Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-7-2019.pdf
PDF · 92.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Trebišov, JUDr. Ladislav Bujňák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.06.2022 v Trebišove, takto
rozhodol:
Obžalovaný: H. K A R Ľ A , nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., E. L. XXX/XX,
sa o s l o b o d z u j e
Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:
- v nezistený deň v roku 2018 dal pokyn vykonávať výrub drevín v katastrálnom území obce Y., okr. V. na parcele KN-C č. XXXX evidovanej na LV č. XXX a to na území s prvým stupňom ochrany, bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody - Okresného úradu Trebišov, Odbor starostlivosti o životné prostredie, M. R. Štefánika 32, 075 01 Trebišov konateľovi spoločnosti Kaimana Company, s.r.o., Trebišov, ktorá výrub zrealizovala v období od 5.2.2018 do 20.2.2018 a to celkovo 93 ks drevín z toho 83 ks druhu topoľ sp. (rod Populus), 9 ks jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a 1 ks orech Kráľovský (Juglans regia), čo je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čím takto nepovoleným výrubom drevín bola vyčíslená spoločenská hodnota vyrúbaných drevín Štátnou ochranou prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Latorica so sídlom ul. J. Záborského č. 1760/1 Trebišov vo výške 200 551,00,- eur a zároveň bola spôsobená majetková škoda správcovi parcely KN-C č. 1585 v k. ú. Vojčice, Slovenskému pozemkovému fondu, Búdkova 36, Bratislava vo výške 10 600,- eur,
- pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodených:
- Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, IČO: 00 151 866,
- Slovenský pozemkový fond - Bratislava, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,
s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 14. 10. 2021, sp. zn. 7T/7/2019 bol obžalovaný H. F., oslobodený spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
V dôsledku odvolania zo strany prokurátora rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 02.09.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Okresnému súdu Trebišov, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa zameral dokazovanie na výrub stromov v katastrálnom území obce P., čo nie je predmetom obžaloby. Odvolací súd dodal, že bude potrebné doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré konkrétne vymenoval.
Na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2021 súd pokračoval v dokazovaní s tým, že rešpektoval názor odvolacieho súdu a oboznámil listinné dôkazy v tom smere, ako to naznačil odvolací súd. Po doplnenom dokazovaní a záverečných rečiach rozhodol tunajší súd vo veci rozsudkom tak, že obžalovaného oslobodil spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
V dôsledku odvolania zo strany prokurátora opätovne rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 09.02.2022 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Okresnému súdu Trebišov, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tak, ako to konštatoval odvolací súd, avšak vykonané dôkazy jednotlivo, i v súhrne nevyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd dodal, že vzhľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov len zo skutočností, že obžalovaný skutok poprel, nemožno vyvodiť, že neprichádza do úvahy zistenie úmyslu obžalovaného. Odvolací súd zároveň dodal a upozornil súd prvého stupňa, čím sa treba znovu zaoberať, no nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov. Záverom odvolací súd uviedol, že v danej veci sa má Okresný súd Trebišov zaoberať konkrétnymi listinnými dôkazmi tak, ako to podrobne rozoberá v odvolacích námietkach prokurátor.
Spisový materiál bol vrátený súdu prvého stupňa 24.02.2022 a súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 02.06.2022, na ktorom obhajca obžalovaného predložil súhlas obžalovaného s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.
S poukazom na vyššie uvedené, na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2022 samosudca konštatoval podstatné závery z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Nakoľko na uvedenom hlavnom pojednávaní procesné strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, bol udelený priestor na záverečné reči, pričom tak prokurátor, ako aj obhajca obžalovaného zotrvali na pôvodných záverečných rečiach a následne súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaného oslobodil spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
K tomuto záveru dospel súd po dôsledne vykonanom a dôsledne vyhodnotenom dokazovaní v danej veci, ako aj doplnenom dokazovaní listinnými dôkazmi tak, ako to naznačil odvolací súd, pričom hneď v úvode je potrebné konštatovať, že z vykonaného dokazovania nevyplynul jednoznačný záver, že skutok, ktorý obžaloba kladie obžalovanému za vinu, skutočne spáchal obžalovaný.
