Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa PhD. v právnej veci žalobcu E.. S. R., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. č. XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dobšinského 12, 811 05 Bratislava proti žalovanému Inšpektorátu práce Prešov so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, za účasti Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade, Zdravotnícka 3, 058 97 Poprad, o preskúmanie zákonnosti postup a rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. júla 2020 č.: S/2020/742/8308, na základe podanej všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. júla 2020 č. S/2020/742/8308 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako príslušný správny orgán podľa v nadväznosti na o ochrane oznamovateľov proti spoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa ustanovenia Správneho poriadku v znení neskorších predpisov vo veci žiadosti o udelenie súhlasu žiadateľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, Zdravotnícka 3525/305897 Poprad rozhodol tak, že súhlasí s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom

- upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny voči chránenému oznamovateľovi - E.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 98, XXX XX E., ktorého sa mal dopustiť dňa 12.11.2019 tým, že porušil čl. 13 bod 1. písm. p) Pracovného a služobného poriadku PP-1/2015 účinného od 01.07.2015 - Neplnenie pokynov nadriadených, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami a nesúhlasí s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom - skončenie služobného pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny podľa čl. 13 bod 1. písm. p) Pracovného a služobného poriadku PP-1/2015 účinného od 01.07.2015 - Neplnenie pokynov nadriadených, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi normami, s chráneným oznamovateľom - E.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E.

2. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žiadateľ, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, podľa ustanovenia dňa 15.1.2020 podal žiadosť o udelenie súhlasu s navrhovanými pracovnoprávnymi úkonmi a to upozornením o závažnom porušení služobnej disciplíny v spojení so žiadosťou o vydanie súhlasu na skončenie služobného pomeru s chráneným

oznamovateľom- E.. S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX. z dôvodu, že chránený oznamovateľ (žalobca) porušil povinnosti štátneho zamestnanca podľa § 111 ods. 1 písm. i), t.j. riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi a to tým, že svojvoľne bez súhlasu svojej nadriadenej vedúcej išiel na akciu, na ktorú nemal pozvánku ani súhlas a následne opakovane ignoroval výzvy svojej nadriadenej vedúcej, aby sa išiel venovať pridelenej úlohe a podujatie opustil, čím porušil aj povinnosti v článku 13 bod 1 písm. p) Pracovného a služobného poriadku PP-1/2015 v znení účinnom od 1.7.2015. Taktiež žiadateľ uviedol, že žalobca porušil aj povinnosť štátneho zamestnanca podľa § 111 ods. 1 písm. e), t.j. plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas, keďže tieto úlohy v daný deň 12.11.2019 podľa konštatovania nadriadenej vedúcej nesplnil, keďže nepreukázal splnenie pridelenej úlohy. Žiadateľ poukázal aj na to, že žalobca svojím konaním narušil konanie konzultačného dňa za prítomnosti účastníkov z iných úradov, ktorí boli nechtiac prítomní pri konflikte a stupňujúcom sa napätí, čo podľa názoru žiadateľa možno považovať za porušenie povinnosti upravenej v čl. 13 bod 2 písm. d) v Pracovnom a služobnom poriadku PP-1/2015 v znení účinnom od 1.7.2015, teda porušenie zásad slušnosti a spolupráce na pracovisku.

3. Inšpektorát práce Prešov, odbor inšpekcie práce, oddelenie pracovnoprávnych vzťahov, oznámilo žalobcovi začatie správneho konania vo veci žiadosti o udelenie súhlasu na vydanie upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny a udelenie súhlasu so skončením služobného pomeru výpoveďou. V predmetnom oznámení žalovaný oznámil žalobcovi predmet konanie ako aj konanie, ktorým mal naplniť ustanovenie a ako aj čl. 13 ods. 1 písm. p) a čl.13 ods.2 písm. d) Pracovného a služobného poriadku PP-1/2015. Spolu s oznámením o začatí správneho konania zo dňa 4.2.2020 zaslal žalovaný žalobcovi aj žiadosť o vydanie súhlasu na upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny spojenú so žiadosťou o vydanie súhlasu na skončenie služobného pomeru výpoveďou s chráneným oznamovateľom zo dňa 15.1.2020, zápisnicu s odporúčacím stanoviskom poradnej komisie vo veci preskúmania podozrenia z porušenia služobnej disciplíny na základe podnetov č. a č.3710/2/2019 zo dňa 10.1.2020, záznam o postupe a priebehu preskúmania podozrenia z porušenia služobnej disciplíny zo dňa 10.1.2020, vyjadrenie zo dňa 30.12.2019, žiadosť o súčinnosť zo dňa 19.12.2019, vyjadrenie na návrh disciplinárneho riešenia mojej účasti na vzdelávacom podujatí zo dňa 12.12.2019, oznámenie s výzvou zo dňa 12.12.2019, vyjadrenie k návrhu o údajnej neoprávnenej účasti na konzultačnom dni konaného 12.11.2019 na RÚVZ Poprad zo dňa 2.12.2019, výzva na vyjadrenie k podnetu na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 22.11.2019, oznámenie o podozrení z porušenia služobnej disciplíny zo dňa 18.11.2019, zriadenie poradnej komisie zo dňa 18.11.2019, návrh na posúdenie porušenia služobnej disciplíny v zmysle o štátnej službe zo dňa 14.11.2019 a úradný záznam zo dňa 12.11.2019.

