Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-205-2016.pdf
PDF · 101.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/205/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX H., právne zastúpený: Mgr. Ján Kováčik, advokát so sídlom Odborárske nám. 3, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: REAL 2 s.r.o., so sídlom Šancová 8, 902 01 Pezinok, IČO: 36 778 222, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
Uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti REAL 2 s.r.o., so sídlom Šancová 8, 902 01 Pezinok, IČO: 36 778 222 (pôvodný názov PDP REAL, spol. s r.o.), zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vložka č. 118311/B, prijaté na zasadnutí valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti dňa 02.05.2016 a to uznesenie č. 1 o vymenovaní orgánov valného zhromaždenia, uznesenie č. 2, ktorým sa schválili výsledky hospodárenia spoločnosti PDP REAL, spol. s r.o. za rok 2013 a 2014 a ročné účtovné závierky za roky 2013 a 2014, uznesenie č. 3 o odvolaní E. T. z funkcie konateľa spoločnosti PDP REAL, spol. s r.o. s účinnosťou od 02.05.2016 a uznesenie č. 4 o schválení zmeny Spoločenskej zmluvy PDP REAL, spol. s r.o. zo dňa 24.01.2005 s ú n e p l a t n é .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 02.08.2016 domáhal určenia neplatnosti v žalobe označených uznesení valného zhromaždenia spoločnosti REAL 2 s.r.o. so sídlom Šancová 8, 902 01 Pezinok, IČO: 36 778 222 (pôvodný názov PDP REAL, spol. s r.o.), prijatých na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 02.05.2016, ktorými došlo k vymenovaniu orgánov valného zhromaždenia, schváleniu výsledkov hospodárenia spoločnosti za roky 2013 a 2014 a ročnej účtovnej závierky za rok 2013 a 2014, k odvolaniu E. T. z funkcie konateľa PDP REAL, spol. s r.o.) s účinnosťou od 02.05.2016 a k schváleniu zmeny spoločenskej zmluvy PDP REAL, spol. s r.o. zo dňa 24.01.2005 a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca je spoločníkom a odvolaným konateľom obchodnej spoločnosti žalovaného. Uviedol, že v roku 2013 protiprávne ovládol spoločnosť spoločník C. Z., ktorý na základe nezákonného rozhodnutia spoločníkov per rollam odvolal z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu, pričom plánoval aj jeho fyzickú likvidáciu. Od roku 2013 je medzi spoločníkmi žalovaného E. T. a C. Z. vedených viacero súdnych a trestnoprávnych konaní, ktoré však ku dňu podania žaloby nie sú ukončené. Dňa 15.12.2015 sa na základe platného rozhodnutia valného zhromaždenia stal konateľom žalovaného žalobca E. T.. Po vymenovaní do funkcie zistil, že spoločnosť žalovaného je „vytunelovaná“, namiesto majetku má len dlhy. Bezodkladne preto začal vykonávať kroky smerujúce k záchrane predtým zdravej a bohatej firmy o. i. podal trestné oznámenie na bývalého konateľa C. Z. pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery. Dňa 05.05.2016 sa žalobca nahliadnutím do internetového výpisu z Obchodného registra žalovaného dozvedel, že dňa 02.05.2016 sa malo konať valné zhromaždenie spoločnosti a na základe zápisnice z tohto valného zhromaždenia, ktorého sa zúčastnili iba spoločník C. Z., boli schválené výsledky hospodárenia a ročné účtovné závierky za
roky 2013 a 2014, s účinnosťou od 02.05.2016 odvolaný z funkcie konateľa žalovaného žalobca a bol prijatý dodatok k Spoločenskej zmluve, ktorým došlo k obmedzeniu jeho práv spoločníka. V spoločnosti žalovaného sú dvaja spoločníci, a to E. T. s vkladom 3.320,- eur (50% hlasovacích práv) a C. Z. s vkladom 3.320,- eur (50% hlasovacích práv). Žalobca je napadnutými uzneseniami priamo dotknutý, nakoľko boli nimi hrubo porušené jeho práva spoločníka v spoločnosti žalovaného. S poukazom na ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka žalobca odvodzuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Uviedol, že rokovanie valného zhromaždenia dňa 02.05.2016 bolo zvolané a prebehlo v rozpore so Spoločenskou zmluvou