Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-21-2016.pdf
PDF · 93.42 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 29.06.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: H. R., X.. XX.XX.XXXX, R. H. J. P. XXXX/XX, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, o zaplatenie 770,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 770,- EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 09.02.2015 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 770,- EUR za každý aj začatý deň omeškania od 09.02.2015 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty žalobu zamieta.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 18.01.2016 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 770,- EUR s príslušenstvom titulom dlžných splátok úveru. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Uviedol, že dňa 28.08.2014 so žalovaným uzavrel Zmluvu o úvere č. P520140075 na sumu 500,- EUR, za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, t.j. 100,- EUR, za spracovateľský poplatok vo výške 6 % z poskytnutej istiny, t.j. 30,- EUR, za poplatok za správu úveru vo výške 10 % z poskytnutej istiny, t.j. 50,- EUR a za odplatu vo výške 46 % z poskytnutej istiny, t.j. 230,- EUR. Žalovaný sa celkovú sumu úveru 910,- EUR zaviazal zaplatiť v 13 mesačných splátkach vo výške 70,- EUR. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky do úplného splatenia úveru. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Úver bol žalovanému poskytnutý ako hotovostný, účelový na výkon podnikania a povolania. Žalovaný za úver celkovo uhradil sumu 140,- EUR, poslednú úhradu vykonal dňa 11.11.2014 vo výške 52,- EUR. Vzhľadom na to, že neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 09.02.2015, oznámil žalobcovi, že celý dlh sa stal splatným dňa 08.02.2015. Po zosplatnení úveru žalovaný nevykonal žiadnu ďalšiu úhradu. Dlžná čiastka tak predstavuje rozdiel medzi celkovou výškou úveru 910,- EUR a žalovaným uhradenou sumou vo výške 140,- EUR, teda 770,- EUR. 3. Dňa 01.03.2016 súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 25C/21/2016-15, ktorý uznesením zo dňa 15.02.2017 v súlade s § 266 ods. 3 CSP zrušil. 4. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných
prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
5. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Žalovanému bola žaloba po prešetrení jeho skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP doručená dňa 10.03.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.
8. Dňa 06.06.2017 bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 29.06.2017 doručené žalovanému v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 písm. a) CSP a § 111 ods. 3 CSP, na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a žalobcovi dňa 05.06.2017. Podaním zo dňa 29.06.2017 žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 29.06.2017, súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. 9. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
10. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
11. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
12. Dňa 28.08.2014 strany sporu uzavreli Zmluvu o úvere č. P520140075, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému ako živnostníkovi úver na výkon podnikania vo výške 500,- EUR. V článku I zmluvy si žalobca vyúčtoval odplatu za poskytnutie úveru vo výške 46 % istiny, v článku II. zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 20 % z istiny, spracovateľský poplatok 6 % z istiny a poplatok za správu úveru 10 % z istiny. Celková výška úveru predstavovala 910,- EUR. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v pravidelných 13 mesačných splátkach vo výške 70,- EUR. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky až do úplného zaplatenia.
13. Predžalobnou upomienkou zo dňa 05.01.2015 žalobca vyzval žalovaného, na zaplatenie neuhradenej čiastky po splatnosti vo výške 70,- EUR a vyzval ho na jej úhradu najneskôr do 5 dní od obdržania upomienky. Zároveň ho upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žalovanému bola upomienka odoslaná dňa 07.01.2015.
14. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 09.02.2015 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 08.02.2015 došlo k zosplateniu úveru z dôvodu omeškania s jeho splácaním a určil mu lehotu 5 dní od doručenia oznámenia na uhradenie dlžnej sumy vo výške 770,- EUR. Oznámenie bolo žalovanému odoslané dňa 10.02.2015.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 19. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
21. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Strany sporu dňa 28.08.2014 platne uzavreli Zmluvu o úvere č. P520140075, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500,- EUR. V zmluve bola dohodnutá odplata vo výške 46 % z istiny, t.j. 230,- EUR, úrok 20 % z istiny za celú dobu splácania, t.j. 100,- EUR, spracovateľský poplatok 6 % z istiny, t.j. 30,- EUR a poplatok za správu úveru 10 % z istiny, t.j. 50,- EUR. Celkovo tak žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 910,- EUR, ktorú sa zaviazal uhradiť 13 mesačnými splátkami vo výške 70,- EUR. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto žalobca Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 09.02.2015 úver zosplatnil ku dňu 08.02.2015 a žalovaného vyzval na jeho úhradu v lehote do 5 dní od doručenia oznámenia. Žalovaný z celkového úveru uhradil sumu vo výške 140,- EUR, z ktorého dôvodu dlžná suma predstavuje 770,- EUR (910,- EUR - 140,- EUR). Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na jej zaplatenie.
22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 10.09.2014 do 09.12.2015 0,05 %.
25. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy, avšak v žalobe požadoval úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 770,- EUR od 09.02.2015 do zaplatenia.
26. Žalobca v žalobe zároveň uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % denne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania od 09.02.2015 až do zaplatenia. Súd túto zmluvnú pokutu vyhodnotil ako dojednanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
27. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
28. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
29. V obchodnom práve cestou zásad poctivého obchodného styku dochádza k uplatňovaniu takzvanej férovej hry (fair play) medzi podnikateľskými subjektmi. Ak podnikateľ nadobudol právo na peňažné plnenie z obchodu, ktorý sa niesol v znamení rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, výkon tohto práva nepožíva zodpovedajúcu právnu ochranu. Znamená to napríklad, že také právo nemožno vymáhať súdnou cestou. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy zakotvenom v ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, v prípade ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov.
30. V obchodnoprávnych vzťahoch sa predpokladá, že obchodník bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov a nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo/11/2008 zo dňa 18.07. 2009).
31. Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy, ktorá ročne predstavuje 73 % z dlžnej istiny, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nárok na jej zaplatenie nemôže požívať právnu ochranu, preto je v rozpore s účelom dojednania zmluvnej pokuty a so zásadami poctivého obchodného styku žiadať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy. Zmyslom ust. § 265 Obchodného zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale odporuje všeobecným zásadám poctivého obchodného styku. Ide o prípady, kedy výkon práva je formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dojednanú zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka znížil z 0,2 % denne z dlžnej sumy na 0,05 % denne z dlžnej sumy, keďže túto považuje za primeranú pri obdobných záväzkových vzťahoch.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).