4. Dňa 21.2.2020 žalobca doručil vyjadrenie žalovanému, v ktorom žiadal o prerušenie konania do rozhodnutia o predbežnej otázke, teda do rozhodnutia o zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2019/628/14547 zo dňa 18.10.2019, ktorým žalovaný udelil súhlas s pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa RÚVZ PP - upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny chráneným oznamovateľom, E.. S. R. z dôvodu porušenia čl. 13 bodu 1. písm. g) Pracovného a služobného poriadku účinného od 01.07.2015 - Využívanie zariadení, prostriedkov a prístrojov na súkromné účely bez súhlasu zamestnávateľa, ako aj v porušení a nerešpektovaní Registratúrneho poriadku a Organizačného poriadku, voči ktorému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, vedenú na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. . Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní o vydaní súhlasu musí preskúmavať zákonnosť samotného pracovnoprávneho úkonu, pričom žalovaný nesúhlasí s tým, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Uviedol, že vzdelávacieho podujatia sa zúčastnil so súhlasom O.. I., pričom táto sa na neho následne hystericky a s krikom oborila pred ostatnými asi tridsiatimi účastníkmi, že na ňu podáva sťažnosti a že si má ísť si plniť pracovné povinnosti. Taktiež uviedol, že nesúhlasí s tým, že by neuposlúchol pokyn nadriadenej E.. I.. Úlohu súvisiacu s obhliadkou spoločnosti Patherm splnil, o čom predložil záznam. E.. I. sa snažil presvedčiť, že účasť na predmetnom podujatí je pre neho ako pre lekára oddelenia preventívneho pracovného lekárstva prínosom, avšak po tom, čo ju nepresvedči, jej pokyn akceptoval a vrátil sa do kancelárie. K údajnému porušeniu zásad slušnosti uviedol, že k ničomu takému nedošlo a nepríjemnú atmosféru akcelerovala O.. I., keď sa nekolegiálne a nedôstojne správala voči jeho osobe. Návrh žiadateľa označil za účelový s cieľom postaviť ho mimo štátnu službu, keďže poukázal na trestnú činnosť zamestnancov úradu. V predmetnom podaní žalobca navrhol vypočuť účastníkov predmetného podujatia, O.. S. ako vedúceho oddelenia ŠLICHA a O.. J.. Záverom uviedol, že z Pracovného a služobného poriadku PP-1/2015

RÚVZ Poprad vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje nesplnenie pokynov nadriadených, teda sa musí jednať o nesplnenie viacerých pokyn, pričom jemu je vytýkané nesplnenie iba jedného pokynu.

5. Žalovaný dňa 21.2.2020 vypočul O.. S., ktorý uviedol, že v čase obeda reagoval na komunikácie O.. I. a E.. R., ktorí boli pred jeho kanceláriou, pričom sa snažil upokojiť vzniknutú situáciu tým, že E.. R. sa snažil vysvetliť, že bude rozumnejšie sa nezúčastniť okružného testu, ktorého sa chcel zúčastniť ako pozorovateľ, ktorý nevykonáva merania. Žalobca jeho argumenty akceptoval a vrátil sa do svojej kancelárie.

