Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/160/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, X., právne zastúpený JUDr. Patríciou Tóthovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti Röntgenova 26, Bratislava, IČO: 42 259 720, proti žalovanému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX, v konaní o zaplatenie 45,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/32/2015-12 zo dňa 05. marca 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh zamietol, II. odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Predmetom sporu je nárok na zaplatenie 45,57 eur, čo je menej ako 1.000,00 eur. Podľa § 200ea ods. 1, 2 OSP ide o drobný spor, preto súd podľa § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 OSP bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok. Vyhláška bola vyvesená dňa 05.02.2015, zvesená dňa 04.03.2015, lehota dodržaná. Príslušenstvo pohľadávky musí sledovať právny režim veci samej. V tomto konkrétnom prípade predmetom sporu, pokiaľ ide o vec samú a ktorú súd by mal prejudiciálne ustáliť, je pôžička na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.01.2012. Túto pohľadávku pôžičku súd nemal dostatočným spôsobom zo strany navrhovateľa preukázanú. Neexistuje písomná zmluva o pôžičke. Zo samotného návrhu vyplýva, že išlo o ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ mal odporcovi požičať sumu 12.000,00 eur. Z tvrdení v návrhu vyplýva, že odporca osobne sumu 12.000,00 eur prevzal, čo však nedoložil žiadnym účtovným dokladom. Jediný dôkaz, ktorý doložil, je notárska zápisnica, z ktorej vyplýva, že dlžník vyhlasuje, že záväzok na zaplatenie sumy 12.000,00 eur uznáva a svojím podpisom potvrdzuje prevzatie tejto sumy. Doručená notárska zápisnica čl. 4 súdneho spisu však neobsahuje podpis odporcu ako dlžníka, z ktorého by vyplývalo, že svojím podpisom potvrdil prevzatie pôžičky. Na notárskej zápisnici, ktorú navrhovateľ doručil do súdneho spisu, je len podpis notára. Podmienkou platnosti právneho úkonu zmluvy o pôžičke je aj reálne odovzdanie finančných prostriedkov. V tomto konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že existuje platný právny úkon - zmluva o pôžičke na zaplatenie, vrátenie pôžičky vo výške 12.000,00 eur, ktorú mu odporca nezaplatil. Navrhovateľ nedoložil ani právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť pôžičku vo výške 12.000,00 eur. Keďže príslušenstvo pohľadávky sleduje režim pohľadávky na zaplatenie veci samej, v takomto prípade nemožno konštatovať, že odporcovi patrí právo na zaplatenie príslušenstva, úroku z omeškania vo výške 45,57 eur, teda vo výške 9 % ročne zo sumy 6.413,80 eur od 01.08.2014 do 25.08.2014 a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.172,40 eur od 26.08.2014 do 31.08.2014, keďže nemožno konštatovať, že mu patrí právo na zaplatenie pôžičky 12.000,00 eur. Ak navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie pôžičky 12.000,00 eur, potom sa odporca nemohol ani dostať do omeškania s platením neexistujúcej pôžičky a potom odporcovi nevznikol ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo na navrhovateľovi a navrhovateľ toto dôkazné bremeno neuniesol. Taktiež nie je zo skutkových tvrdení v návrhu zrejmé, ako

dospel navrhovateľ k sume 6.413,80 eur ku dňu 01.08.2014, keď ním tvrdená pôžička predstavovala sumu 12.000,00 eur. V návrhu neprodukoval skutkové tvrdenia, účtovné a iné dôkazy, matematický výpočet ako sa dopracoval navrhovateľ k výslednej sume 6.413,80 eur, ani účtovné doklady o tom, či odporca dlh platil a v akej výške, v akých časových obdobiach.

3. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 OSP.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Má za to, že zo strany prvostupňového súdu bola porušená zásada iura novit curia, princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, princíp rovnosti účastníkov konania a najmä základný ústavný princíp - princíp právnej istoty účastníka konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa odvolateľa v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a judikatúrou Ústavného súdu SR. Je zrejmé, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice je plnením, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul s tým, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, pri posudzovaní ktorej sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti, čo môže posudzovať len exekučný súd. Pôžička vo výške 12.000,00 eur zo dňa 20.01.2012 je predmetom exekučného konania vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11Er/674/2013. Pred vydaním poverenia exekučný súd skúmal formálne aj materiálne predpoklady vykonateľnosti notárskej zápisnice. Pôžičku žalovaný spláca. Nikdy jej hmotnoprávny základ nespochybňoval a sám v exekučnom konaní požiadal súdneho exekútora o možnosť splácania formou splátok. Žalovaný sa nikdy nedomáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz, nikdy nepodal námietku týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o podpis žalovaného ako dlžníka na predloženej listine v zmysle § 44 ods. 4 Notárskeho poriadku, sa prvopis listiny notárskej zápisnice uchováva u notára, ktorý ju spísal, pričom účastníkom sa vydávajú len osvedčené odpisy. Ak mal súd pochybnosť o podpise žalovaného pri uznaní, mohol vykonať dokazovanie a zapožičať si prvopis verejnej listiny od notára. Žalobca súdu predložil osvedčený odpis notárskej zápisnice, na ktorom sa nemôže nachádzať podpis žalovaného ako dlžníka. Spochybňovaním verejnej listiny vyhotovenej štátnym orgánom v neprospech žalobcu bez toho, aby bol preukázaný opak, súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti je napadnuté rozhodnutie v hrubom rozpore s rozhodnutiami súdu z minulosti, ktoré sa týkali identického hmotnoprávneho základu a identickej notárskej zápisnice, kedy súd opakovane žalobcovi priznal príslušné úroky z omeškania. Takýto postup súdu je v rozpore s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípom právnej istoty žalobcu. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalovaný voči žalobcovi uznal svoj právny záväzok vo výške 12.000,00 eur, čo do základu a výšky a vyjadril súhlas s jeho vykonateľnosťou. V dôsledku prezumpcie správnosti verejnej listiny nemal žalobca povinnosť predkladať súdu akékoľvek iné právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť pôžičku vo výške 12.000,00 eur. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) s poukazom na ust. § 380 ods. 2 a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V čase rozhodovania okresného súdu bol platným procesným predpisom Občiansky súdny poriadok. S účinnosťou od 01.07.2016 bol prijatý nový procesný kódex, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý sa v zmysle jeho ust. § 470 ods. 1 použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 . V súvislosti s uvedenou zmenenou procesnou úpravou potom označeniu „navrhovateľ“ zodpovedá označenie „žalobca“ a označeniu „odporca“ zodpovedá označenie „žalovaný“.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Na vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Krajský súd po preskúmaní konania pred okresným súdom došiel k záveru, že okresný súd svoje konanie zaťažil procesnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Postupom okresného súdu, keď v zmysle ust. § 115a ods. 2 OSP s poukazom na ust. § 200ea ods. 1, 2 OSP vo veci nenariadil pojednávanie, znemožnil strane sporu - žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Právo na súdnu ochranu (spravodlivý proces) garantuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Toto právo zahŕňa jednak právo na prístup k súdu, t.j. právo obrátiť sa na súd o vymoženie a ochranu subjektívneho práva a jednak právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou radou inštitucionálnych a procesných záruk. Právo na spravodlivý proces je tak právo voči štátu na poskytnutie ochrany v takom procese, ktorý maximálne garantuje spravodlivý výsledok.

11. Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní, kde je strane sporu umožnené predkladať návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu, k tvrdeniu protistrany, právo záverečnej reči a pod. Uplatnenie týchto konkrétnych práv bolo žalobcovi odňaté.

