Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_24Sa-11-2017.pdf
PDF · 120.97 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. X, XXX XX F., zast. advokátom JUDr. Petrom Celecom, so sídlom M. R. V. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-80/2016 zo dňa 29.11.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu Žilina č. KRPZ-ZA-KDI-SK-80/2016 zo dňa 29.11.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.02.2017, doručenou krajskému súdu dňa 03.03.2017, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-80/2016 zo dňa 29.11.2016, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. ORP-P-366/DI-E-2016 zo dňa 22.09.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), za čo mu uložil pokutu vo výške 300 €, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov a zaviazal ho k povinnosti uhradiť trovy konania vo výške 16 € odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
2. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal vykonanými dôkazmi prvostupňového orgánu, úvahami nad hodnoteniami týchto dôkazov, ktoré dokonca úplne absentujú aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Ako dospeli správne orgány ku skutkovým záverom vo svojich rozhodnutiach, nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vôbec nepreskúmava výrok o sankcii prvostupňového orgánu, ktorý výrok o uložení sankcie taktiež nijako neodôvodnil. Rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákonných povinností, ktoré bolo odôvodnené tým, že bolo pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a rozsah jeho následkov, je nepreskúmateľné (porovnaj R109/2002). Prvostupňový správny orgán nijako logicky neodôvodnil na aké okolnosti konkrétneho prípadu prihliadol pri uložení takejto sankcie. Žalovaný ako odvolací orgán sa k uloženej sankcii vyjadril iba v intenciách odkazov na ustanovenia Zákona o priestupkoch, výšku uloženej sankcie nepreskúmaval vôbec.
Žalobcovi bola uložená aj sankcia zákazu činnosti. Výrok o uložení tejto sankcie vôbec nie je odôvodnený. Aj podľa ustálenej súdnej praxe, rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré je odôvodnené len tým, že pri uložení pokuty bolo prihliadnuté na mieru zavinenia a výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy o uložení pokuty stanovuje, je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (porovnaj R24/1997). Správna úvaha žalovaného aj prvostupňového orgánu je nezdôvodnená, teda nepreskúmateľná. Žalovaný iba opakuje citácie zákonných ustanovení, chýba v ňom náznak akejkoľvek úvahy nad vyhodnotením dôkazov, z akého dôkazu aké skutkové zistenia vyplývajú, prečo bola práve uložená daná sankcia a v danej výške. Ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V administratívnom spise sa nachádza okrem iného aj fotografia od Ing. P. F., ktorá má preukázať, že vozidlo žalobcu Volkswagen Polo červenej farby stálo vedľa šedého vozidla Škoda Octavia. V skutočnosti na tejto fotografii je vidieť motorové vozidlo Volkswagen Polo červenej farby, avšak vedľa stojí vozidlo neznámej značky, ktoré je žlté. Na tejto fotografii nie je vôbec vidieť vozidlo Škoda Octavia. Správny orgán dospel k záveru, že vedľa poškodeného motorového vozidla Škoda Octavia stálo vozidlo žalobcu iba na základe jednostranného tvrdenia Ing. P. F., čo je v rozpore s priloženou fotografiou. Žalobca z miesta, kde malo dôjsť k dopravnej nehode, odišiel okolo 12:00 hod., Ing. P. F. sa k svojmu údajne vedľa stojacemu vozidlu dostavil až pred 19:00 hod.. Správny orgán nezohľadnil časový priebeh zistených skutkových udalostí. Medzi opustením miesta údajnej dopravnej nehody žalobcom a príchodom Ing. P. F. k svojmu vozidlu Škoda Octavia uplynulo takmer 7 hodín. Nie je možné jednoznačne ustáliť, že motorové vozidlo Škoda Octavia poškodil práve žalobca, najmä keď neexistuje žiadny priamy dôkaz alebo svedok udalosti. Ku skutkovým zisteniam navrhuje doplniť dokazovanie vypočutím svedkyne P. A., bytom F. X/XX, XXX XX F., ktorá bola prítomná pri odchode žalobcu z miesta, kde malo dôjsť k dopravnej nehode. V konaní pred správnymi orgánmi neboli dodržané základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Poukázal na ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, § 2 ods. 10 Trestného poriadku a uviedol, že tam, kde sa nedá zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší (R 