Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci rozvodu manželov: Y. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, M., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 859 044, proti T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, M., zastúpený advokátkou: JUDr. Viera Caková, Rázusova 6, Trnava, o návrhu manželky na rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/256/2014-65 zo dňa 5. septembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo Y. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a T. J., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 12.11.1983 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava vo zväzku 41, ročník 1983, na strane 115, pod poradovým číslom 526, rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 22, § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že manželka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.11.2014 domáhala rozvodu manželstva s manželom. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.11.1983 v Trnave, u manželky ide o druhé manželstvo, u manžela o tretie manželstvo z ktorého sa narodil v súčasnosti už plnoletý syn C. J., nar. XX.XX.XXXX. Podľa udania navrhovateľky manželstvo bolo spočiatku dobré, fungovalo, hospodárili spolu, pokazilo sa to až v roku 2009. Teraz manželstvo je nefunkčné, dôvera medzi manželmi už nie je, od roku 2009 manžel robí právne úkony bez vedomia manželky, táto sa o nich dozvie len náhodne, resp. o niektorých sa ani nedozvie, takýmto spôsobom previedol polovicu rodinného domu, v ktorom žili účastníci konania na syna, nadobudol aj nehnuteľnosť v kat. území S., na nadobudnutie tejto nehnuteľnosti si bral úvery. Manžel bez vedomia manželky zobral veci, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve a odniesol ich z domácnosti. Manželstvo neplní už žiadnu zo svojich funkcií, účastníci spolu nehospodária, síce bývajú v jednej domácnosti, manželka za užívanie nehnuteľnosti platí nájom svojmu synovi, preto je toho názoru, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva. Manželka tiež uviedla, že problémy v manželstve nastali asi v roku 2009, kedy manžel spolu s ich synom chceli aby všetok majetok napísali na syna, čo ona odmietla, bolo to z toho dôvodu, že ešte keď bol syn maloletý a manžel podnikal previedli na syna všetok majetok a keď dovŕšil 18 rokov syn previedol všetok majetok výlučne na manžela a následne manžel previedol podiel na rodinnom dome v M. i na ňu. Svoj podiel odmietla previesť na syna, pretože šlo o dom, v ktorom býva, potom začali na ňu robiť psychické nátlaky, vyhrážali sa jej, že ju odtiaľ vyhodia a nič nedostane a bude si musieť hľadať podnájom, lebo jej nič nepatrí, následne manžel previedol svoj

podiel na dome v M. na syna a ten svoj podiel na dome založil v prospech obchodnej spoločnosti od ktorej si bral 200.000,- Eur úver. Manžel ju takmer od začiatku považoval za osobu, ktorá doma perie, varí, upratuje, ona to neriešila. S manželom spolu intímne nežijú veľmi dlho a to asi 5 rokov nakoľko absolvovala operáciu, mala zdravotné problémy, preto spolu prestali intímne žiť, asi dva - tri roky s manželom žijú oddelene, každý má svoju miestnosť. Rozprávajú sa spolu len keď riešia len tie najnevyhnutnejšie veci týkajúce sa domácnosti. Každý má svoje peniaze, dohodli sa kto bude čo uhrádzať. Občas mu operie i navarí. Hlavným dôvodom prečo sa chce rozviesť je nedôvera a strach z toho, čo ešte urobia manžel a syn, ktorí ju vylúčili zo svojho života, nekomunikujú s ňou, je pre nich nikto. Manžel ju fyzicky napadol keď podala tento návrh, bil ju rukou po tele, neoznámila to na polícii, pretože sa hanbí za to. Povedal jej, že neposlúcha. Manžel ju už i pred tým napadol fyzicky, dal jej facku, hocikedy, pre hocičo, pretože sa mu niečo nezdalo, povedal jej, že bude poslúchať. To čo on povedal bolo božie a sväté a sa týkalo domácnosti a financií. Už nemá k nemu citový vzťah, nechce s ním žiť ako s manželom. Manžel vedel o všetkých pojednávaniach v predmetnej veci, zdržiaval sa doma, a to aj aj v čase doručovania zásielky, naposledy bol hospitalizovaný v októbri 2015, keď bol operovaný, je mobilný, chodí autom, chodí si nakupovať.

2. Manžel sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 16.01.2015 nevyjadril.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo vážne narušené a trvalo rozvrátené, manžel manželku opakovane fyzicky napádal, ponižoval, manželia síce žijú v spoločnej domácnosti avšak oddelene, manželstvo je iba formálnym zväzkom, preto súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel prostredníctvom svojej zvolenej právnej zástupkyne namietajúc, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Naposledy mal vedomosť o pojednávaní, kedy sa odročilo na neurčito. Viac zásielok mu doručovaných nebolo a preto keď sa mu čiastočne zdravotne polepšilo začal sa intenzívnejšie zaujímať o začaté rozvodové konanie. Nakoľko sám nie je schopný zo zdravotného hľadiska vec riešiť, splnomocnil advokátku a tá až nahliadnutím do spisu zistila, že jeho manželstvo bolo 05.09.2016 rozvedené. O tomto termíne pojednávania však nemal žiadnu vedomosť, nebola mu doručená ani výzva, ani oznámenie o uložení zásielky na pošte. Obom manželom sa doručuje pošta do jednej schránky, ku ktorej majú prístup iba oni dvaja. Ak sa mu doručovalo bola to jedine navrhovateľka, ktorá mohla prevziať jeho oznámenie o uložení zásielky a nedala mu o nej vedomosť. Až do dňa písania odvolania manželka nezradila, že bol vyhlásený rozsudok alebo že mu bol rozsudok doručovaný. Zmarila tak aj prevzatie predvolania na pojednávanie, ale zmarila aj prevzatie rozsudku. Dôkazom toho je, že v prípade vedomosti o termíne pojednávania by si určite zvolil zástupcu alebo ospravedlnil tak, ako bol nútený robiť pri predchádzajúcich úkonoch, ale reagoval by určite na termín pojednávania. Opätovne uviedol, že má vážne zdravotné problémy, ktoré mu nedovoľujú dostaviť sa na pojednávanie. Vo veci sa chcel vyjadriť osobne, preto nepísal v januári 2015 vyjadrenie k veci. Jeho zdravotný stav sa však zhoršuje, preto si zvolil vo veci advokátku, ktorá má tlmočiť jeho vyjadrenie. Nevedel pritom, že jeho výsluch je možné uskutočniť aj doma a nebol poučený o účinnosti nového procesného predpisu. S rozvodom nesúhlasí, namieta aj vyjadrenie manželky v návrhu na začatie konania, pretože nie je pravdou, že sa k manželke správal urážlivo a ponižujúco. Nikdy nevyvíjal nátlak na ňu kvôli majetku, pravdou je opak. Celý návrh na začatie konania zo strany navrhovateľky je zameraný na majetok. Sám mal vždy dobré postavenie alebo podnikanie a vysoké príjmy. Nadišiel však čas kedy ochorel zákernou chorobou a nie je v domácnosti taký príjem na aký bola manželka zvyknutá. Navrhovateľka je zdravotná sestra a plat zdravotných sestier ,ako je všeobecne známe, je nízky. Takže nemohla zabezpečovať a našetriť tak, ako uvádza vo svojich vyjadreniach. Manžel potvrdzuje, že bývajú v jednej domácnosti, kde riadne prispieva na domácnosť, manželka mu uvarí, operie, ožehlí, lebo nie je schopný kvôli zdravotnému stavu tieto práce robiť. Myslí si, že u navrhovateľky ide o prechodný stav. Nie on, ale ona ho chce vytrestať. Vzťahy nie sú tak hlboko a vážne rozvrátené, že by sa muselo manželstvo po 33 rokoch rozviesť. Z dôvodu, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom prvej inštancie navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, aby mohol ako manžel obhájiť manželstvo a aby manželstvo nebolo rozvedené.

5. Manželka navrhujúca rozvod manželstva odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. Namietala, že odvolanie trpí vadou,

