Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-57-2017.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu A. P., D.. X.X.XXXX, N. G. Č.. XXX, XXX XX G., právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti žalovanému O. B.P., D.. X.X.XXXX, N. Š. W. Č.. XX, XXX XX, právne zastúpený JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou, ul. 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 5.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C 4/2013-135 zo dňa 22.6.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách žalovaného a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.801,02 eur ako trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Viery Komanovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý žiadal zaplatiť sumu 5.050 eur od žalovaného z dôvodu, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla značky Fabia, ev. č. Z., rok výroby 2004. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu kúpnu cenu aj napriek tomu, že došlo k prepisu motorového vozidla na žalovaného, nezaplatil. Prvoinštančný súd vo veci po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom zistil, že motorové vozidlo nadbudol žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 21.7.2011 za 120.000,- Kč od Z. G.. Následne medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 30.12.2011 neformálna kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo Fabia, identifikačné číslo vozidla bolo WIN H., ev. č.: Z., rok výroby 2004. Žalobca tvrdil, že so žalovaným sa dohodli na kúpnej cene za motorové vozidlo 5.500 eur. Žalovaný tvrdil, že dohoda o kúpnej cene bola v sumu 5.000 eur. Predmet kúpy bol odovzdaný žalobcom žalovanému a žalovaný predmet kúpy prevzal. Svedkovia navrhnutí žalovaným pri svojom výsluchu uviedli, že žalovaný kúpnu cenu vo výške 5.000 eur uhradil. Prvoinštančný súd na vec aplikoval z hmotného práva ust. § 588 Občianskeho zákonníka a z procesného práva ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 125 O.s.p. a § 132 a § 153 ods. 1 O.s.p. Zaoberal sa aktívnou vecnou legitimáciou a pasívnou vecnou legitimáciou. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca motorové vozidlo, ktoré kúpil počas trvania manželstva, nadobudol z vlastných finančných prostriedkov, teda sa jedná o súčasť BSM. Za stavu, že došlo k predaju motorového vozidla, pričom BSM zaniklo, nedošlo k vyporiadaniu BSM, je každý z podielových spoluvlastníkov samostatne oprávnený na podanie žaloby na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo, preto je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.
Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, tak motorové vozidlo bolo nadobudnuté počas manželstva žalovaného. Vo veciach týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva je medzi manželmi aktívna a pasívna solidarita a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o vybavovanie bežných vecí, alebo vecí ostatných, pokiaľ sú tieto právne úkony platné. Kúpna zmluva je platná a preto sa žalobca môže domáhať zaplatenia kúpnej ceny od ktoréhokoľvek z manželov. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal vecou samou a skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že bola dňa 30.12.2011 uzatvorená neformálna kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo značky Škoda Fabia. Predmet kúpy bol odovzdaný a prevzatý. V priebehu konania kúpna cena bola ustálená na sumu 5.000 eur po tom, keď právoplatne bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy 500 eur zamietnutý. Žalovaný preukázal výpoveďami svedkov, že k uhradeniu kúpnej ceny z jeho strany došlo. Bolo preto na strane žalobcu preukázať, že žalovaný kúpnu cenu za motorové vozidlo nezaplatil už aj s poukazom na pokyn odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol a z listín, ktoré predložil, nie je možné tieto okolnosti bližšie identifikovať, pretože nevyplývajú ani z kópie technického preukazu a ani z výzvy. Preto prvoinštančný súd v tejto časti žalobu zamietol. Prvoinštančný súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, ktorý predniesol žalovaný, a to vykonanie dôkazu na polygrafe (detektore lži), pretože vykonanie tohto dôkazu žalobca podmienil nielen účasťou svojou, ale aj žalovaného a aj z dôvodu, že nejde o dôkaz, ktorý by bol v prejednávanej veci použiteľný. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 1.801,02 eur, ktoré podrobne vyčíslil. Prvoinštančný súd priznal žalovanému náhradu trov konania spolu vo výške 1801,02 eura napriek skutočnosti, že vo vyčíslení právny zástupca žalovaného uviedol sumu 943,204 eura, pretože ide o zrejmú chybu v počítaní. Jednotlivé úkony si žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu riadne uplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď rozhodnutie je rámcové, stručné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu. Ďalej žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, vrátene vykonania navrhovaných dôkazov, čím došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca ďalej namietal, že prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhované dôkazy. Žalobca žiadal doplniť dokazovanie v tom smere, aby žalovaný preukázal, odkiaľ nadobudol finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny a žiadal dôkaz na polygrafe. Ďalej prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil dôkazné bremeno, keď bolo podľa názoru súdu potrebné preukázať zo strany žalobcu, že žalovaný kúpnu cenu za motorové vozidlo nezaplatil. Dôkazné bremeno v súdnom konaní na strane žalobcu bolo preukázať, že kúpna zmluva bola uzatvorená a na strane žalovaného viazlo dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že kúpna cena žalobcovi bola zaplatená. Nie je možné, aby žalobca preukazoval reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Žalobca poukázal na existujúcu judikatúru vyšších súdov v súvislosti s preukázaním negatívnych okolností. Namietal svedecké výpovede manželky, dcéry a syna žalovaného pred prvoinštančným súdom. Ide o výpovede svedkov, ktoré nie sú objektívne, navzájom sú rozporné a ovplyvňované. Žalobca namietal aj skutočnosť, že prvoinštančný súd od posledného rozhodnutia diametrálne zmenil svoj právny názor, k čomu sa nemohol vyjadriť a ostal takýmto diametrálnym odlišným názorom zaskočený. Žalobca namietal aj náhradu trov konania, keď právna zástupkyňa žalovaného si uplatnila trovy konania vo výške 943,204 eura, avšak prvoinštančný súd jej priznal 1.801,02 eura, čo nie je správne, pretože je možné priznať náhradu trov konania len vo vyčíslenej výške. Prvoinštančný súd nevyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých náhradu trov konania nie je možné priznať. Poukázal na to, že spor zavinil žalovaný, nie žalobca a ďalej na skutočnosť, že žalobca nemal inú možnosť, ako domáhať sa kúpnej ceny súdnou cestou. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si trovy konania.
3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Nesúhlasil s námietkami uvedenými v odvolaní. Poukázal na vykonané dokazovanie a na to, že postup prvoinštančného súdu bol správny. Prvoinštančný súd svoj názor v odôvodnení rozsudku nezmenil.
4. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď základným procesným predpisom pre konanie pred súdom prvého stupňa bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol zákonom č. 160/2015 Z.z. počnúc dňom 1.7.2016 nahradený novým procesným predpisom, a to Civilným sporovým poriadkom. Podľa Civilného sporového poriadku ust. § 470 ods. 1, 2 CSP platia nové princípy aplikácie tohto procesného predpisu. Základný princíp je princíp okamžitej aplikability Civilného sporového poriadku, kde na všetky konania, ktoré začali počas starého procesného predpisu, sa aplikuje nový procesný predpis. Okrem toho platí aj princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, v zmysle ktorého platí, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania, vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v zamietavom výroku prvoinštančného rozsudku správne. Odvolací súd sa s dôvodmi prvoinštančného rozsudku stotožňuje, v celom rozsahu na ne poukazuje. Je potrebné uviesť, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, že je síce pravdou, že rozsudok súdu prvej inštancie je veľmi stručný, avšak v svojich základoch je v súlade s vtedy platným procesným predpisom, a to ust. § 157 ods. 2 CSP, kedy prvoinštančný súd sa v podstatných bodoch striktne držal v tom čase platného zákonného ustanovenia, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazov a ako vec právne posúdil. Súd dbal na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z procesného hľadiska skutkový stav, ktorý zistil prvoinštančný súd, je zistený dostatočne. Je jednoznačne zrejmé, že konanie v rozsahu sumy 500 eur bolo právoplatne zamietnuté a konanie v rozsahu úhradu úrokov z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 5.500 eur od 11.7.2013 do zaplatenia bolo dňa 30.3.2017 právoplatne zastavené. Predmetom konania teda ostala už len istina vo výške 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 12.1.2013 do zaplatenia. Prvoinštančný súd zistil uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, táto kúpna zmluva mala neformálny charakter. Došlo k dohode kúpnej ceny na sume 5.000 eur za motorové vozidlo. Žalobca tvrdil, že suma 5.000 eur uhradená nebola. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že svedkovia potvrdili úhradu kúpnej ceny vo výške 5.000 eur žalovaným žalobcovi. Prvoinštančný súd na tieto okolnosti vypočul dcéru, syna a manželku žalovaného. Žalobca považoval tieto svedecké výpovede na nedôveryhodné. Prvoinštančný súd v tomto konaní dôveryhodnosť svedeckej výpovede posúdil však inak, ako bola predstava žalobcu. Od tohto momentu povinnosť preukázania úhrady kúpnej ceny žalovaným žalobcovi ako dôkazné bremeno bolo unesené. Žalobca sa dostal do dôkaznej núdze a svoje tvrdenia o tom, že žalovaný mu dlhuje finančnú čiastku 5.000 eur žiadnym spôsobom nepreukázal. Negatívna dôkazná teória je aj naďalej platná. Odvolací súd sa od nej neodkláňa, ako to v súvislosti s hodnotením dôkazov tvrdil v odvolaní žalobca, avšak je nutné reálne zvážiť vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov v prejednávanej veci, keď žalobca tvrdil, že žalovaný mu finančnú čiastku 5.000 eur neuhradil, žalovaný preukázal svedeckými výpoveďami úhradu žalovanej finančnej čiastky, a teda žalobca pokiaľ by chcel byť ďalej v konaní úspešným a vzhľadom na to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žalovaný uniesol, musí v prípade, ak chce mať úspech v prejednávanej veci, preukázať, že žalovaný mu finančnú čiastku nezaplatil. Keďže žalobca žiadne dôkazy nepredložil ani neoznačil a žalovaný sa útokom žalobcu ubránil preukázaním úhrady žalovanej sumy, žalobca sa dostal do dôkaznej núdze. Na základe takýchto okolností prvoinštančný súd správne vyhodnotil, že žalovaný sumu 5.000 eur žalobcovi uhradil a je namieste, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Správne postupoval prvoinštančný súd, keď zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania aplikáciou na polygrafe. Ide o dôkaz, ktorý by nepreukazoval okolnosti svedčiace o úhrade alebo neúhrade sumy 5.000 eur v prospech žalobcu zo strany žalovaného. Išlo by o dôkaz, ktorý by len odčítal reakciu osôb na položené otázky, nie dôkaz, ktorý by preukazoval, či k úhrade dohodnutej kúpnej ceny došlo alebo nie. Pre zistenie skutkového stavu tento dôkaz nemá v civilnom sporovom konaní praktické využitie. Prvoinštančný súd vo veci pred vyhlásením rozsudku nariadil pojednávanie na deň 22.6.2015. Na tomto pojednávaní boli ešte čítané listiny. Súd dal všetkým stranám sporu, ktoré boli prítomné na pojednávaní,
možnosť vyjadriť sa ku vykonanému dokazovaniu. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že účastníci toto právo nevyužili a tak prvoinštančný súd poskytol stranám sporu poučenie podľa vtedy platného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a vyhlásil dokazovanie za skončené. Preto odvolací súd nezistil žiadne okolnosti svedčiace o tom, že by bolo odopreté stranám sporu, najmä žalobcovi, možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, vrátanie vykonania navrhovaných dôkazov, keď naviac na tom istom pojednávaní zástupca žalobcu predniesol aj záverečnú reč. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že hoci stručné, rozhodnutie prvoinštančného súdu je však správne. Prvoinštančný súd po právnej stránke nezmenil právnu kvalifikáciu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Právne vec posúdil (aj v minulosti) podľa § 588 Občianskeho zákonníka a skonštatoval uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, kde spor vznikol v súvislosti s úhradou kúpnej ceny. Preto odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku podľa § 387 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil výrok prvoinštančného rozsudku vo vzťahu k trovám konania, keď zistil, že síce prvoinštančný súd správne aplikoval zákonné ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, avšak absolútne sa nezaoberal možnosťou čiastočného alebo úplného zníženia tejto náhrady podľa § 150 ods. 1 O.s.p., (resp. podľa § 257 CSP) a priznanie náhrady trov konania v sume, ktorá bola fakturovaná v čiastke 843,204 eur oproti vyčíslenej hodnote 1.801,02 eur nie je v súlade so zachovaním práva strán sporu na spravodlivý súdny proces. Je pravdou, že trovy konania boli vyčíslené vo vyššej výške, avšak fakturovaná (teda uplatnená) suma bola iná. Je preto namieste, aby prvoinštančný súd tieto okolnosti opätovne vyhodnotil a v súlade s aktuálnym procesným predpisom opäť rozhodol o trovách konania strán sporu.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.