Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/3/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: M. Y., bytom O. XXX, právne zastúpený JUDr. Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II. 88, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-3-12-3/14-2016 zo dňa 2. januára 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-3-12-3/14-2016 zo dňa 2. januára 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 2.1.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bol potvrdený Personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. 364 zo dňa 26.10.2016, ktorým bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona 73/1998 Z.z. dňom 26.10.2016 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

2. K dočasnému pozbaveniu výkonu služby žalobcu došlo na tom základe, že dňa 3.10.2016 v čase o 9.37 hod. použil žalobca spolu s O.. M. R. donucovacie prostriedky hmaty, chvaty a úder sebaobrany podľa § 33 ods. 1 písm. a) zák.č. 4/2001 Z.z. voči odsúdenému C. W.. Dôvodom použitia donucovacích prostriedkov mala byť podľa Záznamu o použití donucovacieho prostriedku skutočnosť, že odsúdený W. sa voči personálu správal agresívne, vulgárne a napadol príslušníka zboru. V snahe predviesť odsúdeného do kompenzačnej miestnosti za použitia uvedených hmatov a chmatov odsúdený, žalobca a ppráp. M. R. spadli na zem, pričom si odsúdený udrel hlavu o zem, následkom čoho upadol do bezvedomia a po bezprostrednom ošetrení a stabilizovaní bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Následne došlo k prešetrovaniu použitia donucovacích prostriedkov a na základe tohto posúdenia vzniklo dôvodné podozrenie, že použitie donucovacích prostriedkov nebolo realizované v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z..

3. Uvedené rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že skutkové závery žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, ktorý vo veci rozhodoval, sú v rozpore so skutočným stavom veci, nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom aj právne závery sú bez opory v ustanoveniach platných právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie taktiež trpí nepreskúmateľnosťou vzhľadom na časové neohraničenie platnosti napadnutého personálneho rozkazu. Poukázal na to, že nie je disciplinárne riešený alebo stíhaný za spáchanie akéhokoľvek trestného činu. Taktiež neporušil žiadnu povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Poukázal na to, že z jeho vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania, ako aj obsahu jeho predošlých záznamov a úradných záznamov spísanými ďalšími príslušníkmi ZVJS vyplýva skutočný priebeh udalosti tak, ako sa stali, keďže tieto boli spísané bezprostredne alebo len s krátkym odstupom udalosti. Trval na tom, že jeho služobný zákrok bol odôvodnený správaním

a útokmi odsúdeného. Odmietol záver, že odsúdený bol účelovo umiestnený do priestoru bez dosahu kamier. Poukázal na to, že kamerové záznamy neobsahujú záznam zvuku a preto úvod incidentu s vulgárnymi atakmi odsúdeného tam nie je zachytený. Mal za to, že z iných dôkazných prostriedkov však boli tieto slovné výpady potvrdené. Na tieto dôkazy žalovaný, ako aj prvostupňový orgán bez zdôvodnenia žiadnym spôsobom nereagujú. Poukázal na to, že odsúdený bol už v minulosti viackrát disciplinárne riešený, a to aj pre napadnutie spoluodsúdených, resp. pokusov o napadnutia príslušníkov ZVJS. Vyslovil záver, že zo znenia § 46 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že porušenie služobných povinností musí byť takej intenzity, že musí mať za následok postup podľa § 52 zákona. Disciplinárne konanie voči jeho osobe však nie je vedené.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, trval na správnosti skutkových a právnych záverov, pričom poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 73/1998. V zmysle tejto dôvodovej správy je inštitút pozbavenia výkonu štátnej služby dočasným opatrením, ktoré musí trvať do náležitého objasnenia prípadu, kde nemožno predpokladať presný dátum ukončenia prešetrovania okolností prípadu a z tohto dôvodu nie je možné v personálnom rozkaze, ktorým príslušník dočasne zbavuje výkonu štátnej služby uviesť dátum skončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

