Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-54-2020.pdf
PDF · 114.48 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. I., L.. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. I., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, P., P..Č.. O. XXX, J., zastúpená advokátskou kanceláriou Cíbik Legal s.r.o., so sídlom Seberíniho 6/C, Bratislava a otca: O. O., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., P..Č.. B. X, XXXX V., Š., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú B. I., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú B. I., L.. XX.XX.XXXX vo výške 394,- EUR mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 16.04.2019.
III. Zročné výživné na maloletú B. I., L.. XX.XX.XXXX za obdobie od 16.04.2019 do 15.06.2022 vo výške 15.156,- EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.
IV. Styk otca s maloletou B. I., L.. XX.XX.XXXX sa neupravuje.
V. Zastupovať a spravovať majetok maloletej bude matka.
VI. Súd zrušuje neodkladné opatrenie tunajšieho súdu, č.k. 11P/59/2020-46 zo dňa 27.05.2020.
VII. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
VIII. Súd priznáva matke voči otcovi dieťaťa nárok na náhradu konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2019, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B. I., L.. XX.XX.XXXX tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti s právom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, otec bude zaviazaný povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 200,- EUR mesačne a zmeškané výživné vo výške 600€ bude zaviazaný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Matka žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V návrhu uviedla, že s otcom maloletej manželstvo neuzavreli. V spoločnej domácnosti žili v byte matky, ktorý vlastní v Novej Dubnici. V januári 2018 otehotnela. Tehotenstvo bolo komplikované, vážne tehotenské nevoľnosti jej sťažovali pracovné nasadenie. Otec dieťaťa začal od marca 2018 pracovať vo Švajčiarsku, posielal jej na Slovensko peniaze. Po narodení dcéry prišiel na Slovensko na dva dni a odišiel späť do Švajčiarska. Jeho správanie sa zmenilo, začal byť voči navrhovateľke ľahostajný a arogantný. Od narodenia videl
otec dcéru celkovo štyrikrát. Naposledy matku kontaktoval dňa 04.01.2019 kedy chcel ísť s dcérou na prechádzku, keďže mala po očkovaní teplotu stretnutie sa neuskutočnilo. Od tejto doby otec neprejavuje záujem o maloletú B., matku nekontaktuje. Výživné na dieťa platí nepravidelne vo výške 200 € každý druhý alebo tretí mesiac.
2. Otec vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.06.2020 súhlasil s tým, aby maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti matke s tým, že ako otec bude platiť na dcéru výživné vo výške 130 € mesačne. Potvrdil, že od marca 2018 pracuje vo Švajčiarsku, matke posielal pravidelne peniaze na všetky výdavky spojené so starostlivosťou o domácnosť aj o maloletú B.. Pred narodením dcéry pricestoval na Slovensko so záujmom starať sa o rodinu, a navrhoval, aby všetci odišli žiť do Švajčiarska, čo navrhovateľka odmietla. Začala sa správať chladne, nervózne, ľahostajne. Medzi partnermi došlo k citovému odcudzeniu. Napriek tomu mal otec záujem sa s dcérou stretávať, čo mu matka dieťaťa neumožňovala, telefón nedvíhala, na jeho správy nereagovala. V ďalšom období posielal výživné na dcéru v nepravidelných platbách a dúfal, že matka kontakt s ním obnoví. Do dnešného dňa sa tak nestalo, o svojej dcére nemá žiadne informácie. Otec uviedol, že pracuje vo Švajčiarsku v obchodnej spoločnosti Axians Broger AG s mesačným príjmom 4.500 CHF. Býva v spoločnej domácnosti s partnerkou a jej dvoma deťmi. Mesačné výdaje otec špecifikoval nasledovne: nájomné - 1.440 CHF, zdravotné poistenie - 235 CHF, telefón v CH - 240 CHF, telefón v Sk - 160 CHF, energie (kvartálne)- 180 CHF, fitness - 70 CHF, obedy v práci - 400 CHF (obedové menu stojí cca. 15 CHF), cestovné do a z práce - 300 CHF. Nevyhnutné výdaje otec vyčíslil sumou 4.090 CHF a upozornil na skutočnosť, že žije v krajine s najvyššou životnou úrovňou, na čo žiadal aby súd pri určovaní výživného prihliadal.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom č. k. 27P/54/2020 - 105, zo dňa 12.10.2020, ktorým zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 200,- EUR mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku, povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 16.04.2019 do 31.10.2020 vo výške 2.743,- EUR do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku. Styk otca s maloletou bol ponechaný neupravený. Uvedeným rozsudkom súd zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 11P/59/2020-46 zo dňa 27.05.2020. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 4. Na podklade odvolania otca maloletej Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, uznesením č. k. 11CoP/179/2021 - 189 zo dňa 30.06.2021 rozsudok súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/54/2020-160 zo dňa 03.03.2021, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvoinštatnčný súd porušil právo otca ako účastníka konania tým že, súd nedoručil riadne otcovi predvolanie na pojednávanie (napriek tomu, že otec oznámil svoju adresu na doručenie predvolania a zásielok) a neumožnil mu nariadeného pojednávania sa zúčastniť a vyjadriť sa k veci a predniesť návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd daný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby v predmetnej veci nariadil pojednávanie, zabezpečil riadne predvolanie otca na ním označenú doručovaciu adresu, poskytol otcovi možnosť vyjadriť sa na pojednávaní a k predloženým dôkazom, predniesol návrhy na doplnenie dokazovania, poskytol mu priestor na záverečné reči a následne vo veci rozhodol a postupom podľa § 220 CSP rozhodnutie odôvodnil. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, prednesom jej právneho zástupcu, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/59/2020, oboznámil sa s rodným listom maloletej, dokladmi preukazujúcimi osobné a majetkové pomery matky maloletej, aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 7. Z obsahu rodného listu súd zistil, že matkou maloletej B. I., L.. XX.XX.XXXX I. C. I., L.. XX.XX.XXXX S. M. O. O., L.. XX.XX.XXXX. 8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.06.2020, č. k. 27P/54/2020-26, bol maloletej ustanovený Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletej v predmetnom konaní. 9. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11P/59/2020-46 zo dňa 27.05.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol otec dieťaťa zaviazaný povinnosťou platiť na dieťa výživné vo výške 150 € mesačne, vždy k 15-temu dňu v mesiaci k rukám matky. 10. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že C. I. je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti MK Holding s.r.o., so sídlom Pádivého 686/5, Trenčín, IČO: 50 958 259. Spoločnosť bola zapísaná 20.06.2017.
11. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 súd zistil, že spoločnosť MK Holding s.r.o. za uvedené zdaňovacie obdobie vykázala výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 2.832,70 EUR (výnosy vo výške 5.252,- EUR a náklady 2.419,30 EUR), daň vo výške 57,38 EUR. 12. Z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej medzi C. V., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, J. ako prenajímateľom a matkou ako nájomcom súd zistil, že matka má od 01.05.2021 prenajatý byt č. 74, nachádzajúci sa na O. A. XXX, so súpisným číslom XXXX, za nájom ktorého platí nájomné vo výške 560,- EUR mesačne. 13. Z obsahu kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 07.01.2021, medzi matkou ako predávajúcou a C. T., L..XX.XX.XXXX, ako kupujúcim, súd zistil, že matka predala byt č. 6, 1. poschodie, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na parcele č. XXX/XXX, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, okres W., M. L. K., Katastrálne územie Nová Dubnica, s dohodnutou kúpnou cenou 78.000,- EUR.
14. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 24.01.2021 bola matke od 01.10.2021 zastavená výplata prídavku na maloletú B. I. E. E. XX,XX R.. 15. Z obsahu rozhodnutia o prídavku Spida zo dňa 29.10.2019 súd zistil, že otec maloletej poberá od 01.02.2019 na maloletú rodinné prídavky vo výške 200,- EUR mesačne. 16. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2022, matka žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 400 ,- EUR mesačne, povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 16.04.2019 do 31.10.2020 vo výške 2.743,- EUR a od 01.11.2020 do 28.02.2022 vo výške 3.200,- EUR do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku. Styk otca s maloletou navrhovala ponechať neupravený. Svoj návrh matka dôvodila tým, že otec poberá rodinné prídavky vo výške 200,- CHF mesačne na maloletú, pričom výživné na maloletú otec neplatí a nedoplatil ani dlžné výživné. Matka vyčíslila svoje mesačné náklady vrátane nákladov na maloletú spolu na sumu 1.462,06 EUR, pozostávajúcu z nákladov na nájom vo výške 560,- EUR, spotrebný úver 25,05 EUR, poplatok za škôlku a obedy 76,80 EUR (+ 50 EUR poplatok ZRPŠ - polročne), telefón 40,- EUR, nafta 150,- EUR, potraviny a drogéria 300,- EUR, oblečenie pre maloletú 50,- EUR, VŠZP 79,31 EUR a poistku za auto 45,48 EUR (štvrťročne). 17. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 30.03.2022 o 09.30 hod, na pojednávanie sa dostavila matka, právna zástupkyňa matky, kolízny opatrovník, nedostavil sa otec, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na deň 02.06.2022, opätovne sa nedostavil otec, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené poštou aj emailom. Súdu nedoručil listinné dôkazy na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca.