V tejto súvislosti považuje súd prvého stupňa za potrebné uviesť, že v rámci prvého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 02.09.2020 bolo odvolacím súdom konštatované, že je potrebné doplniť dokazovanie tak, ako to odvolací súd v uvedenom uznesení podrobne rozobral. Následne súd prvého stupňa, rešpektujúc názor odvolacieho súdu, dokazovanie v tomto rozsahu doplnil a vo veci rozhodol rozsudkom totožne, ako pri prvom vyhlásenom rozsudku. Súd prvého stupňa považuje za potrebné uviesť, že v rámci zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 09.02.2022 nebola konštatovaná žiadna potreba dokazovania tak, ako tomu bolo pri prvom zrušujúcom uznesení. Odvolací súd poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov s tým, že je potrebné všetky dôkazy vyhodnotiť v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne. Týmto záverom sa súd prvého stupňa riadil a pridržiaval a všetky dôkazy, ktoré boli v danej veci vykonané súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj súhrne.
Pokiaľ odvolací súd poukazuje na konkrétne listinné dôkazy tak, ako to podrobne rozoberá opakovane v odvolacích námietkach prokurátor, súd prvého stupňa je toho názoru, že už v predchádzajúcich rozsudkoch vo veci samej sa s týmito námietkami podrobne vysporiadal, a v rámci odôvodnenia rozsudku na ne detailne poukázal, pričom opakovane dospel súd k záveru, že po vyhodnotení celého dokazovania nemožno konštatovať, že obžalovaný je vinný zo spáchania uvedeného trestného činu.
Naopak, súd sa v tomto rozsahu stotožňuje s tvrdeniami obžalovaného a taktiež obhajoby, že z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Kaimana Company s.r.o., realizovala výrub druhej etapy drevnej hmoty bez existencie odovzdávajúceho protokolu, čo bolo podmienkou zmluvy o dielo uzavretej medzi obžalovaným ako žiadateľom a uvedenou spoločnosťou, pričom pri samotnej realizácii výrubu prvej etapy v tej istej lokalite bol taký výrub realizovaný iba po vyhotovení odovzdávacieho protokolu v zmysle zmluvy o dielo, ktorú mali medzi sebou uzavretú.
Z vykonaného dokazovania bolo zároveň zistené, že je nepochybné, že v rámci samotného výrubu drevín došlo k zasiahnutiu do katastrálneho územia obce Vojčice, pričom je nepochybné, že na toto katastrálne územie nebolo vydané žiadne povolenie. Pokiaľ ide o vydané povolenie na výrub, toto sa týkalo výslovne katastrálneho územia obce P., pričom je evidentné, že došlo k zásahu aj do katastrálneho územia obce Y.. Je pravdou, že obžalovaný je ako žiadateľ uvedený na všetkých písomnostiach, no taktiež zároveň z dokazovania vyplynulo, že na mieste samom, teda na mieste realizovania výrubu, bol len raz, v jednom jedinom prípade a to pri samotnom miestnom zisťovaní. Súd má zato, že v tejto veci došlo k pochybeniu niekoľkých orgánov a kompetentných zložiek jednotlivo, každý v rozsahu svojich kompetencií, pričom za podstatné považuje súd zvýrazniť stanovenie metodiky výrubu s tým, že každý desiaty až dvanásty strom zrezaný nebude. Zvolenie takejto metodiky výrubu sa súdu javí ako nedôsledné, ktoré má práve za následok aj takéto prípady, kedy dôjde aj k výrubu drevín a zásahu do oblasti a do katastrálneho územia, ktoré pod vydané povolenie nespadá.
Laxnosť prístupu kompetentných orgánov, či už jednotlivo alebo vzájomne (obec, CHKO Latorica, Správa ochrany prírody, Slovenský pozemkový fond, odbor životného prostredia a pod.), ohľadne jednotlivého označovania stromov má potom za následok takýto záver, ako v tomto prípade. Všetky orgány a zložky, ktoré sa v tejto trestnej veci vyjadrovali, zvaľujú zodpovednosť na iné orgány, pričom je nepochybné, že namiesto ich zodpovednosti nemôže byť za tento následok postihnutý obžalovaný a to len preto, že je ako žiadateľ uvedený na žiadosti o výrub.
