Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Plynroz a.s. Sobrance, so sídlom Kúpeľská 66, Sobrance, IČO: 00 594 482, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanému: Obec Poruba pod Vihorlatom, Poruba pod Vihorlatom 172, IČO: 00 325 651, zastúpenému Advokátska kancelária Vaľo & partners s.r.o., Konštantínova 3, Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 5.312,44 eur (160.042,59 Sk) s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 32.839,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 1Cb/2/2009-399 zo dňa 23.11.2015 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.312,44 eur s 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 8.11.2007 do 31.12.2008, s 12,50 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2009 do 30.6.2011, s 11,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2011 do 31.12.2011, s 11 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2012 do 31.12.2012, s 10,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2013 do 30.6.2013, s 10,50 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2013 do 31.12.2013, s 10,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2014 do 30.6.2014, s 10,15 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2014 do 31.12.2014, s 10,05 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2015 do 30.6.2015 a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania vo výške, ktorá zodpovedá v % súčtu čísla 10 a výške základnej úrokovej sadzby ECB splatnej prvý kalendárny deň kalendárneho polroka a to maximálne vo výške 14,25% ročne do zaplatenia a vo výroku o zastavení konania o vzájomnom návrhu žalovaného v časti o zaplatenie 8.602,13 eur, vo výroku ktorým súd vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 24.237,24 eur zamietol a vo výroku o trovách konania.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.312,44 eur s 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 8.11.2007 do 31.12.2008, s 12,50 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2009 do 30.6.2011, s 11,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2011 do 31.12.2011, s 11 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2012 do 31.12.2012, s 10,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2013 do 30.6.2013, s 10,50 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2013 do 31.12.2013, s 10,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2014 do 30.6.2014, s 10,15 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2014 do 31.12.2014, s 10,05 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2015 do 30.6.2015 a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania vo výške, ktorá zodpovedá v % súčtu čísla 10 a výške základnej úrokovej sadzby ECB splatnej prvý kalendárny deň kalendárneho polroka a to maximálne vo výške 14,25% ročne do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v časti o zaplatenie 8.602,13 eur zastavil a vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 24.237,24 eur zamietol. Zároveň uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 7.169,70 eur, pozostávajúce z trov uhradeného súdneho poplatku za návrh vo výške 318,66 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.851,04 eur, tie na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému náhradu trov konania podľa § 147 ods. 1 O. s. p. nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou dňa 17.10.2008 domáhal zaplatenia 5.312,44 eur (160.042,59 Sk) s príslušenstvom, titulom úhrady ceny stavebných prác na stavbe „Multifunkčné športové ihrisko„ ktorá bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. 736/2007 na sumu (160.042,59 Sk) 5.312,44 eur so splatnosťou dňa 7.11.2007. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že na základe Zmluvy o dielo uzavretej 25.11.2004 medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, ktorý uspel v užšej súťaži podprahovej metódy verejného obstarávania s vyššou cenou, sa po podpise zmluvy začali stavebné práce (terénne úpravy a osadenie stĺpov na oplotenie) a 16.12.2004 bola žalobcovi uhradená faktúra č. 809/2004 vo výške 264.994,70 Sk s DPH s tým, že na základe súpisu vykonaných prác a dodávok boli v skutočnosti prevedené práce za 143.272,10 Sk s DPH a zostatok vo výške 121.722,60 Sk prešiel na vykonanie prác v roku 2005, tieto však žalobca v danom roku nevykonal. V stavebných prácach začal až v letnom období roku 2006 a dňa 24.7.2006 bola zo strany žalobcu predložená faktúra č. 508/2006 vo výške 205.693,50 Sk s DPH, ktorú žalovaný vrátil z dôvodu, že neboli dodržané platobné podmienky podľa článku V. Zmluvy o dielo. Od doručenia faktúry č. 508/2006 neboli zo strany žalobcu vykonané žiadne stavebné práce a dňa 26.10.2007 bola žalovanému zaslaná faktúra č. 736/2007 na sumu 160.042,59 Sk s DPH. Žalovaný s uplatneným nárokom nesúhlasil aj z dôvodu, že nebola dodržaná Zmluva o dielo v článku III. Čas plnenia.

3. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalovaného vo veci - vzájomný návrh (7.5.2010), ktorým žiadal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na zaplatenie 39.136,03 eur, čo odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že sa žalobca dostal do omeškania s ukončením diela, vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z hodnoty zmluvného objemu prác za každý deň omeškania v zmysle článku VI. ods. 1 Zmluvy o dielo. Zmluvnú pokutu vyčíslil zo sumy 49.595,42 eur, t.j. 24,79 eur denne za obdobie od 1.6.2005 do 30.4.2010, t.j. 1 793 dní, vo výške 44.448,47 eur. Túto zmluvnú pokutu započítal na uplatnený nárok žalobcu (44.448,47 eur - 5.312,44 eur, t.j. 39.136,03 eur). Žalovaný upresnil tento vzájomný návrh podaním zo dňa 8.3.2011 tak, že žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na zaplatenie 32.839,37 eur a zmluvnú pokutu, ktorú žiadal v pôvodnom návrhu upravil na sumu 38.151,81 eur, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 49.595,42 eur, t.j. 24,79 eur a to za obdobie od 1.6.2005 do 17.9.2009, t.j. 1 539 dní. Túto zmluvnú pokutu započítal na uplatnený nárok žalobcu (38.151,81 eur - 5.312,44 eur, t.j. 32.839,37 eur).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že už skorším rozsudkom zo dňa 9.2.2012 vo veci rozhodol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.312,44 eur so 14,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.312,44 eur od 8.11.2007 do zaplatenia, konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v časti o zaplatenie 6.296,66 eur zastavil a vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 32.839,37 eur zamietol, keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný. Súd prvej inštancie poukázal na dôvody tohto rozhodnutia z ktorých vyplýva, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného na základe Zmluvy o dielo práce na diele „Multifunkčné športové ihrisko“ v sume 425.037,29 Sk, čo potvrdzuje aj vyhotovený súpis vykonaných prác z 24.7.2007 podpísaný stavebným dozorom žalovaného S. ako aj jeho svedecká výpoveď a že žalovaný zaplatil žalobcovi za vykonané práce iba sumu 264.994,70 Sk. Keďže zvyšnú časť ceny vo výške 5.312,44 eur nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením svojho dlhu. Súd mal za nesporné, že uplatňovaný nárok žalobcu v konaní žalovaný aj uznal, a to podaním vzájomného návrhu na započítanie žalovaného nároku žalobcu voči uplatňovanej zmluvnej pokute, pričom námietka žalovaného v tom, že faktúra č. 809/2004 bola iba fiktívna a suma, na ktorú bola faktúra vystavená, nezodpovedala aj skutočne vykonaným prácam, nebola v konaní preukázaná a v nadväznosti na to poukázal na čl. V. bod 7. Zmluvy, v zmysle ktorej sa zhotoviteľ (žalobca) zaviazal, že bude fakturovať iba skutočne prevedené práce podľa rozpočtu, ktoré obstarávateľ - žalovaný uhradí. Poukázal aj na to, že z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom tvrdenú skutočnosť, že fakturované práce neboli vykonané, že svedkovia (Jaroslav S., E. S., B. B.) v konaní potvrdili, že termín ukončenia diela, t.j. do 30.5.2006 nebol dodržaný z dôvodu na strane žalovaného, pretože ten nemal dostatok finančných prostriedkov a tiež preto, že sa obecné zastupiteľstvo nevedelo dohodnúť, aký povrch bude realizovaný na ihrisku. Skutočnosť, že zo strany obecného zastupiteľstva došlo k určitým polemikám o povrchu na multifunkčnom ihrisku potvrdil vo svojej výpovedi aj starosta obce a vyplýva to aj zo podania žalovaného zo dňa 26.6.2006, podľa ktorého malo dôjsť k prepracovaniu projektovej dokumentácie a následne k podpísaniu dodatku k Zmluve o dielo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skoršieho rozhodnutia tiež vyplýva, že súd uzavrel, že žalovaný tak konal v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka, keď súd uviedol, že žalobca nebol vyzvaný na pokračovanie v prácach súvisiacich s dokončením diela ani neinformoval žalobcu, že prebieha nové výberové konanie, na základe ktorého napriek existujúcej Zmluvy o dielo so žalobcom, žalovaný vybral iného dodávateľa na dokončenie diela bez zákonného ukončenia trvajúceho zmluvného vzťahu. Žalovaný tak svojim konaním zmaril žalobcovi možnosť dielo vykonať a dokončiť. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že súd neuznal argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca sa mal domáhať možnosti pokračovať v realizácii diela (vrátane uplatnenia tohto nároku na súde). Pokiaľ žalovaný ako investor pozastavil výkon prác na zhotovení diela z dôvodu neobjasneného finančného krytia ceny diela a nejasnosti o druhu povrchu, uviedol súd, že je možné konštatovať, že žalobca ako zhotoviteľ nepochybil, ak nepokračoval vo výkone prác predtým, ako ho na to žalovaný vyzval.

5. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie odvolacieho súdu (vrátane jeho dôvodov) zo dňa 26.3.2014, č.k. 3Cob/91/2012-315, ktorým rozsudok v dôsledku podaného odvolania žalovaným v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie (okrem výroku, ktorým súd konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v časti 6.296,66 eur zastavil), keď vychádzajúc z vykonaného dokazovania odvolací súd okrem iného konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 25.11.2004 došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vytvorenie diela „Multifunkčného športového ihriska“ v obci Poruba pod Vihorlatom, že objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu za vykonanie diela v sume 1.494.111,80 Sk (čl. IV. bod 3 zmluvy) a že zhotoviteľ zhotoví dielo v dohodnutom čase s termínom ukončenia diela do 30.5.2005 (čl. III. bod 1 písm.b/ zmluvy), že fakturácia mala byť realizovaná jedenkrát mesačne podľa skutočne vykonaných prác (čl. V. bod 1 zmluvy) a že objednávateľ sa zaviazal uhrádzať vyčíslené platby zhotoviteľovi po skončení a prevzatí prác, na základe predložených a stavebným dozorom odsúhlasených faktúr (čl. V. bod 3 zmluvy), že rovnako nesporné medzi účastníkmi bolo, že zhotoviteľ bude fakturovať iba skutočne prevedené práce a že objednávateľ poveruje výkonom funkcie stavebného dozoru Ing. R. E. (čl. V. bod 7 zmluvy a čl. XI. bod 7 zmluvy), že po podpise zmluvy v roku 2004 vykonal žalobca v prospech žalovaného práce, ktorých hodnota bola vyúčtovaná faktúrou č. 809/2004 na sumu 264.994,70 Sk, ktorú žalovaný v plnej výške uhradil dňa 16.12.2004 a následne boli práce fakturované až v roku 2006 a to faktúrou č. 113/2006 na sumu 149.639,50 Sk so splatnosťou dňa 30.3.2006, ktorá však bola dobropisom vystaveným dňa 20.7.2006 stornovaná, vrátane následne vystavenej faktúry č. 508/2006 na sumu 205.693,50 Sk a to pre neodsúhlasenie, resp. nepodpísanie súpisu vykonaných prác stavebným dozorom. Za nesporné odvolací súd považoval aj to, že následne žalobca zabezpečil stavebný dozor za účelom vykonania odúčtovania vykonaných prác, na základe čoho bol stavebným dozorom žalovaného Ing. R. E. odsúhlasený rozsah vykonaných prác na sumu 425.037,29 Sk, na čo žalobca rozdiel medzi celkovou hodnotou vykonaných prác (425.037,29 Sk) a uhradenou sumou (264.994,70 Sk) vyúčtoval samostatnou faktúrou zvyšok ceny, a to faktúrou č. 736/2007 na sumu 160.042,59 Sk, ktorá bola aj predmetom konania. Ďalšie práce zo strany žalobcu už realizované neboli, zo strany zhotoviteľa ani objednávateľa k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a za nespornú považoval odvolací súd aj tú skutočnosť, že celá stavba bola dokončená svojpomocne zo strany obce, ako aj za účasti iného dodávateľa, ktorý bol zabezpečený prostredníctvom ďalšieho verejného obstarávania v roku 2009. Vychádzajúc z obsahu spisu konštatoval aj odvolací súd, že v konečnom dôsledku žalovaný učinil v priebehu konania za nespornú žalobcom uplatnenú pohľadávku, keď procesným úkonom - započítaním, ním uplatnenú a vyúčtovanú zmluvnú pokutu (podľa čl. VI. ods. 1) započítal do výšky žalobcom uplatneného nároku, čo žalovaný potvrdil. Uvedeným započítaním teda žalovaný prejavil vôľu plniť záväzok žalobcu, čo možno považovať za uznanie dlhu, keďže z prejavu žalovaného je zrejmé, že veriteľovi poskytuje plnenie. Aj keď započítanie je zaradené medzi spôsoby zániku záväzku inak, než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, pretože veriteľov nárok sa uspokojí. Započítanie teda splnenie nahradzuje, je vlastne zaplatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním - odpočtom. Navyše na základe skutočne vykonaných prác bol zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela vyhotovený súpis vykonaných prác zo dňa 24.9.2007, ktorý je podpísaný zo strany stavebného dozoru žalovaného ako objednávateľa, a to Ing. R. E.. Tieto skutočnosti teda boli v konaní preukázané (krycím listom čerpania zo dňa 24.7.2007, súpisom vykonaných prác zo dňa 24.9.2007) a takto odsúhlasená cena za skutočne vykonané práce v sume 425 037,29 Sk bola podpísaná oprávnenými osobami a to za zhotoviteľa poverenou osobou a zo strany stavebného dozoru objednávateľa S.. R. E.. Sporný medzi účastníkmi však naďalej zostal nárok žalovaného uplatnený titulom zmluvnej pokuty za oneskorené ukončenie diela žalobcom, označený ako „vzájomný návrh“, v ktorom žalovaný uplatnil pohľadávku vo výške 38.151,81 eur a to v rozsahu 5.312,44 eur na započítanie a v rozsahu 32.839,37 eur ako vzájomný návrh( čl. VI. Zmluvy o dielo), a preto odvolací súd, vzhľadom na dovtedy vykonané dokazovanie, na ktoré aj poukázal, dospel k záveru, že súd vo veci predčasne rozhodol.

6. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu vykonal a doplnil dokazovanie ( výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi), keď okrem iného z výpovede člena predstavenstva žalobcu Ing. S. S. zistil, že sa pravidelne zúčastňoval denných pracovných porád u žalobcu, že začiatkom roku 2005 boli na pokyn žalovaného pozastavené práce na diele, keďže tento uviedol, že na ďalšie pokračovanie v prácach chýba žalovanému finančné krytie, že práce boli pozastavené na základe osobných jednaní medzi starostom žalovaného (p. Q.) a výrobným riaditeľom žalobcu (B.), ktorý bol zároveň predsedom predstavenstva a toho času nebohým J. S.. Pri týchto jednaniach však prítomný nebol, pričom s ďalšími prácami sa začalo až v roku 2006. V tom čase však vznikol ďalší rozpor zo strany investora, keďže nebolo zrejmé, aký povrch má byť realizovaný na ihrisku. Súd prvej inštancie poukázal aj na výpoveď starostu žalovaného - J. Q., ktorý na uvedenom pojednávaní ozrejmil, že skutočným dôvodom pozastavenia prác zo strany žalobcu na diele bolo, že v priebehu roku 2004 neboli realizované stavebné práce v rozsahu ich fakturácie, ktorá bola žalovanému predložená koncom roku 2004. Potvrdil, že na jednom kontrolnom dni, resp. zázname o výsledkoch tohto kontrolného dňa je uvedené, že sa uvažuje o zmene projektovej dokumentácie, že sa jednalo o nejasnosti vo vzťahu k povrchovej úprave, kde rozmýšľali, či povrchová úprava bude vo forme umelého trávnika, tak ako to bolo naprojektované, resp. či nedôjde k zmene povrchovej úpravy, buď na asfalt alebo antuku, keďže bol to najlacnejší variant povrchovej úpravy. K tomu však nedošlo, antuka bola vylúčená z dôvodu navýšenia ďalších nákladov na údržbu a takisto bola vylúčená aj varianta asfaltovej úpravy.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný okrem toho, že na pojednávaní dňa 23.11.2015 predložil listiny (správu o hospodárení žalovaného a záverečný účet obce za rok 2005, kde za rok 2005 predstavuje prebytok vo výške 1.147.910,74 Sk, správu o hospodárení žalovaného a záverečný účet obce za rok 2006, kde za rok 2006 predstavuje schodok vo výške 241.629,42 Sk, výpis z uznesenia č. 69/2005 zo dňa 9.4.2005, kde žalovaný schválil záverečný účet obce za rok 2004 vo výške 988.000,00 Sk (účet T.: 837.000,00 Sk, rezervný fond: 151.000,00 Sk), výpis z uznesenia č. 107/2006 zo dňa 3.3.2006, kde žalovaný schválil záverečný účet obce za rok 2005 vo výške 1.224.086,80 Sk (účet SPP: 766.164,30 Sk, rezervný fond: 61.750,24 Sk, bežný účet: 396.172,26 Sk), výpis z uznesenia č. 4/2007 zo dňa 11.5.2007, kde žalovaný schválil záverečný účet obce za rok 2006 vo výške 933.587,64 Sk (rezervný a peňažný fond: 921.387,64 Sk, cestný fond: 12.200,00 Sk), plnenie rozpočtu na rok 2005, kde boli vyčlenené peňažné prostriedky na športové ihrisko 292.000,00 Sk, vynaložené 0 Sk a plnenie rozpočtu na rok 2006) a bola vypočutá svedkyňa E. Q., hlavný kontrolór, na uvedenom pojednávaní žalovaný ozrejmil, že si uplatňuje vzájomným návrhom nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcu s realizáciou diela za obdobie od 6.5.2006 do 4.8.2009 vo výške 24,79 eur denne, t.j. za počet dní 1 192. Vzhľadom k tomu žalovaný zmluvnú pokutu za obdobie od 1.6.2005 do 5.5.2006 a po 5.8.2009, respektíve nárok za toto obdobie v konaní neuplatňoval, resp. vzal návrh v tejto časti späť. Zároveň poukázal žalovaný aj na to, že je zrejmé, že žalobca nebol schopný realizovať povrchovú úpravu ihriska v súlade so zmluvou z dôvodov, ktoré žalovanému nie sú známe, a že v prípade Zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania, sa táto mohla meniť iba písomne, pričom žalobca žiaden dodatok k zmluve uzavrieť doposiaľ nežiadal.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že so späťvzatím vzájomného návrhu žalovaný vyslovil súhlas a poukázal zároveň na rozpočet žalovaného na rok 2005, z ktorého je zrejmé, že žalovaný mal vyčlenených na výstavbu ihriska iba sumu 292.000,00 Sk, teda žalovaný nepočítal ani s vyššími výdavkami na uvedené dielo, a teda ďalšie prostriedky na realizáciu diela nemal, keďže tie by museli byť schválené obecným zastupiteľstvom.

9. Súd prvej inštancie už ďalšie dôkazy nevykonal, pretože navrhnutými dôkazmi zo strany účastníkov by nedošlo k ozrejmeniu žiadnych (resp. ďalších) rozhodujúcich skutočností a ich vykonávanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže mal skutkový stav z doposiaľ vykonaných dôkazov za spoľahlivo zistený.

10. Po takto vykonanom a doplnenom dokazovaní, súd prvej inštancie citujúc ust. § 1, § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, § 272 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 365, § 370 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 a § 160 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom k právnym záverom odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že u žalobcu vznikol nárok na úhradu žalovanej sumy 5.312,44 eur z dôvodov uvedených v tomto rozsudku, súd skúmal podľa pokynov odvolacieho súdu dôvodnosť vzájomného návrhu žalovaného uplatneného titulom zmluvnej pokuty, v zmysle článku VI. Zmluvy o dielo, za omeškanie žalobcu s ukončením diela do termínu 30.5.2005.

11. Zdôraznil súd prvej inštancie, že žalovaný zobral na pojednávaní dňa 23.11.2015 svoj návrh v časti späť, keď na uplatnenej zmluvnej pokute za obdobie omeškania s ukončením diela od 1.6.2005 do 5.5.2006 a po 5.8.2009 netrval a v tejto časti navrhol konanie zastaviť, s čím žalobca vyslovil súhlas. Žalovaný tak zotrval na uplatnenej pohľadávke titulom zmluvnej pokuty za obdobie od 6.5.2006 do 4.8.2009 (kedy sa dielo zaviazal vykonať tretí subjekt) vo výške 29.549,68 eur, a to v rozsahu 5.312,44 eur na započítanie a v rozsahu 24.237,24 eur ako vzájomný návrh, ktorý prevyšuje pohľadávku uplatnenú žalobcom. Keďže žalovaným uplatnená zmluvná pokuta sa vzťahuje na obdobie od 6.5.2006 do 4.8.2009, súd skúmal, či bol žalobca za uvedené rozhodné obdobie v omeškaní so zhotovením diela, teda či žalovanému vznikol nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu, keď zároveň konštatoval, že je nesporné, že žalobca neukončil dielo do termínu 30.5.2005 a následne dielo bolo dokončené iným zhotoviteľom.