6. V predmetný deň bola vypočutá aj O.. D. I., ktorá uviedla, že konzultačný deň bol určený pre všetky pracoviská merania hluku. Jednotlivým účastníkom boli zaslané pozvánky na predmetné podujatie. Za RÚVZ Poprad sa tohto podujatia zúčastnila iba O.. I., nakoľko je jediným zamestnancom, ktorý vykonáva merania hluku. Pri prezentácii prednášky ohľadom novely o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vstúpil do zasadačky E.. S.aling. Zo strany Ing. I. mu bolo dovolené zúčastniť sa tejto časti konzultačného dňa, keďže sa týkala všeobecného zákona na ochranu zdravia. Po odznení prednášok ohľadom predmetnej tematiky nasledovala prestávka, počas ktorej svedkyňa vyzvala žalobcu, aby opustil zasadačku, lebo bude nasledovať program, ktorý sa ho netýka. Tieto však vyzvanie ignoroval. Počas prestávky prišla do zasadačky Mgr. I., vedúca PPLaT, ktorá keď videla žalobcu v zasadačke, vyzvala ho na žiadosť svedkyne, aby opustil zasadačku a išiel vykonávať prácu, ktorá mu bola pridelení. E.. R. ani uvedenú výzvu neakceptoval. Po prestávke svedkyňa opätovne už aj za účasti ostatných účastníkov vyzvala žalobcu, aby opustil rokovanie, na čo jej uviedol, že sa nemá starať, čo žalobca robí, nakoľko nie je jeho vedúca. Po tomto ho svedkyňa opakovane upozornila, že konzultačný deň nie je určený pre zamestnancov PPL, v dôsledku čoho medzi nimi začala slovná roztržka. Svedkyňa požiadala účastníkov porovnávacieho merania, aby ju nasledovali do laboratórií, kde malo prebiehať meranie. Pred vchodom do laboratórií zastavila MUDr. R. a vysvetlila mu, že porovnávacieho merania sa nemôže zúčastniť, nakoľko sa naň neprihlásil a nevie vykonávať merania. MUDr. R. uvedené neakceptoval a došlo k slovnej roztržke, pričom účastníci konzultačného dňa sledovali ako si žalobca robí, čo chce, je arogantný a neakceptuje žiadne žiadosti, argumenty ani príkazy svojej nadriadenej. Následne svedkyňa požiadala Ing. S., aby E.. S. R. vysvetlil, že do laboratórií nemôže vstupovať, nakoľko tam bude prebiehať porovnávacie meranie. Tento žalobcu presvedčil, aby odišiel do kancelárie. Z uvedeného spísala svedkyňa úradný záznam, ktorého pravdivosť potvrdili svojím podpisom aj účastníci konzultačného dňa.

7. Z výpovede Mgr. I. zo dňa 21.2.2020 je zrejmé, že táto sa konzultačného dňa priamo nezúčastnila, iba počas prestávky chcela O.. I. odovzdať telefonický odkaz od O.. R.. Pri príchode do zasadacej miestnosti uvidela pri dverách sedieť svojho zamestnanca oddelenia E.. R.. Po odovzdaní odkazu O.. I. prišla k žalobcovi a spátala sa ho, čo robí na konzultačnom dni, keď má v ten deň pridelenú inú služobnú úlohu a konzultačný deň je určený pre meračov hluku. Zdôraznila, že žalobca nie je organizačne pridelená na NRC pre hluk a ani nikoho nepožiadal o súhlas s účasťou na konzultačnom dni a nikomu to neoznámil. Na to jej žalobca odpovedal, že štátny zdravotný dozor vykonal. Svedkyňa žalobcu upozornil, aby si plnil celú pridelenú úlohu, teda aj pripravil koncept rozhodnutia, pričom jej príkaz ignoroval. Následne z miestnosti odišla. Čo sa týka vyhrotenej situácie pred laboratóriami, svedkyňa uviedla, že keď prichádzala na chodbu I. poschodia, na ktorej má kanceláriu, po preparkovaní auta, počula slovnú roztržku, pri ktorej účastníci konzultačného dňa nesúhlasili s tým, aby sa žalobca zúčastnil merania v laboratóriu. Následne svedkyňa upozornila žalobcu, aby sa venoval svojej práci, ktorá mu bola pridelená a s ktorou súhlasil, avšak uvedené odignoroval.

8. Z výpovede svedkyne J. zo dňa 21.2.2020 vyplýva, že táto sa konzultačného dňa 12.11.2019 nezúčastnila, keďže nie je pracovníkom, ktorý má v pracovnej náplni meranie hluku. V čase vyhrotene situácie bola na obede, teda nevidela ani nepočula jej priebeh. O situácii bola informovaný ústnym podaním od kolegov a taktiež ju informoval E.. R. a priniesol jej dokumentáciu k tejto udalosti.

9. Zápisnice z predmetných výsluchov boli zaslané žalobcovi na vyjadrenie listom zo dňa 22.4.2020, pričom správny orgán umožnil žalobcovi sa k týmto výsluchom vyjadriť v lehote 7 pracovných dní od doručenia predmetného listu. Predmetná výzva bola žalobcovi doručená dňa 27.4.2020. Žalobca

emailovým podaním zo dňa 6.5.2020 žiadal o opätovne vypočutie svedkov v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov.

