PhD.

Obžalovaný pritom od začiatku popieral tvrdenie poškodeného, že by mu spôsobil zranenia uvedené v skutkovej vete obžaloby. Pripustil, že dva krát poškodeného kopol, ale až vtedy, čo ho on napadol, resp. čo napadol aj jeho strýka - svedka M.V.Š. S., pričom ho nekopol do oblasti brucha, ale do oblasti nôh, konkrétne do stehna a následne do panvy. Pritom nešlo o silné kopnutia. Pri odstraňovaní rozporov oproti jeho výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že ho kopol iba raz do oblasti nôh, obžalovaný uviedol, že už si to presne nepamätá, mohlo to byť raz alebo dva krát. Následne sa mal poškodený niekam rozbehnúť po nejakých schodoch, pričom počul, že spadol, nakoľko mal počuť výkrik poškodeného, akoby spadol zo schodov. Samotný pád poškodeného zo schodov nepočul, počul iba

výkrik „Au“, avšak to, že spadol zo schodov, usudzoval z toho, že počul dupot, ktorý pripisoval behu po schodoch. Obžalovaný tiež uviedol, že poškodený ich celý čas provokoval, vytiahol na neho palicu a mal sa na obžalovaného z ničoho nič zahnať. Pred príchodom sanitky mal poškodený na nich vytiahnuť aj „šrobovák„.

Uvedené obhajobné tvrdenia obžalovaného sú v zjavnom rozpore s tvrdením poškodeného. V tomto smere súd poznamenáva, že vo všeobecnosti nemožno vylúčiť záver o vine obžalovanej osoby ani v rámci obdobnej dôkaznej situácie (pokiaľ ide o priame dôkazy), kedy proti sebe navzájom stoja dve protichodné tvrdenia (tvrdenie poškodenej osoby a tvrdenie osoby obžalovanej). Takéto situácie sú však pre uznanie viny celkom výnimočné a spravidla by mali byť opreté o ďalší presvedčivý, aspoň nepriamy dôkaz (nepriame dôkazy). V každom prípade by však takáto dôkazná situácia nevyhnutne predpokladala presvedčivosť výpovede osoby poškodeného, jej konzistentnosť, logickú súvislosť a najmä nerozpornosť v podstatných skutočnostiach, ktoré by nevzbudzovali rozumné pochybnosti ohľadne otázky viny. V prejednávanom prípade tomu tak nebolo nielen pre zásadné rozpory vo výpovediach poškodeného, ale aj so zreteľom na obsah výpovede svedka M. S.. Ani znalecký posudok z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia, Traumatológia, vzťahujúci sa najmä k mechanizmu vzniku zranení poškodeného, nemá za danej dôkaznej situácie silu zásadného usvedčujúceho dôkazu. K uvedenej otázke sa totiž znalec vo svojom posudku vyjadril alternatívne v tom smere, že k vzniku poranení poškodeného mohlo dôjsť tak, ako to popisuje svedok - poškodený, ale rovnako aj tak, ako to uvádza v rámci svojej obhajoby obžalovaný, t. j. pádom poškodeného zo schodov.

Čo sa týka svedka - poškodeného T. Z. je potrebné poukázať na to, že v danej trestnej veci vypovedal celkom tri krát, dva krát v priebehu prípravného konania a raz pri výsluchu v konaní pred súdom po tom, čo bola jeho osobná sloboda obmedzená postupom podľa § 88 odsek 1 Trestného poriadku. Jeho výpovede z prípravného konania (zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania) boli do konania pred súdom prenesené zákonným spôsobom, a to postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku smerujúcim k odstraňovaniu rozporov vo výpovediach menovaného svedka - poškodeného, pričom zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného, ktorého osobná sloboda bola obmedzená podľa § 88 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná za splnenia podmienok podľa § 88 odsek 4 Trestného poriadku. V týchto výpovediach menovaného svedka - poškodeného sa vyskytli také závažné rozpory, ktoré vo svojom súhrne výpoveď svedka - poškodeného ako celok spochybňujú do takej miery, že nemožno vylúčiť ani iný (alternatívny) priebeh skutkových okolností tak, ako to uvádzal obžalovaný, teda že ku skutku, ako je popísaný v podanej obžalobe, nedošlo.

Svedok - poškodený totiž pri výsluchu pred samosudcom (po obmedzení osobnej slobody) uviedol, že obžalovaný ho kopol priamo do brucha na „solar“, čo nečakal, inak by napol brucho. Obžalovaný ho kopol jeden krát, a to jednou nohou, pričom po tomto kope žiadnu bolesť necítil. Týmto kopnutím mu spôsobil odtrhnutie sleziny. Samotný kop nebol nejako silný, keďže nepadol na zem, ale bol presný a on mal uvoľnené brucho. Spočiatku (po kopnutí) ho nič nebolelo, až keď došli na Mierové námestie mu začalo byť zle. Svedok - poškodený odmietol, že by v ten deň spadol niekde zo schodov. Následne však potvrdil, že pri prijatí do nemocnice uviedol iný dôvod svojich zdravotných problémov a zranení, čo vysvetľoval tým, že to v tom čase nechcel riešiť a až neskôr si to rozmyslel, nakoľko prišiel o slezinu. Svedok tiež uviedol, že si nepamätá, či na mieste pod hradom išli okolo nejakých schodov, avšak na hrade je množstvo schodov.

Predmetná výpoveď svedka - poškodeného v konaní pred súdom bola vo viacerých významných bodoch odlišná od tej, ktorú urobil v prípravnom konaní. V jej rámci totiž uviedol, že keď si všetci traja (svedok

- poškodený, obžalovaný a svedok M. S.) zapálili, dostal z boku ranu päsťou od obžalovaného, ktorá smerovala na ľavú oblasť tváre, na spánok. Následne sa začal s obžalovaným biť, pričom tento ho začal kopať, a to asi dva alebo tri krát do oblasti rebier, kde mu teraz chýba slezina. Obžalovaný vyskočil s rozbehom a oboma nohami ho koS. do rebier. Síce nespadol, ale cítil strašnú bolesť na rebrách. Následne na to obžalovaný ušiel. Keď mu došlo zle, na všetko zabudol a myslel si, že spadol zo schodov, čo aj povedal po prijatí do nemocnice. Až po týždni, na poznámku sanitára, o tom rozmýšľal a spomenul si, ako to bolo, teda že ho zbil obžalovaný.

Vzhľadom na obsah týchto dvoch zjavne odlišných výpovedí svedka - poškodeného (v ďalšej výpovedi v prípravnom konaní svedok - poškodený v podstate odkázal na svoju predchádzajúcu výpoveď), v

ktorých existenciu rozporov nevedel hodnoverne vysvetliť, nemožno presvedčivo dospieť k záveru o vine obžalovaného z toho hľadiska, či sa skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, vôbec stal.

Už samotná skutočnosť, že svedok - poškodený ako prvotný dôvod vzniku svojich zranení (pri prijatí do nemocnice) uviedol pád zo schodov a jeho odlišné verzie ohľadne toho, prečo takýto dôvod (namiesto útoku zo strany obžalovaného) uviedol, vytvára dostatočne rozumné pochybnosti o jeho vierohodnosti. Nie nepodstatným je v tomto smere aj obsah lekárskej správy zo dňa 13.06.2014, v ktorej sa uvádza, že svedok - poškodený pri prijatí (do nemocnice) uviedol pád zo schodov bez zavinenia druhej osoby. Z obsahu znaleckého posudku MUDr. Radoslava Morochoviča, PhD. (str. 4 znaleckého posudku) pritom vyplýva, že poškodený sa mal rovnako vyjadriť aj po operačnom zákroku. Následnú zmenu vyjadrenia svedka - poškodeného, že príčinou spôsobeného zranenia bolo kopnutie zo strany obžalovaného, je potrebné posudzovať z toho hľadiska, ako túto zmenu svojho vyjadrenia svedok - poškodený vysvetľoval, ako aj v kontexte ostatného obsahu jeho výpovedí. Ak svedok - poškodený T. Z. vyššie uvedenú zmenu svojej výpovede odôvodňuje rozdielne (raz, že na skutkové okolnosti zabudol a druhý krát, že nechcel nikomu robiť problémy), nemôže takáto zmena jeho výpovede obstáť a na jej základe nie je možné založiť výrok o vine obžalovaného. To platí obzvlášť v tom prípade, ak svedok - poškodený vypovedal odlišne aj pokiaľ ide o spôsob napadnutia jeho osoby zo strany obžalovaného. Menovaný najprv (v zásade v krátkom časovom odstupe od skutku) uviedol, že ho obžalovaný udrel päsťou do hlavy a potom ho dva - tri krát kopol, dokonca s rozbehom vo výskoku oboma nohami (čo, vychádzajúc z predpokladu odôvodneného výpoveďou obžalovaného aj svedka - poškodeného, že obžalovaný neovládal bojové umenia, vyvoláva otázku, či takéhoto kopu bol obžalovaný vôbec schopný), pričom zacítil strašnú bolesť v oblasti rebier. Neskôr vypovedal v tom smere, že ho obžalovaný kopol iba raz, pričom tomuto kopnutiu neprechádzal žiaden úder obžalovaného a svedok - poškodený žiadnu bolesť necítil. Tieto nezrovnalosti svedok - poškodený T. Z. pri odstraňovaní rozporov vo svojich výpovediach nevedel hodnoverne vysvetliť. Paradoxne sa tento pridržiaval druhej z verzií, pokiaľ ide o spôsob útoku obžalovaného, nakoľko uviedol, že ak by ho obžalovaný napadol najskôr úderom, už by bol na ďalší jeho útok pripravený a napol by brucho. S poukazom na uvedené možno mať o skutočnostiach prezentovaných svedkom

