Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/184/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Bratislava, Na Vršku 12 p r o t i žalovanému: C. C., L.. X.XX.XXXX, J. Y. XXX, o zaplatenie 1.275 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 480 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 18.4.2016 do zaplatenia to všetko v mesačných splátkach po 50 Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.12.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.275 Eur, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.10.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.4.2015, ktorou žalovanému poskytol bezhotovostný úver vo výške 1.000 Eur za celkový úrok 20% z poskytnutej úverovej sumy t.j. 200 Eur. Žalovanému účtoval aj servisný poplatok vo výške 9% z úverovej sumy t.j. 90 Eur. Celkovo žalovaný mu mal zaplatiť 1290 Eur v 13 mesačných splátkach a doposiaľ zaplatil len 15 Eur. Žalobca preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po predchádzajúcej predžalobnej upomienke úver predčasne zosplatnil ku dňu 23.10.2015 listom zo dňa 24.10.2015.

2. Žalovaný uznal, že má voči žalobcovi dlh, ale v nie žalovanej sume. K výške svojho dlhu sa však vyjadriť nevedel. Predložil kartu splátok, ktorej nerozumel a v ktorej na jednej strane bola uvedená uhradená splátka 15 Eur a na druhej strane 2 splátky 175 a 165 Eur a navyše založil do spisu potvrdenie o úhrade ďalšej sumy 165 Eur dňa 10.8.2015. Prehlásil však, že úver mu bol vyplatený v hotovosti a nepamätal si, že by uzatváral aj nejakú ďalšiu zmluvu, ktorá by sa týkala osobného výberu splátok. O spoločnosti Finway SK s.r.o. počul prvýkrát na pojednávaní. Považoval pritom za nelogické, že by mal zaplatiť za takúto službu. Poukázal tiež na svoje sociálne pomery a nízky príjem. Doložil potvrdenie od zamestnávateľa MTD s.r.o. za rok 2016 o daňovom základe 4.263 Eur. Jeho mesačný príjem činí 430 Eur. Manželka pritom je nezamestnaná a bez príjmu. Za vodu a elektrinu platia 120 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť majú k synovi O., ktorý navštevuje 7.ročník základnej školy. Žalovaný je vlastníkom starého rodinného domu, ktorý zdedil po rodičoch. Iný majetok nevlastní. Žiadal preto o povolenie mesačných splátok po 50 Eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne E. D., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.4.2015, predžalobnou upomienkou zo dňa 19.9.2015, oznámením o zosplatnením záväzku zo dňa 24.10.2015, poštovými podacími hárkami, klientskou kartou, správou spoločnosti Finway SK s.r.o., zmluvou o poskytovaní cloud computing služieb zo dňa 28.5.2014 a zistil tento skutkový stav:

4. Strany uzavreli dňa 2.4.2015 pod č. K520150601 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanému bezúčelový bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur za celkový úrok vo výške 20% z istiny a servisný poplatok 9% z istiny. Úrok bol vyčíslený na 200 Eur, servisný poplatok na 90 Eur, takže žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovo 1.290 Eur a to v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mu poukáže po 5 Eur a v ďalších desiatich mesačných splátkach po 127,50 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve je uvedená aj odplata v zmysle nariadenia vlády č. 141/14 Z.z. 26,77% z istiny za rok, RPMN 50,22% a priemerné RPMN 34,42%.

5. V časti III. bode 1 zmluvy bola dohodnutá možnosť veriteľa predčasne úver zosplatniť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. 6. V tejto časti zmluvy je tiež uvedený vzorec pre výpočet RPMN a vysvetlené sú aj jeho symboly, teda predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

7. V bode 2 III. časti zmluvy je uvedený konečný termín splatnosti úveru 380-ty deň po uzavretí zmluvy.

8. Záver zmluvy je označený ako žiadosť o prevod finančných prostriedkov a obsahuje žiadosť žalovaného o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov poskytnutých na základe predmetnej úverovej zmluvy vo výške 1.000 Eur na účet číslo SK 1965000000000020541023. O čie číslo účtu ide nevedel uviesť žalovaný, ani právny zástupca žalobcu na pojednávaní a ani svedkyňa E. D., ktorá vykonáva činnosť pre žalobcu ako finančná agentka.