10. Následne správny orgán na základe uvedených skutočností vydal vyššie uvedené rozhodnutie č.: S/2020/742/8308 zo dňa 8. júla 2020, v ktorom uviedol, že má za to, že môže vydať súhlas žiadateľovi na predloženie upozornenia pre závažné porušenie služobnej disciplíny chránenému oznamovateľovi z dôvodu porušenia Pracovného a služobného poriadku PP-1/2015, účinného od 01.07.2015, čl. 13 Porušenie pracovnej disciplíny, bod 1., písm. p), v zmysle ktorého závažným porušením pracovnej disciplíny je najmä neplnenie pokynov nadriadených, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi prepismi, keďže chránený oznamovateľ MUDr. S. R. sa ako jediný zamestnanec RUVZ PP domáhal účasti na konzultačnom dni, aj keď na konzultačný deň neobdŕžal riadne pozvánku a neuposlúchol Mgr. I. I. ako svoju priamu nadriadenú, aby sa venoval pridelenej práci, s ktorou v uvedený deň súhlasil a ktorú podpísal, že ju vykoná. Žalovaný konštatoval, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s postavením E.. S. R. ako chráneného oznamovateľa, keďže postupoval pri posudzovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny v súlade so zákonom a s prihliadnutím na ďalšie zistenia vyplývajúce z vyjadrenia chráneného zamestnanca. Záverom poukázal aj na značný časový odstup od vydania opatrenia Z. prokuratúry Poprad zo dňa 9.12.2015, na základe ktorého sa E.. S. R. stal chráneným oznamovateľom, do podania predmetnej žiadosti o udelenie súhlasu s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zo dňa 15.1.2020, keďže nešlo o bezprostredne ani v krátkom časovom období realizované konanie zamestnávateľa vo veci posudzovania porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný nesúhlasil so žiadosťou žiadateľa o súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom- skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, nakoľko by šlo o predčasný právny úkon. Aj napriek tomu, že žalovaný súhlasil s upozornením žalobcu o závažnom porušení služobnej disciplíny, k samotnému oznámeniu podľa z dôvodu podľa ods. 1 písm. g) tohto , žalovaný uviedol, že žiadateľ môže opätovne požiadať o súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom voči žalobcovi ako chránenému oznamovateľovi.

II.

Žalobné dôvody

11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vo veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca poukázal na ustanovenie § 21 a 33 Správneho poriadku, pričom konštatoval, že žalovaný vykonal dňa 21.2.2020 ústne pojednávania, na ktorom vykonával výsluch svedkov, pričom žalobcu ako účastníka konania na výsluch neprizval, čím mu znemožnil uplatňovať si práva podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Predmetnú vadu sa žalovaný snažil konvalidovať výzvou zo dňa 23.4.2020, v ktorej doručil žalobcovi dva mesiace po výsluchoch, v rozpore so zásadou ústnosti a bezprostrednosti, zápisnice o výsluchoch, na čo žalobca reagoval žiadosťou o opätovné vypočutie svedkov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Konštatoval, že účastník ani nemusí žiadať, aby bol predvolaný k výsluchu svedka, uvedené je jeho právo stanovené zákonom, preto pri takomto pochybení je irelevantné, že žalobca neuviedol z akého dôvodu žiada o opätovne vypočutie svedkov. Žalobca zároveň uviedol, že podľa žalovaný udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, pričom podľa názoru žalobcu žalovaný neskúmal zákonnosť samotného pracovnoprávneho úkonu. Žalobca poprel, že by poručil akúkoľvek pracovnú disciplínu a zároveň uviedol, že aj v prípade, ak by z jeho strany došlo k nerešpektovaniu pokynu nadriadeného, nemôže byť takéto konanie považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko intenzita údajného porušenia služobnej disciplíny nedosahuje úrovne závažného porušenia služobnej disciplíny. Žalobca uviedol, že žalovaný tvrdí, že žalobca nesplnil dva pokyny nadriadeného zamestnanca, pričom v odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukazuje len na údajné nesplnenie jedného pokynu a to pokynu venovať sa pridelenej práci podľa plánu práce zo dňa 12.11.2019. K nesplneniu pridelenej práce, t.j. nevyhotoveniu rozhodnutia vo veci,

v ktorej bol v daný deň na obhliadke, žalobca uviedol, že plán práce neobsahuje konkrétne termíny, kedy malo byť rozhodnutie vyhotovené. Uviedol, že nemá vedomosť, aby sa od iného zamestnanca úradu požadovalo, aby v deň, kedy bol na obhliadke, vypracoval v tej veci aj kompletné rozhodnutie. Namietal aj to, že žalovaný neskúmal časový rozsah údajného nerešpektovania pokynov nadriadeného zamestnanca, teda či sa tento nevenoval práci v rozsahu minút, desiatok minút, prípadne hodín. Taktiež namietal, že žalovaný neskúmal, či vytýkané konanie nie je ostatným zamestnancom vo všeobecnosti tolerované a konanie RÚVZ PP voči žalobcovi je len pomstou pre podanie trestného oznámenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. K podanej správnej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 12.10.2020 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcovi boli zaslané zápisnice o výpovedi svedkov zo dňa 21.2.2020 na vyjadrenie sa v lehote 7 dní od ich doručenia, teda tento mal právo na podporu svojho tvrdenia a na objasnenie skutkového stavu navrhnúť alebo predložiť dôkazy, ktoré mu boli známe. Čo sa týka podania žalobcu zo dňa 6.5.2020, v ktorom žiadal, aby boli opätovne vykonané výsluchy svedkov, žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval z akého dôvodu žiada o opätovné vypočutie a nevyjadril sa ani k skutočnostiam uvedeným v zápisniciach, preto žalovaný nevykonal ďalšie vypočutie a výsluchy zo dňa 21.2.2020 považoval za dostačujúce.