18. Matka pred súdom vypovedala, že s otcom maloletej manželstvo neuzavreli, v januári 2018 otehotnela. Uviedla, že tehotenstvo bolo komplikované. Otec maloletej začal od marca 2018 pracovať vo Švajčiarsku. Počas jej tehotenstva prišiel zo Švajčiarska dva alebo tri krát na Slovensko. V deň pôrodu prišiel na Slovensko, avšak po dvoch dňoch odišiel späť do Švajčiarska, následne prišiel pozrieť dcéru dva až tri krát, naposledy keď mala 2 mesiace. Matka s otcom maloletej nie je v kontakte, otec sa o dcéru nezaujíma. Výživné zaplatil naposledy v máji 2019 vo výške 200,- EUR. Od tejto doby matke neprispieva na maloletú žiadnou sumou. O dcéru sa nezaujíma ani telefonicky. K svojim pomerom uviedla, že je jedinou spoločníčkou v obchodnej spoločnosti MK Holding, s.r.o., ktorej sa venuje od konca roku 2020, firma sa zaoberá účtovníctvom a administratívnymi prácami. Pre firmu pracuje spolu so sestrou. Matka ďalej uviedla, že vo februári 2021 predala byt v Novej Dubnici za 78.000,- EUR, z kúpnej ceny vyplatila hypotéku a zostalo jej asi 10.000,- EUR. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, v Bratislave býva na O. XXX aj s maloletou dcérou, za nájom ktorého platí už 580,- EUR mesačne. Matka manželstvo neuzavrela a okrem B. iné deti nemá. K dcére uviedla, že chodí do škôlky na T.. Informácie o otcovi maloletej má len zo súdu alebo z ÚPSVaRu, ktorý jej oznámil, že jej zastavujú prídavky z dôvodu, že otec poberá vo Švajčiarsku prídavky na dieťa vo výške 200 frankov, pričom matke neplatí žiadne výživné a neposiela jej ani prídavky na dieťa. Matkin mesačný príjem z podnikania je vo výške 800 EUR a čerpá aj z peňazí, ktoré má z predaja nehnuteľnosti. V škôlke platí 80 EUR mesačný poplatok vrátane stravy a polročný poplatok do ZRPŠ 50 EUR. Ďalšie výdaje má so stravou, ošatením, taktiež platí životné poistenie na maloletú vo výške 25 EUR mesačne. Uviedla, že otec maloletej jej neprispieva žiadnou finančnou čiastkou, neposiela jej ani žiadne ošatenie alebo iné potrebné veci pre maloletú, a to ani pri príležitosti sviatkov. Ohľadom maloletej sa neinformuje, nechodí ju navštevovať. Matka vzhľadom na skutočnosť, že sa dozvedela o
tom, že otec poberá na maloletú vo Švajčiarsku rodinné prídavky na dieťa vo výške 200 EUR mesačne, pričom tieto jej neposiela, navrhovala určiť výživné vo výške 400,- EUR mesačne odo dňa podania návrhu.
19. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že súhlasí so zverením maloletej B. do starostlivosti matke, a vzhľadom na skutočnosť, že otec poberá prídavky vo výške 200 frankov súhlasil s navrhovaným výživným vo výške 400,- EUR mesačne. Súhlasil aj návrhom matky ohľadom zastupovania maloletej a správy jej majetku, keďže otec žije dlhodobo vo Švajčiarsku a žiadnou formou sa nepodieľa na starostlivosti o maloletú, neprejavuje záujem stretávať sa so svojou dcérou, z ktorého dôvodu navrhoval jeho styk s maloletou neupraviť.
