Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/417/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Martina Holiča a JUDr. Evy Barcajovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: O. B., nar. X. O. XXXX, trvalo bytom E. XXX/XX, K.-S., o 132,77 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Bango, Kollárova 34, Trnava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 23. septembra 2014 č. k. 29Er/1199/2007-11, EX 1718/07 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. exekúciu zastavil a II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a § 41, § 57 ods. 1 písm. b/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „E. p.“). Vecne argumentoval tým, že v danom prípade predstavuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, rozhodnutie o priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, konkrétne ide o Rozhodnutie o priestupku č. ORP-31-P/PP-2005, vydané OR PZ v Trnave 20. októbra 2005. Súd prvej inštancie skonštatoval, že trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť dňom vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, t.j. 4. novembra 2005, uplynula dňom 5. novembra 2008 (správne 4. novembra 2008 - pozn. odvolacieho súdu). Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení platnom v čase nadobudnutia vykonateľnosti predmetného exekučného titulu nemožno po uplynutí 3-ročnej lehoty naďalej vykonávať rozhodnutie, na rozdiel od súčasnej úpravy, ktorá umožňuje rozhodnutie vykonávať aj po troch rokoch za predpokladu, že v trojročnej lehote bol jeho výkon nariadený. Lehotu určenú na vykonanie je pritom potrebné ako vlastnosť exekučného titulu posudzovať podľa právneho predpisu účinného v čase jeho vydania. Z toho vyplýva, že po uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty nie je možné uvedené rozhodnutie vykonať, vykonávané rozhodnutie sa stalo neúčinným, a preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie bolo potom odôvodnené právne § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 a 2 E. p. a neuplatnením si náhrady trov exekúcie sdnym exekútorom.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v celom jeho rozsahu včas odvolanie oprávnená s návrhom na zrušenie uznesenia (zjavne i vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom by sa v exekúcii pokračovalo). Poukázala na to, že trojročná prekluzívna lehota stanovená v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 na vymáhanie danej pohľadávky uplynula dňom 4. novembra 2008. V priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty ale novelizáciou zákona o priestupkoch vykonanej zák. č. 298/2008 Z. z. účinnou od 1. septembra 2008 došlo k vypusteniu predmetného ustanovenia s tým, že už nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v tejto lehote došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. V tejto novele zákona

o priestupkoch neexistujú prechodné ustanovenia. Keďže novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav, právne účinky novelizovaného ust. § 88 sa od 1. septembra 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Ak by trojročná (pôvodne prekluzívna) lehota uplynula pred 1. septembra 2008, je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa pôvodnej právnej úpravy, no ak táto lehota uplynula po 1. septembri 2008, § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení platnom do 31. augusta 2008 už nemožno aplikovať. Bez existencie osobitného zákonného zmocnenia, t. j. prechodných ustanovení, nie je možné totiž aplikovať právnu normu, ktorá v čase rozhodovania už nie je platná.

3. Povinný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oprávnenej sa nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 9a ods. 1 E. p. v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

6. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 ods. 2 O. s. p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP, § 58 ods. 5 E. p. v rozhodnom znení), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie je vecne správne.

8. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanoveniami § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa i s tvrdeniami oprávnenej v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

9. Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku č. ORP-31-P/ PP-2005, vydané OR PZ v Trnave 20. októbra 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. októbra 2005 a vykonateľnosť 4. novembra 2005.

10. V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31. augusta 2008, do novelizácie zák. č. 298/2008 Z. z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

11. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nie je lehotou, v ktorej by mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený - urobený - uskutočnený. Táto

lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.

12. Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2008, kedy bolo vypustené. S účinnosťou od 1. septembra 2008 sa tak na výkon rozhodnutia (bloku) s poukazom na § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav.

13. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v predmetnom rozhodnutí začala plynúť dňom 21. októbra 2005 a uplynula dňom 4. novembra 2005. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula 4. novembra 2008, po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z..

14. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú zásadu retroaktivity právnej normy a preto na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase začatia plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty, a to ust. § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta (povinného) nevýhodnejšia, s poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v danom prípade zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť uplynula 4. novembra 2008. Vykonávané rozhodnutie sa tak týmto dňom stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávnenej ako i povinnosť povinného vyplývajúca z predmetného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie tým prestalo byť vykonateľným, čím stratilo základný atribút exekučného titulu s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 písm. f/ E. p., čím sa stal neúčinným. V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ E. p. zastavil.

17. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak v prejednávanej veci exekúciu ako celok zastavil a odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

18. Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. (účinný do 30. júna 2016) odvolanie nebolo prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je na základe poznámky č. 31 k citovanému ustanoveniu O. s. p. práve E. p.), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 374 ods. 4 vety tretej O. s. p. (účinný do 30. júna 2016) ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods. 2 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

20. Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

21. Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

22. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, o ktorom nerozhodol sudca, došlo zo zákona k zrušeniu výroku o náhrade trov exekúcie (v rozhodnutí podľa § 57 E. p.), čím vznikla súdu prvej inštancie povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie, vrátane trov odvolacieho konania skončeného týmto uznesením odvolacieho súdu (§ 9a E. p., § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 .

23. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .