Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Cb/35/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: GENERIX, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 36 172 243, právne zastúpený advokátom: JUDr. Felix Neupauer, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422 proti žalovanému: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Priemyselná 10, Piešťany, IČO: 36 252 484, právne zastúpený advokátom: JUDr. Michal Mrva, so sídlom Nevädzová 5, Bratislava, o náhradu majetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.05.2009 domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2009 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného národného výboru v Trnave, odboru výstavby a vodného hospodárstva sp. zn. Q. XXXX/XX zo dňa 20.10.1971, Rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, Odboru životného prostredia, oddelenia ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva sp. zn. O.-E.F.-X/XXXXX/XX/ Cá zo dňa 15.07.1999 a následnými alebo súvisiacimi rozhodnutiami príslušným vodohospodárskych orgánov podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 138/1973 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov a § 4 zákona SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v súlade s § 19 zákona č.138/1973 Zb. o vodách v znení zákona č. 238/1993 Z. z., § 14 zákona SNR č. 135/1974 Zb. a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, boli vo vodoprávnom konaní určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodného zdroja na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov „. F. - Q. E. - Č. Q.“ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný je určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej ujmy vzniknutej z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období bol odberateľom vody z uvedených zdrojov, čo dokazuje odborný posudok č. XXX-XXXX/XXXX/XXXX vydaný Slovenských hydrometeorologickým ústavom. Žalobca je oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v S., Správou katastra A. P. A. Q. pre kat. územia M. X., Č., F., W., F., na ktorých boli Rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona ako aj Nového vodného zákona. Žalobca je teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu majetkovej ujmy podľa Starého vodného zákona, ako aj Nového vodného zákona. V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodných zdrojov dochádza k obmedzenému hospodáreniu žalobcu, a to na základe

dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených Rozhodnutiami, ako i zákonných a iných obmedzení obhospodarovania. Žalobca obhospodaruje pôdu na ktorej nie je možné hospodáriť intenzívne, bez výrazných obmedzení a ako oprávnený nájomca nemôže plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie, v dôsledku čoho znižuje produkciu na týchto pozemkoch. Vyhlásenie ochranných pásiem vodárenského zdroja na ním obhospodarovaných pozemkoch znamenalo vyvolané každoročné viacnáklady a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila v poľnohospodárskej prvovýrobe. Žalobcovi vznikla majetková ujmy v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu, ktorá predstavuje zníženie hospodárskeho výsledku a majetku žalobu, ako poľnohospodárskeho subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Majetkovú ujmu je možné vyjadriť v peniazoch až po znaleckom dokazovaní, ktoré navrhol žalobca vykonať.

2. Uznesením č. 4Cb/35/2009 - 58 zo dňa 02.02.2010, právoplatným dňa 27.08.2010 súd pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil nový žalobca, spoločnosť GENERIX, a.s..

3. Okresný súd Piešťany Uznesením zo dňa 25.06.2014 vyzval žalobcu, aby doplnil a opravil žalobný petit, konkrétne, aby uviedol čoho sa domáha, resp. akej sumy náhrady majetkovej ujmy. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 14.07.2014, doručeným súdu dňa 16.07.2014, v ktorom vyčíslil majetkovú ujmu vo výške 70.000,- eur vzniknutú za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 70.000,- eur od doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia.

4. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu podstatného obsahu žaloby uviedol, že na podanej žalobe, jej rozšírení a doplnení trvá. V tomto konaní sa domáha od žalovaného náhrady majetkovej ujmy vo výške 70.000,-eur spolu s príslušenstvom. Predmetná suma predstavuje majetkovú ujmu pôvodného žalobcu Šľachtiteľskej stanice Horná Streda, a.s. za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010. Pôvodný žalobca vykonával poľnohospodársku činnosť na pozemkoch, na ktorých boli špecifikovanými správnymi rozhodnutiami uvedenými v žalobe vyhlásené ochranné pásma vodných zdrojov, ktoré ho obmedzovali v podnikaní, čo sa prejavilo jednak na jeho zvýšených nákladoch a znížení produkcie. V žalobe žalobca uviedol chronológiu legislatívnych ustanovení, v rámci ktorých nárok na náhradu majetkovej ujmy za uvedené obdobie patrí aj nájomcovi pozemkov. Vzhľadom na skutočnosť, že ochranné pásma neboli špecifikované parcelnými číslami, ale len popisným spôsobom, je konkrétna špecifikácia pozemkov reálne problematická, keďže vzhľadom na uvedenú špecifikáciu predmetné ochranné pásmo vplyvom prírodných podmienok migruje. Vzhľadom na hospodárnosť konania v danej veci navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku, ku ktorému pripojili nájomné zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom, ako aj odborné vyjadrenie, že predmetné pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaného túto považuje za nespornú, pričom predložil súdu odborný posudok vydaný SHMÚ, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný odoberal z vodných zdrojov vodu a mal aj platné povolenie na odber vody. Vzhľadom na skutočnosť, že vyčíslenie majetkovej ujmy je sporné aj metodologicky, navrhoval v záujme objektivity už v priamo v žalobe, aby súd vykonal znalecké dokazovanie na stanovenie výšky majetkovej ujmy za žalované obdobie. Žalobca si v minulosti už dal vypracovať znalecký posudok, tento však pokrýva len časť žalovaného obdobia, ktoré bolo uvedené v žalobe a nepokrýva teda obdobie, o ktoré bola žaloba rozšírená. Tento znalecký posudok je na sumu 75.974,42 eur, čo je menej ako žalovaná suma.

5. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia k prednesu žaloby uviedol, že nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný, a to z viacerých dôvodov:

· Žalobca nemá v predmetnom spore aktívnu vecnú legitimáciu a to jednak z toho dôvodu, že k dnešnému dňu nepreukázal, že on alebo jeho právni predchodcovia boli v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu majetkovej ujmy vlastníkmi alebo čo i len nájomcami predmetných pozemkov. Pokiaľ ide skutočnosť, že žalobca predložil súdu do spisu nájomnú zmluvu so SPF, z tejto nie je možné určiť ktorých pozemkov sa nájom týka a ani to, či je táto zmluva vôbec platná, nakoľko je predmetom prenajatie výmery ornej pôdy, avšak bez špecifikácie konkrétnych parciel. Žalobca nepredložil žiadne listy vlastníctva a ani nájomné zmluvy, z ktorých by bolo zrejmé, že na predmetných pozemkoch vôbec hospodári. Okrem toho, ak by na týchto pozemkoch aj hospodáril, resp. jeho právny predchodcovia v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého nájomca má nárok na primeranú zľavu z nájomného, ak je predmet nájmu ktorým je poľnohospodárska pôda spojené so sťaženým alebo obmedzeným užívaním. Je teda viac ako zrejmé, že nájomca má

