Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sa/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, XXX XX C. G. C., právne zastúpeného: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom C. C. X, XXX XX P. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2021 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 11. februára 2021. V odôvodnení poukázala na posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Čadca z 11. februára 2021, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie datované dňa 10.05.2021, v ktorom poukázal na svoje problémy z krížovou chrbticou, ktoré má ešte od puberty. Žalobca namietal protirečenie si lekárskych záverov, keď v prepúšťacej správe z NsP sa uvádza, že mu v podstate nič nie je, pričom rehabilitácia nezabrala a vyšetrenie RTG podľa nálezu zo dňa 02.11.2020 hovorí o objednaní na operáciu. Podľa popisu RTG vyšetrenia, ktorý si dal dodatočne vyhotoviť, sa jedná o vzájomnú blokáciu stavcov L3-S1. Ďalej poukázal na ďalšie lekárske vyšetrenia lekármi špecialistami, podľa ktorých je jeho stav trvalý, vyžadujúci trvalý šetriaci režim, pričom je odkázaný na používanie ortézy bedrovej chrbtice s výstuhou.

3. Žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2021 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. V odôvodnení poukázal na opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom pobočky Čadca dňa 31. mája 2021 a posúdenie posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline dňa 06. septembra 2021. Podľa týchto posudkov má žalobca dlhoročné chrbticové ťažkosti s objektívnym neurologickým nálezom bez radikulárnej symptomatológie, t.j. bez prejavov nervového dráždenia. Vo februári 2021 boli realizované dynamické snímky, pričom v záklone je znížená mobilita až blokové postavenie L3-S1. Lekár - algeziológ odporúča stabilizačnú operáciu len pri výrazne zhoršenej kvalite života s odporúčaním pokračovať v cvičení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej polovici percentuálneho rozpätia, t.j. 30 %, pretože objektívne neurologicky nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia, čo bolo opakovane objektívne potvrdené odbornými vyšetreniami. Ostatné ochorenia žalobcu

uvedené v diagnostických záveroch neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti z dôvodu pandemickej krízovej situácie v súlade s , podľa ktorého sa počas krízovej situácie posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti nevykonáva. Súčasťou tohto rozhodnutia je odborný posudok zo dňa 06. septembra 2021.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu datovanú dňa 18.11.2021. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu sú vecne nesprávne, nezákonné a založené na nesprávnom procesnom postupe. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. V administratívnom konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Skutkový stav nebol zistený správne a úplne, pretože správny orgán nevykonal všetky dôkazy potrebné na jeho zistenie. Neobstojí tvrdenie žalovaného o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba 30 %. Žalobca nebol osobne posudkovým lekárom vyšetrený, čo vyústilo do nesprávnych a neúplných skutkových záverov. O prejednaní veci nebol žalobca vopred náležite informovaný. Nemohol namietať a nemohol zodpovedať otázky. Pre ochorenie bol žalobca 3 týždne paralyzovaný v horúčkach práve v čase, keď MUDr. L. dokončovala posudok a telefonicky ho kontaktovala, pričom bol schopný odpovedať iba spôsobom áno - nie. Závery lekárskych vyšetrení si navzájom odporovali, pričom neurochirurg nežiadal popis RTG, ale iba CD - RTG. Koncom februára 2020 sa žalobca rozhodol dať si z tohto CD spraviť aj popis, z ktorého vyplýva značný rozdiel medzi zistením MR a dynamických snímok RTG. Problém žalobcu s krížovou chrbticou sa vlečie od puberty a je priebežne liečený. Pred 10 rokmi si vyžiadal pol roka PN s následnou pravidelnou kúpeľnou starostlivosťou. Od septembra 2019 sa napriek tomu začal stav prudko zhoršovať, čo viedlo k tomu, že od 31.01.2020 bol dlhodobo PN. Počas viac ako rok trvajúcej PN sa jeho zdravotný stav nezlepšil, a to jednak z dôvodu obmedzenia zdravotnej starostlivosti v dôsledku pandémie Covid a tiež z dôvodu protirečenia si lekárskych záverov v rámci diagnostiky. Podľa prepúšťacej správy z nemocnice Čadca mu v podstate nič nie je, hoci rehabilitácia nezabrala a v náleze zo dňa 02.11.2020 sa už hovorí o objednaní na operáciu. Z dynamického RTG nemal žalobca k dispozícii popis, a preto ho nemohol predložiť ako dôkaz, pričom tento si dal dodatočne vyhotoviť dňa 16.12.2020 a píše sa v ňom o vzájomnej blokácii stavcov L3-S1. Žalobca ďalej opísal svoje zdravotné problémy týkajúce sa jeho pracovnej činnosti s bolesťami, na ktoré nezaberajú lieky. Podľa vyšetrenia u MUDr. M. na jeho stav neexistuje účinná liečba a neodporúča ani operáciu, pretože jej účinok by bol iba krátkodobý. U žalobcu je pritom prítomné aj koreňové dráždenie, ktoré sa spomína vo vyšetrení neurochirurga z Fakultnej nemocnice Žilina (11/2021 - prst na pravej nohe) a je aj záverom urologického vyšetrenia na pohotovosti v Žiline dňa 06.06.2021. Žalobca už cca 2 roky užíva lieky Diclobene 150 mg retard, čo je asi najsilnejší dostupný liek. Posledný rok vyšetrenia smerujú k problému, ktorým je bolesť krížov a nemožnosť sa zohnúť a vykonávať základné úkony. Lekárske správy lekárov z rokov 2020 až 2021 negujú, oslabujú a vyvracajú správnosť a úplnosť záverov žalovaného ako aj prvostupňového orgánu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe poukázal na posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi s tým, že stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorenia chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Pochybnosti žalobcu sú vyvolané subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a prijatých záverov. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia je vo veciach sociálnych zverené zákonom posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Doloženou zdravotnou dokumentáciou nie je preukázané a medicínsky zdôvodnené stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K žalobcom predloženým dôkazom uviedol, že povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti je daná v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, má žalobca možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu. Postup žalovaného tak bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Žalovaný trvá na dôvodoch uvedených v rozhodnutí zo dňa 16. septembra 2021 a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení, v ktorom reagoval na vyjadrenie žalovaného, trval na dôvodoch podanej žaloby. Podľa žalobcu ani posudkový lekár nemôže opomínať zistenia, nálezy, návrhy a odporúčania odborných lekárov a je zaujímavé, že posudkový lekár sa nevenoval používaniu korzetu žalobcom. Žalobca na osobnom posúdení zdravotného stavu nebol osobne prítomný z dôvodu Covidovej pandémie, čo sa neskôr negatívne prejavilo na výsledku rozhodnutia. Zdravotný stav žalobcu sa oproti rokom 2015 - 2018 výrazne zhoršil, čo preukazujú aj lekárske správy. Je pravdou, že viaceré lekárske záznamy boli vystavené po právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na chronický charakter týchto diagnóz je zrejmé, že tieto museli existovať už značne skôr, a to už v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. Žalobca zároveň zaslal aktuálne lekárske správy z decembra 2021 a januára 2022, ktoré odôvodňujú jeho námietky. Podľa vyjadrenia neurológa MUDr. F. nie je možné chrbticu žalobcu úspešne operovať. Tieto zistenia vyvracajú správnosť a úplnosť zistení posudkového lekára.

7. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline, ako príslušný správny súd, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za dodržania ust. v spojení s ust. pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

11. Krajský súd uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 24.09.2021. Žaloba žalobcu bola podaná 19.11.2021, t.j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá ust. .

12. Podľa ust. , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

13. Podľa ust. , počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

14. Žalobca v žalobe namietal, že posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi bolo uskutočnené bez jeho prítomnosti. Citované ust. posudkovému lekárovi umožňuje uskutočniť lekársku posudkovú činnosť aj bez osobnej účasti poistenca. Vyhodnotenie, či sa lekárska posudková činnosť uskutoční v neprítomnosti alebo za účasti poistenca, je tak dané do kompetencie posudkového lekára. Navyše je potrebné poukázať na úpravu , ktorý bol účinný od 04.04.2020 a ktorý do doplnil ust. . Podľa tejto úpravy sa počas krízovej situácie nepoužije ust. časť vety za bodkočiarkou, a teda v prípade krízovej situácie nemusí byť splnená podmienka osobnej účasti ani vtedy, ak o to poistenec požiada. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalobcu v podanej žalobe v tom smere, že došlo k porušeniu jeho práv, ak bola lekárska posudková činnosť vykonaná v jeho neprítomnosti. Posudkový lekár bol oprávnený sám určiť, či lekársku posudkovú činnosť vykoná za účasti alebo bez účasti poistenca, a to dokonca bez ohľadu na zmenenú úpravu , a teda bez ohľadu na aktuálnu pandemickú situáciu. Počas krízovej situácie bolo možné uskutočniť posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti aj v prípade, ak požiadal o posúdenie za jeho účasti.