46/1963). Ing. P. F. svoje vozidlo zanechal na predmetnom mieste okolo 9:30 hod., vrátil sa k nemu okolo 19:00 hod.. Preto nie je bez dôvodných pochybností ustálené, či naozaj stálo vozidlo žalobcu vedľa vozidla poškodeného a ak áno, či to bolo jediné vozidlo stojace vedľa poškodeného vozidla v daný deň. Z vykonaného dokazovania teda vyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, či žalobca naozaj spôsobil dopravnú nehodu. Pri aplikácii zásady in dubio pro reo nie je možné pričítať vinu zo spáchania priestupku žalobcovi iba na základe vyhlásenia poškodeného bez ďalšieho iného dôkazu a vychádzať tak iba z možnej pravdepodobnosti. Žalovaný aj prvostupňový orgán nijako nezdôvodnili svoje skutkové zistenia, preto vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú iba z administratívneho spisu a nie z odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca je toho názoru, že aj keby bol preukázateľne uznaný za vinného zo spáchania predmetného priestupku, sankcia 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 14 mesiacov, aj keď je uložená v rámci zákona, je vzhľadom na samotný skutok, následky ním spôsobené a osobu žalobcu neprimerane prísna. Ak by aj žalobca pri cúvaní jemne narazil do vedľa stojaceho vozidla, pri veľmi pomalej rýchlosti reálne nemusel vedieť o tom, že spôsobil dopravnú nehodu. Samotná škoda je len nepatrná (t. j. menšia ako 266 €), ktorá okrem iného bola cez poistné krytie uhradená, t. j. v čase rozhodovania o priestupku bola škoda nahradená v plnom rozsahu. Zároveň žiadal, aby súd v zmysle ust. § 185 ods. 1 SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok, zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa a vec vrátil Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Martine - Okresnému dopravnému inšpektorátu Martin na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 28.04.2017. Vo vyjadrení, pokiaľ ide o námietky žalobcu, okrem iného uviedol, že Správny poriadok neustanovuje presný postup, ako má správny orgán postupovať pri formulovaní odôvodnenia. Podľa jeho názoru prvostupňový aj druhostupňový správny orgán uviedli všetky skutočnosti, z ktorých vychádzali a zdôvodnili použitie právnej normy citovanej vo výrokoch rozhodnutí. Žalovaný má za to, že odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, ako aj orgánu druhého stupňa, v dostatočnej miere poskytlo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Určenie výšky pokuty a zákazu činnosti v rámci určitého rozpätia je vecou voľného uváženia. Voľná úvaha pri ukladaná pokuty a zákazu činnosti je myšlienkovým procesom, v rámci ktorého má správny orgán brať do úvahy závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, lebo sankcia musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho
pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri určení druhu a výmery uloženej sankcie prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, kde v uvedenom prípade žalobca porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, čo je ustanovené v § 137 ods. 2 písm. c) Zákona o cestnej premávke. Prvostupňový správny orgán prihliadal na spôsob spáchania priestupku a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na mieru zavinenia. Prvostupňový správny orgán neprihliadal na osobu páchateľa a to z dôvodu, že k jeho osobe nezistil žiadne skutočnosti, nakoľko sa G. X., ktorý bol riadne predvolaný, na ústne pojednávanie nedostavil. Správny orgán mu uložil sankciu v dolnej hranici možnej sadzby. K zisteniu skutkového stavu žalovaný uvádza, že z fotografie, ktorú si vyhotovil vodič poškodeného vozidla po zaparkovaní, vyplýva, že po pravej strane vozidla žalobcu v tesnej blízkosti je odstavené motorové vozidlo striebornej farby. Z fotodokumentácie č. ORP-P-116/DI-MT-2016 zo dňa 24.07.2016, ktorú vyhotovil policajt ODI OR PZ v Martine, jednoznačne vyplýva, že poškodenie vozidla Škoda Octavia (foto č. 12 a 13) a poškodenie vozidla žalobcu Volkswagen Polo (foto č. 12 a 13) sa výškovo aj farebne zhodujú. Vznik uvedeného poškodenia potvrdzuje aj záznam o podaní vysvetlenia žalobcu, v ktorom uviedol, že „som cúval, tak, že vozidlo smerovalo zadnou časťou doprava... ...som ani netušil, že som šuchol do ľavej zadnej časti nárazníka napravo od môjho stojaceho vozidla značky Škoda Octavia, ev. č. MT567CP“. Navrhol preto, aby správny súd v zmysle § 190 SSP žalobu zamietol.