20. Právny zástupca matky pred súdom uviedol, že navrhujú, aby bola výlučne matka oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, čo tým, že otec dlhodobo žije a pracuje vo Švajčiarsku, na maloletú neplatí žiadne výživné, nepodieľa sa na starostlivosti o svoju dcéru, nenavštevuje ju, a nekontaktuje sa ani s matkou. Uviedol tiež, že matka má vedomosť, že otec je zadlžený tak vo Švajčiarsku ako aj na Slovensku, preto existuje obava, že ak by dieťa nadobudlo akýkoľvek majetok mohol by ho otec použiť na svoj účel. Žiadal tiež, aby súd priznal matke nárok na náhradu trov konania voči otcovi vo výške 100 %, z dôvodu, že sa konalo viacero pojednávaní, na ktoré sa matka vždy dostavila, otec sa nedostavoval, čím jej vznikli ďalšie výdaje spojené s trovami právneho zastúpenia.
21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
22. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v prípadoch, kedy rodičia maloletých detí neuzavreli manželstvo a nežijú spolu, tak ako je tomu v danom prípade, resp. rodičia maloletého detí sú manželia a nežijú spolu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase podania návrhu na súd rodičia nežili po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti, čím je splnená hmotnoprávna podmienka pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
23. Právna úprava Zákona o rodine vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Matka sa domáha v konaní autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým dôjde de facto iba k potvrdeniu stavu, ktorý v súvislosti so starostlivosťou o dcéru už existuje, ktorý stav ani otec ani matka nenamietali. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v I. enunciáte tohto rozsudku a maloletú Leu zveril do osobnej starostlivosti matke. Súd dospel k záveru, že matka má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že doterajšiu starostlivosť o dcéru vykonávala matka, keďže otec žije dlhodobo vo Švajčiarsku a na starostlivosti o maloletú sa nijakým spôsobom nepodieľal.
24. Ďalšou otázkou bola otázka určenia výšky výživného na maloletú. Rodičia maloletej sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, matka žiadala výživné vo výške 200,- EUR mesačne, následne po zistení, že otec poberá vo Švajčiarsku prídavky na dieťa vo výške 200,- CHF, žiadala určiť výživné vo výške 400,- EUR. Otec maloletej žiadal, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej vo výške 130,- EUR mesačne.
25. Zákon o rodine určuje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti, avšak aj ďalších okolností. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, v prípade dieťaťa všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Základným účelom výživného na maloleté dieťa je teda zabezpečenie uspokojovania všetkých životných potrieb dieťaťa pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej a tomu by mala zodpovedať aj výška výživného, ktorou rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výživu dieťaťa prispieva.
26. S poukazom na vyššie uvedené, súd pri určovaní výšky výživného vychádzal najmä z odôvodnených potrieb maloletej, ktorá je v súčasnosti takmer 4 ročným dieťaťom, navštevuje materskú škôlku, za ktorú matka platí 76,80 EUR mesačne, matka má taktiež náklady na stravu, hygienu, bývanie, ako aj ďalšie výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú. Súd považoval matkou vyčíslené výdavky na maloletú B. za primerané, pokrývajúce základne potreby maloletej a odzrkadľujúce životnú úroveň matky. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje od jej narodenia matka a otec sa na tejto starostlivosti nijakým spôsobom nepodieľa. Otcovi bola neodkladným opatrením č.k. 11P/59/2020-46 zo dňa 27.05.2020 uložená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 150,- EUR mesačne, avšak túto súdom stanovenú povinnosť si otec neplnil. Napriek v konaní otcom deklarovanému úmyslu zúčastňovať sa pojednávaní, otec zostal v tomto konaní absolútne pasívny, nezúčastňoval sa pojednávaní, svoju neúčasť neospravedlnil, rovnako nepreukázal súdu svoje majetkové pomery. Súd preto pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal otcom uvádzaného príjmu 4.500 CHF. Súd v danom prípade považoval výšku výživného 200,- EUR za primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Výdaje otca na telefón aj na Slovensku aj vo Švajčiarsku nepovažoval za nevyhnutné, keďže otec žije vo Švajčiarsku, tiež nepovažoval za nevyhnutné výdaje na fitness vo výške 70,- EUR mesačne, vyhovujúcu telesnú kondíciu si môže otec udržiavať bez potreby platiť mesačne 70,- EUR (napr. beh, cvičenie v domácom prostredí a pod.) Matka žije s B. v Bratislave, kde nemá blízku rodinu, ktorá by jej mohla v starostlivosti o dieťa pomôcť, preto ak chce pracovať, musí dieťa umiestniť do škôlky, s čím sú spojené mesačné poplatky. Otec iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej nemá, pričom jeho príjem umožňuje platiť výživné vo výške 200,- EUR napriek tomu, že žije v krajine s najvyššou životnou úrovňou. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že matke uhrádzal platby už skôr, súd z bankových výpisov zistil, že tieto boli realizované pred obdobím, kedy matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