a uznesenia valného zhromaždenia prijaté na tomto valnom zhromaždení boli prijaté v rozpore so spoločenskou zmluvou a Obchodným zákonníkom. Žalobca poukázal na čl. 8 bod 1.7 Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti žalovaného, v zmysle ktorého ustanovenia valné zhromaždenie zvoláva konateľ najmenej 1-krát ročne a spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Za podmienok uvedených v § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka môže požiadať o zvolanie valného zhromaždenia aj spoločník. Podľa § 129 Obchodného zákonníka termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej Spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10% základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami. V danom prípade ide o valné zhromaždenie, ktoré nebolo zvolané konateľom. Žalobca, ktorý bol v rozhodnom čase konateľom žalovaného, napadnuté valné zhromaždenie nezvolal a ani žiaden zo spoločníkov spoločnosti ho o zvolanie valného zhromaždenia nepožiadal. Z listinných dôkazov zabezpečených zo spisu Obchodného registra je zrejmé, že napadnuté valné zhromaždenie si svojvoľne a v rozpore so zákonom realizoval spoločník C. Z., a to bez toho, aby o jeho konaní vopred a v súlade so zákonom informoval konateľa spoločnosti a zároveň druhého spoločníka E. T.. Tvrdenia obsiahnuté v bode 1 zápisnice valného zhromaždenia o tom, že na valné zhromaždenie pozval spoločníka a konateľa E. T. žalobca označil za nepravdivé. žalobca od spoločníka C. Z. neodstal žiadnu pozvánku na konanie valného zhromaždenia. Žalobca dňa 28.04.2016 dostal od spoločníka C. Z. doporučený list, v ktorom sa nachádzal hlasovací lístok spoločníka C. Z. k hlasovaniu spoločníkov per rollam, na základe ktorého došlo k zmene názvu a sídla spoločnosti žalovaného. Žalobca poukázal na text zápisnice, z obsahu ktorého vyplýva, že nemohlo ísť o pozvánku na valné zhromaždenie, keďže táto mala byť žalobcovi doručená dňa 28.04.2016, pričom valné zhromaždenie sa malo konať iba o 4 dni neskôr dňa 02.05.2016. Žalobca namieta nedodržanie zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvádza, že predmetné „valné zhromaždenie“ bolo súkromnou a individuálnou akciou C. Z., ktorý nezákonne spolu so zapisovateľom D.. A. H. spísali dokumenty, ktoré použili na zmenu zápisu údajov v Obchodnom registri. Neplatnosť valného zhromaždenia uskutočneného spoločníkom Z. potvrdzuje aj právne významná skutočnosť, že dňa 04.05.2016 podal žalobca návrh na zápis schválených zmien, ktoré prijali obaja spoločníci v hlasovaní per rollam o zmene sídla a obchodného mena na Okresnom súde Bratislava I, ktorý o návrhu rozhodol v konaní 8Re/1435/2016 dňa 05..05.2016. Je vylúčené, aby sa v rovnakom čase uskutočnilo valné zhromaždenie, ktoré údajne zvolal C. Z., a na ktoré mal údajne pozvať žalobcu, keď C. Z. v krátkom čase predtým hlasoval za navrhované zmeny spoločnosti a žalobca zároveň v rovnakom čase vyhodnocoval aj jeho hlasovací lístok. Žalobca má za to, že z uvedených dôvodov sú uznesenia prijaté valným zhromaždením žalovaného za neplatné. Súčasne poukazuje na nedostatočné kvórum pri zmene spoločenskej zmluvy poukazujúc na obsah čl. 8 bod 1.3 Spoločenskej zmluvy, v zmysle ktorého je valné zhromaždenie spôsobilé uznášať sa, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, alebo ich zástupcovia. Podľa § 141 ods. 1 Obchodného zákonníka na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie. Podľa čl. 8 ods. 1 písm. d) a ods. 5 Spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje o zmene spoločenskej zmluvy a na toto rozhodnutie je vždy potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Predmetom hlasovania v uznesení č. 4 je aj zmena čl. 8 ods. 4 Spoločenskej zmluvy tak, že spoločník C. Z. si o 17% navýšil hlasovacie práva na úkor žalobcu, pričom zároveň o 17% zmenšil hlasovacie práva žalobcu. Uvedené uznesenie bolo prijaté hlasovaním polovice hlasov všetkých spoločníkov. Na prijatie zmeny spoločenskej zmluvy pritom Spoločenská zmluva (v čl. 8 ods. 1 písm. d), ods. 5) vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva v čl. 8 bod 6 explicitne predpokladá pri takomto hlasovaní súhlas žalobcu ako spoločníka, ktorého sa táto zmena týka. Uznesenie č. 4 o zmene spoločenskej zmluvy je okrem formálnych dôvodov uvedených v žalobe neplatné aj z materiálnych dôvodov, jeho prijatím došlo k porušeniu spoločenskej zmluvy, ako aj ustanoveniu § 141 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že v súlade s ustanovením §