4. Krajský súd v Žiline dňa 27.06.2017 vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania pri aplikácii ust. § 137 ods. 4 SSP s poukazom na ust. § 194 ods. 2 SSP.
5. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
6. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
7. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov, má za to, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
8. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ktorý mal súd v dispozícii, vyplynulo, že preskúmavaným rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-80/2016 zo dňa 29.11.2016 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. ORP-P-366/DI-E-2016 zo dňa 22.09.2016, ktorým ako správny orgán príslušný na konanie podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb., skutkovú podstatu ktorého naplnil tým, že dňa 24.07.2016 o 12:00 hod. cúval s osobným motorovým vozidlom značky Volkswagen Polo ev. č. MT-487DZ na parkovisku pri rodinnom dome s popisným číslom XXX. v obci K. A., kde pravou prednou časťou svojho motorového vozidla ev. č. MT-487DZ narazil do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia ev. č. MT-567CP, ktoré tam dňa 24.07.2016 v čase o 9:30 hod. zaparkoval P. F.. Žalobca, ako vodič osobného motorového vozidla
Volkwagen Polo e. č. MT-487DZ, ako účastník dopravnej nehody, si nesplnil svoju povinnosť, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a z miesta dopravnej nehody bezdôvodne odišiel, bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil jej svoje osobné údaje, ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie nezabezpečil prostredníctvom Policajného zboru, čím porušil § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.), za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. uložil pokutu vo výške 300 €, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že v predloženom prvostupňovom spise sa nachádzajú listinné dôkazy, zaobstarané v priebehu objasňovania priestupku, a to 1) správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 23.08.2016 č. ORP-116/DI-MT-2016, 2) záznam o podaní vysvetlenia Ing. P. F. zo dňa 29.07.2016, 3) záznam o podaní vysvetlenia G. X. zo dňa 10.08.2016, 4) záznam o podaní vysvetlenia Ing. F. F. zo dňa 29.07.2016, 5) záznam dopravnej nehody zo dňa 17.08.2016, 6) zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 17.08.2016, 7) fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody č. ORP-P-116/DI-MT-2016, 8) fotodokumentácia osobného motorového vozidla Volkswagen Polo evidenčné číslo MT-487DZ č. ORP-P-116/DI-MT/2016, 9) fotografia pána Ing. P. F. zo dňa 24.07.2016, 10) náčrt z miesta dopravnej nehody zo dňa 24.07.2016, 11) plán z miesta dopravnej nehody zo dňa 27.07.2016 a 12) evidenčná karta vodiča G. X.. Ďalším listinným dôkazom, vytvoreným v priebehu správneho konania o priestupku, je zápisnica z ústneho pojednávania. Ďalej žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán vychádzal zo skutkového stavu zachyteného v priestupkovom spise č. ORP-P-116/DI-MT-2016. K tvrdeniu účastníka konania, že o náraze do druhého vozidla nevedel, poukázal na ust. § 22 ods. 3, § 64 ods. 2 písm. a), § 66 ods. 2, ods. 6 zákona č. 8/2009, § 3, § 4 ods. 1 písm. a), § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb. a konštatoval, že účastník konania si mal pred jazdou skontrolovať stav svojho vozidla a situáciu na parkovisku a mal sa riadne presvedčiť, či môže bezpečne so svojim vozidlom vycúvať. Účastník konania mal požiadať niektorého svojho spolujazdca na zabezpečenie bezpečného cúvania, nakoľko vedľa jeho vozidla vľavo aj vpravo boli v tesnej blízkosti zaparkované iné motorové vozidlá (vyplýva to z fotografie, ktorú si urobil používateľ poškodeného osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia ev. č. MT567CP, keď vozidlo zaparkoval). Tým, že si účastník konania neskontroloval stav na parkovisku, že sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a pri cúvaní došlo k stretu jeho vozidla s druhým odstaveným vozidlom, pričom sa spoliehal, že k tomuto stretu nedôjde, hoci to ako vodič mal a mohol vedieť a následne z miesta odišiel, naplnil skutkové podstaty priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb.. Tvrdenie účastníka konania, že by nabúral do iného vozidla, nevedel, považoval žalovaný za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Podľa názoru žalovaného v danej veci správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie o priestupku je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán mal dostatok dôkazov, ktoré mu dali možnosť urobiť záver o porušení príslušného ustanovenia Zákona o cestnej premávke, postačovali na rozhodnutie v merite veci. Existujúcimi dôkazmi v spisovom materiáli a vykonaným dokazovaním bolo obvinenému ako páchateľovi priestupku spoľahlivo preukázané spáchanie skutku, preto skutočnosti uvádzané obvineným v odvolaní považoval žalovaný za účelové, a teda neopodstatnené. Podľa názoru žalovaného nie sú pochybnosti o tom, že skutok kladený účastníkovi konania za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a predložených dôkazných materiálov o priestupku žalovaný nezistil zákonné dôvody, ktoré by ho oprávňovali zrušiť rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom.
9. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
10. To znamená, že povinnosťou príslušného riaditeľstva policajného zboru - dopravného inšpektorátu pri rozhodovaní v konaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách v ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať
v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci.
11. Zásadu materiálnej pravdy, ktorá je upravená najmä v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 a § 46 Správneho poriadku) treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné.
12. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.
13. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne, a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku).
14. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v Správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo).
15. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán v konaní o prejednaní priestupku pri vydaní rozhodnutí nepostupovali podľa citovaných ustanovení Správneho poriadku a zákona č. 372/1990 Zb. dôsledne a potrebné relevantné dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci nevykonali. Pri svojom rozhodovaní vychádzali prakticky iba z dôkazov, ktoré zadovážil prvostupňový správny orgán (najmä z vysvetlenia podaného Ing. P. F. dňa 29.07.2016 a jeho fotografie vozidla, ktoré stálo vedľa jeho vozidla z ľavej strany, ktoré si pre istotu odfotil, ako aj z fotodokumentácie miesta dopravnej nehody zo dňa 24.07.2016, fotodokumentácie osobného motorového vozidla značky Volkswagen Polo ev. č. MT487DZ na parkovisku pred obytným domom č. X na F. ul. v F. - I.) bez toho, že by prihliadli na tvrdenia uplatnené žalobcom a vysporiadali sa s ním označenými dôkazmi, že na parkovisku tiež boli a po cúvaní nasadli do jeho osobného motorového vozidla dve spolujazdkyne, jeho spolužiačka a triedna učiteľka. Predovšetkým treba vytknúť správnym orgánom, že žalobca k jeho tvrdeniam a uvedeným dôkazom nebol dostatočne podrobne vypočutý, pričom mu nebolo umožnené preukázanie skutočností, na ktoré poukazoval. Preto právny záver urobený v rozhodnutí nemá oporu v zistenom skutočnom stave a skutočný stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený na to, aby bolo možné žalobcu bez pochybností uznať za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb..
16. Žalobca už pri podaní vysvetlenia dňa 10.08.2016 tvrdil, že pri cúvaní si nevšimol a ani necítil, že by s vozidlom šuchol nejakou časťou jeho vozidla vpravo stojace vozidlo. Tým, že ani netušil, že šuchol do ľavej zadnej časti nárazníka napravo od jeho stojaceho vozidla značky Octavia ev. č. MT567CP, nemal dôvod zastaviť so svojim vozidlom. Zastavil len vtedy, keď osádka jeho vozidla nastupovala do auta, nemal dôvod prečo kontaktovať políciu a ani majiteľa vozidla, nakoľko si nebol vedomý, že by narazil do nejakého vozidla, len pripustil, že asi pri cúvaní šuchol do vyššie uvedeného vozidla, avšak z celého podaného vysvetlenia nevyplýva, že by o tom akúkoľvek vedomosť mal.
