Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej T. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. Z., o zaplatenie 2.691,67 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.193,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.193,67 eur od 10.9.2016 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 40 eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 40 eur od 10.9.2016 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,20 eur.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 17.3.2016 (v spojení s opravou a špecifikáciou žaloby doručenou na tunajší súd 12.4.2016) sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.691,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 19.4.2013 do zaplatenia.

2. Uvedený žalobný návrh odôvodnil právny predchodca žalobcu nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili 30.7.2012 zmluvu o pôžičke ev.č.: 5015928, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej celkovú sumu pôžičky 5.445,72 eur. Podľa tejto zmluvy mala žalovaná splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných 84 mesačných splátkach po 64,83 eur so splatnosťou splátok (podľa všeobecných obchodných podmienok) do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. K dátumu spísania žaloby (16.3.2016) žalovaná uhradila sumu 139,66 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom z 27.3.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú k okamžitej jednorazovej úhrade všetkých splátok. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2.691,67 eur, pretože k tomuto dňu mala žalovaná uhradiť právnemu predchodcovi žalobcovi sumu 2.830,13 eur a sumu nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,20 eur, od ktorých súčtu právny predchodca žalobcu odpočítal žalovanou zaplatenú sumu 139,66 eur. Právny predchodca si súčasne uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení právny predchodca žalobcu ako dôkazy označil : zmluvu o pôžičke ev.č.: 5015928 z 30.7.2012, všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad žalovanej v prospech právneho predchodcu žalobcu (k 7.2.2016) a predžalobnú upomienku právneho predchodcu žalobcu z 27.3.2013 adresovanú žalovanej (spolu s doručenkou.)

4. Žalovaná sa k žalobe (a k oprave a špecifikácii žaloby doručenej na tunajší súd 12.4.2016) a jej prílohám (napriek písomnej výzve súdu, ktorá mu bola doručená 8.9.2016) písomne nijako nevyjadrila.

5. Uznesením tunajšieho súdu zo 7.3.2017, č.k.: 11C/55/2016 - 38 súd pripustil, aby do konania namiesto dovtedajšieho žalobcu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (právny predchodca žalobcu) ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (žalobca.) Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.4.2017.

6. Dňa 26.6.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie z 23.6.2017, ktorým žalobca dodatočne špecifikoval, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.373,33 eur, pričom žalovaná sa celkovo zaviazala zaplatiť sumu 5.445,72 eur. K dátumu spísania uvedeného podania žalovaná na splátkach uhradila 179,66 eur (z toho 129,66 eur do predčasného zosplatnenia pohľadávky, 10 eur po predčasnom zosplatnení pohľadávky a 40 eur po podaní žaloby (na inom mieste tohto podania už však žalobca uvádza, že táto suma bola žalovanou uhradená 23.2.2016 (teda pred začatím konania

- pozn. súdu.)) Žalovaná pohľadávka vo výške 2.691,67 eur pozostávala z dlžnej sumy istiny vo výške 2.690,47 eur, ktorá predstavovala celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu (vrátane nesplatených úverových splátok) a zo zmluvných poplatkov v sume 1,20 eur účtovaných v zmysle všeobecných obchodných podmienok. V uvedenom podaní tiež žalobca vyjadril svoj právny názor podľa ktorého ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch umožňuje urobiť záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru len za kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasnej absencie niektorej z náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 tohto zákona, vzhľadom na použitú spojku „a“. Nakoľko v danom prípade zmluva spĺňa požiadavku písomnej formy, nebude možné ani v prípade absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 tohto zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto požaduje aj priznanie zmluvného úroku z úveru. Na záver predmetného podania žalobca zobral späť žalobu, a to v časti o zaplatenie sumy zmluvných poplatkov vo výške 1,20 eur a v časti o zaplatenie vyššie uvedenej sumy 40 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Vzhľadom na to upravil petit žaloby tak, že sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.650,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.690,47 eur od 19.4.2013 do 23.2.2016 a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.650,47 eur od 24.2.2016 do zaplatenia. Suma 2.650,47 eur podľa žalobcu pozostávala z dlžnej sumy 324,15 eur (neuhradené splátky č. 3 až 7, vo výške po 64,83 eur), a dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru 2.376,32 eur (čistá istina, bez navýšenia o zmluvné úroky, ide o úverovú istinu splátok v poradí od splátky č. 8 do č. 84), ktorých súčet je krátený o sumu vo výške 50 eur, ktorá predstavuje úhrady žalovanej po predčasnom zosplatnení pohľadávky.