5. Ďalej je žalovaný toho názoru, že inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, v podmienkach služobného pomeru legislatívne vymedzený v § 46 a nasl. zák.č. 73/1998 Z.z. predstavuje dočasný prostriedok na zabezpečenie priebehu a účelu konania vo veciach služobného pomeru, keď ochrana dobrého mena bezpečnostného zboru a jeho príslušníkov (bezprostredne participujúcich na zabezpečovaní funkcii a úloh štátu) vyžaduje nevyhnutný zásah ešte pred tým, než bude vydané rozhodnutie vo veci samej. Opätovným preskúmaním podkladov vzťahujúcich sa k veci žalovaný zotrval na svojom názore, že obsah žalobcovho vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania zo dňa 26.10.2016, ani je predošlé záznamy, ktoré sa vzťahujú na uvedenú právnu vec, neodstraňujú pochybnosti o primeranosti a zákonnom priebehu zákroku. Ani skutočnosť, že odsúdený C. W. sa správal drzo a arogantne neznamená, že je nevyhnutné voči jeho osobe pri služobnom zákroku použiť neprimeranú silu. Vyjadrenie žalobcu nerozptyľuje najmä pochybnosti o konaní, ktoré je zaznamenané na kamerovom systéme v čase tesne pred zákrokom. Záverom žalovaný odmietol spojenie medzi tým, že nadriadený zatiaľ (v čase podania vyjadrenia) nerozhodol o začatí disciplinárneho konania a inštitútom dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Uzavrel, že personálny rozkaz bol vydaný oprávnenou osobou, pričom dôvody rozhodnutia boli v tomto rozkaze zreteľne odôvodnené. Žiadal teda správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe s prihliadnutím na ust.§ 195 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, vec verejne prejednal. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol v stálej štátnej službe v zmysle zák.č. 73/1998 Z.z. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Ilave. V rámci služby dňa 3.10.2016 o 9.37 hod. pri vyvádzaní z vychádzkového dvorca, spolu s ppráp. M. R. vykonali služobný zákrok voči odsúdenému C. W.. O tomto zákroku žalobca spísal úradný záznam č. ÚVTOS a ÚVV 19-247/22-2016 v ktorom uviedol, že bol ppráp. R. privolaný na pomoc pri odvádzaní odsúdených W. a K. z vychádzkového dvorca s tým, že títo porušovali ústavný poriadok nedovolenými kontaktmi s inými odsúdenými. Ako prvého odviedli na celu v čase o 9.35 hod. odsúdeného K.. Následne odsúdený W. odmietol opustiť dvorec a vulgárne sa vyjadroval na adresu ppráp. R., nepríčetne „hulákal“, čo počuli aj kolegovia na ostatných poschodiach. Až po opakovaných výzvach odsúdený opustil vychádzkový dvorec. Pri odvádzaní odsúdený nerešpektoval jeho pokyn zotrvať na určenom mieste, preto ho obidvoma rukami odtlačil na určené miesto. Uviedol, že okamžite odsúdeného vyzval, aby upustil od protiprávneho konania, načo vôbec nereagoval a zahnal sa voči nemu pravou rukou zovretou v päsť. Na zaistenie bezpečnosti úder vykryl ľavou rukou a použil voči odsúdenému chvat sebaobrany pravou rukou do oblasti tváre, následne odsúdeného chytil za ľavú ruku a ppráp. R. chytil odsúdeného za pravú ruku s cieľom zabezpečiť vlastnú bezpečnosť, na čo odsúdený reagoval aktívnym odporom, fyzicky sa

nekontrolovateľne vzpieral, neovládal svoje konanie. V snahe predviesť odsúdeného do kompenzačnej miestnosti za použitia hmatov a chvatov všetci padli na zem, pričom si odsúdený udrel hlavu o zem, upadol do bezvedomia. Okamžite bol informovaný ústavný lekár, ktorý odsúdeného ošetril a stabilizoval. Pod dozorom zdravotného personálu zostal odsúdený až do odchodu na eskortu do Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Rovnako incident opísal v úradnom zázname aj ppráp. M. R..