- poškodeným relevantné pochybnosti, ktoré pri dôslednom rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“ nemožno pripisovať na vrub obžalovaného.

V súvislosti s danou dôkaznou situáciou nemožno opomenúť aj výpoveď svedka M.V.Š. S., ktorý výslovne uviedol, že videl, ako obžalovaný kopol poškodeného iba raz, a to do nohy, pričom ani to sa poriadne netrafil. Nikde inde ho nekopol. Z výpovede tohto svedka pritom vyplynulo, že to bol aj on, čo udrel svedka - poškodeného. Pokiaľ ide o možný pád svedka - poškodeného zo schodov, tento svedok vypovedal, že síce žiaden pád nevidel, avšak svedok - poškodený bol určitý čas sám, keď hľadal „jointy“ pri schodoch. Uvedené vyjadrenie teda nevylučuje aj verziu uvedenú obžalovaným v rámci jeho obhajobných tvrdení - pád svedka poškodeného zo schodov, ktorý svedok M. S. nemusel zaznamenať napríklad v dôsledku stavu, v akom sa nachádzal (po požití alkoholu a drog). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ani stav po požití alkoholu a drog u obžalovaného a svedka M. S. nemôže vyvrátiť pochybnosti vzťahujúce sa na výpoveď svedka - poškodeného a tým aj na priebeh skutkových udalostí, nakoľko práve svedok - poškodený T. Z., ktorý mal byť podľa vyjadrenia svedka M. S. najtriezvejší, mal najväčšie nezrovnalosti vo svojich výpovediach. Naopak, nepodstatné rozdiely vo výpovedí obžalovaného a M. S.X.F.Á. možno pripisovať práve ich stavu po požití návykových látok.

Ako už bolo naznačené na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku, ani závery znaleckého posudku, pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení u svedka - poškodeného, nesvedčia pre záver o vine obžalovaného, nakoľko znalec MUDr. Radoslav Morochovič, PhD. v bode I. záverov znaleckého posudku uviedol, že u T. Z. nastalo pomliaždenie ľavej hrudníkovej steny, ľavej brušnej steny a poranenie sleziny, ktoré bolo sprevádzané výrazným krvácaním do dutiny brušnej pri mechanizme pádu zo schodov s narazením ľavej strany polovice hrudníka alebo kopnutím do ľavej polovice hrudníka. K jednoznačnému určeniu mechanizmu vzniku poranení (pád zo schodov alebo kopnutie) nie je možné sa vyjadriť.

Z hľadiska všetkých vyššie uvedených skutočností možno preto uzavrieť, že tvrdenia svedka - poškodeného sú v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov takej povahy, ktoré neumožňujú presvedčivo a bez rozumných pochybností ustáliť skutkový stav v zmysle podanej obžaloby.

Vo vzťahu k návrhom obžalovaného na vykonanie dôkazov súd uvádza, že ich vykonanie odmietol, nakoľko s ohľadom na vyššie uvedené závery neboli pre účely meritórneho rozhodnutia potrebné.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody súd uvádza, že vzhľadom na oslobodzujúci výrok súd obligatórne odkázal poškodenú spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces v súlade s § 288 odsek 3 Trestného poriadku. Vo vzťahu k poškodenému T. Z. súd o náhrade škody nerozhodoval, nakoľko si ho tento neuplatnil spôsobom predpokladaným v Trestnom poriadku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, riadiac sa prezentovanými úvahami pri hodnotení vykonaných dôkazov, rozhodol súd tak, ako je to uvedené v enunciáte (výroku) tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie voči výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.