12. Odvolací súd nespochybňuje, že v čase rozhodnutia veci tu bola daná možnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a OSP s poukazom na ust. § 200ea OSP). Nie vždy ale rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy. Výklad a aplikácia citovaného ustanovenia musí byť v súlade s ostatnými súvisiacimi ustanoveniami procesného predpisu a v súlade so základnými zásadami procesného predpisu tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.

13. Účelom zaradenia ust. § 115a OSP bolo (v súčasnosti si túto funkciu plní ust. § 177 ods. 1, 2 zrýchliť a zefektívniť konanie, keď bola daná súdu možnosť, nie povinnosť rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok. Podmienkou takéhoto postupu ako v zmysle už v súčasnosti neplatného ust. § 115a OSP, ako aj ust. § 177 CSP, je nespornosť skutkových tvrdení strán.

14. Základom pre rozhodnutie súdu v prípade nenariadenia pojednávania sú nespochybnené listinné dôkazy predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností rozsudok bez pojednávania nie je možné vydať. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. OSP. Súd sa len oboznámi s listinami a ak z nich vyplynie tvrdený a nespochybnený skutkový stav, môže ich vziať za základ pre svoje právne posúdenie.

15. Je neprípustné, aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným ich sám vlastnou činnosťou spochybňoval bez vykonania riadneho dokazovania na pojednávaní.

16. Postup prvostupňového súdu sa odvolaciemu súdu javí rozporný aj s ust. § 215 (v čase rozhodovania prvostupňového súdu ust. § 153 ods. 1 OSP), keď súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa (predtým OSP). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na súčasne platné ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (obdobnú úpravu v čase rozhodovania okresného súdu obsahovalo aj ust. § 153 ods. 1 OSP, ktoré ukladalo súdu rozhodnúť na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemal súd dôvodné a závažné pochybnosti).

17. Postup súdu nesmie byť nepredvídateľný, prekvapivý, čo je v rozpore s právom účastníka na spravodlivý súdny proces. Na eliminovanie nepredvídateľnosti a prekvapivosti súdnych rozhodnutí bol súčasne platnou procesnou úpravou zavedený inštitút predbežného prejednania sporu, keď v zmysle ust. § 171 ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, uvedie tiež svoje predbežné právne posúdenie veci, resp. ak k predbežnému prejednaniu sporu nedôjde, ust. § 181 ods. 2 CSP. V čase vydania súdneho rozhodnutia, v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku, elimináciu prekvapivosti súdneho rozhodnutia zabezpečovalo ust. § 118 ods. 2 OSP, ktoré upravilo postup sudcu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a sporným skutočnostiam. Z hľadiska uplatnenia procesných práv účastníka je tu významná povinnosť súdu upozorniť účastníka na právne významné skutkové tvrdenia, ktoré ostali medzi účastníkmi sporné, resp. nepreukázané. Účastník nemôže byť zbavený týchto práv ani postupom v zmysle ust. § 115a OSP.

18. Základom pre rozhodnutie súdu v prípade nenariadenia pojednávania (podľa právnej úpravy v čase vydania napadnutého rozhodnutia) boli nespochybnené listinné dôkazy predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností rozsudok bez pojednávania nie je možné vydať.

19. Možno dať odvolateľovi za pravdu, že okresný súd bez vykonania dokazovania nemohol spochybniť verejnú listinu, ktorou notárska zápisnica nepochybne je. Rovnako, pokiaľ okresný súd spochybnil samotné uzatvorenie ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bez toho, aby žalovaný jej uzavretie poprel, takýto postup je v zmysle vyššie uvedených zásad neprípustný.

20. Postup okresného súdu sa odvolaciemu súdu javí ako nepredvídateľný, prekvapivý, čo je v rozpore s právom strany na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil bez toho, aby posudzoval jeho vecnú správnosť.

21. Povinnosťou okresného súdu bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť tak, aby boli zabezpečené procesné práva a povinnosti strán sporu vyplývajúce z Civilného sporového poriadku.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430