8. Z úradného záznamu nstržm. K. vyplynulo, že dňa 3.10.2016 o 9.26 hod. vo vychádzkovom dvorci č. 15 bol ods. B. K. upozornený na dodržiavanie ústavného poriadku, aby nevykrikoval a nenadväzoval nepovolený kontakt s iným odsúdeným z vedľajšieho koridoru, na čo reagoval slovami „Mňa to nezaujíma“ a pokračoval. Z tohto dôvodu boli zavolaní referenti (R. a Z.), aby mu ukončili vychádzku v koridore. Odsúdený sa najprv zdráhal koridor opustiť, ale po opakovej výzve tak urobil. Chvíľku na to sa začal odsúdený C. W. hlučne a hanlivo vyjadrovať na adresu referentov, od čoho neupustil ani po výzve. Následne prišiel ppráp. R. ukončiť vychádzku aj W., ktorý vychádzkový dvor opustil až po mnohonásobných výzvach. 9. V administratívnom spise sa nenachádza kamerový záznam z kamier, ktoré zaznamenávali dianie v objekte, ale len dokument nazvaný „Popis kamerového záznamu“ vyhotovený dňa 10.10.2016 vedúcim mjr. M.. E.. V tomto popise je uvedené, že z kamery č. 104 vyplynulo, že v čase 9.40 hod. npor. M. Y. vychádza z vchodových dverí smerom von a pozerá sa do priestoru vychádzkových dvorcov na prichádzajúceho odsúdeného C. W., ktorý je odvádzaný z vychádzkových dvorcov ppráp. M. R.. V čase 9.40 hod. sa npor. M. Y. otočil a vstúpil späť do vchodových dverí do priestoru chodby oddielu s bezpečnostným režimom. V čase 9.41 hod. vstupuje do vchodových dverí do priestoru chodby oddielu s bezpečnostným režimom odsúdený C. W. a následne ppráp. M. R., ktorý priviera vchodové dvere. Paralelne v následnom časovom slede z kamery č. 66 vyplynulo, že npor. M. Y. sa otočil k vchodovým dverám k odsúdenému C. W., pristupoval k nemu a oboma rukami ho odtlačil od seba smerom k vchodovým dverám.

10. Ďalej v popise kamerového záznamu k ďalšiemu sledu udalosti a ich priebehu je uvedené, že „samotný následný dej udalosti, napadnutie príslušníka odsúdeným, vykonaný služobný zákrok nie je na kamerovom systéme zaznamenaný v takom zábere a uhle, aby prispel jednoznačne k objasneniu dynamiky skutočností dôležitých pre objektivizáciu udalosti, ktoré priamo potvrdzujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť - kauzálnu súvislosť, teda vzťah medzi príčinou a následkom vzniknutej udalosti. Z uvedeného dôvodu, v tejto fáze vyhodnocovania a reprodukovania kamerového záznamu nie je možné reálne vylúčiť, že by mohlo dôjsť k nesprávnemu alebo mylnému úsudku, a preto odporúčam pri vyhodnocovaní oprávnenosti a zákonnosti služobného zákroku brať do úvahy aj iné na prešetrovanú vec sa vzťahujúce relevantné skutočnosti (dôkazy), najmä spísané úradné záznamy, resp. vyjadrenia zainteresovaných osôb - vrátane osoby, proti ktorej boli donucovacie prostriedky použité.“

11. Vedúci oddelenia VV mj. M.. Z. sa písomne vyjadril k udalosti dňa 25.10.2016, pričom opísal čo videl, keď išiel otvoriť gáter prechodovou kartou. V tomto čase už odsúdený C. W. ležal na zemi a videl ako prichádza lekár.