27. Neopomenuteľnou je tiež skutočnosť, že vykonaným dokazovaním súd zistil, že sociálny úrad vo Švajčiarsku otcovi s účinnosťou od 01.02.2019 priznal nárok na prídavky na dieťa vo výške 200,- CHF mesačne, z ktorého dôvodu bolo vyplácanie rodinných prídavkov matke na Slovensku zastavené. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry, prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorý je účelovo určený na zabezpečenie výchovy a výživy nezaopatreného dieťaťa. Táto dávka sa musí dostať do sféry maloletého dieťaťa. Bolo by v rozpore s účelovým určením rodinných prídavkov a aj v rozpore z dobrými mravmi, ak by táto sociálna dávka bola použitá na zvyšovanie životnej úrovne, či na uspokojovanie potrieb otca. Rozhodovanie o tom, ktorému z rodičov budú vyplácané rodinné prídavky síce nepatrí do právomoci súdu, avšak do jeho kompetencie patrí rozhodovanie o tom, ako sa tieto účelovo určené finančné prostriedky dostanú do dispozičnej sféry maloletého, t.j. prostredníctvom rodiča, ktorý zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. V posudzovanom prípade, po prepočítaní prídavku na dieťa v sume 200,- CHF na eurá ide zhruba o sumu 194,- EUR. Súd preto určil bežné výživné ako sumu 200,- EUR + 194,- EUR (rodinné prídavky), spolu v celkovej výške 394,- EUR mesačne. Súd vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti, ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc zo zákonných ustanovení mal za to, že súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletej zodpovedá jej odôvodneným potrebám a zároveň zohľadňuje životnú úroveň rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh matky vo zvyšnej časti zamietol.
28. Súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletej nárok na výživné odo dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 16.04.2019. Z uvedeného dôvodu maloletej B. vznikol nárok na zročné výživné za obdobie od 16.04.2019 do 15.06.2022, in concreto za obdobie od 16.04.2019 do 16.04.2022, t. j. za 36 mesiacov x 394 EUR, t. j. 14.184,- EUR, za obdobie od 16.04.2022 do 30.04.2022, t. j. 14 dní (394 EUR : 30 dní x 14 dní) t. j. 184,- EUR a za mesiace 05/2022 a 06/2022, t. j. za 2 mesiace x 394 EUR, t. j. 788,- EUR, teda spolu v zaokrúhlenej výške 15.156,- EUR.
29. Ďalšou otázkou, ktorú bol súd povinný riešiť, je zastupovanie maloletej a správa jej majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo rodiča konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú spravidla obaja rodičia. Výkon týchto práv len jedným z rodičov nastáva v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo bol rodičovských práv pozbavený, či mu boli tieto obmedzené alebo pozastavené. V posudzovanom prípade však súd
prihliadol na výnimočnosť situácie a rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude výlučne matka, nakoľko otec žije vo Švajčiarsku, s matkou maloletej nie sú v kontakte a otec sa o maloletú nezaujíma. V prípade, ak by súd priznal toto právo obom rodičom, mohla by nastať situácia, že matke bude znemožnené vykonať právny úkon bez súhlasu otca (resp. bez kontaktu s otcom). Súd uvádza, že v prípade, ak sa zmenia pomery, je možné kedykoľvek toto rozhodnutie zmeniť.
30. Ani jeden z rodičov nežiadal upraviť styk otca s maloletou B., preto súd tento styk neupravil.
31. O zrušení neodkladného opatrenia tunajšieho súdu 11P/59/2020-46- zo dňa 27.05.2020 bolo rozhodnuté podľa § 337 ods. 3 CSP.
32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 55 CMP. V prejednávanej veci považoval súd za spravodlivé, aby priznal matke nárok na náhradu trov konania, keďže matka sa dostavovala na nariadené pojednávania a predkladala v konaní dôkazy, naproti čomu otec sa pojednávaní nezúčastňoval, svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil, v konaní nepredkladal dôkazy, na predloženie ktorých bol zo strany sú vyzvaný a z ktorého dôvodu súd opakovane odročoval pojednávania. Matke tým vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za spravodlivé priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.