12. Poukazujúc aj na ust. § 365 Obchodného zákonníka (dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa) mal súd prvej inštancie za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca ako zhotoviteľ minimálne od 4/2006 nebol, resp. prestal byť v omeškaní so zhotovením diela, keďže na kontrolnom dni v mesiaci 3/2006 bolo dohodnuté, že investor (žalovaný) dá prepracovať projektovú dokumentáciu a následne sa podpíše aj dodatok k zmluve o dielo, čo vyplýva z listu žalovaného zo dňa 26.6.2006, ako aj z výpovede starostu obce žalovaného. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že ďalšie plnenie žalobcu bolo možné realizovať až na základe súčinnosti žalovaného, teda na základe vypracovania zmeny projektovej dokumentácie (na ktorú sa jednoznačne zaviazal žalovaný) a uzavretia dodatku k Zmluve o dielo. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by žalovaný túto potrebnú súčinnosť žalobcovi poskytol, teda dal vypracovať zmenu projektovej dokumentácie a navrhol uzavrieť žalobcovi dodatok k Zmluve o dielo. Naopak, starosta žalovaného (Juraj Q.) na pojednávaní dňa 8.3.2011 uviedol, že žalobcovi žalovaný nikdy neoznamoval, či došlo k zmene projektovej dokumentácie, resp. nevyzvali ho na pokračovanie v realizácii diela. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca nebol v omeškaní za obdobie od 6.5.2006 do 4.8.2009 (kedy došlo k zániku povinnosti žalobcu plniť, keďže plnenie sa stalo nemožným podľa § 352 a násl. Obchodného zákonníka v spojení s § 575 a násl. Občianskeho zákonníka). Zhotoviteľ totiž nemôže znášať sankčné dôsledky toho, že dielo nebolo dokončené a odovzdané v dohodnutom termíne v dôsledku nečinnosti objednávateľa, ktorú možno kvalifikovať ako nedostatok jeho súčinnosti pri zhotovovaní diela. Žalovanému tak nevznikol ani nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu za uvedené obdobie. Zdôraznil súd prvej inštancie, že na tom nič nemení ani argumentácia žalovaného, že Zmluvu o dielo bolo možné meniť iba písomne, keďže písomne uzavretú zmluvu s dohodnutou výhradou zmien v písomnej forme možno zmeniť aj inou formou, pokiaľ nie je včas namietaná relatívna neplatnosť tejto zmeny (§ 40 ods. 1, § 40a druhá veta Občianskeho zákonníka), pričom tento záver sa samozrejme netýka zmlúv, pri ktorých písomnú formu ustanovuje zákon. Uviedol, tiež, že napokon omeškanie objednávateľa je určitou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája vyššie uvedené predvídané právne následky. Súd prvej inštancie tak už z dôvodu nehospodárnosti nevykonával ďalšie dokazovanie na preukázanie tvrdení žalobcu, že na pokyn žalovaného boli pozastavené práce na diele, keďže mu na ďalšie pokračovanie v prácach chýbalo finančné krytie.

13. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela vo výške 5.312,44 eur a príslušného úroku z omeškania zo sumy 5.312,44 eur vo výške 14,25 % ročne od 8.11.2007 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % ročne od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 11,25 % ročne od 1.7.2011 do 31.12.2011, vo výške 11 % ročne od 1.1.2012 do 31.12.2012, vo výške 10,75 % ročne od 1.1.2013 do 30.6.2013, vo výške 10,50 % ročne od 1.7.2013 do 31.12.2013, vo výške 10,25 % ročne od 1.1.2014 do 30.6.2014, vo výške 10,15 % ročne od 1.7.2014 do 31.12.2014, vo výške 10,05 % ročne od 1.1.2015 do 30.6.2015 a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania vo výške, ktorá zodpovedá v % súčtu čísla 10 a výške základnej úrokovej sadzby ECB splatnej prvý kalendárny deň kalendárneho polroka a to maximálne vo výške 14,25% ročne do zaplatenia v súlade s § 369 Obchodného zákonníka, keď omeškanie žalovaného nastal dňa 8.11.2007, teda deň po dni splatnosti faktúry č. 736/2007. Keďže žalobca uplatnil právo na úrok z omeškania vo výške 14,75 % ročne od 8.11.2007 až do zaplatenia, vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. Čo sa týka vzájomného návrhu žalovaného, konanie čo do sumy 8.602,13 eur zastavil na základe jeho dispozičného práva so vzájomným návrhom a zamietol vzájomný návrh žalovaného, čo do sumy prevyšujúcej žalobcom uplatnenej pohľadávky, keďže ten nebol dôvodný.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7.169,70 eur pozostávajúce z trov uhradeného súdneho poplatku za návrh vo výške 318,66 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.851,04 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal súd prvej inštancie podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny za 6 úkonov právnej služby po 190,89 eur + DPH (prevzatie a príprava zastupovania dňa 18.3.2008, podanie žaloby dňa 14.10.2008, vyjadrenie k odporu dňa 20.1.2009, účasť na pojednávaní dňa 7.5.2009, 8.6.2009, 15.4.2010), za 3 úkony právnej pomoci po 47,72 eur + DPH (účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 19.3.2009, 2.7.2009, 11.3.2010), za 2 úkony právnej pomoci po 512,85 eur + DPH (účasť na pojednávaní po podaní vzájomného návrhu dňa 2.11.2010 a 8.2.2011), za 6 úkonov právnej pomoci po 499,57 eur + DPH po čiastočnom späťvzatí vzájomného návrhu (účasť na pojednávaní dňa 8.3.2011, písomné podanie na súd dňa 31.8.2011, účasť na pojednávaní dňa 13.10.2011, 16.10.2014, 27.11.2014, a 23.11.2015), za 2 úkony právnej pomoci po 124,89 eur + DPH (účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 13.9.2011 a 9.2.2012), 2 x režijný paušál po 6,32 eur + DPH, 5 x režijný paušál po 6,95 eur + DPH, 3 x režijný paušál po 7,21 eur + DPH, 5 x režijný paušál po 7,41 eur + DPH, 2 x režijný paušál po 7,63 eur + DPH, 2 x režijný paušál po 8,04 eur + DPH, 1 x režijný paušál po 8,39 eur + DPH v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne s jej ustanoveniami § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) účinného do 31.5.2010, § 14 ods. 1 písm. b), c) účinného do 30.6.2013, § 13a ods. 1 písm. d), ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, spolu sumu 6.851,04 eur.

15. Súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon právnej služby v zmysle predloženého vyúčtovania

- písomné podanie protistrane zo dňa 18.3.2008, keďže ho nepovažoval za účelný a žalovanému nepriznal separátne trovy uplatnené v zmysle § 147 ods. 1 O.s.p.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu o zaplatenie sumy 5.312,44 eur s príslušenstvom zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 24.237,24 eur s 14,25% -ným úrokom z omeškania ročne počnúc od 1.6.2005 až do zaplatenia a trovy konania. Pre prípad potvrdenia rozsudku žiadal pripustiť dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, že napadnutý rozsudok pre žalovanú s negatívnymi finančnými dopadmi na majetok obce má zásadný význam vzhľadom na jej osobitné postavenie podľa Zákona o obecnom zriadení a podľa Zákona o majetku obcí. V nadväznosti na to poukázal na taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých možno podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a v tejto súvislosti na aktuálnu súdnu prax. V podanom odvolaní a jeho doplnení, okrem toho, že žalovaný poukázal na doposiaľ vydané rozhodnutia s rôznym podľa neho právnym posúdením, namieta odňatie práva žalovanej konať pred súdom z dôvodu, že o uplatnenom nároku v čase vydania napadnutého rozsudku konal a rozhodoval nezákonný sudca (JUDr. S. I.), keď uvádza, že žalovanému nie je jasné z akých „záhadných dôvodov“ došlo k výmene zákonného sudcu a až po vynesení napadnutého rozsudku si právny zástupca žalovaného spomenul, že konajúci sudca mal obdobne voluntaristicky konať aj v inom konaní v roku 2010 a podľa názoru žalovaného mal dať svoju averziu voči osobe právneho zástupcu žalovaného a voči žalovanému najavo aj v tomto konaní, keď podľa názoru žalovaného nerešpektoval záväzné právne závery odvolacieho súdu a tak rozhodol v neprospech žalovaného. Preto po tomto zistení žalovaný podľa ust. § 14 O.s.p. vo svojom odvolaní vznáša námietku predpojatosti sudcu voči osobe právneho zástupcu žalovaného aj voči žalovanému samému a žiada, aby bol tento sudca vylúčený z tohto konania ako sudca. Namietal tiež, že súd mal procesne pochybiť, keď na pojednávaní dňa 23.11.2015 (na str. 3 v prvom odseku), nesprávne zaprotokoloval výpoveď právneho zástupcu žalovaného, keď jeho výpoveď mala byť zaprotokolovaná takto „My si uplatňujeme voči žalobcovi vzájomným návrhom zmluvnú pokutu za omeškanie s realizáciou zmluvy o dielo, resp. diela za obdobie od 1.6.2005 do 17.9.2009, keď omeškanie žalobcu činilo 1539 dní a zmluvná pokuta do 17.9.2009 predstavuje čiastku 38.151,81 eur, tak z tejto zmluvnej pokuty sumu vo výške 5.312,44 eur započítavame na uplatnený nárok žalovanej a z toho dôvodu žalovaná berie v tejto časti žalobu späť“, a preto formulácia súdu je podľa názoru žalovaného na škodu veci, že súd neumožnil právnemu zástupcovi žalovaného nadiktovať svoj prejav do záznamového zariadenia, tak ako to bolo urobené pri jeho prednese záverečnej reči. Zastával názor, že potom právny zástupca žalovaného ani nemal možnosť reklamovať nesprávnosť jeho prednesu v tejto zápisnici, lebo mu bola doručená až dňa 25.11.2015, a to e-mailom. S poukazom na ust. § 103 O.s.p. došlo podľa názoru žalovaného aj k porušeniu procesného zastúpenia žalobcu JUDr. J. Q., advokátom, ktorý mal vystupovať na základe písomného plnomocenstva udeleného toho času už neb. J. S., ako splnomocniteľom, keďže počnúc od 7.4.2011 ho nahradil člen predstavenstva J.. S.. S. S. z dôvodu úmrtia J. S., a teda v súdnom spise sa nenachádza nové plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu podpísané aktuálnymi členmi predstavenstva žalobcu. Prvostupňový súd podľa názoru žalobcu tiež pochybil, keď procesne nerozhodol o akceptovaní vzájomného návrhu žalovaného, t.j. príslušným písomným rozhodnutím podľa § 98 O.s.p. v spojení s ust. § 97 ods. 3 O.s.p. nevyniesol uznesenie, ktorým by rozhodol podľa ust. § 97 ods. 3 O.s.p. a naopak bez akejkoľvek právnej logiky súd vzájomný návrh v celom rozsahu zamietol, pričom takéto rozhodnutie súdu nie je podchytené ani v súdnom spise, ani súd takéto rozhodnutie nedoručil účastníkom konania a to hlavne žalovanému. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď súd priznal žalobcovi všetky práva vyplývajúce zo zmluvy o dielo i napriek tomu, že v čase vzniku jeho nároku už táto zmluva právne neexistovala. Uviedol tiež, že súd neakceptoval, že výstavba „Multifunkčného ihriska“ bola reálne a objektívne splnená až iným zhotoviteľom odlišným od žalobcu, v inom čase ako to bolo pôvodne dohodnuté. Žalovaný zastával názor, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je aj nepreskúmateľný a zmätočný, odôvodnenie rozsudku podľa názoru žalovaného neodstránilo rozpory v tvrdeniach účastníkov. Podľa žalovaného je právne neudržateľné konštatovanie súdu, že žalovaný svojim listom zo dňa 26.6.2006 mal oznámiť, že dal prepracovať projektovú dokumentáciu a následne sa podpíše dodatok k zmluve o dielo, z čoho podľa súdu malo jednoznačne vyplývať, že ďalšie plnenie žalobcu bolo možné realizovať až na základe súčinnosti žalovanej, teda na základe vypracovania zmeny projektovej dokumentácie. Uviedol, že preto už dňa 26.6.2006 žalovaný ani nemal dôvod na predloženie dodatku k zmluve a ani žalobca nemal povinnosť bez súhlasu žalovanej vykonávať akékoľvek ďalšie stavebné práce a ani vykonaním ďalších stavebných prác, ktorých hodnotu žalobca vyčíslil na sumu 5.312,44 eur podľa faktúry zo dňa 24.10.2007 nedošlo k riadnemu ukončeniu stavebných prác podľa zmluvy o dielo. Zastával názor, že naopak uplatnený nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva z písomnej zmluvy o dielo, a to za nesplnenie dohodnutého termínu vykonania diela. Uplatnený nárok žalobcu podľa jeho názoru sa má týkať vykonania stavebných prác až v roku 2007, čo potvrdzuje i krycí list čerpania pripojený k faktúre č. 736/2007 zo dňa 24.10.2007, kedy i v tejto faktúre sa uvádza dátum dodania prác dňa 24.9.2007. Podľa názoru žalovaného mal súd vykonať dokazovanie resp. bol nútený sa vyporiadať i s návrhom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2015, ktorý na strane 2 zápisnice uviedol „My sme ochotní pristúpiť na nulový variant, to znamená, že sa konanie čo sa týka pohľadávky žalobcu ako aj žalovaného zastaví s tým, že každý z účastníkov si bude znášať trovy konania sám.“ Podľa názoru žalovaného z tohto vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že tento si bol vedomý, že pohľadávka zo dňa 24.9.2007 vznikla až po ukončení platnosti zmluvy o dielo a potom ani nemôže byť posudzovaná ako nárok za plnenie záväzku zo zmluvy o dielo, ale v krajnom prípade môže byť posudzovaná len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Opakovane poukázal na to, že súd ani žalobca v ničom nerešpektovali viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu a poukázal na uvedené uznesenie, že sudca si neobjektívne vykonštruoval, že žalovaná nedala vypracovať zmenu projektovej dokumentácie, preto i sám súd konštatuje, že na kontrolnom dni v mesiaci marec 2006 malo byť dohodnuté, že žalovaná mala dať prepracovať projektovú dokumentáciu a následne sa podpíše dodatok k zmluve o dielo, čo malo vyplynúť z listu žalovanej zo dňa 26.6.2006. Podľa názoru žalovaného súd nebral do úvahy dohodu účastníkov v tom, že zmluvu o dielo je možné meniť len formou písomných dodatkov, že súd vôbec nerešpektoval záväznú zmluvu, ale osvojil si jednostranne v neprospech žalovaného tvrdenia žalobcu ako i tvrdenie nevierohodných svedkov. Uviedol tiež, že aj keď z výpovede svedka Ing. S. S. na pojednávaní dňa 27.11.2014 vyplýva, že dôvodom, prečo žalobca nesplnil zmluvu o dielo v dohodnutom termíne malo byť to, že žalovaná nemala mať na dokončenie diela finančné prostriedky, ako i to, že nedošlo k dohode o výbere povrchovej úpravy na Multifunkčnom ihrisku, poukazujúc na vykonštruovanú faktúru č. 809/2004 zo dňa 7.12.2014, ktorú žalovaný neakceptoval a vrátil ju žalobcovi ako neopodstatnenú, ako aj poukazujúc na krycí list čerpania za obdobie od 1.11.2004 do 30.11.2004, uviedol, že žalobca mal vedomosť o povrchovej úprave Multifunkčného ihriska a nebol dôvod na zmenu projektovej dokumentácie, že z týchto dôkazov vyplýva, že žalobca neurobil kladenie trávnika, preto žalovaná vrátila faktúru č. 809/2004 na sumu 264 994,70 Sk žalobcovi ako neopodstatnenú.