141 ods. 3 Obchodného zákonníka je konateľ povinný po každej zmene spoločenskej zmluvy vyhotoviť bez zbytočného odkladu jej úplné znenie, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedá. Žalobca si túto povinnosť riadne splnil, avšak spoločenská zmluva, ktorú predložil súdu C. Z. nie je úplným znením po prijatých zmenách, ale dokument, ktorý je nový a s pôvodnou skutočnou spoločenskou zmluvou nemá nič spoločné. Uvedeným postupom označil znenie spoločenskej zmluvy zo dňa 02.05.2016 za nepravdivé, porušujúce spoločenskú zmluvu a zákon.
2. Žalobca v rámci dôkazných návrhov označil návrh na zápis do Obchodného registra zo dňa 02.05.2016, zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia zo dňa 02.05.2016, listinu prítomných na valnom zhromaždení dňa 02.05.2016, Spoločenskú zmluvu žalovaného platnú ku dňu 02.05.2016, hlasovací lístok Daniela Ortha, úplný výpis z Obchodného registra žalovaného, rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 36Cb 131/2013-99 zo dňa 02.07.2014, trestné oznámenie zo dňa 11.01.2016.
3. Žalovaný sa na výzvu Okresného súdu Žilina uznesením č. k. 10Cb/205/2016-85 zo dňa 17.07.2016 nevyjadril.
4. Pojednávanie konané dňa 30.06.2017 sa uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného za súčasného splnenia procesných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 180 CSP. Právny zástupca žalobcu sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a žiadal určiť neplatnosť uznesení valného zhromaždenia prijatých žalovaným dňa 02.05.2016, a to z formálnych dôvodov, ako aj materiálnych dôvodov bližšie špecifikovaných v podanej žalobe poukazujúc pritom na obsah pripojených listinných dôkazov a žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb 205/2016 a to najmä úplným výpisom z Obchodného registra žalovaného, obsahom Spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 23.04.2012, hlasovacím lístkom C. Z., návrhom na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.05.2016, zápisnicou zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti žalovaného zo dňa 02.05.2016, listinou prítomných na valnom zhromaždení spoločnosti zo dňa 02.05.2016 so záverom skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Žalobcom uvádzané tvrdenia súd vzhľadom na pasivitu žalovaného v konaní vyhodnotil ako nesporné.
6. Podľa § 129 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10% základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.
7. Podľa § 130 Obchodného zákonníka, spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Návrh uznesenia predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu s oznámením lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Spoločenská zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého výška vkladu je menej ako 10% základného imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.
8. Podľa § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
9. Podľa § 125 Obchodného zákonníka Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy ( § 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu. Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti.
10. § 127 ods. 4, 5 Obchodného zákonníka Na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí. Spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho a) nepeňažnom vklade, b) vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti, c) zrušené od 1.1.2002.