12. Žalobca dňa 3.10.2016 spísal aj záznam o použití donucovacieho prostriedku príslušníkom ZVJS proti odsúdenému, z ktorého vyplynulo, že k zákroku došlo dňa 3.10.2016 o 9.37 hod v sektore 1 blok, chodba bloku A voči odsúdenému C. W., ktorý mal stupeň stráženie Max. SS a koniec trestu 10.3.2017. Udalosti pred a počas zákroku žalobca v zázname opísal zhodne s úradným záznamom, ktoré obsah je uvedený v odstavci 7 tohto rozsudku. Donucovanie prostriedky, ktoré boli použité označil ako úder sebaobrany v zmysle § 33 ods. 1 písm. a), c), hmaty, chvaty na ľavú ruku podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z.z. a ppráp. R. mal použiť hmaty a chvaty na pravú ruku. Ďalej v zázname uviedol, že použitím donucovacích prostriedkov bol dosiahnutý účel zákroku. Ako svedok zákroku bol označený ppráp. R.. Tento dokument ďalej obsahuje záznam lekára o tom, že odsúdenému C. W. bola privolaná ZZS-RLP a bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne s kraniocerebrálnym poranením, analgosledovaný, OT zaintubovaný, na umelej pľúcnej ventilácii.

13. Záznam pokračuje správou o prešetrení zákroku, z ktorej vyplýva, že pri prešetrovaní vychádzal nadriadený z dostupných dôkazových materiálov, a to úradného záznamu, kamerového záznamu, záznamu o použití donucovacích prostriedkov. Nadriadený sa stotožnil s popisom udalosti tak, ako ich popísali žalobca ppráp. R. a ďalej konštatoval, že prešetrovaním okolností, ktoré priamo predchádzali samotnému služobnému zákroku nadriadený zistil, že odsúdený K. a W. porušovali ústavný poriadok

nedovolenými kontaktmi s inými odsúdenými a opakovane nedodržiavali zásady slušného správania voči príslušníkom. Analýzou kamerového záznamu zistil, že zákrok nie je zaznamenaný v takom zábere a uhle, aby prispel jednoznačne k objasneniu dynamiky skutočností dôležitých pre objektivizáciu udalosti, ktoré priamo potvrdzujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť. Záverom konštatoval, že na základe jemu dostupných dôkazných prostriedkov vylučuje, že by odsúdenému vznikla bezdôvodná ujma, ale zásah do jeho práv a slobôd sa javí ako prekročenie miery nevyhnutnej na dosiahnutie účelu sledovaného výkonom služby. Mimoriadna udalosť bola postúpená na vyšetrovanie orgánu činnému v trestnom konaní.

14. Ďalej sa v dokumente nachádza rukou vpísaný text riaditeľa ústavu, v zmysle ktorého zo správy o prešetrení zákroku a z vyjadrenia nadriadených príslušníkov, ktorí vykonali zákrok vyplýva dôvodné podozrenie, že npor. M. Y. a ppráp. M. R. vykonali voči odsúdenému C. W. zákrok neprimeraným spôsobom, následkom čoho vznikol odsúdenému závažný zdravotný následok. Sú teda dôvodne podozriví, že porušili služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a ich ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

15. Následne bol dňa 26.10.2016 vydaný Personálny rozkaz riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Ilava, č. 364, ktorým bol žalobca zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu podľa § 46 ods. 1 písm. a) zák.č. 73/98 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 26.10.2016 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na kamerovom zázname nie je priamo vidno použitie donucovacích prostriedkov, pretože bolo realizované v priestoroch mimo dosahu kamery, avšak záznam zobrazuje udalosti tesne pred použitím donucovacích prostriedkov. V tejto časti záznamu je vidno, že odsúdený W. je odvádzaný z vychádzky príslušníkmi, pôsobí pokojne, na zázname nie je vidno žiadne agresívne prejavy a ani prudké pohyby. Po vstúpení do priestorov I. sektoru mal žalobca bez zjavného dôvodu odsúdeného rukami vtlačiť späť do priestoru, z ktorého vychádzal a ktorý nie je v dosahu kamier. Dôvod pokynu pre zotrvanie v tomto priestore nie je zrejmý, v dosahu kamery sa iné osoby nenachádzajú. Správny orgán dospel k podozreniu, že odsúdený bol tohto priestoru (bez dosahu kamier) vtlačený úmyselne. Ďalej má byť na zázname vidno (z priestoru, ktorý nie je monitorovaný) trikrát za sebou nohu príslušníka, a to spôsobom, ktorý vyvoláva dojem, že kope do objektu umiestneného na podlahe. Obsah kamerového systému vyvoláva podozrenie, že odsúdený W. bol príslušníkmi zámerne umiestnený do priestoru, ktorý nie je v dosahu kamerového systému s cieľom fyzického ataku, a že tento atak bol realizovaný aj kopmi, čo je v rozpore s obsahom záznamu o použití donucovacích prostriedkov, kde bol zaznamenaný len hmat, chvat a úder. Riaditeľ ústavu konštatoval, že z uvedených skutočností vyplýva dôvodné podozrenie, že menovaný uvedeným konaním porušil základné povinnosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže zvlášť hrubým spôsobom, ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), g) a n) zák.č. 73/1998 Z.z. s tým, že je neprípustné, aby výkon štátnej služby zabezpečoval príslušník zboru, ktorý je dôvodne podozrivý z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