17. V ďalšej časti odvolania žalovaný uvádza, že súd nebral do úvahy dohodu účastníkov podľa zmluvy v jeho čl. XIV. ods. 2 a v nadväznosti na to citoval ust. § 272 Obchodného zákonníka, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu v tomto konaní súd aplikačné pravidlo podľa § 265 Obchodného zákonníka interpretoval jednostranne v neprospech žalovanej, že súd neakceptuje povinnosti účastníkov v písomnej zmluve a v nadväznosti na to poukázal na jednotlivé články zmluvy (čl. III. ods. 1 zmluvy, čl. V. ods. 1 a ods. 4 zmluvy). Poukazujúc na obsah podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu zotrval na tom, že na vystavenie faktúry č. 809/2004 zo dňa 7.12.2004 žalobca nemal nárok, napriek tomu súd toto protiprávne konanie žalobcu liberoval aplikačným pravidlom podľa § 265 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že súd odmietol akceptovať právny stav podľa § 543 ods.1 Obchodného zákonníka, že mal preveriť oprávnenosť nároku žalobcu na sumu 5.312,44 eur podľa faktúry č. 736/2007 zo dňa 24.10.2007 a že dôvodom na takýto postup bolo to, že žalobca plnil bez právneho dôvodu, lebo platnosť zmluvy skončila dňa 30.5.2005. Pokiaľ teda žalobca mal vykonať práce 24.10.2007, plnil žalobca bez právneho dôvodu a v krajnom prípade mal len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa riadi Občianskym zákonníkom, tak potom žalovaný uplatňuje námietku premlčania, lebo žalobca si svoj nárok na súde uplatnil až v roku 2008.

18. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukazuje na výzvu žalobcu zo dňa 12.5.2010, ktorou sa domáhal umožnenia dokončenia diela, ktorú žalovaný považoval za protiprávnu špekuláciu na vykonštruovanie dôkazu, že žalovaný bránil žalobcovi dokončiť dielo. Pokiaľ by súd podrobil dokazovaniu obsah tejto výzvy, musel by objektívne zistiť, že tvrdenia uvádzané žalobcom sú v celom rozsahu nepravdivé, že nemožno dovtedajšie správanie sa žalobcu zakrývať ust. § 265 Obchodného zákonníka, keď pokračovanie v ukončení diela podmieňoval žalobca zaplatením sumy 160.042,59 Sk podľa faktúry č. 736/2007 a keď potvrdil, že vyfakturované práce boli urobené po uplynutí zmluvného termínu ukončenia diela. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť odstúpiť od zmluvy, avšak žiadny písomný dôkaz, že by žalobca relevantne odstúpil od zmluvy od diela sa v súdnom spise nenachádza. Pokiaľ prekážka v pokračovaní prác by mala byť na strane žalovanej, opakovane uviedol, že žalobca v súlade s čl. IV. ods. 2 zmluvy, mal požadovať na žalovanom uzatvorenie písomného dodatku k zmluve, ktorým by sa zmenil termín plnenia resp. mal možnosť odstúpiť od zmluvy. Po opakovanom tvrdení, že súd sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, ako to uviedol už vo svojom odpore, ktorého obsah odcitoval, uviedol, že závery súdu nemajú oporu v písomnej zmluve a napadnutý rozsudok nepreukazuje to, že vzájomný návrh žalovaného spočívajúci v započítaní ním vyúčtovanej zmluvnej pokuty je neúčinný, že tento spĺňa všetky atribúty na právo žalovanej si uplatniť takýto nárok v zmysle zmluvy o dielo, ako aj podľa hmotnoprávnych ustanovení. V nadväznosti na to opakovane poukázal na písomné podanie zo dňa 6.5.2010 označené ako „vzájomný návrh“, ktorý odcitoval v podanom odvolaní, vrátane čl. VI. ods. 1 zmluvy, preto žalovanej vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v počte 1 539 dní (omeškanie od 1.6.2005 do 17.9.2009), čo predstavuje čiastku 38.151,81 eur a pokiaľ žalobca vykonal stavebné práce podľa zmluvy v hodnote 264.994,70 Sk, t.j. 8.796,21 eur, za ktoré žalovaná uhradila len sumu 3.483,77 eur a zvyšok 5.312,44 eur je predmetom súdneho konania, v krajnom prípade za predpokladu, že súd nárok žalovanej bude aplikovať reštriktívne, tak omeškanie žalobcu so splnením záväzku by bolo od 1.6.2005 do 3.8.2009 (lebo 4.8.2009 dielo už začal ukončovať iný zhotoviteľ), potom omeškanie žalobcu bolo 1 524 dní a zmluvná pokuta by tak činila čiastku 37.779,96 eur a po odpočítaní nároku žalobcu vo výške 8.796,21 eur, by žalobcovi ostalo zaplatiť žalovanému sumu 32.467,52 eur. Žalovaný využil svoje právo a vyúčtovanú zmluvnú pokutu v zmysle svojho podania započítal na uplatnený nárok žalobcu, čo zodpovedá aj aktuálnej súdnej praxi, ako aj komentáru k § 358 Obchodného zákonníka, ktorý citoval. V nadväznosti na to uviedol, že zo žalovanej čiastky žalobcom by žalovaný nemusel uznať nič, napriek tomu v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania, pokiaľ súd mal pripustiť vzájomný návrh žalovanej, tak tento bol ochotný svoj nárok znížiť o čiastku uplatnenú žalobcom v tomto konaní. Opakovane citujúc ust. § 358 Obchodného zákonníka uviedol žalovaný, že dôvodom pre upresnenie vzájomného návrhu bolo, že stavba Multifunkčného ihriska bola riadne ukončená iným zhotoviteľom (čo dokladoval listinnými dôkazmi založenými v spise), a to v termíne najneskôr 17.9.2009 resp. podľa kolaudačného rozhodnutia najneskôr do 11.2.2011. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou poukázal žalovaný na aktuálnu súdnu prax pri rozhodovaní o zmluvných pokutách, na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej republiky, na úpravu inštitútu zmluvnej pokuty vrátane výkladu, na funkcie zmluvnej pokuty vrátane výkladu, predpokladu vzniku nároku na zmluvnú pokutu v nadväznosti na úrok z omeškania a náhradu škody vrátane výkladu.

19. V závere svojho odvolania opakovane rekapituloval svoje námietky uvádzané v podanom odvolaní a tiež uvádza, že príčinou, prečo žalobca neukončil dielo, bol jeho „vydieračský postoj“ spočívajúci v tom, že kým faktúra č. 809/2004 zo dňa 7.12.2004 na sumu 264.994,70 Sk nebude uhradená, tak žalobca odmietal pokračovať v dokončení diela, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že žalovaná zmarila splnenie zmluvy o dielo z dôvodu, že nemala ďalšie finančné prostriedky na dokončenie Multifunkčného ihriska nepreukázal objektívnymi dôkazmi, či už vo forme výzvy žalobcu na umožnenie pokračovať v jeho výstavbe, že súdu nebolo predložené uznesenie obecného zastupiteľstva, v ktorom by bolo rozhodnuté o nemožnosti pokračovať a financovať výstavbu, že neexistuje písomný dôkaz o tom, že žalovaná ako investor pozastavila výkon prác na zhotovenie diela a že je nesporné, že žalobca prestal realizovať dohodnuté stavebné práce ihneď po tom, čo žalovaná mu odmietla uhradiť sumu 5.312,44 eur podľa vykonštruovanej faktúry č. 736/2007 zo dňa 26.10.2007 atď. Poukázal na to, že súd neakceptuje povinnosti účastníkov v písomnej zmluve, ale voluntaristicky akceptuje v neprospech žalovaného nevierohodné výpovede svedkov lojálnych žalobcovi a keďže súdu chýba objektívna skutková a právna argumentácia, zastrešil to podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na vyššie uvedené sa žalovaný opakovane dotazoval, či „vydieračské správanie“ žalobcu má požívať ochranu podľa § 265 Obchodného zákonníka, alebo naopak správanie žalovaného, ktorý mal rešpektovať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za konkrétne porušenie právnej povinnosti žalobcom, keďže žalovaný zastával názor, že príčinnou neukončenia diela žalobcom mal byť „vydieračský postoj“ žalobcu spočívajúci v tom, že pokým nebude faktúra č. 809/2004 zo dňa 7.12.2004 na sumu 264.994,70 Sk zo strany žalovaného uhradená, tak mal žalobca odmietnuť dokončiť dielo.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. K námietke odvolateľa, že mal súd odňať žalovanému právo konať pred súdom z dôvodu, že konal a rozhodoval nezákonný sudca, uviedol, že mu nie je zrejmé tvrdenie žalovaného o tom, že k zmene zákonného sudcu malo dôjsť na základe „záhadných dôvodov“, ktoré žiadnym spôsobom žalovaný vo svojom odvolaní bližšie nešpecifikoval. Zdôraznil, že k zmene zákonného sudcu došlo na základe oznámenia súdu prvého stupňa zo dňa 13.05.2015, ktorým bolo účastníkom konania oznámené, že na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Michalovce J.. T., v zmysle dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2015 zo dňa 20.3.2015 došlo dňa 02.04.2015 k zmene zákonného sudcu a týmto sa stal sudca JUDr. S. I., a teda podľa jeho názoru došlo k zmene zákonného sudcu zákonným spôsobom podľa ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Zároveň poukázal aj na obsah tohto dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2015 zo dňa 20.3.2015. Podľa názoru žalobcu, žalovaný mal od zmeny zákonného sudcu dňa 02.04.2015 dostatok času na uplatnenie námietky zaujatosti voči sudcovi, a preto je uplatnenie takejto námietky, následne až po vynesení napadnutého rozsudku sudcom aj s ohľadom na výrokovú časť rozsudku v neprospech žalovaného zo strany žalovaného špekulatívne a účelové tvrdenie, ktoré nie je ničím odôvodnené. Za nedôvodnú považoval žalobca aj námietku žalovaného, že došlo k porušeniu procesného zastúpenia žalobcu JUDr. J. Q. a s poukazom na ust. § 24 O.s.p., § 13 ods. 1 a § 191 Obchodného zákonníka uviedol, že žalobca ako právnická osoba (nie ako fyzická osoba) poveril na zastupovanie v tomto súdnom konaní JUDr. Jána Kizivata, advokáta a to písomne udeleným plnomocenstvom. Z dôvodu, že za žalobcu, ako za obchodnú spoločnosť koná člen predstavenstva, ktorý v čase udelenia písomného plnomocenstva bol t.č. už nebohý J. S., jeho smrťou nedošlo k zániku plnomocenstva udeleného advokátovi, nakoľko nedošlo k zániku žalobcu ako obchodnej spoločnosti a toto písomné plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnom konaní nebolo ani do dnešného dňa zo strany žalobcu advokátovi odvolané, a preto je táto námietka nedôvodná. Zároveň poukázal na uznesenie odvolacieho súdu, vydaného v tomto konaní, ako aj na závery súdu k tejto námietke odvolateľa, ktorú súd z dôvodov uvedených v tomto uznesení nepovažoval za dôvodnú. K námietke žalovaného, že súd mal procesne pochybiť, keď na pojednávaní dňa 23.11.2015 mal nesprávne zaprotokolovať výpoveď právneho zástupcu žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru právny zástupca žalovaného zreteľne formuloval na pojednávaní svoju odpoveď (na otázku súdu, aby ozrejmil obsah jednotlivých podaní a to podania zo dňa 14.4.2011 na č.l. 219 a nasl. súdneho spisu a podania zo dňa 23.9.2011 na č.l.246 a nasl. spisu, kde si uplatňuje žalovaný nárok na zmluvnú pokutu, aby špecifikoval za aké obdobie sa uplatňuje zmluvná pokuta, tak ako bola vyčíslená v týchto podaniach), keď na vyššie uvedenú otázku uviedol: „My si uplatňujeme voči žalobcovi vzájomným návrhom zmluvnú pokutu za omeškanie s realizáciou zmluvy o dielo, respektíve diela, za obdobie od 06.05.2006 do 04.08.2009 vo výške 24,79 eur denne, t.j. za počet dní 1.192. Vzhľadom k tomu my zmluvnú pokutu za obdobie od 01.06.2005 do 05.05.2006 a po 05.08.2009, respektíve nárok za toto obdobie v konaní neuplatňujeme, respektíve berieme návrh v tejto časti späť. Podľa názoru žalobcu právny zástupca žalovaného okrem toho, že zreteľne formuloval svoju odpoveď na vyššie uvedenú otázku súdu, mal taktiež možnosť v prípade, ak by sudca nezaprotokoloval odpoveď právneho zástupcu žalovaného správne, požiadať sudcu o opravu resp. sám mohol požiadať sudcu, aby mu umožnil nadiktovať svoj prejav do záznamového zariadenia, čo však právny zástupca žalovaného neurobil a ani súd nepožiadal o takúto možnosť. A preto toto tvrdenie žalovaného je podľa názoru žalobcu zjavne účelové a zavádzajúce a zároveň rozdielne ako to prezentoval právny zástupca žalovaného na pojednávaní zo dňa 23.11.2015. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že prvostupňový súd mal pochybiť aj v tom smere, že procesne nerozhodol o akceptovaní vzájomného návrhu žalovaného t.j. príslušným písomným rozhodnutím podľa § 98 O.s.p. v spojení s ust. § 97 ods. 3 O.s.p. nevyniesol uznesenie, ktorým by rozhodol podľa ust. 97 ods. 3 O.s.p., pričom takéto rozhodnutie súdu nie je podchytené ani v súdnom spise ani nebolo doručené účastníkom konania, a to hlavne žalovanému uviedol, že ju nepovažuje za dôvodnú a navyše k tejto námietke žalovaného sa vyjadril už odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení a nepovažoval ju za dôvodnú. Pokiaľ súd umožnil účastníkom konania na pojednávaní dňa 23.11.2015 pokúsiť sa o uzavretie zmieru (§ 99 ods.1 O.s.p.) pričom návrh právneho zástupcu žalobcu, žalovaný neakceptoval, a preto nedošlo k uzavretiu zmieru medzi účastníkmi konania, podľa názoru žalobcu je tvrdenie o tom, že žalobca si mal byť vedomý, že pohľadávka zo dňa 24.09.2007 mala vzniknúť až po ukončení platnosti zmluvy o dielo na základe vyššie uvedeného, irelevantné. Žalobca ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo dňa 25.11.2004 k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vytvorenie diela - „multifunkčného športového ihriska" v Obci Poruba pod Vihorlatom, pričom žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal podľa čl. IV. bod 3 zmluvy o dielo zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu za vykonanie diela v sume (1.494.111,80 Sk) 49.595,43 eur, ktorá bola celkovou cenou za zhotovenie diela v plnom rozsahu. Poukázal na čl. III .bod 1 písm. b/ zmluvy o dielo, v zmysle ktorého bolo dohodnuté, že žalobca ako zhotoviteľ zhotoví dielo v dohodnutom čase s termínom ukončenia diela do 30.05.2005, na čl. V. bod 1 zmluvy o dielo, že fakturácia bude realizovaná 1-krát mesačne, a to vždy podľa skutočne vykonaných prác, pričom podľa čl. V. bod 3 zmluvy o dielo sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal uhrádzať vyčíslené platby žalobcovi ako zhotoviteľovi po skončení prevzatia prác na základe predložených a stavebným dozorom odsúhlasených faktúr, na čl. V. bod 7 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého zhotoviteľ bude fakturovať iba skutočne prevedené práce podľa ponukového rozpočtu, ktoré žalovaný ako objednávateľ uhradí a na čl. IX. bod 7 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého bolo dohodnuté, že žalovaný ako objednávateľ poveruje výkonom funkcie stavebného dozoru Ing. R. E.. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, žalobca vykonal stavebné práce a na základe skutočne vykonaných prác zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela bol vyhotovený súpis vykonaných prác zo dňa 24.07.2007, ktorý bol podpísaný zo strany stavebného dozoru žalovaného ako objednávateľa Ing. R. E.. Medzi účastníkmi zmluvy o dielo, t.j. medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá a odsúhlasená cena za skutočne vykonané práce na zhotovení diela v sume 425.037,29 Sk (14.108,65 eur), čo bolo podpísané aj žalovaným - poverenou osobou Ing. R. E. ako stavebným dozorom. Zo strany žalovaného bola časť odsúhlasenej ceny za zhotovenie diela (skutočne vykonané práce) uhradená suma vo výške 264.994,70 Sk (8.796,21 eur), pričom zvyšok dohodnutej ceny v sume 160.042,59 Sk (5.312,44 eur), ktorá bola žalobcom žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 736/2007, zo dňa 24.10.2007, splatná dňa 07.11.2007, uhradená nebola. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané krycím listom čerpania zo dňa 24.07.2007, súpisom vykonaných prác zo dňa 24.09.2007, faktúrou č. 736/2007 zo dňa 24.10.2007, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 20.01.2009 s prílohami, ktoré listiny sú súčasťou súdneho spisu ako aj výpoveďami svedkov, na výpoveď ktorých poukázal, keď napr.svedok t.č. už nebohý J. S., vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 08.03.2011 uviedol, že „s odstupom času si už presne nepamätá aké ďalšie práce, ale následne došlo k určitému problému, kedy sa obecné zastupiteľstvo nevedelo dohodnúť na tom, aký povrch bude položený na tomto multifunkčnom ihrisku, preto zo strany starostu obce som dostal pokyn na pozastavenie prác, dokedy sa nevyrieši táto otázka. Práce boli skutočne aj pozastavené, myslím, že v určitom časovom období sme tam niečo robili avšak takisto už presne upresniť neviem čo a dodnes čakáme, akým spôsobom a či vôbec sa nám žalovaný ozve a vyzve nás na dokončenie tohto diela. “ V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný požiadal o prerušenie prác na diele, ktoré oznámil aj písomne, čo potvrdil štatutárny orgán obce - starosta aj svojím listom zo dňa 26.06.2006. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že práce budú pokračovať až po tom, čo bude mať obec dostatok finančných prostriedkov a po tom, keď sa dohodnú aký povrch bude na ihrisku. Svedok na tomto pojednávaní (dňa 08.03.2011) taktiež uviedol „ My sme stále vychádzali z toho čo nám tvrdil starosta, že v prácach budeme pokračovať, po tom ako sa dohodne povrch multifunkčného ihriska. “ Uvedené skutočnosti potvrdili v konaní pred súdom prvého stupňa aj iní svedkovia, na výpoveď ktorých žalobca poukázal, a to E. S., B. B., S. Z., ktorí zároveň potvrdili, že všetky práce, ktoré boli zahrnuté do súpisu prác v rámci krycieho listu spracovaného S. ako stavebným dozorom žalovaného, boli aj skutočne vykonané, keď tento svedok, na výpoveď ktorého žalobca tiež poukázal, uviedol, že bol stavebným dozorom na stavbe na základe dohody so starostom obce p. Q., a okrem iného uviedol, že „V prvej fáze realizácie diela, t.j. ku koncu roka, kedy sa stavba započala som sa spolu so starostom obce podieľal na vypracovaní súpisu skutočne vykonaných prác, resp. na odsúhlasení tohto súpisu. Súpis prác bol predložený zo strany žalobcu a my následne spolu s pánom starostom sme odsúhlasovali jednotlivé položky.“. Svedok po predložení krycieho listu čerpania zo dňa 24.10.2007 na sumu 425.037,29 Sk (14.108,65 eur) s DPH uviedol, „Predmetný krycí list čerpania spolu s prílohou, a to súpisom vykonaných prác som podpísal. Aj pečiatku, ktorá je na predmetnom krycom liste čerpania a na súpise vykonaných prác, je pečiatka, ktorú som používal pri výkone stavebného dozoru. Predmetný krycí list čerpania so súpisom vykonaných prác som odsúhlasoval najprv ja a neskôr s pánom starostom. Žalobca vo vyjadrení poukázal aj na závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých súd doplnil dokazovanie, a to okrem iného aj svedkom S.. S. S., ktorý uviedol, že „Začiatkom r. 2005 na pokyn žalovaného boli pozastavené práce na výstavbe multifunkčného ihriska, a to z dôvodu vyjadrenia žalovaného, že na ďalšie pokračovanie v prácach chýba finančné krytie. S ďalšími prácami sa začalo až v priebehu r. 2006. V priebehu r. 2005 stavebné práce na zhotovenie tohto diela nepokračovali. Ako som sa už vyjadril, práce pokračovali koncom r. 2005 alebo začiatkom r. 2006“. Tento svedok taktiež uviedol, že k dohodnutému dátumu ukončenia diela, t.j. máj 2005 nebolo dielo zhotovené z dôvodov, že žalovaný nemal finančné krytie na zabezpečenie pokračovania v realizácii diela a zo strany účastníkov k predmetnej zmluve o dielo nebol spracovaný žiadny dodatok v písomnej forme. J. starosta obce na pojednávaní dňa 27.11.2014 uviedol, že „Po zistení, že žalobca ako dodávateľ stavby nepokračuje vo výkone prác som žalobcu žiadnym spôsobom oficiálne neoslovil s požiadavkou o pokračovanie vo vykonaní prác, ani zo strany žalovaného nebol realizovaný úkon na odstúpenie od zmluvy o dielo. “ V tejto súvislosti žalobca poukázal na stanovisko žalovaného (list zo dňa 26.06.2006), v ktorom zástupca obce - starosta obce oznámil, že Obec Poruba pod Vihorlatom za účasti dodávateľa stavby vykonala v mesiaci marec kontrolný deň, na ktorom bolo dohodnuté, že investor - t.j. žalovaný dá prepracovať projektovú dokumentáciu a následne sa podpíše dodatok ku zmluve o dielo a tak sa vykoná zúčtovanie prác na stavbe. Žalobca ďalej poukázal na čiastočné späťvzatie žalovaného učinené na pojednávaní dňa 23.11.2015, keď na uplatnenej zmluvnej pokute za obdobie omeškania ukončením diela od 01.06.2005 do 5.5.2006 a po 05.08.2009 netrval a v tejto časti navrhol konanie zastaviť, s čím žalobca vyslovil súhlas. Žalovaný tak zotrval na uplatnenej pohľadávke titulom zmluvnej pokuty za obdobie od 6.5.2006 do 04.08.2009 (kedy sa dielo zaviazal vykonať tretí subjekt) vo výške 29.549,68 eur, a to v rozsahu 5.312,44 eur na započítanie a v rozsahu 24.237,24 eur ako vzájomný návrh, ktorý prevyšuje uplatnenú pohľadávku v konaní žalobcom. Aj podľa názoru žalobcu bolo v konaní preukázané, že minimálne od obdobia (marec 2006) nebol, resp. prestal byť v omeškaní žalobca so zhotovením diela, keďže na kontrolnom dni v tomto mesiaci bolo dohodnuté, že žalovaný dá prepracovať projektovú dokumentáciu a následne sa podpíše aj dodatok ku zmluve o dielo, čo vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 26.06.2006, ale aj z výpovede štatutárneho orgánu obce - starostu žalovaného. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nebol v omeškaní za obdobie od 06.05.2006 do 04.08.2009 (kedy dielo začal vykonávať tretí subjekt), a teda žalobca ako zhotoviteľ nemôže znášať sankčné dôsledky zo zmluvnej pokuty s oneskorením sa so zhotovením diela, ktoré nebolo dokončené a odovzdané v dohodnutom termíne v dôsledku nečinnosti na strane žalovaného ako objednávateľa.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že v konaní bolo dostatočne preukázané výpoveďami svedkov ako aj výpoveďou starostu obce-žalovaného, že tento nikdy neinformoval žalobcu a nevyzval ho, aby pokračoval v prácach súvisiacich s dokončením diela. Totiž z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nikdy neinformoval žalobcu o tom, že prebieha nové výberové konanie na dokončenie predmetu diela. Žalovaný už v priebehu tohto súdneho konania vedel, že dielo nie je ukončené a vedel, že zmluva o dielo nebola žiadnou zo zmluvných strán vypovedaná a teda bola v platnosti a aj napriek platnej zmluve žalovaný v rozpore s ust. § 265 Obchodného zákonníka neoznámil žalobcovi, že vykonáva kroky k tomu, aby dielo vykonával iný subjekt. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na čl. V. bod 1 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že fakturácia bude realizovaná 1 -krát mesačne podľa skutočne vykonaných prác a čl. V. bod 3 zmluvy o dielo, podľa ktorého platby bude objednávateľ (t.j. žalovaný) uhrádzať po skončení a prevzatí prác na základe predložených a stavebným dozorom odsúhlasených faktúr. Teda žalobca je toho názoru, že žalovaný uhradil faktúru č. 809/2004 na sumu 264.994,70 Sk (8.796,21 eur) po vykonaní prác žalobcom na diele, ktoré boli odsúhlasené stavebným dozorom a následne vyfakturované vyššie cit. faktúrou zo strany žalobcu. Žalovaný uvedenú faktúru nerozporoval a nemal voči vykonaným prácam žiadne námietky. Žalobca faktúrou č. 736/2007 zo dňa 24.10.2007 splatnou dňa 07.11.2007 vyfakturoval stavebné práce prevedené na stavbe multifunkčného ihriska v Porube pod Vihorlatom sumou 160.042,59 Sk (5.312,44 eur), ktorú žalovaný neuhradil. V závere vyjadrenie žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný od začiatku súdneho konania v tejto právnej veci stále účelovo mení svoju obranu, pričom na začiatku spochybňoval rozsah vykonaných prác žalobcom, po preukázaní rozsahu vykonaných prác výpoveďami svedkov a stavebným dozorom Ing. R. E. žalovaný svoju obranu založil na tom, že stavebný dozor bol zamestnaný vtom čase v ozbrojených silách SR, a teda nemohol vykonávať funkciu stavebného dozoru, po odstránení a preukázaní účelovosti tejto obrany žalovaného, žalovaný opäť zmenil svoju obranu a tú založil na uplatňovaní si zmluvnej pokuty. V súčasnosti sa žalovaný snaží viesť smerom, že žalobca v rozpore s ust. § 265 Obchodného zákonníka mal „vydieračským spôsobom“ pôsobiť na žalovaného, a preto podľa názoru žalovaného takéto konanie zo strany žalobcu, ktorého sa mal podľa tvrdenia žalovaného žalobca dopustiť, nemá požívať právnu ochranu podľa § 265 Obchodného zákonníka.

