Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-632-2016.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/632/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: B. D. bytom G. na R. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 125,39 eura s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 0,87 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. októbra 2015 č. k. 7C/406/2013-96 takto
rozhodol:
Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23. 10. 2015 č. k. 7C/406/2013-96 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkové úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 260 eur od 27. 06. 2010 do 08. 09. 2010, zo sumy 178 eur od 09. 09. 2010 do 28. 10. 2010 a zo sumy 43,39 eura od 29. 10. 2010 do zaplatenia zrušuje a v tejto časti konanie zastavuje.
Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil čl. I § 75, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 5 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a oboznámil sa so žalobou spolu s prílohami, originál zmenkou a zistil, že žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy: 4850023, meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného, miesto vystavenia: v G. na R., dátum vystavenia: 19. 06. 2009, zmenková suma: 260 eur, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 27. 06. 2010“, splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 125,39 eura. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a za účelom a rozhodnutia o podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to s predloženou xerox- kópiou, ktorú si porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v G. na R. s dátumom vystavenia dňa 19. 06. 2009 na 260 eur zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v znení: "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s. r. o. IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23 636/B, zmenkovú sumu slovom dvestošesťdesiat eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 27. 06. 2010. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením mena a priezviska: B. D.,
v kolonke trvalé bydlisko s označením G. na R. XXX, XXX XX G. na R., rodné číslo XXXXXX/XXXX s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolonkou, podpis vystaviteľa. Ďalej uviedol, že každá zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie, a preto nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku, a to v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku, a preto sa nemôžu uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah, stáva sa záväzkovým vzťahom celkom samostatným, ktorý existuje, mení sa a vyvíja sa, bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť svojim životom. Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb., čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia, t. j. jeden konkrétny deň a to 19. 06. 2013, kedy súd poukázal na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení Zmenkového práva, podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov, ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 19. 06. 2009, t. j. po dáte, alebo ...... je zročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa, bola by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci. Súd prvej inštancie pri preukázaní svojich úvah poukázal na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 zo dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS v Nitre 15CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20. 07. 2010 k čís. kon.: 15CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti, ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 Zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd prvej inštancie poukázal, vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08. 12. 2009, ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha), odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka. Podľa súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobie pri riešení otázky splatnosti uvedenej vlastnej zmenky, kedy na zmenke sa vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť zmenky nasledovne: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad...“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. Na základe uvedených skutočností, podľa súdu prvej inštancie je vymedzenie splatnosti podľa § 36 zmenkového a šekového zákona v rozpore so splatnosťou zmenky na videnie, ktorá sa označuje aj ako lehotná zmenka s datozmenkou podľa § 36 ZŠZ splatnou v jeden konkrétny deň, a preto podľa súdu je uvedená zmenka neplatná podľa § 33 ods. 2 ZŠZ. Súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol podľa § 156 ods. 3 OSP. Podľa súdu nie je možné akýmkoľvek dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, ani žiadnym výkladom vysvetliť jednoznačnú skutočnosť o tom, že na zmenke sú 2 údaje rozdielne vymedzujúce splatnosť zmenky. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa § 151 ods. 1 OSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení" údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového a šekového zákona a na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení", je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t. j. zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od vystavenie) má byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do", a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2013 sp. zn. 43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/22/2014 zo dňa 11. 03. 2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co 529/2014 zo dňa 11. 02. 2015 a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 16,60 eura bez DPH za podané odvolanie a 8,39 eura bez DPH režijný paušál.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom po tom, ako súd prvej inštancie rozhodol a jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, je potrebné podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP čiastočné späťvzatie žaloby pripustiť, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a konanie zastaviť, a v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 125,39 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 260 eur od 27. 06. 2010 do 08. 09. 2010, zo sumy 178 eur od 09. 09. 2010 do 28. 10. 2010 a zo sumy 43,39 eura od 29. 10. 2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 260 eur od 10. 09. 2010 do 28. 10. 2010 a zo sumy 43,39 eura od 29. 10. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,87 eura a náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúca časť a výrok o trovách konania. Následne po podaní odvolania došlo podaním zo dňa 21. 12. 2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 12. 2015 k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne, čím si žalobca uplatňuje zmenkový úrok už len vo výške 0,06% denne.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
8. V konaní pred súdom prvej inštancie môže strana vziať návrh späť (§ 144) dovtedy, kým sa nezačne vyhlasovať rozsudok. Ak strana vezme späť návrh v celom rozsahu bez podania opravného prostriedku, avšak v lehote na jeho podanie alebo v priebehu odvolacieho konania, koná odvolací súd podľa ustanovenia § 370 CSP. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia žaloby je viazaná na privolenie odvolacieho súdu, ktoré bude odopreté, ak druhá strana z vážnych dôvodov s úkonom nesúhlasí.
9. Keďže žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, písomným podaním zo dňa 03. 01. 2017 (č. l. 132 spisu) vzal svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť a žalovaný nevyjadril vážny nesúhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 370 CSP. Pre uvedené dôvody odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23. 10. 2015 č. k. 7C/406/2013-96 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkové úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
260 eur od 27. 06. 2010 do 08. 09. 2010, zo sumy 178 eur od 09. 09. 2010 do 28. 10. 2010 a zo sumy 43,39 eura od 29. 10. 2010 do zaplatenia zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Súd prvej inštancie konštatoval, že na zmenke vystavenej žalovaným dňa 05. 02. 2009 na zmenkovú sumu 6242,47 eura sa nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 4074075, pričom vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Podľa obsahu spisu a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie neskúmal, na základe akého právneho vzťahu žalovaná zmenku vystavila, odôvodnenie rozsudku zameral na zdôvodnenie, prečo vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní so záverom o neplatnosti zmenky ako takej pre nesprávnosť lehoty, v ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 <. ústavy <., každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
13. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 <. L. <. ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru <. v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
14. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. <. L. <. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru <.. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 <. Ústavy <., čl. 6 ods. 1 Dohovoru <.) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 <. CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 <. CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP <Z.).
15. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
17. Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
18. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne preskúmateľné.
19. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvej inštancie je postihnuté vadou z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o dôvode rozhodnutia bez nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným, stručným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o neopodstatnenosti žalobného návrhu. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento obsah vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak vyznieva chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd dospel k tomu, že súd prvej inštancie takýmto spôsobom porušil právo na spravodlivý proces.
20. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. - s najväčšou pravdepodobnosťou zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica"), používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14
Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
21. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
22. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že v danom prípade medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
23. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
24. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.
25. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.
26. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia. Vzhľadom na to a v spojení s právnym záverom odvolacieho súdu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám. Zároveň podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.
27. Odvolací súd v závere poznamenáva, že rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku v nadväznosti na zamietnutie žalobného návrhu nebolo správne, pretože v prípade úspechu žalovaného, ktorému trovy v konaní nevznikli, bolo potrebné rozhodnúť, že žalovanému sa náhrada trov nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).