Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne T. D.Č., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v D., A. XXXX/XX, s korešpondenčnou adresou: D., X. XXXX/XXX, zastúpenej Centrom správnej pomoci Michalovce, Topolianska 2829/174, IČO: 51 169 428, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej BEŇO & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 3.652,18 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. -364 zo dňa 30.6.2021

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalovanú zaväzuje zaplatiť žalobkyni 3.652,18 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie tak opätovne rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 3.652,18 € titulom bezdôvodného obohatenia potom, čo jeho v poradí prvý rozsudok č. k. -228 zo dňa 17.4.2019 bol v zamietavom výroku a výroku o trovách konania zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 21.5.2020 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia primeranosti odplaty za poskytnuté spotrebiteľské úvery a z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

3. V odôvodnení rozsudku súd zopakoval tvrdenia žalobkyne, že s právnym predchodcom žalovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., uzavrela dňa 22.10.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7114094 (ďalej len ,,Zmluva č. 1“), na základe ktorej jej právny predchodca žalovanej poskytol úver vo výške 4.000 € a dňa 25.4.2013 uzavrela ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7118386 (ďalej len ,,Zmluva č. 2“), na základe ktorej jej právny predchodca žalovanej poskytol úver vo výške 3.800 €. Namietala, že zmluvné podmienky sú voľným okom nečitateľné, zmluvy neobsahujú zákonné náležitosti podľa a termíny konečnej splatnosti a v zmluve boli dohodnuté úroky v rozpore s dobrými mravmi. Mala za to, že v zmysle vyššie uvedených skutočností sa tieto spotrebiteľské úvery musia považovať za bezúročné a bez poplatkov v dôsledku čoho došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu vo výške 3.652,18 Eur. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila, že v čase uzavretia zmlúv právna úprava neobsahovala pravidlo týkajúce sa veľkosti písma v zmluvách a preto sa žalobkyňa nemôže dovolávať

neplatnosti z tohto dôvodu. V súvislosti s termínom konečnej splatnosti úverov uviedla, že zmluvy obsahujú termín konečnej splatnosti vo forme mesiac/rok a taktiež obsahujú dátum splatnosti mesačných splátok, a to do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Pokiaľ ide o výšku úrokov uviedla, že RPMN je stanovená v rovnakej výške ako ročná úroková sadzba čo znamená, že veriteľ nepožadoval od spotrebiteľa žiadne ďalšie poplatky a preto takéto dojednanie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň vzniesla aj námietku premlčania.