7. K uvedenému podaniu žalobca ako dôkaz predložil prehľad splátok a úhrad žalovanej v prospech právneho predchodcu žalobcu (k 31.5.2016.)

8. Súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie na 27.6.2017, na ktorom vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaná nenavrhovala vykonať žiadne dôkazy), pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

9. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5015928 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 30.7.2012 súd zistil, že suma poskytnutej pôžičky predstavovala 2.373,33 eur. Zmluva neobsahuje údaj o termínoch splátok ako aj údaj o tom, aké čiastky zo súm jednotlivých splátok pripadajú na istinu, na úroky a na poplatky. V zmluve je ďalej uvedený termín konečnej splatnosti iba uvedením mesiaca a roku (v podobe 8/2019), teda nie vo forme konkrétnemu dátumu (resp. termínu ako to výslovne predpokladá zákon), a nie je tam ani uvedená doba trvania zmluvy.

10. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanou uskutočnených v prospech právneho predchodcu žalobcu (vyhotovenom k 7.2.2016) vyplynulo, že celková žalovanou uhradená suma v prospech právneho

predchodcu žalobcu bola 139,66 eur, a z prehľadu splátok a úhrad žalovanej uskutočnených v prospech právneho predchodcu žalobcu (vyhotovenom k 31.5.2016) vyplynulo, že celková žalovanou uhradená suma v prospech právneho predchodcu žalobcu bola 179,66 eur (23.2.2016 došlo k úhrade sumy 40 eur.) Dôkaz - prehľad splátok a úhrad žalovanej uskutočnených v prospech právneho predchodcu žalobcu (vyhotovený k 31.5.2016) súd vykonal ex offo v záujme spotrebiteľa (žalovanej) podľa § 295 Civilného sporového poriadku, hoci bol žalobcom predložený po lehote, ktorú mu v zmysle sudcovskej koncentrácie vyplývajúcej z ustanovenia § 167 Civilného sporového poriadku umožňuje predkladať tento procesný kódex.

11. Z predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu z 27.3.2013 vyplynulo, že žalovanú písomne vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy v lehote 3 dní od doručenia upomienky, pričom z priloženého dokladu o doručení tejto upomienky však nevyplýva, že by upomienka bola žalovanej doručená.

12. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil právnemu posúdeniu.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 563 ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Predmetná zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovanou 30.7.2012 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme

pôžičky poskytnutej žalobcom ako veriteľom, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanej ako spotrebiteľovi, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.

23. V uvedenej zmluve však nie je obsiahnuté rozčlenenie výšky splátok na istinu, úroky, resp. poplatky, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru, a to od počiatku. Z bodu 6.3 všeobecných obchodných podmienok ako aj z tvrdení žalobcu pritom vyplýva, že v jednotlivých splátkach je okrem príslušnej časti istiny zahrnutý aj úrok. V zmluve ďalej nie sú uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok ako to požaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Úpravu splatnosti splátok obsahujú iba drobným písomnom vyhotovené všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých (čl. 6) prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy (bod 6.4), a ostatné splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (bod 6.3) K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, však možno dospieť aj na základe preukázanej absencie náležitosti vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vo forme konkrétneho dátumu. Uvedenie mesiaca a roku konečnej splatnosti, súd nepovažuje za splnenie si povinnosti uviesť „termín“ konečnej splatnosti, pretože mesiac predstavuje určité dlhšie časové obdobie. Zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) vyplýva, že sa vyžaduje uvedenie obidvoch údajov, teda nielen termínu konečnej splatnosti, ale aj doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v opačnom prípade by to zákonodarca v tomto ustanovení takto výslovne neformuloval.

24. K právnej argumentácii žalobcu podľa ktorej ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch umožňuje urobiť záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru len za kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasnej absencie niektorej z náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 tohto zákona, vzhľadom na použitú spojku „a“, súd uvádza, že tento výklad treba považovať za nesprávny. Zákonné ustanovenia nemožno vždy vykladať doslovne. V danom prípade treba aplikovať teleologický a logický výklad, pretože žalobcova interpretácia uvedeného ustanovenia by viedla k absurdnému záveru, v zmysle ktorého by napríklad postačovalo, ak by právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez akýchkoľvek ďalších obsahových náležitostí v zmysle § 9 ods. 2, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. Citované ustanovenie preto treba vykladať tak, že záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pri absencii obsahových náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 a) až k), r) a y). Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a), nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma. Uvedený právny názor tunajšieho súdu je v súlade aj s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k.: 21co/10/2015 - 74 z 26.11.2015.)

