Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-56-2016.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, C. P. O., o zaplatenie 100,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s 5,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 26.08.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 100 eur s 5,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 148,42 eur od 26.08.2013 do zaplatenia, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 100 eur od 19.02.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške 48,42 eur, poplatku za upomienky vo výške 4 eurá a trov konania čo odôvodnil tým, že dňa 19.02.2013 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere č. 401300374 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť s poplatkom 68 eur v 6- tich mesačných splátkach po 28 eur, počnúc dňom 25.03.2013. Žalovaná si neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím stratila výhodu splátok, vzhľadom načo bola vyzvaná na úhradu celého dlhu a dlh sa stal splatným ku dňu 26.08.2013.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalobca na základe výzvy súdu v doplnenom žalobnom návrhu uviedol, že zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou v intenciách zákona č. 129/2010 Z.z. a preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje základné náležitosti vyžadované Obchodným zákonníkom pri nepomenovanej zmluve. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka sa strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, pričom sa v rámci doplnenia žalobného návrhu odvolával aj na rozhodovaciu súdnu prax. K poplatku za poskytnutie úveru vo výške 48,42 eur uviedol, že ten nie je neprimerane vysoký, nakoľko žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne oproti bankám a poplatok v čase uzatvorenia zmluvy žalovanej vyhovoval, nakoľko nič nenamietala. Výška poplatku je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená pričom aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch počíta s existenciou 1% poplatku za spracovanie zmluvy a na podanom žalobnom návrhu zotrval.
4. Súd v spore pojednával v neprítomnosti strán sporu v súlade s ustanovením § 180 CSP a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami, výpisom z Obchodného registra žalobcu, doplnením žaloby a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 19.02.2013 Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky žalobcu. Žalobca sa v zmluve zaviazal žalovanej poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 100 eur, ktoré sa mu žalovaná zaviazala vrátiť do 25.08.2013 spolu s úrokom 39,15 % ročne, t.j. 19,58 eur a poplatkom za spracovanie úveru vo výške 48,42 eur, t.j. zaplatiť celom 168 eur. V zmluve bola uvedené ročná úroková sadzba 39,15% a priemerná výška RPMN 36,73% a RPMN úveru 182,24 %. Zo zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 1 mesačnej splátke vo výške 168 eur do 25.08.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok nesplnila, čím stratila výhodu splátok a preto, jej bolo oznámené, že je splatný celý dlh avšak žalobca súdu nepreukázal, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, ani kedy ju upozornil na jej omeškanie.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
8. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
9. Úverová zmluva je typickým obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, preto pre jej základné obsahové náležitosti platí právna úprava vyjadrená v citovaných zákonných ustanoveniach.
10. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 19.02.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Zmluva o úvere, z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku, bola dňa 19.02.2013 uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sro, vložka číslo 2636/B s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov, a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení vystupovala ako dodávateľ, v zmysle definície § 52 Občianskeho zákonníka a žalovanou, nekonajúcou pri uzatváraní tejto zmluvy a jej plnení v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorá tak bola v postavení spotrebiteľa. Zmluva medzi nimi uzavretá je preto zmluvou spotrebiteľskou a úver, na základe nej poskytnutý je v skutočnosti spotrebiteľským úverom. Zmluvu a jej podmienky, za ktorých bol úver poskytnutý, je treba posudzovať aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení od 01.03.2012 do 30.09.2013, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
15. Z obsahu spisu mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah, titulom úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej zatváraní žalobca konal a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa popri ostatných právnych predpisoch zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky za odplatu (úroková sadzba je 39,15 % ročne), ktorá viac ako štvornásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch (9,44 % ročne). Dohoda o výške úroku musí byť v súlade s dobrými mravmi t.j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. 11. 2005 sp. zn. 32 Odo 1022/2004). Porovnaním predmetnej dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných prípadoch, s ohľadom na výšku úveru (100 eur) a jeho splatnosť (do 6 mesiacov) dospel súd k záveru, že dojednaný úroku, ktorý viac ako štvornásobne prekračuje úrokovú mieru pri obdobných úveroch, nie je akceptovateľný a je v rozpore s dobými mravmi a preto neplatný podľa § 39 OZ (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 9.11.2010 sp. zn. 17Co/313/2010-99). Pretože dôvod neplatnosti sa týka podstatnej náležitosti úverovej zmluvy, ktorú preto nemožno oddeliť od ostatného obsahu je neplatná celá zmluva (§ 41 OZ) a teda aj dojednania o poplatkoch, ktorých zaplatenie žalobca v spore od žalovanej požaduje, pričom však ani ich platné dojednania a v prípade poplatkov za upomienky ani vznik nároku žalobca súdu nepreukázal.
16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Z uvedeného dôvodu by potom bezdôvodným poskytnutím sumy finančných prostriedkov prišlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť 100 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol a to aj s uplatnenými úrokmi z omeškania.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Pretože žalovaná si nesplnila svoju povinnosť riadne a včas a dostala sa do omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia, ktoré je rovnako peňažným dlhom, je zo zákona povinná zaplatiť z dlžnej sumy 100 eur aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5,5 % ročne v súlade so žalobným návrhom ako aj jeho doplnením, a to od 26.08.2013, kedy už bola žalovaná s vrátením bezdôvodného obohatenia v omeškaní do zaplatenia.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže každá zo strán mala len čiastočný, približne rovnaký úspech v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).