16. Žalovaný na odvolanie žalobcu vyššie uvedený personálny rozkaz potvrdil ako vecne správny.

17. Podľa § 46 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. v znení platnom ku dňu rozhodovania správnych orgánov policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo b) spáchal trestný čin.

18. Podľa § 46 ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z. v znení platnom ku dňu rozhodovania správnych orgánov výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.

19. Podľa § 247a zák.č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

20. Správny súd konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca bol zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu odňatia slobody Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava. V službe, dňa 3.10.2016 v čase o 9.37 hod. použil žalobca spoločne s ppráp. M. R. donucovacie prostriedky voči odsúdenému C. W.. V Zázname o ich použití zo dňa 3.10.2016 žalobca tieto prostriedky označil ako hmaty, chvaty a údery podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 4/2001 Z.z.. Na kamerovom systéme ústavu je zaznamenaný priebeh deja udalostí, ktoré predchádzali tomuto použitiu donucovacích prostriedkov. Nie je na nich zachytený priebeh samotného incidentu. Medzi účastníkmi taktiež nie je sporné, že odsúdenému C. W. nastal po použití donucovacích prostriedkov závažný zdravotný následok, v dôsledku ktorého mu bol aj prerušený výkon trestu odňatia slobody. Na pojednávaní pred správnym súdom právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného zhodne uviedli, že pred uplynutím doby 6 mesiacov od dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bol žalobca prepustený zo služobného pomeru, a to personálnym rozkazom zo dňa 25.4.2017, ktorý bol v tento deň žalobcovi aj doručený. V čase rozhodovania správneho súdu nebol tento personálny rozkaz právoplatný, nakoľko sa žalobca voči nemu odvolal a prebiehalo odvolacie konanie.

21. Správny súd konštatuje, že správne orgány, ktoré rozhodovali vo veci dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby opreli svoje skutkové a následne aj právne závery výlučne o skutočnosti, ktoré majú byť zrejmé zo záznamu z kamerového systému umiestneného v ústave. Dej pred samotným incidentom bol vyhodnotený tak, že odsúdený W. pôsobil pokojne, na zázname nie je vidno žiadne agresívne prejavy a ani prudké pohyby. Po vstúpení do priestorov I. sektoru mal žalobca bez zjavného dôvodu rukami odsúdeného vtlačiť späť do priestoru, z ktorého vychádzal a ktorý nie je v dosahu kamier. Dôvod pokynu pre zotrvanie v tomto priestore nie je zrejmý, v dosahu kamery sa iné osoby nenachádzajú, pričom správne orgány dospeli k podozreniu, že odsúdený bol do tohto priestoru (bez dosahu kamier) vtlačený úmyselne. Ďalej má byť na zázname vidno trikrát za sebou nohu príslušníka, a to spôsobom, ktorý vyvoláva dojem, že kope do objektu umiestneného na podlahe. Obsah kamerového systému vyvolal podozrenie, že odsúdený W. bol príslušníkmi zámerne umiestnený do priestoru, ktorý nie je v dosahu kamerového systému s cieľom fyzického ataku, a že tento atak bol realizovaný aj kopmi, čo je v rozpore s obsahom záznamu o použití donucovacích prostriedkov, kde bol zaznamenaný len hmat, chvat a úder.