15. K tvrdeniam žalobcu ohľadne nesprávneho postupu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu bez jeho osobnej prítomnosti považuje krajský súd za potrebné tiež uviesť, že žalobca v žalobe neuviedol, aký konkrétny vplyv mal ním tvrdený nesprávny postup v konaní pri posudzovaní jeho zdravotného

stavu na záver posudkových lekárov, neuviedol ako by sa zmenilo toto posúdenie, pokiaľ by sa za danej situácie dostavil k posudkovému lekárovi, neuviedol, v čom posudkový lekár konkrétne pochybil vo svojich záveroch a ako by tomu mohla zabrániť osobná účasť žalobcu. Zo samotnej žaloby nevyplýva, že by práve takýmto vyšetrením mali byť zásadným spôsobom ovplyvnené závery lekárskej posudkovej činnosti. Zo žaloby nie je zrejmé, akým pozitívnym spôsobom by predmetnú existujúcu dôkaznú situáciu malo ovplyvniť posúdenie zdravotného stavu žalobcu v prípade jeho uskutočnenia za jeho osobnej účasti. Krajský súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R103/2011, v zmysle ktorého formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu ku skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 17.12.2002 uviedol, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

16. Podľa ust. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa ust. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa ust. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

20. Podľa ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa ust. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa Prílohy č. 4 k , kapitoly XVI, oddiel E, položka 3, písm. b): druh zdravotného postihnutia - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu,obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 20 -35 .

26. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.

27. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd (nad rámec skutočností uvedených v prvej časti tohto rozsudku) zistené, že žalobca požiadal o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 11.02.2021. Prvostupňový správny orgán žiadosť o invalidný dôchodok zamietol rozhodnutím zo dňa 19.04.2021 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára žalobca nie je invalidný, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to v zmysle posudku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Podľa posudku zo dňa 31. mája 2021 boli pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadnené odborné nálezy z rokov 2019 - 2021 vrátane výpisu z rádiologického vyšetrenia zo dňa 16.02.2021, v ktorom bolo konštatované blokové postavenie L3-S1. Posudkový lekár sa v posudku vyporiadal s predloženými závermi lekárskych vyšetrení vrátane uvedeného popisu dynamického snímkovania z februára 2021, kde je hodnotená znížená mobilita a blokové postavenie v priestore L3-S1 v predklone a uviedol, že algeziológ vo februári 2021 neobjektivizuje poruchy senzitivity ani motoriky s tým, že pri poslednom neurologickom vyšetrení z apríla 2021 sú v popredí ťažkosti, bolesti zápästí. Po celkovom zhodnotení vrátane nových odborných vyšetrení je recidivujúca dorzalgia pre neprítomnosť ťažkej funkčnej poruchy naďalej zaradená pod písmeno b) danej položky a kapitoly s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je stredná hranica z dôvodu prítomnej lumbalgie s ľahkou až stredne ťažkou statodynamickou poruchou bez známok koreňového dráždenia. K predloženým dokladom - interné vyšetrenia z marca 2021 a z júna 2020, ktoré konštatujú miernu hypovitaminózu vitamínu D a šelest v prekordiu, posudkový lekár uviedol, že tieto nálezy nie sú aktuálne posudkovo významné rovnako ako anamnesticky uvádzaná chondromatóza pravého kolena bez funkčného obmedzenia. Záverom lekárskeho posudku je tak posúdenie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Následne o podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. Žalovaný pritom vychádzal z odborného lekárskeho posudku zo dňa 06. septembra 2021, kde boli rovnako zohľadnené lekárske správy ohľadom aktuálneho zdravotného stavu žalobcu vrátane výpisu z rádiologického vyšetrenia zo dňa 16.02.2021. Posudkový lekár pobočky dospel k rovnakému záveru ako boli závery konštatované v posudku zo dňa 31.05.2021 s tým, že objektívne u žalobcu nie sú neurologicky prítomné prejavy nervového dráždenia, čo bolo opakovane objektívne potvrdené odbornými vyšetreniami, a preto nebola určená horná hranica daného percentuálneho rozpätia a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v hornej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 30 %. Ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, a preto nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa záveru posudku tak žalobca nie je invalidný, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

28. Krajský súd konštatuje, že ťažiskom argumentácie žalobcu v jeho správnej žalobe boli tvrdenia, že skutkový stav nebol správnymi orgánmi zistený správne a úplne, správne orgány nevykonali všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, ich závery nemajú oporu v spisovom materiáli a rozhodnutie žalovaného nesie aj prvky arbitrárnosti. Žalobca zároveň tvrdil protirečiace si lekárske závery v rámci diagnostiky. K tomuto tvrdeniu považuje správny súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli označené konkrétne protirečiace si lekárske správy, keď žalobca poukázal len na prepúšťaciu správu, ohľadom ktorej uviedol, že mu v podstate nič nie je, a na následné zhoršenie zdravotného stavu, neúspešnú rehabilitáciu a odporúčania ohľadom operácie. Žiadne konkrétne, vyslovene si protirečiace lekárske správy tak zo strany žalobcu označené neboli. Je pritom namieste poukázať na závery odborných lekárskych posudkov, ktoré sa vysporiadali so všetkými zo strany žalobcu predloženými lekárskymi správami. Ak žalobca poukazoval na skutočnosť, že si až dodatočne dal vypracovať prepis z RTG vyšetrenia, ktorý pôvodne predložil len v podobne CD nosiča, tak je namieste uviesť, že s týmto prepisom záverov zistených pri RTG vyšetrení sa vyporiadal jednak posudkový lekár pobočky po podaní odvolania žalobcom v posudku vypracovanom dňa 31.05.2021 a tiež posudkový lekár ústredia v posudku vypracovanom v rámci odvolacieho konania dňa 06.09.2021. Žalobca v podanej žalobe namietal tiež prítomnosť koreňového dráždenia, pričom poukazoval na vyšetrenie neurochirurga z novembra 2021 a urologické vyšetrenie zo 06.06.2021. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odborných lekárskych posudkov je namieste krajským súdom poukázať na skutočnosť, že posudkový lekár sa zaoberal aj otázkou tvrdeného koreňového dráždenia, pričom konštatoval, že objektívne neurologicky nie sú prejavy koreňového dráždenia prítomné, čo bolo potvrdené odbornými vyšetreniami.

29. Krajský súd vo vzťahu k týmto záverom v kontexte posudzovania miery pracovnej spôsobilosti žalobcu uvádza, že jedným z dôkazov na posúdenie zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (, ). Podľa úpravy ust. o sociálnom poistení zahŕňa lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia okrem iného posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa tohto zákona vykonáva lekársku posudkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle týchto ustanovení je posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zverené posudkovému lekárovi. Z vypracovaných posudkov je zrejmé, že posudkoví lekári vychádzali pri ich spracovaní zo zdravotného stavu žalobcu v čase vypracovania týchto lekárskych posudkov a tieto posudky sa následne stali základom vydaných správnych rozhodnutí. Posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je otázkou odborného posúdenia príslušného posudkového lekára (nejedná sa tak o posúdenie právnej otázky), a preto správne a zákonne žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal práve z obsahu vypracovaného posudku. Pri vypracovaní tohto posudku sa posudkový lekár zaoberal komplexným posúdením zdravotného stavu žalobcu pre potreby určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 28.10.2015).

30. V zmysle právnej úpravy vyplývajúcej zo je jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Dôvody uvádzané žalobcom v žalobe ohľadom opisu jeho zdravotných ťažkostí s uvedením popisu jeho bežného pracovného dňa nie sú skutočnosťami, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť závery odborného posúdenia zdravotného stavu žalobcu v zmysle predložených lekárskych správ, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, a ich zhodnotenia odbornými posudkovými lekármi. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je určujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného

postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Toto posúdenie je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V zmysle rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. „...súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako odporca vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.“

31. Žalobca v konaní pred súdom ako prílohu vyjadrenia zo dňa 15.02.2022 predložil lekárske správy datované dňa 03.01.2022, dňa 04.01.2022, 08.12.2021 a emailové vyjadrenie lekárky zo dňa 21. januára 2022. Správny súd vo vzťahu k týmto dodatočne predloženým listinným dôkazom považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci sa v zmysle ust. uplatňuje zásada vyplývajúca z úpravy , podľa ktorej je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd v nadväznosti na túto úpravu skúma zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj procesné postupy týchto orgánov vedúce k ich vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, teda ku dňu 24.09.2021 (z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 24.09.2021 a keďže proti nemu nie je možné podať odvolanie, nadobudlo v zmysle úpravy ust. dňom doručenia žalobcovi právoplatnosť). Na dôkazy, na ktoré poukázal žalobca v podanej žalobe a ktoré sú datované po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, preto nemožno prihliadať. Správny súd konštatuje, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s úpravou ust. , keď podľa odseku 4 tohto ustanovenia posudzovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe lekárskych údajov a správ zo zdravotnej dokumentácie a z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ktoré mali k dispozícii v čase vydania svojho rozhodnutia. Správny súd je teda pri preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy viazaný skutkovým stavom, ktorý tu bol v čase rozhodovania orgánu verejnej správy, a preto na skutočnosti, ku ktorým došlo následne po tomto rozhodnutí orgánu verejnej správy, nie je možné prihliadať.

32. Ak žalobca v podanej žalobe namietal arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť, teda nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, tak s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil. Žalovaný spoľahlivo a náležite v napadnutom rozhodnutí ustálil skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia. Následne tento zistený skutkový stav správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu. Zároveň nebolo krajským súdom zistené, že by postup správnych orgánov porušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje vecne správny záver žalovaného a rovnako správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, pretože u neho nie je možné konštatovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

33. Správny súd zdôrazňuje, že v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení je nárok na invalidný dôchodok požadovaný žalobcom viazaný na splnenie zákonom stanovených podmienok, konkrétne na pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Správny súd tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto túto v súlade s ust. zamietol.

34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.