Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (64)Rozsudok_10Co-57-2017.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, K., o zaplatenie 3 368,04 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 20Csp/15/2016-106 zo dňa 5. októbra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi čiastku 248,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 248,73 eur od 15.8.2015 do zaplatenia, vrátane lehoty splatnosti.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .
Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 248,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy od 15. 8. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie služieb s tým súvisiacich. Svojím charakterom išlo o zmluvu spotrebiteľskú, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo forme prekročenia, nakoľko jej bez dojednania povoleného prečerpania (ktoré žalobca netvrdil, ani nepreukázal) na účte umožnil disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte. 2.Nadväzne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania zmluvného dojednania o povinnosti žalovanej platiť poplatky zaúčtované na ťarchu bežného účtu. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie. Zmluvnou stranou je spotrebiteľ, od ktorého nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. 3.Obdobne žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úrok vo výške 28 %, nakoľko odkázal iba na listinu Úrokové sadzby produktov I. časť, ktorá (listina) však nemá charakter individuálneho dojednania medzi stranami sporu. Ide o jednostranné žalobcom vyhotovené podmienky úročenia jeho produktov predkladané klientom bez toho, aby (títo) mohli reálne ovplyvniť ich obsah. Na základe toho súd priznal žalobcovi zákonný úrok vo výške 5,05 %. Okrem toho žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ďalších náležitostiach poskytnutého úveru v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (ustanovenia citované v napadnutom rozsudku). Dodal, že predložené výpisy z účtu žalovanej obsahujú len údaj o výške limitu povoleného prečerpania a úrokovej sadzby pre povolené prečerpanie, ktorého dojednanie so žalovanou však preukázané nebolo. 4.Z opísaných dôvodov okresný súd priznal žalobcovi sumu, ktorá predstavuje rozdiel neoprávnene účtovanými poplatkami a úrokmi (spolu 3.119,31 eur) a čiastkou uplatnenou žalobcom (3 368,04 eur), t. j. sumu 248,73 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
5.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. V tejto spojitosti vymedzil, že úspech žalobcu v konaní predstavoval 7,39 % a neúspech 92,61 %. V rozsahu čistého úspechu, t. j. 85,22 %, by preto žalovanej patrila náhrada trov konania, nakoľko jej však zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, rozhodol tak, že predmetný procesný nárok žalovanej nepriznal.
6.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, nakoľko § 31 ods. 2 zákona o platobných službách vyslovene nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Okrem toho v zmysle bodu 25.5 sú všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy o vkladovom účte a v zmysle všeobecných obchodných podmienok je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou všeobecných obchodných podmienok, teda aj rámcovej zmluvy. 7.Ďalej odvolateľ argumentoval, že relevantná právna úprava nestanovovala povinnosť vyjadriť všetky náležitosti zmluvy v jednom dokumente. Tento výklad mal potvrdiť aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová) zo dňa 9. 11. 2016.
8.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
9.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý a nezávislý výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi čiastku 248,73 eur spolu s príslušenstvom) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
10.Odvolacia argumentácia je neopodstatnená. Zákon o platobných službách neprestavuje (ako to účelovo podsúva odvolateľ) - vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva - špeciálnu úpravu, ktorá by (z tohto dôvodu) vylučovala aplikáciu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, na ktorej (právnej úprave) je založená požiadavka individuálneho (§ 52 a nasl. OZ) a písomného (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dojedania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne úprava poplatkov (a úrokov) patrí. Niet preto legitímneho dôvodu upustiť od ustálených záverov aplikačnej praxe súdov, v zmysle ktorých majú všeobecné obchodné podmienky slúžiť „len“ na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislosti poskytovanej služby, rozhodne však nemajú byť priestorom na formulovanie tak významných náležitostí zmluvy, akými sú poplatky za poskytovanú službu. Tieto preto musia byť esencionálnou náležitosťou textu základnej zmluvy. 11.Nadväzne je správnym záver okresného súdu, že v okolnostiach posudzovanej veci absentuje kvalifikované zmluvné dojednanie, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na uplatnené poplatky. Obsah Sadzobníka, resp. všeobecných obchodných podmienok je z tohto/určujúceho hľadiska právne irelevantný. Ich vyššie opísaná (len „doplňujúca“) povaha, ako i značná rozsiahlosť a neprehľadnosť textu (právneho a ekonomického charakteru) vylučujú možnosť, aby boli považované za prameň základných zmluvných náležitostí. 12.Prejudiciálne rozsudky Súdneho dvora EÚ sú spolu s výkladom práva EÚ, ktorý sa v ňom nachádza, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, resp. aj pre súdy, ktoré budú v tej istej veci rozhodovať o opravných prostriedkoch. Pokiaľ teda okresný súd pri svojej rozhodovacej činnosti postupoval v súlade s explicitným znením zákona (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorým je (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný, ide o postup náležitý.
13.Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia žalobca nenamietal. Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.
14.Relevantnej procesnej úprave napokon zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.
15. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanej však v súvislosti s predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.
16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. .