Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-243-2016.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/243/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou , v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: Dana H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XX, Y., o zaplatenie 271,79 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 271,79 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 04.09.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2016 domáhal voči žalovanej vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 271,79 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 04.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti v období vyňatia z povinného zdravotného poistenia v SR.
1.1. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal Platobný rozkaz č. k. 16C/243/2016-18 zo dňa 15.08.2016, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk a uznesením zo dňa 26.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.06.2017 bol platobný rozkaz zrušený.
2. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 CSP. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 15.03.2017 podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná mala doručenie predvolania vykázané dňa 22.06.2017 podľa § 111 ods. 3 CSP.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi: prihláška poistenca, odhláška poistenca, čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení zo dňa 22.04.2015, priebeh poistiek ku dňu 30.04.2015, náhľad na výpis z účtu poistenca za obdobie od 29.08.2007 do 05.03.2014, výzva na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť v čase zániku poistného vzťahu zo dňa 14.08.2015 , fotokópia doručenky zo dňa 19.08.2014, opakovaná výzva zo dňa 30.10.2015 a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalobca je zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. od 01.07.2005 s prideleným IČOm: 35 937 874 a do predmetu jeho činnosti patrí vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade so zákonom č. 581 /2004 o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov (výpis z obchodného registra).
5. Žalovaná si za obdobie od 29.08.2007 do 05.03.2014 uplatnila vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR a je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaná si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila odhláškou dňa 22.04.2015. Žalovaná zdravotnú starostlivosť na území SR hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia čerpala aj v období vyňatia z povinného zdravotného poistenia, hoci už na ňu nemala nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 271,79 eur. Žalobca predložil rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanej hradenej žalobcom v období jej vyňatia z povinného zdravotného poistenia v SR. Listom zo dňa 14.08.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 271,79 eur a poštovného vo výške 1,50 eur, v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Uvedený list bol doručený žalovanej dňa 19.08.2015 (výzva a doručenka). Napokon, listom zo dňa 30.10.2015 bola žalovaná upozornená na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v lehote 5 dní s tým, že v opačnom prípade bude vec riešená súdnou cestou (pokus o zmier).
6. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej aj zákona o zdravotnom poistení ) povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
7. Podľa § 23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca.
8. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania a predovšetkým z vyššie citovaných listinných dôkazov je nepochybné, že až dňa 22.04.2015 žalobca nadobudol vedomosť, že žalovaná je zdravotne poistená v inom štáte a to bez toho, aby si žalovaná splnila svoju oznamovaciu povinnosť. Oznamovacia povinnosť žalovanej pritom vznikla podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení do 8 dní od vzniku pracovného pomeru, čo však splnené nebolo. Pre súdenú vec je podstatné ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého bola žalovaná v období od 29.08.2007 do 05.03.2014 vyňatá zo zdravotného poistenia. V uvedenom období však na území Slovenskej republiky jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť podľa rozpisu špecifikovaného vyššie a ktorá bola hradená žalobcom vo výške 271,79 eur. Za týchto okolností je možné konštatovať, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške priznanej istiny 271,79 eur.
9. Podľa § 517 ods. 2 OZ k § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.02.2013 boli žalobcovi priznané úroky z omeškania, pretože žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd pritom vychádzal z výzvy na úhradu nákladov zo dňa 14.08.2015, ktorá jej bola doručená dňa 19.08.2015 a podľa ktorej bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní. Z toho je možné vyvodiť, že ku dňu 04.09.2015 už bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v požadovanej výške a v požadovanom rozsahu.
10. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude oproti doterajšej právnej úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania ( § 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.
14. Konanie v spore bolo začaté dňa 29.06.2016, Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p. je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom vychádza z ustanovení § 255 až 256 C.s.p. a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p.. Žalobca vo veci mal plný úspech a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.