22. Žalovaný v písomnom podaní (vyjadrení) podanom k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu, okrem toho, že uviedol , že trvá na svojom odvolaní a jeho dôvodoch, poukázal na to, že dôvody uvádzané žalobcom sú totožné s dôvodmi a tvrdeniami, ktoré predniesol žalobca pred súdom prvej inštancie.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 11.1.2016, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

26. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

27. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 .

28. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a výrok, ktorým žalovanému náhradu trov konania podľa § 147 ods. 1 O.s.p. nepriznal (ide o separátne trovy, o ktorých môže rozhodnúť súd kedykoľvek v konaní a nesúvisia s trovami konania) odvolaním neboli napadnuté, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný (§ 367 CSP, obdobne § 206 O.s.p.).

29. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.c/, f/ a g/ O.s.p., keď tvrdí, že došlo k porušeniu procesného zastúpenia žalobcu advokátom JUDr. J. Q., že rozhodnutie je nepreskúmateľné a súd sa v odôvodnení rozsudku nevyporiadal so všetkými rozporuplnými tvrdeniami a že došlo k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom z dôvodu, že o uplatnenom nároku v čase vydania napadnutého rozsudku konal a rozhodoval nezákonný sudca, keď zároveň v odvolaní vzniesol voči konajúcemu sudcovi námietku zaujatosti.

30. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.f/ , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. (obdobne § 191 ods. 1 a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti logický rozpor. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

31. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p., je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm.a/ až g/ O.s.p.. Odňatím možnosti konať v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania v možnosti brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, a to v napadnutých výrokoch, žalovaným namietané odvolacie dôvody nie sú dané.

33. S odôvodnením rozsudku v napadnutej časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 . Na zdôraznenie jeho správnosti, a k námietkam uvedeným žalovaným odvolací súd uvádza len nasledovné:

34. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 - § 135 O.s.p. (obdobne § 192, § 193, § 205 alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v intenciách odvolacieho súdu vykonal a doplnil vo veci dokazovanie a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

35. Odvolací súd s prihliadnutím aj na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 len dodáva, že súd prvej inštancie v predmetnej veci po zistení skutkového stavu v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil a prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy a k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil a to s odkazom aj na zákonnú úpravu, ktorú v prejednávanej veci aplikoval. S týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie.