13. Vo vzťahu k preukázaniu, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, žalovaný uviedol, že žiadateľ RÚVZ PP preukázal, že chránený zamestnanec sa dopustil závažného porušenia služobnej disciplíny podľa Pracovného a služobného poriadku ako aj to, že tento úkon nemá príčinnú súvislosť s postavením žalobcu ako chráneného oznamovateľa, keďže postupoval pri posudzovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny v súlade so zákonom a s prihliadnutím na ďalšie zistenia vyplývajúce z vyjadrenia chráneného zamestnanca. Vo vzťahu k námietke, že pre posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je dôležitá intenzita porušenia pracovnej disciplíny, ktorá sa posudzuje podľa konkrétnych okolností porušenia, žalovaný uviedol, že zákon ukladá povinnosť posudzovať porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca generálnemu tajomníkovi služobného úradu RÚVZ PP ( o štátnej službe), pričom podľa a služobný úrad vydá služobný poriadok, v ktorom služobný úrad upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny. Tento služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých jeho štátnych zamestnancov, ktorí musia byť s jeho obsahom riadne oboznámení. Štátny zamestnanec je povinný dodržiavať okrem iného aj služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou. Taktiež je povinný podľa pniť služobné úlohy osobne, riadne a včas. Namietané konanie žalobcu upravuje článok 13 bod. 1 písm. p) Pracovného a služobného poriadku PP 1/2015 zo dňa 29.6.2015, s ktorým bol žaloba preukázateľne oboznámený. Žalovaný poukázal na to, že poradná komisia RÚVZ PP dospel k záverečnému stanovisku, že došlo k porušeniu povinnosti štátneho zamestnanca podľa riadiť sa pri vykonávaní štítnej služby pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi tým, že svojvoľne bez súhlasu svojej nadriadenej vedúcej išiel na akciu, na ktorú nemal pozvánku ani súhlas a následne opakovane ignoroval výzvy svojej nadriadenej vedúcej, aby sa išiel venovať pridelenej úlohe a podujatie opustil. Žalovaný vyslovil, že nešlo o svojvoľné šikanózne rozhodnutie nadriadených vedúcich zamestnancov RÚVZ PP. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť so žalobcovým statusom chráneného oznamovateľa na základe opatrenia Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 9.12.2015.

14. K námietke žalobcu, že mu bolo vytýkané iba jedno nesplnenie pokynu a to nevyhotovenie konceptu rozhodnutia v deň, kedy vykonal obhliadku žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovanému je vytýkané jednak nevenovanie sa pridelenej práci podľa plánu práce zo dňa 12.11.2019 ako aj neuposlúchnutie výzvy jeho priamej nadriadenej vedúcej, aby odišiel z podujatia, na ktorom sa zúčastnil bez pozvánky a bez súhlasu nadriadenej, a išiel sa venovať pridelenej práci. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný neskúmal, či iným zamestnancom takéto konanie nie je tolerované, žalovaný uviedol, že žalobca bol jediným zamestnancom, ktorý sa domáhal účasti na konzultačnom dni.

15. Na základe uvedených skutočností žalovaný uviedol, že má za to, že sa v odôvodnení dostatočne zaoberal materiálnymi predpokladmi na vydanie súhlasu s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva porušenia ktorých vnútorných predpisov sa mal žalobca dopustiť, pričom mieru závažnosti, porušenia služobnej disciplíny, spôsob a intenzitu konania posudzuje zamestnávateľ RÚVZ PP a nie žalovaný. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