Súd je taktiež toho názoru, že samotné podanie žiadosti zo strany obžalovaného ako žiadateľa, ktorú doplňoval na žiadosť obce P. doplnením žiadosti, rovnako taktiež ako stanovisko Slovenského pozemkového fondu, samo o sebe nemôže usvedčovať obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V tomto smere je podstatná výpoveď svedka H. F., ktorý na hlavnom pojednávaní nepotvrdil informáciu o tom, že pokyn na výrub a určenie hraníc dostal od obžalovaného. Je pravdou, že v predchádzajúcich výpovediach v rámci prípravného konania svedok takto vypovedal, avšak na hlavnom pojednávaní vyslovil iné presvedčenie, teda že nebol zo strany obžalovaného ako žiadateľa inštruovaný, kde sa má samotný výrub realizovať. Navyše je pravdou, že svedok Krupša, ktorého spoločnosť samotný výrub realizovala, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že informáciu o tom, že môže začať s realizáciou výrubu druhej etapy, obdŕžal od pána D. J., ktorý v tejto veci taktiež ako svedok vypovedal.
Z vykonaného dokazovania, ako aj doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2021, ktorého záver jednoznačne hovorí o nevine obžalovaného z tohto trestného činu bola zistená skutočnosť, že dňa 05.12.2018, kedy mal obžalovaný uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou Kaimana Company s.r.o. a kedy došlo k začatiu samotného výrubu druhej etapy, nebol obžalovaný ani na mieste výrubu prítomný a navyše ako vyplynulo z výpovede svedka D. J., v tento deň zmluvu na podpis doniesol sám pán J.i. Pokyn obžalovaného na výrub vo vzťahu k pánovi F. ako konateľovi spoločnosti, ktorá výrub realizovala, nebolo možné udeliť z existencie zmluvy, ale bez existencie odovzdávacieho protokolu. Takýto pokyn napokon nebol zo strany obžalovaného udelený ani svedkovi J.. Je taktiež nesporné, že obžalovaný pri samotnom výrube, kedy došlo k zasiahnutiu aj do katastrálneho územia Y. ani prítomný nebol, bol prítomný doma v Snine, nakoľko mal určité zdravotné problémy a bol len telefonicky kontaktovaný, aby ako osoba, ktorá je uvedená ako žiadateľ na žiadosti o výrub, sa dostavila na miesto samé, nakoľko došlo k nelegálnemu zásahu do katastrálneho územia, na ktoré vydané povolenie nebolo. Napokon, zo zdravotných dôvodov sa na miesto výrubu ani nedostavil.
Súd opakovane považuje za potrebné zvýrazniť, že v tomto prípade po vykonaní dokazovania sa ako problematické jednoznačne javí samotná metodika výrubu stromov, resp. ich označovanie. súd považuje tvrdenie, že rozhodnutím obce zo dňa 14.09.2016 došlo k prenosu povinností zodpovednej osoby, teda žiadateľa, označovať jednotlivé dreviny, ktoré sú spôsobilé k výrubu, za nepravdivé. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom obhajoby, teda o účinnosti zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, kde v § 69 ods. 1 písm. e/ sa výslovne uvádza, že „obec vyznačuje dreviny určené na výrub podľa § 47 ods. 8“. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že tvrdenie starostu obce Horovce, že na miestnom zisťovaní sa dohodli so žiadateľom, teda s obžalovaným, že označovanie stromov bude v jeho kompetencii, je zmätočné a zavádzajúce.
Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postupne vypočúvaný svedkovia sa čiastočne zbavovali zodpovednosti za svoje kompetencie, kto v skutočnosti má určovať metodiku výrubu, resp. ako má dochádzať k označovaniu jednotlivých stromov určených na výrub. V tomto smere súd uvádza, že z výpovede svedka A., ktorý označoval dreviny spôsobilé na samotný výrub, pričom ide o člena orgánu ochrany prírody bolo uvedené, že Štátny orgán ochrany prírody alebo obec označuje stromy vhodné na výrub podľa toho, či ide o výrub v extraviláne alebo intraviláne. Následne z výpovede svedka A. bolo zistené, že stromy pre daný výrub neoznačovali ako zástupcovia CHKO Latorica, ale že výrub inak označuje Okresný úrad, odbor životného prostredia alebo obec. V ďalšom je potrebné poukázať taktiež na výpoveď svedka A.., ktorý uviedol, že hranicu výrubu má označiť orgán Štátnej ochrany prírody, ktorý za toto zodpovedá a je za toto kompetentný.