4. Súd prvej inštancie sa po zrušení svojho prvšieho rozhodnutia nanovo zaoberal danou vecou v zmysle pokynov odvolacieho súdu aplikujúc , , , , , , , , , , (ďalej len ,Z“) , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,Ú“), pričom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. V súvislosti s veľkosťou písma zmluvných podmienok konštatoval, že tieto nie sú pre bežného spotrebiteľa nečitateľné, nakoľko text podmienok je prehľadne rozčlenený odsekmi so zvýraznenými nadpismi jednotlivých častí. Čo sa týka absencie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že nemožno od veriteľov požadovať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis amortizácie dlhu, teda rozpis splátok na istinu a úroky a pokiaľ ust. ZoSÚ uvádza pojmy výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov je potrebné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje čo splátka úveru zahŕňa. Súd opätovne preskúmal aj odplatu za poskytnuté úvery z hľadiska jej prípustnosti a zistil, že v čase uzavretia zmlúv priemerná RPMN pri Zmluve č. 1 bola vo výške 21,30% a pri Zmluve č. 2 bola vo výške 19,53%. Zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval vykonávací predpis ako je tomu v súčasnosti, ktorý by mal exaktne stanovovať maximálnu výšku odplaty. Poukázal na to, že od 1.6.2014 vstúpilo do platnosti , ktorým sa novelizovalo , ktorý stanovuje najvyššie prípustnú výšku odplaty ako 2-násobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa osobitného predpisu. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy bola priemerná RPMN pri úveroch poskytovaných veriteľmi vo výške 21,30% pri Zmluve č. 1 a 19,53% pri Zmluve č. 2, mal za to, že za daných okolností je odplata vo výške 32 %, ktorá nedosahuje ani 2-násobok priemerných RPMN v rozhodnom časovom období, prípustná a nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore s dobrými mravmi. Dohodu o úrokoch v oboch dotknutých zmluvách tak považoval za platnú. Skonštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej a žalobu zamietol, z ktorého dôvodu sa námietkou premlčania vznesenou žalovanou už nezaoberal. O trovách konania rozhodol v súlade s (ďalej len ,P“) tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zastával názor, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalobkyňa je dôchodkyňa blízko veku 80 rokov a v spore bola bezplatne zastúpená Centrom správnej pomoci.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa , , , , , , a . V odvolaní žalobkyňa namietala porušenie ústavného práva na súdnu ochranu a v súvislosti s touto námietkou citovala a poukázala na niekoľko nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv. Tvrdila, že súd prvej inštancie jej odňal právo na súdnu ochranu a konal v rozpore so zákonom nakoľko napadnuté rozhodnutie je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Zastávala názor, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s navrhnutými dôkazmi a tieto nevykonal čím žalobkyni uprel právo na spravodlivý proces. Súd sa podľa jej názoru nevysporiadal ani s pokynmi odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 21.5.2020, podľa ktorých mal posúdiť primeranosť úrokov z poskytnutých úverov. Súd prvej inštancie nesprávne zistil priemernú RPMN v čase uzavretia zmlúv, resp. tieto údaje len prevzal z tvrdení žalovaného, pričom poukázala na to, že priemerná RPMN v čase uzavretia Zmluvy č. 1 bola vo výške 19,53 % a Zmluvy č. 2 vo výške 20,83 %. Mala za to, že už táto samotná skutočnosť spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanou uviedla, že o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného sa dozvedela až keď si predmetné zmluvy nechala posúdiť Ministerstvom spravodlivosti a až vtedy sa dozvedela, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, preto od tejto chvíle začala plynúť premlčacia lehota. Tvrdila, že konanie žalovaného treba hodnotiť ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech, a teda je dôvodné použitie aj 10-ročnej premlčacej doby. Mala za to, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal so všetkými námietkami a svoje

rozhodnutie riadne neodôvodnil, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie a trvala na tom, že má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Zdôraznila, že Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo. Odvolací súd preto žiadala, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

6. Žalovaná sa s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnila. Zdôraznila, že v čase uzavretia predmetných zmlúv neexistoval právny predpis, ktorý by upravoval veľkosť písma na rozdiel od súčasného právneho stavu, preto sa žalobkyňa nemôže dovolávať neplatnosti z tohto dôvodu. Navyše trvala na tom, že text nie je pre bežného spotrebiteľa nečitateľný a je prehľadne rozčlenený. V súvislosti s výškou úrokovej sadzby uviedla, že táto je rovnaká ako RPMN uvedená v zmluvách, čo znamená, že veriteľ si okrem úrokov nežiadal od žalobkyne ďalšie poplatky alebo iné plnenia súvisiace so zmluvami. V tomto smere žalovaná poukázala aj na to, že zákonodarca neupravil podrobenie testu „neprijateľnosti“ samotnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ale len výšku odplaty spotrebiteľského úveru. Mala za to, že aj vzhľadom na skutočnosť, že výška odplaty je rovnaká ako výška úrokovej sadzby, teda 32 %, je potrebné skúmať priemernú výšku RPMN ako smerodajnú v hodnotení primeranosti odplaty, ktorá bola pri Zmluve č. 1 vo výške 21,30 % pri Zmluve č. 2 vo výške 19,53 %. V súlade s § 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ považoval za platnú priemernú hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 1 priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver za 2. štvrťrok 2012 a na spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 2 priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver za 4. štvrťrok 2012. Zastával názor, že odplatou za spotrebiteľský úver sa považujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, ktoré sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzajú jednak v celom čísle ako aj v ročnom percentuálnom údaji - v podobe údaja o RPMN. V čase uzatvorenia Zmluvy neexistoval vykonávací predpis, ako tomu je v súčasnosti, ktorý by mal exaktne stanovovať maximálnu výšku odplaty. Podľa názoru žalovanej v tomto prípade v nadväznosti na dikciu je rozhodujúce skúmať, aká bola priemerná výška odplaty pri nebankovom poskytovateľovi finančných služieb v mieste a čase uzatvorenia Zmluvy, a to vo vzťahu na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, a tú podrobiť testu primeranosti a obvyklosti podľa v nadväznosti na . Tiež poukázala na to, že dňa 01.09.2014 vstúpilo do platnosti , ktorým sa novelizovalo , a ktoré stanovuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa osobitného predpisu, pričom zdôraznila, že RPMN uvedená v predmetných zmluvách nedosahovala dvojnásobok priemerných RPMN platných v čase ich uzavretia, preto odplata za poskytnuté úvery nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. V replike žalovaná zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, a teda, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov a opätovne poukázala na chýbajúce povinné zákonné náležitosti zmlúv, a to najmä na absenciu písomnej formy zmluvy, termínu konečnej splatnosti, predpokladov použitých na výpočet RPMN a náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/, c/, o/, v/, x/ ZoSÚ. Opätovne namietala aj neprimeranú výšku úrokov z poskytnutých úverov.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, , , , , , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 2.6.2022 o 9.40 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. , .