9. Žalovaný predložil súdu tzv. knihu splátok, ktorú mu odovzdala E. D., ktorá v mene žalobcu s ním uzatvorila túto úverovú zmluvu a do ktorej aj značila jednotlivé uhradené splátky. Na úvodnej strane knihy splátok okrem identifikačných údajov žalovaného a E. D. je uvedené aj číslo predmetnej úverovej zmluvy. Vo vnútornej časti knihy splátok na ľavej strane je označená spoločnosť Finway SK s.r.o., výber a doručenie finančných prostriedkov - 10 Eur, splátka - 165 Eur, počet splátok - 3, suma celkovo - 505 Eur. Nasledujú dve splátky podpísané Vierou Slávičkovou a to dňa 2.4.2015 suma 175 Eur a 11.6.2015 suma 165 Eur.

10. Na pravej strane knihy splátok je označený veriteľ - žalobca, počet splátok - 13, prvé splátky - 5 Eur, štvrtá až trinásta splátka - 127,50 Eur, úrok - 200 Eur, servisný poplatok - 90 Eur a celkom splatná suma

- 1.290 Eur. V tejto časti je zapísaná len jedna splátka z 2.4.2015 vo výške 15 Eur.

11. Žalovaný doložil aj potvrdenie zo dňa 10.8.2015 vypísané E. D. o prevzatí hotovosti sumy 165 Eur ako splátky a to na tlačive žalobcu.

12. Žalovaný teda celkovo zaplatil z predmetného úverového vzťahu 520 Eur, podľa žalobcu priamo jemu uhradil len 15 Eur.

13. Pred uzavretím zmluvy o úvere žalobca vypísal so žalovaným klientsku kartu, z ktorej vyplýva, že zisťoval jeho príjmy a výdavky.

14. Na návrh žalovaného bola vypočutá ako svedkyňa E. D., ktorá potvrdila, že ako viazaný finančný agent uzatvára v mene žalobcu úverové zmluvy a tak tomu bolo aj v prípade žalovaného. Prehlásila, že žalovanému osobne vyplácala úver 1.000 Eur v hotovosti. Uviedla, že mala uzatvorenú mandátnu zmluvu aj so spoločnosťou Finway SK s.r.o. a v mene tejto spoločnosti uzatvorila so žalovaným aj ďalšiu zmluvu, ktorá sa týkala len vyplatenia úveru v hotovosti žalovanému, ale nie nejakého vyberania splátok. Svedkyňa uviedla, že za výplatu úveru v hotovosti bol dohodnutý určitý poplatok (na jeho výšku si nepamätala) a ten bol rozvrhnutý do jednotlivých splátok z úveru. Svedkyňa prehlásila aj to, že ona chodí osobne vyberať splátky z každej úverovej zmluvy žalobcu bez toho, aby k úverovej zmluve bola uzavretá aj nejaká ďalšia zmluva. Je len na klientovi aký typ splácania si zvolí. Prehlásila aj to, že

žalovaný nemusel uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou Finway SK s.r.o. ak by chcel úver bezhotovostne. Ak však chcel úver v hotovosti, potom musel uzatvoriť spomínanú zmluvu. Svedkyňa si nepamätala čo konkrétne povedala žalovanému v súvislosti so zmluvou so spoločnosťou Finway SK s.r.o.. Uviedla však, že všetkým klientom, ktorí chcú úver v hotovosti oznamuje, že musia podpísať spomínanú ďalšiu zmluvu so spoločnosťou Finway Sk s.r.o. za to, že dostanú úver v hotovosti a to za určitý poplatok, ktorý sa rozpočíta do splátok. Svedkyňa napokon uviedla, že na účet žalobcu poslala len 15 Eur a na účet spoločnosti Finway SK s.r.o. ostatné splátky - 2 x 165 Eur a 175 Eur, teda vrátane platby na potvrdenke žalobcu, hoci potvrdila, že žalovaný jej nepovedal, že uhrádza splátku pre spoločnosť Finway SK s.r.o. (napokon ani nemohol, keďže ako uviedol žalovaný, vôbec nevedel o tejto spoločnosti).

15. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť spornú zmluvu, ktorá má byť uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Finway SK s.r.o. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu ešte pred prvým pojednávaním uviedol, že žalobca žiadnu zmluvu o poskytovaní domáceho servisu neuzatvoril. Až v priebehu ďalšieho konania súd zistil, že malo ísť o zmluvu uzavretú s inou spoločnosťou, čo však nepochybne muselo byť právnemu zástupcovi žalobcu známe a napriek tomu súdu neposkytol úplné informácie, čo len utvrdzuje súd pri jeho hodnotení postupu žalobcu v súvislosti s poskytovaní spotrebiteľských úverov. Právny zástupca žalobcu odkázal súd na vyžiadanie spornej zmluvy od žalovaného, hoci ten ju k dispozícii nemá a spoločnosť Finway SK ju doposiaľ súdu napriek výzve nepredložila. Predložila len zmluvu uzavretú so žalobcom z 28.5.2014 o poskytovaní cloud computing služieb, ktorej predmetom bol prenájom serveru.