11. Vzhľadom na osobitný druh určovacej žaloby, ktorou sa žalobca v zmysle ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka domáha určenia neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení, nie je podmienkou úspešnosti takejto žaloby v zmysle ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka preukazovanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zákonná úprava umožňuje legitimovaným osobám v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou v prípade, keď napadnuté uznesenie bolo prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami a prípade návrhu spoločníka za predpokladu, že prijaté uznesenia mohli obmedziť práva spoločníka, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáha. Žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia môže žalobca oprieť tak o formálne dôvody, napr. nedodržanie postupu pri zvolávaní valného zhromaždenia, ale aj z vecnoprávnych dôvodov.
12. Súd primárne posudzoval dodržanie základnej hmotnoprávnej lehoty na úspešné podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré určuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla oprávnená osoba o uznesení dozvedieť. Žalobca v žalobe uviedol, že na valné zhromaždenie spoločnosti dňa 02.05.2016 mu nebola doručená žiadna pozvánka, o jeho konaní a programe nevedel. O tom, že sa valné zhromaždenie malo uskutočniť, sa žalobca dozvedel až nahliadnutím do internetového výpisu z obchodného registra dňa 05.05.2016. Žaloba v predmetnej právnej veci v rámci elektronicky prijatých dokumentov E-žaloby dňa 02.08.2016, doplnená originálom listiny dňa 03.08.2016, pričom z nesporného vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že o konaní valného zhromaždenia spoločnosti sa žalobca dozvedel nahliadnutím do internetového výpisu dňa 05.05.2016. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žaloba v predmetnej právnej veci bola žalobcom podaná včas.
13. K aktívnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby súd konštatuje, že v danom prípade žaloba na určenie neplatnosti uznesení prijatých valným zhromaždením žalovaného bola podaná aktívne
legitimovanou osobou podľa ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka , t. j. spoločníkom a odvolaným konateľom spoločnosti E. T., nakoľko predmetné uznesenie sa priamo dotýka práv žalobcu.
14. Podľa ustálenej judikatúry súdov nedodržanie formálneho postupu zvolávania valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, prostredníctvom ktorého spoločníci vykonávajú svoje základné práva podieľať sa na riadení a kontrole činnosti obchodnej spoločnosti spôsobuje neplatnosť uznesení prijatých na takomto valnom zhromaždení. Tvrdenia žalobcu k otázke zvolávania valného zhromaždenia a podmienok jej konania dňa 02.05.2016, si súd osvojil ako nesporné tvrdenie žalobcu. Žalovaný v konaní pred súdom nepreukázal opak. Z uvedeného vyplýva, že okrem práva žalobcu riadne sa zúčastniť konania valného zhromaždenia a hlasovať o navrhovaných uzneseniach, bolo jedným zo základných práv žalobcu ako spoločníka, ktoré postupom žalovaného boli porušené. Bez preukazovania ďalších žalobcom namietaných skutočností už uvedená skutočnosť umožňuje súdu prijať záver o neplatnosti uznesení žalovaným prijatých na valnom zhromaždení konanom dňa 02.05.2016. Obmedzenie hlasovacích práv žalobcu postupom žalovaného je v rozpore nielen z obsahom Spoločenskej zmluvy (čl. 8 bod 1.7), ale aj so zákonom podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedený formálny nedostatok súd konštatoval neplatnosť všetkých žalovaným prijatých uznesení valného zhromaždenia tak, ako sú tieto bližšie špecifikované vo výrokovej časti rozsudku.
15. Na základe vykonaných dôkazov a zistenej skutočnosti, že žalovaným nebol dodržaný zákonom a spoločenskou zmluvou stanovený postup na zvolanie valného zhromaždenia žalovaného, je aj bez ďalších okolností splnený zákonný predpoklad pre vyslovenie neplatnosti uznesení, ktoré na tomto valnom zhromaždení boli prijaté (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 339/98), a preto ďalšími žalobcom uvádzanými dôvodmi neplatnosti sa súd z dôvodov procesnej ekonómie nezaoberal.
16. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodná a určil, že uznesenia prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 02.05.2016 tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, sú neplatné.
17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).