36. Súd prvej inštancie správne uzavrel, vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s odkazom aj na právne závery odvolacieho súdu uvedené v zrušujúcom rozhodnutí, že nárok žalobcu vo výške priznanej súdom bol preukázaný (listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov), pričom žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení, že faktúra č. 736/2007 zo dňa 26.10.2007 v sume 160.042,59 Sk s DPH bola žalobcom vyúčtovaná neoprávnene, teda že by nezodpovedala rozsahu vykonaných prác, tieto tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a k týmto tvrdeniam nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie, a to ani po poučení zo strany súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že suma 5.312,44 eur uplatnená žalobou (160.042,59 Sk), ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 736/2007 predstavuje rozdiel medzi celkovou hodnotou všetkých vykonaných prác (425.037,29 Sk), ktorých rozsah a výška bol odsúhlasený stavebným dozorom žalovaného Ing. R. E. a to po ich odsúhlasení s investorom (žalovaným - starostom obce - čl. V. bod 3 zmluvy o dielo) a uhradenou sumou (264.994,70 Sk - vyúčtovaná faktúrou č. 809/2004, ktorú žalovaný v plnej výške uhradil 16.12.2004), pričom ďalšie práce zo strany žalobcu už realizované neboli. V konečnom dôsledku žalovaný v priebehu konania učinil žalobcom uplatnenú pohľadávku za nespornú, keď procesným úkonom - započítaním ním uplatnenú a vyúčtovanú zmluvnú pokutu započítal do výšky žalobcom uplatneného nároku, čo žalovaný ani v podanom odvolaní nespochybnil, ale (v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania) potvrdil. Žalovaný teda prejavil vôľu plniť záväzok žalobcu, keďže z prejavu žalovaného je zrejmé, že veriteľovi poskytuje plnenie. Aj keď započítanie je zaradené medzi spôsoby zániku záväzku inak, než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, pretože veriteľov nárok sa uspokojí. Započítanie teda splnenie nahradzuje, je vlastne zaplatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním - zápočtom. Navyše s poukazom už aj na vyššie uvedené, na základe skutočne vykonaných prác bol zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela vyhotovený súpis všetkých vykonaných prác, ktorý je podpísaný zo strany stavebného dozoru žalovaného, ako objednávateľa a to Ing. R. E., teda takto odsúhlasená cena za skutočne vykonané práce v sume 425.037,29 Sk bola podpísaná oprávnenými osobami a to za zhotoviteľa poverenou osobou a zo strany stavebného dozoru objednávateľa Ing. R. E. v súlade so zmluvou.

37. Za správny je potrebný považovať aj postup súdu prvej inštancie, pokiaľ vzhľadom na žalovaným uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 29.549,68 eur (v rozsahu 5.312,44 eur započítaním a v rozsahu 24.237,24 eur ako vzájomný návrh, ktorý prevyšuje pohľadávku uplatnenú žalobcom), ktorá sa vzťahuje na obdobie od 6.5.2006 do 4.8.2009 (kedy sa dielo zaviazal vykonať iný subjekt) posudzoval v priebehu konania, či žalovanému vznikol nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu.

38. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ vychádzajúc z vykonaného dokazovania a teda zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že žalobca ako zhotoviteľ minimálne od apríla 2006 nebol resp. prestal byť v omeškaní so zhotovením diela, že ďalšie plnenie žalobcu bolo možné realizovať až na základe súčinnosti žalovaného, ktorý potrebnú súčinnosť žalobcovi neposkytol do 4.8.2009 (žalobcovi nikdy neoznámil, že došlo k zmene projektovej dokumentácie, ani ho nevyzval na pokračovanie v realizácii diela), kedy došlo k zániku povinnosti žalobcu plniť, pretože plnenie sa stalo nemožným, a preto správne vyvodil súd prvej inštancie, že žalovanému tak nevznikol ani nárok na zmluvnú pokutu za uvedené obdobie, keďže zhotoviteľ nemôže znášať sankčné dôsledky toho, že dielo nebolo ukončené a odovzdané v dohodnutom termíne, v dôsledku nečinnosti objednávateľa, ktorú súd prvej inštancie aj správne kvalifikoval ako nedostatok jeho súčinnosti pri zhotovení diela.

39. Tieto závery súd prvej inštancie totiž vyvodil z vykonaného dokazovania, keď nesporne bolo preukázané (žalovaný to ani nespochybnil), že v mesiaci marec 2006 bolo dohodnuté stranami sporu, že investor (žalovaný) dá prepracovať projektovú dokumentáciu a následne sa aj podpíše dodatok k zmluve o dielo a tak sa vykoná zúčtovanie, čo vyplýva jednak z listu žalovaného zo dňa 26.6.2006 aj z výpovede štatutárneho orgánu žalovaného - starostu obce, ktorý sa na vypracovaní zmeny projektovej dokumentácie a následnému uzavretiu dodatku k zmluve o dielo jednoznačne zaviazal.

40. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že takto uzavretá dohoda zhotoviteľa (žalobcu) a žalovaného (objednávateľa) nebola uzavretá písomne, ani nebol uzavretý sporovými stranami dodatok k zmluve, že súd prvej inštancie porušil princíp „rovnosti zbraní“ účastníkov konania, keďže súdom uvádzané argumenty odvolávajúc sa na dôkazy, ktoré jednostranne vyprodukoval žalobca, resp. na výpoveď svedka J. S., nemajú kvalifikovaný zákonný podklad na to, aby anulovali nárok žalovaného na uplatnenie si započítania z titulu porušenia zmluvy, odvolací súd len dodáva, že dohoda uzavretá medzi žalobcom (zhotoviteľom) a žalovaným (objednávateľom), vychádzajúc aj z vykonaného dokazovania, bola uzavretá na základe podnetu žalovaného - starostu obce, čo vyplýva z jeho výpovede aj z listu žalovaného zo dňa 26.6.2006, uzavretie tejto dohody strany sporu nespochybnili a jej obsah potvrdili aj vypočutí svedkovia. Súd prvej inštancie preto správne na tieto dôkazy prihliadol.

41. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie sa náležite nevyporiadol s jeho argumentáciou, že zmluvu o dielo bolo možné meniť iba písomne, pretože súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o dielo uzavretú v písomnej forme možno zmeniť aj inou formou, pokiaľ nie je včas namietaná relatívna neplatnosť tejto zmeny, pričom tento záver sa netýka zmlúv, pri ktorých písomnú formu ustanovuje zákon. To znamená, že ak v predmetnej veci sa zmluvné strany ústne dohodli na zmene zmluvy a žalovaný nenamietal jej relatívnu neplatnosť, takto dohodnutá zmluva (jej zmena) sporovými stranami sa považuje za platnú. Keďže ide o platnú zmluvu, je bezpredmetné tvrdenie žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok je len nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto je nedôvodná aj ním vznesená námietka premlčania.

42. Pokiaľ žalovaný vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie len všeobecne, v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas s výsledkom sporu. Skutočnosť, že žalobca má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

43. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strán sporu. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06).

44. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu, obdobne § 220 tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný.

45. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na námietky odvolateľa, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní v rámci rekapitulácie uvádza, že príčinou prečo žalobca neukončil dielo bol jeho „vydieračský postoj“ spočívajúci v tom, že kým faktúra č. 89/2004 zo dňa 7.12.2004 na sumu 265.994,70 Sk nebude uhradená, tak žalobca odmietal pokračovať v dokončení diela, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaného nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Tieto skutočnosti z obsahu spisu a z tvrdení účastníkov nevyplývajú, keďže je nesporné, že uvedená faktúra bola žalovaným uhradená 16.12.2014 v plnom rozsahu a zo strany žalovaného v čase jej uhradenia namietaná nebola (opak nebol preukázaný).

46. Dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú ani procesné pochybenia, ktoré žalovaný vytýka súdu prvej inštancie.

47. Žalovaný v odvolaní namieta odňatie práva žalovanému konať pred súdom z dôvodu, že o uplatnenom nároku v čase vydania napadnutého rozsudku konal a rozhodoval nezákonný sudca (JUDr. Igor I.), keď tvrdí, že dodnes nie je jasné z akých „záhadných dôvodov“ došlo k výmene zákonného sudcu a keď tvrdí, že až po vynesení napadnutého rozsudku právny zástupca žalovaného si spomenul, že sudca J.. S. I. obdobne voluntaristicky konal v inom konaní v roku 2010, na ktoré poukázal a keď podľa názoru žalovaného vydal nezákonný rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom zmenený. V nadväznosti na to žalovaný uvádza, že túto svoju averziu voči osobe právneho zástupcu žalovanej sudca dal jednoznačne najavo i v tomto konaní, keď bez všetkého i za cenu nerešpektovania záväzných právnych záverov odvolacieho súdu rozhodol v neprospech žalovanej. Až po tomto zistení žalovaný podľa § 14 O.s.p. vznáša námietku predpojatosti voči osobe právneho zástupcu žalovanej ako i voči žalovanému a žiada, aby tento sudca bol vylúčený z tohto konania ako sudca.

48. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

49. O vadu, ktorá je významná z hľadiska ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (v súčasnosti v zmysle ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b/) ide aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva, a to v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

50. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel).

51. Ústavný súd pojem „zákonného sudcu“ vykladá tak, že ním je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na funkciu sudcu a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce.

52. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom (spĺňajúcim uvedené predpoklady) a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce (zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ potom vec prejedná a rozhodne sudca (alebo senát) určený rozvrhom práce, nedošlo k porušeniu práva na zákonného sudcu. V prípade, ak nastanú okolnosti odôvodňujúce zmenu rozvrhu práce tak, že dochádza k presunu pridelených vecí na iného sudcu (senát), aj sudca (senát), ktorému boli následne veci pridelené, treba tak isto považovať za zákonného sudcu (senát).

53. Z Opatrenia predsedu Okresného súdu Michalovce J.. R. T. zažurnalizovaného na čl. 344 súdneho spisu vyplýva, že v zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2015 zo dňa 20.3.2015 nariaďuje predseda okresného súdu prideliť vec náhodným výberom v registri „Cb“. Skutočnosť, že daná vec bola pridelená náhodným výberom pomocou technických prostriedkov dňa 2.4.2015 J.. S. I., vyplýva aj z potvrdenia zažurnalizovaného na čl. 345 spisu. Podaním zo dňa 13.5.2015 označeným ako „Oznámenie“ vyhotoveným konajúcim sudcom JUDr. S. I. bolo v danej veci oznámené stranám sporu cestou ich zvoleného právneho zástupcu, že na základe uvedeného Opatrenia došlo dňa 2.4.2015 k zmene zákonného sudcu a týmto je JUDr. S. I.. Uvedené podanie zároveň obsahuje aj poučenie súdu podľa ust. § 15a ods. 1, 2, 3 a 4 O.s.p., v zmysle ktorého súd poučil účastníkov o práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť. Uvedené podanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 18.5.2015 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 20.5.2015, čo vyplýva z obsahu spisu aj pripojených doručeniek.