16. Zo spisu tohto súdu 15C/120/2016, ktorý sa týka obdobného sporu žalobcu s iným žalovaným súd zistil, že účet uvedený v úverovej zmluve o prevode sumy 1.000 Eur patrí spoločnosti Finway SK s.r.o.

17. Žalobca listom zo 19.10.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok 255 Eur do 5 dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade po uplynutí 15dňovej lehoty si uplatní právo podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Tento list poslal žalovanému poštou 21.9.2015, ako to vyplýva z poštového podacieho hárku.

18. Listom zo dňa 24.10.2015 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 23.10.2015 a svoju pohľadávku vyčíslil na 1.275 Eur. Aj tento list poslal poštou a to dňa 26.10.2015, čo opäť preukázal poštovým podacím hárkom.

19. Právny vzťah medzi stranami súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.4.2015 do 29.9.2015).

20. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 22. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

25. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. i/ je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.

26. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 2 písm. j/ citovaného zákona, podľa ktorého úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a/ až l/, s/, z/ a a/ e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. V danom prípade žalobca v zmluve neuviedol ročnú úrokovú sadzbu, ale celkový úrok z istiny za 13 mesiacov, čo nemožno považovať za úrokovú sadzbu požadovanú zákonom v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.

29. Zmluva uzavretá stranami neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Tá je uvedená v zmluve ako 380-ty deň po uzavretí zmluvy, čo je nepostačujúce. Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento termín výpočtom 380-teho dňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co/101/13 alebo Krajského súdu Prešov 19Co/211/13).

30. Súd mal za preukázané aj to, že úver bol žalovanému poskytnutý v hotovosti, hoci podľa platnej právnej úpravy to už pri spotrebiteľských úveroch bolo vylúčené. To, že úver bol skutočne vyplatený v hotovosti žalovanému, potvrdila svedkyňa D., ktorá osobne žalovanému peniaze vyplácala a vyplýva to aj z výpovede žalovaného. Všetky tieto pochybenia žalobcu vedú k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo znamená, že žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 1.000 Eur.

31. Súd sa následne musel zaoberať úhradami žalovaného, konkrétne, či je potrebné za čiastočné splnenie jeho dlhu voči žalobcovi považovať len sumu 15 Eur, ako to tvrdí žalobca, alebo sumu 520 Eur, teda vrátane úhrad spoločnosti Finway SK s.r.o. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, ale tiež § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

32. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

35. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak a/ je v rozpore so požiadavkami odbornej starostlivosti, b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

36. Podľa § 2 písm. r/ citovaného zákona podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značne obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil.

37. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.).

38. Je pravdepodobné, že žalovaný podpísal okrem úverovej zmluvy aj nejakú ďalšiu zmluvu so spoločnosťou Finway SK s.r.o., ktorú sa však súdu nepodarilo zabezpečiť pre zjavný nezáujem zo strany žalobcu, ale aj jeho obchodného partnera spoločnosti Finway SK s.r.o. Žalovaný ju k dispozícii nemá a aj keď o jej existencii svedčí do určitej miery kniha splátok, ale predovšetkým výpoveď svedkyne D., súd nemal možnosť preveriť, či skutočne táto zmluva existuje a čo je jej obsahom. Žalovaný totiž o jej existencii nemá vedomosť. Napokon aj zmluva, ktorú predložila spoločnosť Finway SK s.r.o., ktorú uzavrela so žalobcom, nenasvedčuje nejakej spolupráci v súvislosti s poskytnutými úvermi, ale týka sa prenájmu serveru. Súd vníma postup žalobcu v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru a nejakom splácaní spoločnosti Finway SK s.r.o. za nekalú obchodnú praktiku a obchádzanie zákona. Nasvedčuje tomu vyvolanie zdania o bezhotovostnom poskytnutí spotrebiteľského úveru na konkrétne číslo účtu, ktoré je uvedené v samotnej úverovej zmluve, ktoré však nevedela identifikovať ani samotná finančná agentka žalobcu. Súd však zistil, že išlo o účet spoločnosti Finway SK s.r.o. Svedkyňa D. prehlásila, že zmluva so spoločnosťou Finway SK s.r.o. sa mala týkať len výplaty úveru v hotovosti a nie osobného inkasovania splátok. Bolo by nehoráznosťou, ak by za poskytnutie úveru v hotovosti (čo je navyše v rozpore so zákonom) mal žalovaný zaplatiť 505 Eur ako to vyplýva z knihy splátok. Je zjavné, že samotná finančná agentka žalobcu nepochopila spornú zmluvu so spoločnosťou Finway SK s.r.o., keďže informovala klientov o tom, že príslušný poplatok sa rozpočíta do úverových splátok, na druhej strane to znamená, že klienti sa potom domnievali, že poplatok z tejto spornej zmluvy sa započítava do splátok úveru.