najmä z dôvodu, že z neho nie je možné jasným a určitým spôsobom zistiť v ako rozsahu manžel odvolaním rozsudok napáda a ani k znemožneniu akých procesných práv a povinností malo dôjsť k údajným nesprávnym procesným postupom súdu a teda odvolanie neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje § 363 CSP, preto pre tieto vady nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie manžela odmietol. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s týmto názorom sa vyjadrila k dôvodom odvolania. Aj napriek tomu, že manžel nešpecifikoval, o ktorom pojednávaní mal údajne vedomosť ako o poslednom, je dôvodné sa domnievať, že tým myslel pojednávanie v danej veci nariadené súdom na deň 18.11.2015, na ktorom ospravedlnil svoju neúčasť a ktoré bolo posledným nariadeným pojednávaním, ktoré bolo odročené na neurčito v dôsledku neprítomnosti manžela. Zo zápisnice o nasledujúcom pojednávaní zo dňa 27.06.2016 vyplýva, že manžel sa o termíne dozvedel, keďže sa sám písomne ospravedlnil z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Súd však pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že manžel síce ospravedlnil svoju neúčasť, ale nedoložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára v súlade so zákonom. Dôrazne odmieta tvrdenia o tom, že by akýmkoľvek spôsobom zmarila doručenie predvolania alebo iných akýchkoľvek zásielok adresovaných manželovi. Podľa jej vedomosti manžel sa zdržiava prevažne doma a nachádzal sa doma aj v čase doručovania rozsudku. Hospitalizovaný bol naposledy v októbri 2015. Nepozná podrobne zdravotný stav manžela, ale podľa jej vedomosti je manžel stále pohyblivý, mobilný a dokonca aj šoféruje. Nakoľko už dlhú dobu spolu nekomunikujú okrem nevyhnutných situácií, ktoré vyplývajú z ich spolužitia v jednom rodinnom dome, nemala dôvod oznamovať manželovi, že boli na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 05.09.2016, rozvedení, keďže manžel sa naň nedostavil. Má za to, že manžel od začiatku robil všetky možné úkony, aby čo najviac oddialil konečné rozhodnutie o rozvode ich manželstva. Nevyjadril sa k návrhu, o konanie sa vôbec nezaujímal a preto nebolo dôvodným, aby ho o závere a rozhodnutí súdu informovala. Predvolanie na pojednávanie na 05.09.2016, ale aj rozsudok bol manželovi doručovaný prostredníctvom poštových zásielok na adresu jeho trvalého pobytu, na ktorom sa zdržiava. Keďže nešlo o doručovanie do elektronickej schránky ani osobitný prípad doručovania, boli splnené fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 a rozsudok ako aj predvolanie sa považujú za doručené dňom vrátenia týchto nedoručených zásielok späť Okresnému súdu Trnava. Pre úplnosť doplnila, že o termíne doručovania zásielky obsahujúcej predvolanie na 05.09.2016 Slovenskou poštou ani nemala ako vedieť, nakoľko súd zasielal predvolanie na pojednávanie len manželovi, keďže ona bola oboznámená s termínom tohto pojednávania uznesením na pojednávaní dňa 27.06.2016. Aj jeho tvrdenia, že sa k návrhu chcel vyjadriť, ale sa nevyjadril sú účelové, len aby ospravedlnil to, že svojím konaním neodôvodnene sťažoval postup súdu a neodôvodnene predlžoval predmetné rozvodové konanie. Ani jeho námietka, že nebol riadne poučený o svojich právach a povinnostiach podľa novej úpravy, neobstojí. Výsluch účastníka sa považuje len za podporný dôkaz, aj to len v prípade, že sa ním preukazujú tvrdenia, ktoré nie je možné preukázať inak. Od výsluchu účastníka ako dôkazného prostriedku je potrebné odlišovať prednes účastníka konania. Navyše v predmetnom rozvodovom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné preukázať len výsluchom manžela a ani manželovi nič nebránilo, aby sa k predmetnému rozvodovému konaniu vyjadril písomne sám alebo prostredníctvom ním zvoleného splnomocneného zástupcu. Aj v prípade, ak by manžel nebol riadne poučený súdom o jeho právach a povinnostiach, podľa novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového a mimosporového poriadku došlo by k pochybeniu súdu, ktorým následkom je len čiastkové porušenie práva manžela, ktorý však nedosahuje intenzitu, ktorá by odôvodňovala záver, že celé rozvodové konanie bolo nespravodlivé ako je potrebné na uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorým odvolanie manžel odôvodňuje. Pokiaľ prezentuje nesúhlas s rozvodom, je to len preto, že návrh na rozvod podala ona a nie on. Svedčí o tom aj jeho správanie, keď ju ako manželku napadol po tom, ako sa dozvedel, že podala tento návrh na rozvod, pričom toto konanie neoznámila na polícii len preto, že sa hanbila. Dôkazom toho, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoju spoločenskú funkciu je aj to, že ako manželia spolu už dlhú dobu nekomunikujú, len v najnutnejšom rozsahu, ktorý vyplýva z toho, že obývajú jeden dom. Manžel neprejavuje voči manželke patričnú úctu, nakoľko ju považuje len za osobu, ktorá je povinná sa o neho starať počas jeho choroby, pritom sa o jej zdravotný stav a jej potreby nezaujíma vôbec. Už z jej návrhu, následne aj vo vyjadrení na pojednávaní, ktoré bolo dňa 14.10.2015 je zrejmé, že namieta, že medzi nimi nie je dôvera potrebná na riadne a harmonické spolužitie a táto situácia sa nezmenila doteraz. Dôkazom toho, že medzi nimi dôvera neexistuje svedčí aj to, že manžel ju obviňuje, že zatajila doručovanie zásielok, pričom toto vôbec nie je pravdivé. To, že žijú v spoločnej domácnosti je zavádzajúce, nakoľko s manželom žijú len v jednom rodinnom dome, ktorý nie je stavebne rozdelený na dve samostatné časti, ale od roku 2009 spolu už nehospodária. Je teda zrejmé, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo

rozvrátené, ich manželstvo je iba formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoju spoločenskú funkciu. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne hoci stručné odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

9. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

10. Podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

11. V zmysle § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. V zmysle § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

15. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

16. So zreteľom na obsah zhora citovaných ustanovení je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na strane oboch), keď na manželov sú kladené do istej miery zvýšené nároky, ako napr. povinnosť manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 vety druhej Zákona o rodine (tu najmä v porovnaní s osobami žijúcimi vo voľných partnerských zväzkoch), ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno však nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva, pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, žeby akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov.

17. V danom prípade samotné konanie pred súdom prvej inštancie trvalo takmer 2 roky a manžel žiadnym spôsobom neprejavil záujem nielen o obnovu spolužitia s manželkou a tzn. zmierenia sa s ňou, ale ani o samotné konanie, keď vo veci sa vôbec ani len nevyjadril. Už toto svedčí o nezáujme o udržanie manželstva a o ľahostajnosti k otázke jeho možného rozvedenia. Pokiaľ až v odvolacom konaní tesne pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode až v podanom odvolaní prejavuje záujem o zotrvanie v manželstve s manželkou, ide zrejme o účelový postoj so snahou o oddialenie rozvodu bez úprimnej snahy o zmenu vo vzťahu k navrhovateľke.

18. Manžel ako prvé v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedôvodne vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutie a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv strán sporu, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v civilnom sporovom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon strany sporu, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je strana sporu z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčená alebo v značnej miere obmedzená pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

19. Základným právom strany je, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Občiansky súdny poriadok účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zabezpečuje toto právo - vo vytvorenom zákonnom rámci - tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Za splnenia zákonných podmienok zákon však umožňuje súdu rozhodnúť vo veci aj bez prítomnosti riadne predvolaného účastníka, ktorý sa na pojednávanie nedostavil.

20. V zmysle § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku: (1) Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

21. V zmysle § 111 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku: (1) Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. (2) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. (3) Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka - manželka návrh doručila súdu prvej inštancie 07.11.2014. Súd vo veci po riadnom poučení účastníkov podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku nariadil pojednávanie na 16.02.2015, na ktoré sa manžel nedostavil z dôvodu údajnej pracovnej neschopnosti, ktorú dokladoval preukázaním sa lekárskym potvrdením o stave PN. Ani na ďalšie pojednávania sa manžel nedostavoval, vždy s odvolaním sa na svoj zdravotný stav, ktorý ospravedlnil buď prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorému potom neudelil plnú moc alebo vlastným podaním. Na ostatnom pojednávaní, ktoré bolo 05.09.2016 po zistení, že sa manžel opätovne nedostavil, súd vo veci pojednával. Predmetné pojednávanie bolo pojednávaným, ktoré nasledovalo po pojednávaní 27.06.2016, kedy sa manžel nedostavil a nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Súd predmetné pojednávanie však odročil na 05.09.2016 o 14.00 hod., ktorý termín prítomná manželka ako navrhovateľka vzala na vedomie a manžel bol opätovne predvolaný s výzvou, aby sa v lehote do 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu o rozvod manželstva, ktorý mu bol doručený ešte 16.01.2015. Predvolanie bolo adresované manželovi na adresu T. J., F. XX, M., ktorá adresa súhlasí s adresou manžela uvedenou v Registri obyvateľov, manžel toto predvolanie neprevzal a zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej dobe ešte dňa 21.07.2016.

23. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 111, podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Vzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie konal v súlade so zákonom, keď vo veci na riadne vytýčenom pojednávaní vypočul manželku a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Podľa vyššie popísaného postupu súdu treba konštatovať, že k odňatiu možnosti konať manželovi postupom súdu nedošlo.

24. Ani ďalšia námietka, ktorá má spočívať v nedostatku poučovacej povinnosti súdu, nedosahuje intenzitu, pre ktorú by odvolací súd mohol konštatovať, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho manžel ani v odvolaní nevyužil možnosť, aby sa k návrhu vyjadril, dáva súdu na vedomie len to, že s rozvodom nesúhlasí.

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k odvolateľovi súd prvej inštancie konal v súlade so zákonom upraveným procesný postupom a odvolateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane vecne správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .