Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-105-2016.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena Strachotová, Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: Alojz Janeček, nar. 8. marca 1965, bytom Kľačany 65, o 868,24 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/162/2012-34 zo dňa 11. decembra 2014, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa priznáva náhrada účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu o zaplatenie 868,24 eur s 39 % ročným úrokom zo sumy 731,17 eur od 2.2.2011 do zaplatenia a 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 824,87 eur od 1.5.2011 zamietol a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v žalobe tvrdila, že ide o úver na financovanie spotrebného tovaru. Zmluva bola uzatvorená dňa 2. mája 2009, na základe nej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške žalobkyňa neuviedla, akú časť úveru žalovaný splatil a čo tvorí žalovanú sumu. Žalobkyňa bola počas konania dvakrát vyzvaná na uvedenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých by súd zistil, opodstatnenosť jej žalobného nároku a na zaplatenie sumy 868,24 eur a príslušenstva. Na uvedené výzvy súdu prvej inštancie nereagovala. Keďže žalovaný bol v konaní nečinný, súd nemohol vychádzať zo zhodných tvrdení účastníkov a bolo na žalobkyni, aby skutkovo vymedzila z čoho pozostáva žalovaná suma 868,24 eur a príslušenstvo, pretože z návrhu nie je zrejmá opodstatnenosť výšky žalovanej sumy a jej príslušenstva. Ak by súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne, takéto rozhodnutie by nedokázal odôvodniť práve pre nedostatok dôvodov, takéto rozhodnutie by bolo nepreskúmateľné. Základnou povinnosťou žalobkyne v konaní je povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti v rozsahu, aby bolo možné posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku a subsumovať tvrdený skutkový stav pod príslušné zákonné ustanovenia. Predpokladom úspešnosti návrhu je teda najskôr relevantné skutočnosti tvrdiť a až potom ich preukázať príslušnými listinnými dôkazmi. Povinnosť tvrdenia nazývaná i bremenom tvrdenia je primárnou povinnosťou navrhovateľa ako účastníka, ktorý iniciuje súdne konanie. Ako iniciátorka súdneho sporu by mala vedieť, z akého dôvodu si uplatňuje určitý nárok voči protistrane a tieto dôvody náležite prezentovať už v samotnom návrhu. Absencia týchto dôvodov robí nárok žalobkyne nepreskúmateľným a odníma protistrane možnosť adekvátne sa voči takémuto nedostatočnému návrhu
- tvrdeniu - brániť, keďže nepozná dôvody, pre ktoré sa voči nemu konanie vedie a prečo žalobkyňa
požaduje od protistrany zaplatenie sumy práve vo výške uvedenej v návrhu. Tvrdenie rozhodných skutočností účastníkom nie je súdom vynútiteľné. V prípade nedostatočného naplnenia tejto povinnosti súd môže len poučiť účastníka, že jeho tvrdenia nie sú úplné, čo v danom prípade súd urobil dvakrát s konkrétnym pokynom ako je potrebné návrh doplniť. Keďže žalobkyňa si napriek výzve súdu prvej inštancie svoju povinnosť tvrdenia nesplnila, preto návrh ako nedôvodný zamietol.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom zástupkyne s návrhom na jeho zmenu a to vyhovením jej návrhu v celom rozsahu, resp. jeho zrušením a vrátením súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že s ohľadom na množstvo agendy nestihla doplniť žalobu o súdom prvej inštancie požadované tvrdenia a nestihla navrhnúť dôkazy na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 23. januára 2014, ako aj opätovnej výzvy zo dňa 22. apríla 2014. Zároveň v odvolaní špecifikovala tzv. umorovací plán poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 709,20 eur zo dňa 2. mája 2009 poskytnutého žalovanému na nákup tovaru.
3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého obsahu spisového materiálu uzavrel, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
6. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 C.s.p.). Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie, teda v prípade žalobcu je to zamietnutie žaloby a nie odmietnutie, ako tvrdil žalobca. V prípade, ak strana sporu aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.
7. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia, na základe ktorých by jej vznikol nárok na zaplatenie uplatneného nároku žalobou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 2. mája 2009. Súd prvej inštancie žalobkyňu
poučil o následkoch včasného nepredloženia dôkazov (v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.), pričom súdu zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva poučiť žalobkyňu o tom, aké konkrétne dôkazy má predložiť na preukázanie svojho tvrdenia, avšak žalobkyňa má povinnosť tvrdiť (žaloba má obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré budú v logickej zhode s petitom) a svoje tvrdenia preukázať. Iné postavenie má žalovaný ako spotrebiteľ a slabšia strana v spore a v záujme ochrany práv spotrebiteľa je súd oprávnený a povinný vykonávať dôkazy aj bez toho, aby ich v spore navrhla vykonať a pri výklade úkonov, resp. noriem použiť ten, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej s použitím § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil s výnimkou rozhodnutia o trovách konania, v ktorej časti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.
9. Podľa § 33b ods. 2 O.z. plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
10. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že plnomocenstvo právnej zástupkyne žalobkyne v súlade s citovaným ustanovením O.z. nezaniklo, pretože práva a záväzky pôvodne označeného žalobcu, spoločnosti CETELEM SLOVENSKO s.r.o. prešli na žalobkyňu označenú v úvodnej časti tohto rozsudku.
11. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie.
12. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).