16. RÚVZ PP ako ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2020 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca nebol v administratívnom konaní účastníkom ale bol iba zúčastnenou osobou, teda z uvedeného dôvodu nemôže byť v súdnom konaní žalobcom. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako zúčastnenej osoby, tomuto neprináležali práva ako účastníkovi konania, teda nemal právo byť prítomný pri výsluchoch a klásť svedkom otázky. Vzhľadom na uvedené žalovaný postupoval v administratívnom konaní legitímne. Vo vzťahu k skutkovému stavu uviedol, že žalovaný zabezpečil svedectvá nezávislých osôb z radov zamestnancov RÚVZ PP, ktorí boli prítomní pri rozhodujúcich udalostiach, ktoré súviseli s protiprávnym konaním žalobcu. Taktiež RÚVZ PP súhlasil so závermi žalovaného, že žalobca nesplnil viacero pokynov zamestnávateľa, teda najmenej dva a to nesplnil služobnú (pracovnú) úlohu, ktorá mu bola pridelená zákonným spôsobom a zároveň nesplnil pokyn nadriadenej na opustenie rokovacej miestnosti, určenej na vzdelávacie podujatie dňa 12.11.2019 pre pozvaných účastníkov z radov iných odborov verejného zdravotníctva. Uviedol, že žalobca sa dopustil agresívneho osobného správania voči nadriadenej Mgr. I. a voči gestorke vzdelávacieho podujatia O.. I., čím narušil dovtedy pokojný priebeh podujatia za účastí pozvaných hostí, čo samo o sebe je samostatným dôvodov na vyžiadanie si súhlasu od žalovaného s okamžitým skončením pracovného pomeru medzi RÚVZ PP a žalobcom. Vo vzťahu k závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, tento ďalší účastník uviedol, že žalobca ako odborný radca, ktorý mal na 12.11.2019 riadne pridelené pracovného úlohy, sa svojvoľne zúčastnil vzdelávacieho podujatie, ktoré nesúvisí s jeho pracovným zaradením na RÚVZ PP. Zároveň tento dlhodobo vykazuje neuspokojivé plnenie pracovných povinností, na ktoré bol viackrát upovedomený v rámci porád, jeho pracovné nasadenie je dlhodobo podpriemerné. V predmetnom prípade žalobca napriek slovnému upozorneniu žalobcu jeho nadriadenou, aby splnil pridelenú pracovnú úlohu riadne a včas, svojvoľne odignoroval pokyn a namiesto priebežného plnenia pracovnej povinnosti, sa domáhal vstupu do špecializovaných laboratórií, kde vzhľadom na svoje pracovné zaradenie nemal čo hľadať. Všetci ostatní zamestnanci RÚVZ PP, z ktorých ani jeden nepožíva status chráneného zamestnanca, plnia svoje pracovné úlohy, v dostatočnej miere využívajú fond pracovného času. Vzhľadom na uvedené, RÚVZ PP považuje zistenia skutkového stavu zo strany žalovaného za dostatočné, riadne odôvodnené a za primerané pre prijatie záveru, na základe ktorého bol zo strany žalovaného udelený súhlas zamestnávateľovi na predloženie upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny žalobcovi.

V.

Replika žalobcu

17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.10.2020 k aktívnej vecnej legitimácií uviedol, že v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom zúčastnenou osobou podľa § 15a Správneho poriadku je osoba, ktorej osobitný zákon takéto postavenie priznáva. Žalobca vzhľadom na uvedené konštatoval, že názor RÚVZ PP, že žalobca v administrovanom konaní mal postavenie zúčastnenej osoby je nesprávny, keďže účastník konania v administratívnom konaní realizuje svoje individuálne práva a právom chránené záujmy, kým zúčastnená osoba obhajuje v konaní verejný záujem (predovšetkým na úseku ochrany životného prostredia). Osobitnými predpismi, ktoré zakladajú subjektom postavenie zúčastnených osôb sú napr. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, o ochrane prírody a krajiny. Poukázal na to, že v prejednávanom administratívnom konaní sa rozhodovalo o právach žalobcu, vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru a to konkrétne o tom, či žalobca môže byť zamestnávateľom upozornený na závažne porušenie služobnej, resp. či s

ním zamestnávateľ môže skončiť služobný pomer výpoveďou. Okrem toho z administratívneho konania je zrejmé, že žalovaný so žalobcom konal ako s účastníkom konania a umožnil mu vyjadriť sa k začatému správnemu konaniu konania, doručil mu zápisnice z výsluchov ako aj rozhodnutie vo veci samej. K skutkovým tvrdeniam RÚVZ PP žalobca uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde, sú klamlivé a zavádzajúce. Preto považoval za závažné porušenie svojich práv konanie žalovaného, ktorý ho neupovedomil o výsluchu svedkov, na ktorom by mohol žalobca svedkom klásť otázky za účelom preukázania reálneho skutkového stavu. Výroky RÚVZ o dlhodobo neuspokojivom plnení pracovných povinností bez preukázania konkrétnych nedostatkov žalobca označil za pokračovanie štvavej kampane proti žalobcovi.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

18. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

19. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, t.j. či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

20. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva teda nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených návrhom na preskúmanie rozhodnutia rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