10. Odvolanie žalobkyňa odôvodnila s poukazom odvolacie dôvody podľa , , , , , , , t. j. že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod v zmysle je založený na tom, že v konaní neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky definuje samotný ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky, podmienky na strane, procesné podmienky na strane účastníkov a tzv. negatívne procesné podmienky. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí ( ). Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví. Vadou predpokladanou v tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom.

12. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho , následky, a podobne.

13. Odvolací dôvod podľa ust. dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami ( ) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu ().

14. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle je potrebné uviesť, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

Na druhej strane, súdu nemožno klásť za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu nezloženia preddavku na trovy dôkazu ( ).

15. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. Odvolací dôvod podľa nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav predpokladaný hypotézou tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobkyne vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy síce vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z a nasl. , z týchto dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj nesprávny záver o primeranosti odplaty za poskytnuté spotrebiteľský úvery a neexistencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a na vec neaplikoval všetky príslušné právne normy, resp. aplikované právne normy nesprávne interpretoval.

19. Svojimi odvolacími námietkami urobila žalobkyňa predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie o neexistencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. K uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie na podklade zistenia, že odplata za poskytnuté spotrebiteľské úvery neprevyšovala dvojnásobok priemernej RPMN na spotrebiteľské úvery poskytované veriteľmi, bola primeraná a v súlade s dobrými mravmi, preto predmetné úvery nebolo možné považovať za bezúročné.

20. Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

21. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. S postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nemôže stotožniť. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. z 1.7.2010). ( a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovujú, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

25. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení vlády SR č. (ďalej len ,e“), ktoré vstúpili do platnosti až 1.9.2014 a zmysle ust. (platného od 01.09.2014) sa na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Prvá štatistika priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bola zverejnená až za 2. štvrťrok 2014 a pred týmto obdobím bola zverejňovaná len štatistika súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (bankový aj nebankový sektor spolu), teda nie je to tá istá štatistika, na akú odkazuje v . Čo sa týka otázky, z čoho treba vychádzať pri určovaní odplaty na zmluvy uzavreté do 31.05.2014, odvolací súd zastáva názor, že zákonodarca jasne vyjadril svoj zámer, z čoho treba vychádzať pri výške odplaty pred novelou vlády č. a implementácie do platnosti. Odvolací súd tu poukazuje na prechodné ust. vlády č. 87/1995 Z. z k úpravám platným od 01.06.2014, v zmysle ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

26. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2012 v júli (prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu Zmluvy č. 1) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých od 1 do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 11,98 % p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 11,98 % ročne, teda 23,96 %. Dojednaná výška úrokov u tohto úveru však bola 32 % ročne. Podľa rovnakej štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2013 v januári (prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu Zmluvy č. 2) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých od 1 do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 11,97 % p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 11,97 % ročne, teda 23,94 %. Dojednaná výška úrokov u tohto úveru však bola 32 % ročne. Je síce pravdou, že vo veciach tzv. nebankových subjektov (právny predchodca žalovanej) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky

vzhľadom na vyššiu mieru rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pričom v každom jednotlivom prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu.

27. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že dohoda o úroku je v zmysle ust. v rozpore s dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom ( ). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ V zmysle uvedeného, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, a to viac ako dvojnásobne, preto sú obe zmluvy v časti dohody o úrokoch neplatné a z tohto dôvodu odvolací súd považoval oba úvery za bezúročné.

28. Pri porovnaní výšky odplaty a jej stropu na zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 by výklad, že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (pri tomto výklade by teda bolo potrebné vychádzať zo štatistiky súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi), bol v neprospech spotrebiteľa. Pre porovnanie, ak by sme vychádzali zo štatistiky podľa RPMN, strop odplaty v prejednávanej veci by bol pri Zmluve č. 1 41,80% - 20,90% x 2 a pri Zmluve č. 2 40,88 % - 20,44 % x 2, naproti tomu ak vychádzame z úrokových mier, strop odplaty je 9,32 % - 4,66% x 2, resp. 9,06 % - 4,53 % x 2. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že na spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 je potrebné pri výške odplaty vychádzať z úrokových mier a nie z RPMN.

29. Z predložených dôkazov tak zo strany žalobkyne (rozbor plnenia od Consumer Finance Holdinf, a.s. na čl. 33), ako aj zo strany žalovanej (prehľad splátok a úhrad na č. l. 93 a nasl.), mal odvolací súd za preukázané, že na predmetné zmluvy žalobkyňa uhradila celkovo sumu 11.452,38 € (na Zmluvu č. 1 - 6.237,50 €, na Zmluvu č. 2 - 5.214,88 €) pričom vzhľadom na bezúročnosť úveru mala zaplatiť len 7.800 €. V dôsledku plnenia nad rámec istín poskytnutých úverov bez právneho dôvodu na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 3.652,38 €, avšak žalobkyňa si žalobou uplatnila len bezdôvodné obohatenie vo výške 3.652,18 €, preto odvolací súd v zmysle zásady ne ultra petitum ( ) priznal žalobkyni nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške.

30. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

31. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. Keďže sa súd prvej inštancie po prijatí záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej vznesenou námietkou premlčania nezaoberal, premlčanie žalobou uplatneného nároku posúdil odvolací súd. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia ako aj právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v aktuálnom uznesení sp. zn. zo dňa 28.9.2021, podľa ktorého pri posudzovaní premlčania nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je potrebné vychádzať zo skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia, nie len predpokladanej, odvolací súd prijal záver, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalobkyňa v odvolaní, ale už aj v žalobe tvrdila, že je laikom bez právneho vzdelania a o skutočnosti, že by poskytnuté úvery mohli byť bezúročné a bez poplatkov, a teda že na strane žalovanej mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, sa dozvedela z odpovede Ministerstva spravodlivosti odboru ochrany spotrebiteľa zo dňa 7.6.2017, ktorému adresovala žiadosť o posúdenie dotknutých zmlúv. Žalobu následne podala dňa 30.8.2017, teda v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby.

33. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ostatné námietky žalobkyne ohľadom absencie písomnej formy zmlúv a niektorých zákonných náležitostí považoval za nedôvodné a neopodstatnené. Namietané

náležitosti predmetné zmluvy obsahujú a taktiež je nutné konštatovať, že boli riadne uzavreté v písomnej forme. S namietanými skutočnosťami sa vysporiadal tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vo svojich skorších rozhodnutiach v tejto veci.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd musí konštatovať, že neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie, preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu avšak žiadne preukázateľne vynaložené trovy odvolacieho konania jej nevznikli, preto odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).