22. Napriek tomu, že z obsahu odôvodnení rozhodnutí (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho) vyplýva, že pri svojom rozhodovaní vychádzali z kamerového záznamu, tento sa v administratívnom spise nenachádza. V spise je len jeho prepis vyhotovený dňa 10.10.2016. V tomto je v podstate opísaný len dej predchádzajúci incidentu, a to tak ako je uvedené v odseku 9 tohto rozsudku. Následne prepisujúci výslovne uviedol, že „samotný následný dej udalosti, napadnutie príslušníka odsúdeným, vykonaný služobný zákrok nie je na kamerovom systéme zaznamenaný v takom zábere a uhle, aby prispel jednoznačne k objasneniu dynamiky skutočností dôležitých pre objektivizáciu udalosti, ktoré priamo potvrdzujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť - kauzálnu súvislosť, teda vzťah medzi príčinou a následkom vzniknutej udalosti. Z uvedeného dôvodu, v tejto fáze vyhodnocovania a reprodukovania kamerového záznamu nie je možné reálne vylúčiť, že by mohlo dôjsť k nesprávnemu alebo mylnému úsudku, a preto odporúčam pri vyhodnocovaní oprávnenosti a zákonnosti služobného zákroku brať do úvahy aj iné na prešetrovanú vec sa vzťahujúce relevantné skutočnosti (dôkazy), najmä spísané úradné záznamy, resp. vyjadrenia zainteresovaných osôb - vrátane osoby, proti ktorej boli donucovacie prostriedky použité.“

23. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci príslušník vôbec neopísal skutočnosti, ktoré je na kamerovom systéme vidieť po vtlačení, resp. odtlačení odsúdeného do priestoru, v ktorom nie je umiestnená kamera s tým, že takýmto postupom bolo zabránené „nesprávnemu alebo mylnému úsudku“. Správne orgány však opreli svoje rozhodnutie aj o tie skutočnosti, ktoré v tomto prepise nie sú opísané, a to o skutočnosť, že je vidno a trikrát nohu príslušníka, pričom z tohto pohybu bolo dovodené, že by mohlo ísť o kopy do objektu na podlahe. Takéto skutočnosti však z administratívneho spisu nevyplývajú. Pred vydaním rozhodnutia sa uvedená skutočnosť (vykonanie zásahu aj kopmi) prvýkrát v spise uvádza až v pokyne pre vydanie rozhodnutia o dočasnom pozbavení žalobcu výkonu stálej štátnej služby. Kamerový záznam (a to ani jeho kópia) nie sú v administratívnom spise a ani nie je možné zistiť ani to, či tento záznam bol súčasťou spisu a následne bol z tohto spisu vylúčený pre potreby orgánov činných v trestnom konaní. Napriek uvedenému však správne orgány opreli svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré majú byť zrejmé z tohto kamerového systému a neboli uvedené v záznamoch, ktoré žalobca a ppráp. R. vyhotovili.

24. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s poukazom na § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

25. K zvyšným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje, nakoľko pre zrušenie rozhodnutia postačuje, aby bola dôvodná, čo i len jedna žalobná námietka, príp. jej časť. Napriek tomu sa správny súd aspoň v stručnosti vyjadruje aj k námietke žalobcu, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom nebola určená doba po ktorú mal byť žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď z dikcie ust. § 46 zák.č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov nevyplýva pre správny orgán povinnosť vo výroku rozhodnutia presne uviesť takýto čas trvania dočasného pozbavenia. Zákon stanovil iba maximálnu dobu trvania s tým, že ak by pred jej uplynutím pominuli dôvody, správny orgán by toto pozbavenie výkonu zrušil, a to s poukazom na skutočnosť, že môže trvať len po nevyhnutne potrebnú dobu. Dĺžku tejto doby však nie je možné určiť už pri vydávaní rozhodnutia podľa § 46 zák.č. 73/1998 Z.z. a preto absencia tohto údaju vo výrokovej časti rozhodnutia orgánu prvého stupňa nie je vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia. 26. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).