54. Z Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2015 zo dňa 20.3.2015 (vedeného pod 1Spr/11/2015), ktorým sa Rozvrh práce na rok 2015 pre Okresný súd Michalovce menil a dopĺňal vyplýva, že s poukazom na ust. § 51 ods. 4 písm. c/ zák.č. 757/2004 Z.z. sa dňom 1.4.2015, okrem iného nevybavené veci registra 21Cb JUDr. R. T. pridelia náhodným výberom pomocou technických prostriedkov v rovnakom pomere medzi sudcov vybavujúcich agendu Cb. Dôvodom prerozdelenia veci je neprimeraná zaťaženosť sudcu JUDr. R. T. súvisiaca s výkonom jeho funkcie predsedu Okresného súdu Michalovce, v ktorej v súčasnej dobe zabezpečuje kontrolnú činnosť a vykonáva organizačné opatrenia súvisiace s investičnou akciou „Rekonštrukcia, prístavba budovy Okresného súdu Michalovce“. V súvislosti s uvedenou činnosťou, ako aj s ohľadom na potrebu nevyhnutného zabezpečenia riadenia a správy súdu, by riadny výkon súdnictva u menovaného sudcu v nerozhodnutých a nevybavených veciach súdnych spisov registrov 21C a 21 Cb bránil tomuto plniť úlohy a v rozsahu pôsobnosti predsedu súdu (§ 35 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z.), ktoré sú upravené v § 35 ods. 1, 2 citovaného zákona.

55. S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že zmenou sudcu vykonanou v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Michalovce na rok 2015 (zákonným spôsobom v zmysle zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov), nebolo žalovanému odňaté právo na zákonného sudcu, a preto ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná.

56. Námietka zaujatosti je procesným prostriedkom, ktorý môže účastník konania dosiahnuť, aby bol zaujatý sudca vylúčený z rozhodovania vo veci. Je zrejmé, že tento cieľ možno dosiahnuť len do momentu rozhodnutia vo veci. Sudca, ktorý vo veci rozhodol, už nemôže byť z rozhodovania vylúčený. Samozrejme to neplatí, ak bolo rozhodnutie súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

57. Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodnutí v iných veciach (§ 14 ods. 1, 3 O.s.p.).

58. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jedinou skutočnosťou, ktorá môže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu je pomer sudcu k účastníkom (resp. ich zástupcom) alebo vzťah k prejednávanej veci. Predpokladom je taký vzťah osobného záujmu sudcu vo veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, či ich zástupcom, ktorý by i pri všetkej snahe o nestrannosť mohol ovplyvniť objektívny postup sudcu v konaní a pri rozhodovaní. Vylúčenie sudcu podľa § 14 O.s.p. je výnimkou z ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, preto môže byť sudca z prejednávania veci vylúčený len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť vo veci nezaujato a spravodlivo.

59. Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť. O tomto práve súd účastníka poučí (§ 15a O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

60. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil sudca o vylúčenie ktorého ide, alebo do 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr podanú námietku zaujatosti súd prihliadne len vtedy, ak účastník nebol poučený podľa ods. 1 (§ 15a ods. 2 O.s.p.).

61. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel a akými dôkazmi môže byť preukázaný; účastník je povinný predložiť dôkazy, ktorými disponuje zároveň s námietkou zaujatosti (§ 15a ods. 3).

62. Pokiaľ žalovaný v námietke zaujatosti uvádza, že až po vynesení napadnutého rozsudku si právny zástupca žalovaného spomenul, že konajúci sudca obdobne voluntaristicky konal v konaní v roku 2010 v inej právnej veci, pričom túto averziu voči osobe právneho zástupcu žalovaného dal konajúci sudca najavo i tomto konaní, keď rozhodol v neprospech žalovanej, je zrejmé, že ním uvádzané okolnosti sa týkajú postupu namietaného sudcu v prejednávanej veci, a to v nadväznosti na rozhodovanie v inej veci (v roku 2010), ktoré skutočnosti nemôžu byť podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom vylúčujúcim sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

63. Bez ohľadu však na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že žalovaný uplatnil námietku zaujatosti v zmysle ust. § 15a ods. 1 O.s.p. po lehote (§ 15a ods. 2 O.s.p.). Je nesporné, že právny zástupca žalovaného prevzal oznámenie o zmene konajúceho sudcu dňa 20.5.2015 spolu s poučením podľa § 15a ods. 1 O.s.p. o práve uplatniť námietku zaujatosti voči tomuto sudcovi, ktorý mal podľa dodatku k rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť. Keďže podľa § 15a ods. 2 O.s.p. účastník mohol uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, nadriadený súd na námietku zaujatosti vznesenú žalovaným po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie neprihliadol (§ 16 ods. 1, 2 O.s.p.). Preto ani táto námietka odvolateľa nie je dôvodná.

64. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta (opakovane), že v čase vyhlásenia rozsudku plnomocenstvo na právne zastúpenie zvoleného advokáta podpísané predsedom a.s. žalobcu - J. S., ktorý v priebehu konania zomrel, zaniklo a v spise sa nenachádza nové plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu, teda namieta absenciu plnomocenstva udeleného žalobcom, odvolací súd poukazuje na to, že k tejto námietke žalovaného sa vyjadril odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení, na dôvody ktorého odkazuje a len dodáva, že žalobca ako právnická osoba poveril na zastupovanie v prejednávanej veci zvoleného advokáta a to písomným plnomocenstvom, úmrtím člena predstavenstva (predstavenstvo je štatutárnym orgánom právnickej osoby) plnomocenstvo nezaniklo a keďže žalobcom plnomocenstvo na zastupovanie nebolo odvolané, je potrebné považovať námietku žalovaného za nedôvodnú.

65. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného pokiaľ tento tvrdil, že súd pochybil, keď procesne nerozhodoval o vzájomnom návrhu žalovaného, to znamená príslušným písomným rozhodnutím podľa § 98 O.s.p. v spojení s § 97 ods. 3 O.s.p. nevyniesol uznesenie, ktorým by rozhodol podľa § 97 ods. 3 O.s.p. a takéto rozhodnutie nedoručil účastníkom konania. Ide o opakovanú námietku žalovaného, ku ktorej sa odvolací súd vyjadril už vo svojom zrušujúcom uznesení, a preto na dôvody uvedené v tomto zrušujúcom uznesení odkazuje a len dodáva, že súd nerozhoduje o tom, či pripúšťa alebo nepripúšťa vzájomný návrh, keďže ide (zo strany žalovaného) o návrh na začatie konania, povinnosťou súdu je iba odstraňovať nedostatky takéhoto návrhu (§ 97 ods. 3) a prípadne rozhodne, že vzájomný návrh vylučuje na samostatné konanie. Preto súd prvej inštancie v tomto smere nepochybil a postupoval v súlade s procesnými predpismi, a preto v tejto časti je rovnako námietka žalovaného nedôvodná.

66. Za nedôvodnú (a nepreukázanú) považuje odvolací súd aj námietku žalovaného, keď tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne zaprotokoloval výpoveď právneho zástupcu žalovaného, preto formulácia súdu je na škodu veci, že súd neumožnil právnemu zástupcovi nadiktovať svoj prejav do záznamového zariadenia a právny zástupca žalovaného ani nemal možnosť reklamovať nesprávnosť jeho prednesu, ktorý bol nesprávne zaprotokolovaný v zápisnici, lebo zápisnica bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená až dňa 25.11.2015, a to emailom.

67. Predovšetkým považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit), ktorým je súd viazaný. V žalobnom návrhu (petite) účastník konania uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť o jeho nároku, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku.

68. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.11.2015 vyplýva, že na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného na otázku súdu, aby ozrejmil obsah jednotlivých podaní a to podania zo dňa 14.4.2011 na čl. 219 a nasl. súdneho spisu a podania zo dňa 23.9.2011 na čl. 246 a nasl. spisu, kde si uplatňuje žalovaný nárok na zmluvnú pokutu, aby špecifikoval za aké obdobie sa uplatňuje zmluvná pokuta tak, ako bola vyčíslená v týchto podaniach, právny zástupca žalovaného uviedol, že „My si uplatňujeme voči žalobcovi vzájomným návrhom zmluvnú pokutu za omeškanie s realizáciou zmluvy o dielo resp. diela za obdobie od 6.5.2006 do 4.8.2009 vo výške 24,79 eur denne, t.j. za počet dní 1192. Vzhľadom k tomu my zmluvnú pokutu za obdobie od 1.6.2005 do 5.5.2006 a po 5.8.2009 resp. nárok na toto obdobie v konaní neuplatňujeme, resp. berieme návrh v tejto časti späť“. Z obsahu zápisnice rovnako vyplýva, že po tomto prejave právneho zástupcu žalovaného žalobca vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a po vyhlásení dokazovania za skončené súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, v ktorom rozhodol aj o zastavení konania o vzájomnom návrhu žalovaného v časti o zaplatenie 8.602,13 eur na základe čiastočného späťvzatia nároku žalovaným.

69. Odvolací súd zastáva názor, že právny zástupca žalovaného zreteľne formuloval na pojednávaní svoju odpoveď k upresneniu petitu vzájomného návrhu a pokiaľ súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne protokoval jeho prednes, mal možnosť priamo na pojednávaní požiadať o opravu protokolácie, z obsahu zápisnice o pojednávaní však vyplýva, že tak neurobil. Zo zápisnice z pojednávania tiež nevyplýva, že by právny zástupca žalovaného, príp. žalovaný požiadali o možnosť nadiktovať svoj prejav do záznamového zariadenia, a súdu takáto povinnosť (vyzvať stranu sporu, aby nadiktovala svoj prednes do záznamového zariadenia) zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu nevyplýva. Pokiaľ právny zástupca žalovaného tvrdí, že nemal možnosť reklamovať nesprávnosť jeho prednesu v tejto zápisnici, lebo zápisnica bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená až dňa 25.11.2015, a to emailom, odvolací súd len dodáva, že právny zástupca žalovaného (vrátane žalovaného) bol prítomný na pojednávaní aj pri vyhlásení rozhodnutia, a teda výrok súdu mu bol známy hneď. Pojednávanie vo veci sa konalo 23.11.2015 a zápisnica o pojednávaní bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená o dva dni, čo odvolací súd považuje za primeranú lehotu na jej doručenie. Napriek tomu žalovaný túto námietku uplatnil až v podanom odvolaní zo dňa 11.1.2016, z ktorého dôvodu sa táto námietka javí byť účelovou.

70. Ďalšie námietky žalovaného sú bez právnej relevancie vo vzťahu k predmetu konania, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal a neposudzoval ich, lebo na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nemajú žiaden vplyv. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na pripustenie dovolania v prípade potvrdenia rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že podľa novej procesnej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu, o pripustení dovolania už nerozhoduje. Aj v zmysle pôvodnej právnej úpravy (238 ods. 3 O. s. p.) išlo len o možnosť, nie povinnosť odvolacieho súdu pripustiť v prípade potvrdzujúceho rozsudku dovolanie.

71. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo vyhovujúcej časti, vo výroku o zastavení konania o vzájomnom návrhu v časti o zaplatenie 8.602,13 eur a vo výroku, ktorým súd vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 24.237,24 eur zamietol, podľa § 387 ods. 1 potvrdil vrátane výroku o priznaní úroku z omeškania a o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, pretože tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie sú vecne správne.

72. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

73. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).