39. Pokiaľ by aj bola pravda, že žalovaný uzatvoril aj zmluvu so spoločnosťou Finway SK s.r.o. išlo by o absolútne neplatnú zmluvu. Žalovaný zjavne o nej nevedel a ako uviedol na pojednávaní, považoval za nelogické aby mal platiť za osobné inkasovanie splátok a o to viac za to, že mu bol poskytnutý úver 1.000 Eur v hotovosti, za čo by mal zaplatiť viac ako 50% úveru.

40. V tejto súvislosti si možno osvojiť závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012, ktorý poukázal na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem iného sloboda a vážnosť vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Osoba ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre určitý právny úkon má byť uzrozumená s podstatou tohto právneho úkonu a jeho dôsledkami.

41. V danom prípade žalobca nepreukázal riadne splnenie jeho informačnej povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi. Je nepochybne v rozpore s čestnou obchodnou praxou enormne predražiť úver službou, ktorá spočíva či už len vo vyplatení úveru v hotovosti alebo aj v osobnom inkasovaní splátok, čo však poprela svedkyňa E. D..

42. Pri závere o absolútnej neplatnosti spornej dohody so spoločnosťou Finway Sk s.r.o. a po zohľadnení skutočností, svedčiacich o nekalej obchodnej praktike žalobcu súvisiacej s touto dohodou, súd považoval za správne započítať do pohľadávky žalobcu (1.000 Eur) všetky úhrady žalovaného, teda aj tie, ktoré mali byť poukázané spoločnosti Finway SK s.r.o., teda celkovo vo výške 520 Eur. Opäť súd pripomína, že z výpovede finančnej agentky vyplynulo, že žalovaný bol informovaný o tom, že spomínané platby sa započítavajú do úverových splátok. Žalovaný teda v dobrej viere uhradil dve splátky po 175 Eur a jednu vo výške 165 Eur s tým, že ide o splátky úveru žalobcovi a nesporne to bolo aj pri tretej splátke z 10.8.2015, o ktorej dokonca dostal potvrdenie o prevzatí hotovosti zo spoločnosti Telervis plus. Dlh žalovaného preto predstavuje 480 Eur (1000 - 520).

43. Súd sa následne zaoberal tým, kedy došlo k omeškaniu žalovaného so splnením jeho dlhu a to v celosti, keďže predmetom žaloby boli úroky z omeškania nie z omeškaných splátok, ale z celej žalovanej istiny. Žalobca pritom vychádzal zo záveru, že došlo k predčasnej splatnosti úveru dňa 23.10.2015. Súd však s týmto názorom nesúhlasí.

44. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

45. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

46. Žalobca úver zosplatnil na základe dohody strán v zmluve. Jednou zo zákonných podmienok predčasného zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je to, že žalovaný je v omeškaní s úhradou troch splátok. Prvá splátka vo výške 5 Eur bola splatná 12.4.2015, ďalšie dve splátky po 5 Eur boli splatné 30.5.2015 a 30.6.2015. Nasledujúce tri splátky boli splatné 30.7., 30.8. a 30.9.2015 po 127,50 Eur. Ku dňu zosplatnenia úveru mal žalovaný podľa úverovej zmluvy zaplatiť 397,5 Eur, za uvedené obdobie však zaplatil 520 Eur, preto v žiadnom omeškaní ku dňu 23.10.2015 nebol. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pre rozpor zo zákonom (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

47. Žalovaný sa teda dostal do omeškania až nasledujúci deň po prirodzenej splatnosti úveru, ktorá podľa zmluvy nastala 380-ty kalendárny deň po uzavretí zmluvy t.j. 17.4.2016. Súd preto žalobcovi priznal úroky z omeškania až od 18.4.2016 a keďže žalobca žiadal ich priznať už od 24.10.2015, aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

48. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Súd v danom prípade zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného, ktorý dosahuje len minimálny príjem a má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu. Preto v záujme toho, aby nedošlo k ohrozeniu živobytia jeho rodiny, súd mu povolil mesačné splátky s použitím § 232 ods. 3, 4 tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Úspešnejší v spore bol žalovaný a preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol, žalovaný sa svojho nároku na náhradu trov konania vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.