Súhrnne preto možno konštatovať, že v danej veci, po vykonaní dokazovania v úplnom rozsahu (aj doplnenom dokazovaní) súd dospel k záveru, že bolo zistené množstvo pochybností jednotlivých, či už štátnych orgánov alebo orgánov ochrany prírody, kde nedošlo k úplnému splneniu si povinností a potom, čo skutočne došlo k zásahu do katastrálneho územia Vojčice, pokiaľ ide o výrub, pričom je nepochybné, že na tento výrub nebolo vydané povolenie, ide o akési zbavovanie sa zodpovednosti za nie úplné splnenie si povinností pri samotnom označovaní stromov, resp. pri zvolení metodiky výrubu. Súd je toho názoru, že obžalovaný ako osoba, ktorá je v žiadosti uvedená ako žiadateľ, ktorá bola iba v jednom jedinom prípade prítomná na mieste samom a v rámci druhej etapy výrubu, kedy došlo k zásahu do katastrálneho územia Y., ani prítomná nebola, nemôže niesť zodpovednosť za toto protiprávne konanie. Výrub realizovala spoločnosť Kaimana Company s.r.o., ktorej konateľom je pán F. ktorý v tejto veci navyše zmätočne vypovedal na hlavnom pojednávaní, na rozdiel od prípravného konania a súdu sa javí celá táto situácia ako niekým organizovaný nelegálny výrub stromov, za ktoré by mal niesť zodpovednosť obžalovaný len preto, že bol uvedený ako žiadateľ v žiadosti.
Súd v rámci viacerých hlavných pojednávaní vyhodnotil osobu obžalovaného ako čestného občana, ktorý je bezúhonný a po celý život sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Tak to súd vníma aj v danom prípade, nakoľko v tomto konaní navyše absentuje subjektívna stránka trestného činu, teda úmysel obžalovaného.
Preto záverom možno konštatovať, že po vykonanom dokazovaní súd opakovane dospel k záveru, že je nepochybné, že došlo k nelegálnemu výrubu stromov, došlo k zasiahnutiu do územia, na ktoré vydané povolenie nebolo, konkrétne do katastrálneho územia obce Y., na rozdiel od katastrálneho P., avšak v danej veci po vykonanom dokazovaní bolo zistené množstvo pochybností, pričom v súlade so zásadou in dubio pro reo, teda pri pochybnostiach v prospech páchateľa, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Na tomto závere nič nezmenilo ani doplnené dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, pričom nasledujúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nehovorilo o potrebe doplnenia dokazovania, ale len o zásade hodnotenia celého vykonaného dokazovania.
V tomto smere je potrebné dodať, že v rámci všetkých doposiaľ vyhlásených rozhodnutí vo veci samej sa súd prvého stupňa dôsledne riadil všetkými ustanoveniami Trestného poriadku pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov. Pred každým rozhodnutím boli všetky vykonané dôkazy vyhodnotené jednotlivo, ako aj vzájomne v komplexných súvislostiach celého prípadu. Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli prezentované tak zo strany obžaloby ako aj obhajoby.
Súd prvého stupňa opätovne konštatuje, že celý rozsah vykonaného dokazovania bol vyhodnotený pri všetkých vyhlásených rozsudkoch, pričom súd vyhodnotil dôkazy v jednotlivostiach, ako aj v súhrne. Súd prvého stupňa je toho názoru, že dostatočným spôsobom sa zaoberal odvolacími námietkami prokurátora a dôkazy, na ktoré poukázal aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 02.09.2020 doplnil a vykonal a zároveň ich následne v rámci rozhodnutia aj vyhodnotil. Zároveň je potrebné dodať, že prokurátor je stranou v konaní a nie každé tvrdenie prokurátora v odvolaní musí byť pravdivé, s čím sa súd prvého stupňa vysporiadal.
Keďže bol zo strany súdu vyhlásený oslobodzujúci rozsudok, v súlade s § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodené strany, teda Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, resp. Slovenský pozemkový fond, boli s ich nárokmi na náhradu škody obligatórne odkázané na civilný proces.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a uvedené odôvodnenie rozsudku rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.