Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/81/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: C. D., L.. X.X.XXXX, J. P. XXXX/XX, Ž.na, o zaplatenie 150,21 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 8.5.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy výške 150,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.5.2015 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu č. S., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa touto žalobou domáhal nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Youth 2 vo výške 138,34 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 11,87 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 23.4.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 8.5.2015. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. 3. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 4. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. 5. Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 22.6.2017. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúci sa v spise a to najmä zmluvou č. S. spolu s dodatkom, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav: 8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14.12.2014 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. S., predmetom ktorej bol záväzok žalobcu žalovanému zriadiť prístup k sieti a sprístupniť požadované služby a záväzok žalovaného platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb. Zároveň uzatvorili dodatok k tejto zmluve, predmetom ktorej bola aktivácia programu Mobilný internet Štart, predaj koncového telekomunikačného zariadenia Huawei MediaPad7 Youth 2 za kúpnu cenu 6,66 eur a ďalšie služby. Doba viazanosti v zmysle čl. 2.3. bola dohodnutá na 24 mesiacov. 9. Cenu za poskytované služby žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 11,87. Žalobca vyzval dňa 23.4.2015 žalovaného na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej výške 11,87 eur a škody 138,34 eur v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie do 7.5.2015. 10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 11. Podľa § 43 ods. 1, písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 12. Podľa ods. 12, písm. b / účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, 13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. 14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. vška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 44 zákona o elektronických komunikáciách. V zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach poskytovania elektronických komunikačných služieb, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmlúv, bol dostatočne určito dojednaný predmet záväzkov na strane žalobcu i žalovaného. Na základe predmetnej zmluvy a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť vyúčtovanú cenu za poskytnutú verejnú službu, tak ako bola táto cena vyúčtovaná žalobcom. Pretože žalovaný túto vyúčtovanú cenu riadne nezaplatil, a to ani napriek výzve žalobcu, súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú vyúčtovanú sumu 11,87 eur ako cenu služieb.

18. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 5.05 % ročne od 8.5.2015 do zaplatenia titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 7.5.2015. Žalovaný však na uvedený pokus o pokonávku nereagoval úhradou dlžnej sumy, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. odo dňa 8.5.2015, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Výška úrokov je určená podľa vládneho nariadenia 87/1995 Z. z., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 8.5.2015 bola 0,05 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 5,05 % ročne. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu aj v časti úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel. 19. Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie sumy 138,34 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol. Žalobca výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo žalobcovi právo pri porušení záväzku žalovaného riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že žalovaný si bol vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Cena mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, za ktorú bol predaný žalovanému bola 6,66 eur a predajná cena je 145,- eur, čo je rozdiel 138,34 eur, pričom uplatnil škodu vo výške 138,34 eur. 20. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné konanie. 21. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. Žalobca uvádzal, že protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že porušil svoje povinnosti a riadne neplatila za poskytované služby a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Následkom tohto a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný žalovanej a predajnej skutočnej cene.

22. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. 23. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. 24. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. 25. Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. 26. Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania. 27. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. 28. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmlúv so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody. 29. Pokiaľ žalobca odvíjal svoju žalobu na náhradu škody aj od porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie žalovaného nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody tak, ako si ju uplatňuje žalobca. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanému podľa dodatku zľavnený mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, čo bolo dňa 14.12.2014, keď bol uzavretý dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Tým, že žalobca predal zľavnený telefón/telekomunikačné zariadenie žalovanému podľa vyjadrenia žalobcu došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z kúpnej ceny za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie. Až následne žalovaný nedodržala svoju povinnosť a riadne neplatila za služby poskytované žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti žalovaného riadne platiť za služby za obdobie od 14.12.2014 do 19.1.2015 ako vyplýva z predloženej faktúry. Nebola teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalovaného tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol vyššie, žalobca v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a to neplatenia za služby poskytované žalobcom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb žalobca poskytol žalovanému zľavu na cenu mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti žalovanej. V danom prípade neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného § 420 Občianskeho zákonníka a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 138,34 eur s príslušenstvom ako náhrady škody súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 30 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaným mal v konaní väčší úspech, preto má nárok na náhradu pomernej časti rov konania. Nakoľko však nebolo zistené, že by žalovanému preukázateľne nejaké trovy spojené s týmto konaním vznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).