21. Správny súd postupom podľa a nasl. preskúmal postup žalovaného vyplývajúci z predloženého administratívneho spisu ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu jednotlivých žalobných bodov, v ktorých žalobca namietal, že konaním žalovaného, ktorý nepredvolal žalobcu na výsluchy svedkov dňa 21.2.2020, mu tento odoprel právo na kladenie otázok jednotlivým svedkom, čím porušil práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania ako aj námietku, že žalovaný neskúmal, či konaním žalobcu, ktoré uvádzal RÚVZ PP, došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pričom po takomto prieskume správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa z dôvodu, že konaním žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Podľa o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok okrem konania o udelenie súhlasu úradu podľa , konania o správnych deliktoch podľa a konania o uložení poriadkovej pokuty podľa .

23. Podľa o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „“) voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.4) Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.5)

24. Podľa úrad pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu.

25. Podľa úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne.

26. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

27. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

28. Podľa § 15a ods. 1 Správneho poriadku Osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba").

29. Podľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

30. Podľa § 21 ods. 2 Správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

31. Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.

32. Podľa § 22 ods. 2 Správneho poriadku zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

33. Podľa § 22 ods. 3 Správneho poriadku, zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

34. Správny súd najskôr považuje za potrebné konštatovať, že žalovaný v administratívnom konaní rozhodoval o udelení súhlasu RÚVZ PP podľa na vykonanie navrhovaného pracovnoprávneho úkonu- upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny voči chránenému oznamovateľovi E.. S.I., v predmetnom súdnom konaní žalobcovi, ktorého sa mal dopustiť dňa 12.11.2019 tým, že porušil čl.13 bod 1 písm. p) Pracovného a služobné poriadku PP-1/2015, účinného od 1.7.2015, teda z dôvodu neplnenia pokynov nadriadených, ktoré neboli v rozpore s právnymi predpismi a zároveň žalovaný rozhodoval o udelení súhlasu s pracovnoprávnym úkonom- skončenie služobného pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny podľa

čl.13 bod 1 písm. p) Pracovného a služobné poriadku PP-1/2015, účinného od 1.7.2015, teda z dôvodu neplnenia pokynov nadriadených, ktoré neboli v rozpore s právnymi predpismi. V zmysle ustanovenia sa na konanie o udelenie súhlasu úradu podľa predmetného zákona vzťahuje Správny poriadok. Ustanovenie Správneho poriadku definuje pojem účastníka správneho konania tak, že účastníkom je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V prejednávanom prípade sa jedná o udelenie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému zamestnancovi, teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie žalovaného sa dotýka práv chráneného zamestnanca, teda žalobcu, v dôsledku čoho tomuto patrí účastníctvo v administratívnom konaní. Uvedené vyplýva aj zo samotného ustanovenia , ktorý upravuje osobitosti predmetného konania vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní, pričom ods. 3 predmetného ustanovenia ukladá žalovanému povinnosť umožniť chránenému zamestnancovi vyjadriť sa pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci, teda aj priznáva žalobcovi postavenie účastníka konania. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný v administratívnom konaní povinný postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku, ktoré upravujú postup správneho orgánu ako aj účastníkov konania a definujú základný rozsah práv a povinností týchto subjektov.

35. Jedným zo základných práv účastníkov administratívneho konania je právo byť informovaný o začatí konania a o predmete tohto konania. Ďalšie práva účastníkov korelujú s povinnosťami správneho orgánu, ktorý je povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, taktiež s povinnosťou správneho orgánu dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Ustanovenie § 33 Správneho poriadku upravuje právo účastníka konania ako aj právo zúčastnenej osoby navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Na uvedené právo nadväzuje povinnosť správnych orgánov prizvať všetkých účastníkov konania na ústne pojednávanie upravená v § 24 ods. 2 Správneho poriadku a požiadať ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. V rámci tohto pojednávania sú účastníci konania oprávnení klásť svedkom otázky.

36. Z administratívneho spisu je správnemu súdu zrejmé, že žalovaný oznámil žalobcovi začatie konania vo veci, na ktoré reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom okrem iného navrhol aj vypočutie svedkov O.. S. a Ing. J.. Žalovaný predmetných svedkov dňa 21.2.2020, teda v deň totožný s dňom, kedy bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému, vypočul, avšak žalobcu o týchto výsluchoch neinformoval, teda zo spisu nevyplýva, že by bol žalobca predvolaný na tieto výsluchy, čím mu bolo odňaté právo zakotvené v ustanovení § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Uvedené predstavuje také porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré je spôsobilé privodiť vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko žalobca nemohol bezprostredne reagovať na skutočnosti uvádzané svedkami a ani nemohol klásť svedkom otázky, ktorých odpovede by podľa jeho názoru mohli zmeniť skutkový stav, ktorý bol doteraz subsumovaný.

37. Prítomnosť účastníka konania pri výsluchu svedkov súvisí so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Kontradiktórnosť sa považuje za všeobecný právny princíp konania a za pravidlo procesného práva bez ktorého nemožno hovoriť o procese, keďže podstatou procesu je konfrontácia dvoch strán, z ktorých každá musí mať možnosť sa vyjadriť, možnosť popierať návrhy a argumenty protistrany a možnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, resp. na vyvrátenie tvrdení protistrany. Toto právo znamená, že obidvom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými správneho orgánu s cieľom ovplyvniť rozhodnutie. Správny súd v súvislosti s uvedeným, poukazuje na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25. januára 2012, aj keď sa táto týka práv obvineného v priestupkovom konaní, avšak vzhľadom na to, že odkazuje na ustanovenie § 33 Správneho poriadku je podľa názoru správneho súdu ju možné použiť aj v prejednávanom prípade. V zmysle záverov predmetného rozhodnutia, účastník konania nemusí žiadať byť predvolaný k výsluchu svedka, pretože je to jeho právo, ktorému zodpovedá povinnosť správneho orgánu účastníka konania o tomto úkone upovedomiť tak, aby sa ho mohol zúčastniť. Najvyšší súd SR taktiež uviedol, že je irelevantné, či obvinený nežiadal o opakovanie výsluchu, pretože podstatná je tá skutočnosť, že došlo k porušeniu procesných práv účastníka konania. Poukazujúc na uvedené, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, keďže v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci.

38. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný je povinný posudzovať charakter konania žalobcu a teda, či zistené konanie je možné posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, správny súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením. Vzhľadom na uvedené žalovaný ako správny orgán posudzuje, či z vykonaného dokazovania má za preukázané, že došlo ku konaniu žalobcu, ktoré podľa predpisov zamestnávateľa žalobcu predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň posudzuje, či navrhovaný úkon zamestnávateľa nemožno považovať za úkon vykonaný v príčinnej súvislosti s kvalifikovaným oznámením žalobcu, avšak v tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s tvrdením žalovaného, uvedeným v jeho vyjadrení k žalobe, že správny orgán nie je oprávnený hodnotiť obsah a zákonnosť vnútorných predpisov zamestnávateľa žalobcu, teda samotnú skutočnosť, či preukázané konanie, ktoré je podľa vnútorných predpisov charakterizované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, je aj podľa názoru správneho orgánu závažným porušením pracovnej disciplíny.

39. Konanie o udelenie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa chráneného oznamovateľa má za úlohu garantovať, že zamestnávateľ nebude oznamovateľa protispoločenskej činnosti postihovať za takéto oznámenie, teda povinnosťou úradu je posúdiť, či medzi navrhovaným pracovnoprávnym úkonom a kvalifikovaným oznámením, urobeným chráneným oznamovateľom, nie je príčinná súvislosť. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán sa musí zaoberať tým, či došlo ku konaniu, za ktoré má byť chránený oznamovateľ postihnutý, či takéto konanie napĺňa podmienky stanovené pre vydanie navrhovaného pracovnoprávneho úkonu a či k takémuto postupu zo strany zamestnávateľa dochádza aj vo vzťahu k ostatným zamestnancom alebo len vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi. Zo strany správneho orgánu, ak bude mať tento za preukázané, že došlo ku konaniu žalobcu, ktoré podľa všeobecných záväzných predpisov alebo vnútorných predpisov zamestnávateľa predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, je následne povinný zistiť, či RÚVZ PP pristupuje rovnako ku všetkým svojim zamestnancom a či aj títo ostatní zamestnanci v prípade konania totožného s konaním žalobcu boli obdobne sankcionovaní.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd dospel k záveru, že postup správneho orgánu nebol súladný so zákonom, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a taktiež z napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, či zamestnávateľ žalobcu postupuje uvedeným spôsobom aj voči ostatným zamestnancom v prípade, ak táto neplnia pokyny nadriadeného zamestnávateľa.

41. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ako aj podľa ustanovenia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán s poukazom na ustanovenie S.s.p. viazaný právnym názorom správneho súdu, a teda je povinný opätovne vypočuť svedkov s tým, že predvolá žalobcu na jednotlivé výsluchy svedkov a umožní žalobcovi uplatňovanie jeho procesných práv, teda aj práva klásť týmto svedkom otázky podľa Správneho poriadku, prípadne podľa potreby doplní dokazovanie tak, aby bol spôsobilý posúdiť naplnenie podmienok stanovených v ustanovení

42. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

49. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosť sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažobné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažobné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovatela alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/.