17. Tiež v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.10.2016 žalobca vyjadril nesúhlas s tou časťou rozhodnutia, kde ho správny orgán obvinil z priestupku podľa § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z.z., nakoľko sa aj v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 10.08.2016 pred policajtom vyjadril, že o tom, že spôsobil dopravnú nehodu, nevedel, a tak isto ani nikto z jeho pasažierov, ktorých odvážal z miesta, kde mal svoje vozidlo zaparkované, teda z K. A.. Keby bol vedel, že do iného vozidla nabúral, určite by z miesta neodišiel a snažil by sa situáciu riešiť prostredníctvom polície. Doteraz neurobil žiadny priestupok proti cestnej premávke. Ráno 24.07.2016, keď parkoval na parkovisku v Turčianskych Kľačanoch, žiadne vozidlo v blízkosti jeho vozidla nestálo, a teda nemohol spôsobiť dopravnú nehodu pri príchode. Keď z miesta odchádzal, vedľa neho stálo nejaké vozidlo, avšak nie je si vedomý, že by do tohto vozidla alebo iného vozidla nabúral. Preto nerozumie, ako mohli byť vyhotovené fotografie oboch vozidiel, teda jeho a poškodeného vozidla súčasne, keďže mal odísť z miesta nehody, nezotrvať na mieste. Žiadal preto o opätovné prešetrenie celej udalosti.
18. Žalovaný správny orgán ako správny orgán druhého stupňa sa však rozhodnutím zo dňa 29.11.2016, posúdiac odvolanie žalobcu, bez ďalšieho stotožnil s postupom a závermi prvostupňového správneho orgánu, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie okresného riaditeľstva potvrdil neakceptujúc námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa skutkových pochybení. Podľa názoru krajského súdu námietky žalobcu vznesené v odvolaní žalovaný vôbec nevyhodnotil a ani právne neposúdil, pričom nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na ustálenie viny zo spáchania priestupku (ako aj uloženie sankcie), preto krajský súd dospel k záveru, že bolo predovšetkým povinnosťou žalovaného zisťovať skutkový stav veci, a to aj pomocou ďalších dôkazov, ktoré bolo možné vo veci vykonať.
19. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
20. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) citovaného zákona za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.
21. Podľa § 64 ods. 3 citovaného zákona ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
22. Podľa § 66 ods. 6 citovaného zákona účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví, alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
24. Z fotodokumentácie miesta dopravnej nehody, predovšetkým fotografií č. 8 až 13 na č. l. 21 až 23 administratívneho spisu sa nedá bližšie ustáliť rozsah poškodenia ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia ev. č. MT567CP, pretože okrem fotodokumentácie jeho ohliadka s detailným popisom poškodenia vykonaná nebola. Stopy po červenej farbe na poškodenom vozidle na fotografiách viditeľné nie sú. Na základe vizuálneho posúdenia možno konštatovať, že išlo len o povrchové poškodenie farby vozidla bez preliačiny. Za takýchto okolností ak by aj žalobca pri cúvaní jemne narazil do vedľa stojaceho vozidla, pri veľmi pomalej rýchlosti ani nemusel zaregistrovať, že mal
s týmto vozidlom kontakt, keďže miesto stretu bolo na jeho pravej strane vpredu. Žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa sa však s tvrdením žalobcu v tomto smere žiadnym spôsobom nevysporiadali a ani ho žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátili, hoci to môže mať podstatný vplyv na právne posúdenie jeho konania. Nedôslednosť v postupe správnych orgánov o predmetnom priestupku sa potom prejavila v skutočnosti, či zo strany žalobcu nešlo o situáciu tak, ako ju popísal on. Svedkyne, ktoré žalobca označil už pri podaní vysvetlenia dňa 10.08.2016 vypočuté vôbec neboli a ich výpovede sa správne orgány ani nesnažili zabezpečiť.
25. Okrem uvedeného sa krajský súd stotožnil aj s námietkou žalobcu, pokiaľ ide o uloženú sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov, že správne orgány jej uloženie žiadnym spôsobom neodôvodnili. V prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty a zákazu činnosti v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môžu byť uložené v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, je povinný prihliadnuť na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Krajský súd konštatuje, že rozhodnutie správnych orgánov o uložení sankcie v časti pokiaľ ide o zákaz činnosti, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
26. Z vyššie uvedených dôvodov boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. b), písm. e) SSP. V ďalšom konaní žalovaný správny orgán doplní dokazovanie v naznačenom smere, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalovaného, opätovne právne posúdi konanie žalobcu, ak mu bude preukázané, a to v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania a vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
27. V súvislosti so skutočnosťou, že žalobca žiadal zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, súd tomuto návrhu nevyhovel a zrušil iba rozhodnutie žalovaného, pretože je toho názoru, že v tomto štádiu konania, pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že je treba vo veci doplniť dokazovanie, takýto úkon môže realizovať aj prostredníctvom správneho orgánu prvého stupňa, pretože podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
28. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.