25. Na záver súd dodáva, že dojednanie o úrokoch vo výške 32% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, čím je podľa § 39 absolútne neplatné, a takéto úroky nemožno priznať. V rozpore s dobrými mravmi je totiž v zmysle judikatúry (napr. 21Cdo 1484/2004 (NS ČR)) taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v čase ich dojednania obvyklú, stanovenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek. Keďže si tu žalobca neuplatňoval nárok na poplatky, výsledkom tohto právneho posúdenia, je záver, ktorý je prakticky zhodný s vyššie uvedeným záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru.

26. Zo záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru následne vyplýva, že žalobca má od žalovanej nárok len na vrátenie toho, čo mu (právny predchodca žalobcu) reálne poskytol, teda na sumu 2.373,33 eur.

27. Nakoľko však bolo preukázané, že žalovaná v prospech právneho predchodcu žalobcu (resp. neskôr žalobcu) uhradila (k dátumu vyhlásenie tohto rozsudku) sumu 179,66 eur, je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou sumou istiny vo výške 2.373,33 eur a vrátenou sumou istiny vo výške 179,66 eur, teda sumu 2.193,67 eur. Vo zvyšnej časti súd preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

28. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy od 19.4.2013 do zaplatenia, vychádzajúc zrejme (právny predchodca žalobcu ani žalobca to totiž vo svojich písomných podaniach nijako neobjasnili) z lehoty splatnosti určenej žalovanej vo výzve na úhradu dlžnej sumy (v predžalobnej upomienke), v ktorej žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 3 dní od doručenia predžalobnej upomienky (táto upomienka však nebola žalovanej reálne doručená, pričom právnemu predchodcovi žalobcu sa vrátila ako nedoručená 15.4.2013.) Nakoľko teda nemal súd preukázané prevzatie tejto výzvy žalovanou, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania až od 10.9.2016 (prvý deň omeškania) ako druhého dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žaloba (súdom) doručená žalovanej, nakoľko tento deň sa v zmysle ustálenej judikatúry považuje (v prípade absencie dôkazu o prevzatí výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy žalovanou) za deň doručenia výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy (žaloba bola žalovanej doručená 8.9.2016), až do zaplatenia. Nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanej tak bola žalovaná podľa § 563 povinná plniť, a až ďalší deň (10.9.2016) sa dostala do omeškania. Úrok z omeškania priznal súd v úrokovej sadzbe 8 % ročne (nie ako si uplatnil žalobca vo výške 8,75% ročne) podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, pretože základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 10.9.2016) predstavovala 0%. Tento úrok z omeškania priznal z vyššie uvedenej dlžnej sumy 2.193,67 eur.

32. Vzhľadom na späťvzatie žaloby (po doručení obžaloby) v časti o zaplatenie sumy 40 eur (z dôvodu zaplatenia tejto sumy žalovanou (na splátky) 23.2.2016) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie sumy 1,20 eur (zmluvný poplatok - náklady spojené s uplatnením pohľadávky), súd podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia uvedených súm.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 59,94%. V časti konania o zaplatenie sumy 40 eur, kde došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu zaplatenia uvedenej sumy žalovanou 23.2.2016, teda ešte pred začatím konania (žaloba bola doručená na súd 17.3.2016), nemožno uvažovať o procesnom zavinení zastavenia konania žalovanou (právny predchodca žalobcu nemal žalovať pre sumu 40 eur, keď už bola pred podaním žaloby zaplatená, a ak potom z toho titulu žalobca zobral žalobu späť, ide iba o procesné zavinenie na strane žalobcu.) V časti konania o zaplatenie sumy 1,20 eur (zmluvný poplatok) zobral žalobca späť žalobu bez udania dôvodu, pre to sa má za to, že v takom prípade takisto procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Z dôvodu, že v časti konania o zaplatenie sumy 41,20 eur došlo k zastaveniu konania z dôvodu procesného zavinenia na strane žalobcu, treba brať toto zavinenie žalobcu v zmysle ustálenej judikatúry ako jeho neúspech, a to v rozsahu 1,53% (41,20 eur / (pôvodne

právnym predchodcom žalobcu uplatnená suma) 2.691,47 eur.) Vo zvyšnej časti konania (pre ktorú nebolo konanie zastavené) bolo žalobcovi priznaných 2.193,67 eur, čo vzhľadom na pôvodne právnym predchodcom žalobcu uplatnenú sumu (2.691,47 eur), znamená, že žalobca mal v tomto prípade úspech v rozsahu 81,50%. Žalobca mal teda celkový úspech 79,97% (81,50% - 1,53%) a žalovaná 20,03%, preto po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany sporu (79,97% - 20,03%), súd náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu náhradu trov konania vo výške 59,94%.

38. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.