voči vlastníkovi pozemkov iný účinný mechanizmus uplatnenia si nároku za obmedzenie užívania pozemkov. Práve z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s argumentáciou ohľadom výkladu ustanovení starého a nového vodného zákona, že nárok na náhradu majetkovej ujmy za obmedzené užívanie poľnohospodárskej pôdy má aj nájomca a nie len vlastník. V tejto súvislosti poukázal aj na Uznesenia ÚS SR sp. zn. 4ÚS 176/2013, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo28/2012, z ktorých vyplýva, že predmetné ustanovenia zákonov majú byť vykladané tak, že nárok na náhradu majetkovej ujmy má len vlastník a nie nájomca poľnohospodárskych pozemkov. Nepredložením nájomných zmlúv, ani nie je možné posúdiť, či právny predchodca nájomcu mal tieto uzatvorené platne a či by mu vôbec nejaký nárok vznikol. V ďalšom poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v tomto spore, ani na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých mal nadobudnúť pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní, nakoľko v týchto zmluvách nie je určená ani určiteľná výška majetkovej ujmy, ktorá mala právnym predchodcom vzniknúť. Dokonca zmluva o postúpení pohľadávky sa týka iba obdobia od 01.05.2004 do 12.05.2009, pričom nárok je uplatňovaný do 12.05.2010. Ak by tu teda aj nejaký nárok žalobcu bol, čo žalovaný popiera, považoval by ho žalovaný za premlčaný, a to v celom rozsahu, nakoľko pôvodný žalobca si uplatnil nárok na náhradu majetkovej ujmy v roku 2009, avšak jeho výšku špecifikoval až podaním doručeným súdu dňa 15.07.2017, a to sumou 70.000,-eur. Z tohto dôvodu vzniesol žalovaný vo vzťahu k celému uplatňovanému nároku aj námietku premlčania. · Právny predchodca žalobcu nesplnil povinnosti vyplývajúcemu z § 1 nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. , podľa ktorého nesplnenie predmetnej povinnosti má za následok neexistenciu vzniku nároku právneho predchodcu žalobcu, od ktorého si žalobca odvodzuje svoj nárok. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok KS v Nitre sp. zn. 26Cob/89/2011, ako aj na Rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 27Cob/2/2013. Nie je možné prikloniť sa k názoru, ktorý žalobca prezentoval v inom súdnom konaní vedenom pred týmto súdom č. 9C/234/2009, že predmetné nariadenie vlády sa na uplatnenie nároku podľa vodných zákonov nevzťahuje. Skutočnosť, že toto nariadenie vlády je na daný prípad aplikovateľné vyplýva z uvedených súdnych rozhodnutí. Žalobca teda nepreukázal, že by si on alebo jeho právny predchodca voči žalovanému svoj nárok na náhradu majetkovej ujmy kedykoľvek v minulosti uplatnil a teda jeho nárok ani nemohol vzniknúť. · Žalobcom predložený znalecký posudok č. X/XXXX považuje žalovaný za nedostatočný a nepreskúmateľný z dôvodu absencie jeho príloh. Nie je zrejmé akým spôsobom znalec dospel k údajom, ktoré sú v ňom uvedené, a to vo vzťahu k výmere pozemkov, k pestovaným poľnohospodárskym plodinám, hospodárskym výsledkom a teda aj k výške majetkovej ujmy, ktorá mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť. Ak by súd tento znalecký posudok považoval za relevantný dôkaz, žiadal vykonať dokazovanie predložením súkromného znaleckého posudku, ktorým by bola preskúmaná relevantnosť takéhoto znaleckého posudku bez akýchkoľvek príloh. · Právnemu predchodcovi žalobcu žiadna ujma nevznikla, čo vyplýva aj zo správania tohto subjektu, ktorý si nikdy pred podaním predmetnej žaloby a ani potom voči žalovanému žiadny nárok na náhradu majetkovej ujmy neuplatnil, práve naopak konanie žalobcu považuje žalovaný v celom rozsahu za špekulatívne, a to aj v súvislosti s okolnosťami v dôsledku ktorých k uplatneniu nároku zo strany žalobcu došlo. Žalobca totiž odkúpil od žalovaného pohľadávky, ktoré si následne započítal s domnelou majetkovou ujmou, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu predchodcovi, predmetné však bolo riešené pred OS Piešťany v inom súdnom konaní. Sám žalobca uvádza, že špecifikácia pozemkov, ktorých sa má týkať vznik majetkovej ujmy je problematická. Nevie teda ani určiť, ktorých pozemkov sa má vznik nároku dotknúť. Do dnešného dňa nepredložil ani to, akým spôsobom dospel k vyčísleniu žalovanej sumy. V súvislosti s čl. 2 a s ohľadom na zachovanie princípu právnej istoty má za to, že je potrebné, aby súdy rešpektovali rozhodovaciu prax ostatných súdov, a to tak najvyšších súdnych autorít, ktorých rozhodnutia žalovaný spomenul, ale aj rozhodnutia OS Piešťany v inej obdobnej veci. · Nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie medzitýmneho rozsudku a jeho prípadne vydanie by bolo neúčelné.

6. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 18.04.2017 k procesnej obrane žalovaného v súvislosti s nárokom na náhradu majetkovej ujmy výlučne vlastníkom a nie aj nájomcom uviedol, že právna problematika majetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha, bola legislatívne upravená od 01.05.2004 do 30.06.2004 v zákone č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Starý vodný zákon) a od 01.07.2004 do 12.05.2010 v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách (Vodný zákon). Podľa príslušných ustanovení Starého vodného zákona bola konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej sa za vlastníka považuje nie len vlastník, ale aj správca alebo nájomca. Postup úhrady majetkovej ujmy mal ustanoviť osobitný predpis, ktorý bol s účinnosťou od 01.05.2004

zrušený a nahradený zákonom, ktorý však postup úhrady majetkovej ujmy neupravoval. Podrobnosti o majetkovej ujme a úhradách nákladov spojených s ochranou vodných zdrojov mali byť podrobne upravené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý však za účinnosti Starého vodného zákona nebol prijatý. Starý vodný zákon bol od 01.07.2004 zrušený a nahradený Vodným zákonom, ktorý v ustanovení § 30 ods. 2/ konštituoval legislatívnu skratku, v zmysle ktorej sa za vlastníka považuje nie len vlastník, ale aj správca alebo nájomca. V súvislosti s procesnou obranou žalovaného, ktorý poukázal na nesplnenie údajnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu, vyplývajúcej z § 1 nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z., žalobca uviedol, že v zmysle § 32 ods. 6/ tretia veta Vodného zákona, ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pri uvedenom ustanovení bol odkaz na § 2 až 4 a prílohu č.1 - 3 nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z., ktoré bolo s účinnosťou od 01.10.2005 zrušené a nahradené nariadením vlády SR č. 438/2005 Z z.. Žalobca poukázal, že obe citované nariadenia vlády SR boli vydané na základe blanketového ustanovenia zákona č. 543/2002 Z z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOPK“), a teda prioritne mali slúžiť práve na vykonanie ZoOPK. Pôvodný žalobca a ani žalobca si v prebiehajúcom súdnom konaní neuplatnili náhradu v zmysle ZoOPK, ale náhradu majetkovej ujmy v zmysle Starého vodného zákona a Vodného zákona, z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem na základe špecifikovaných správnych rozhodnutí. Poukazovanie žalovaného na ustanovenia § 1 nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z., resp. č. 438/2005 Z. z. považuje žalobca za irelevantné, keďže uvedené ustanovenia sa nevzťahovali na úhradu majetkovej ujmy uplatňovanej podľa Starého vodného zákona a ani Vodného zákona, v znení v platnom do 31.05.2010. Odkaz na § 1 nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z. bol zavedený až zjavne účelovou novelou Vodného zákona, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 01.06.2010, teda po vzniku majetkovej ujmy uplatnenej v predmetnom konaní. Vzhľadom na uvedené, novela Vodného zákona nie je v prejednávanej veci aplikovateľná, pretože neobsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo možné túto aplikovať aj na skutočnosti, ktoré vznikli pred jej účinnosťou. V súvislosti so znesenou námietkou premlčania, žalobca uviedol, že túto považuje za zjavne nedôvodnú s poukazom na ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka. Pôvodný žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na súde v rámci 4 ročnej premlčacej doby.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2017 v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciu uviedol, že žalobca nepreukázal, že on ani jeho právni predchodcovia sú, alebo boli vlastníkmi pozemkov, v súvislosti s ktorými mala jeho právnemu predchodcovi vzniknúť majetková ujma, ale ani to, že tieto osoby sú, alebo boli nájomcami predmetných pozemkov. Výška postúpenej pohľadávky v zmysle zmlúv o postúpení pohľadávky nie je určitá, ani určiteľná. Z tohto dôvodu sú aj tieto zmluvy neplatné. Žalobca, resp. jeho právni predchodcovia neuplatnili nárok voči žalovanému riadne tým, že nesplnili povinnosti vyplývajúce z § 1 nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. a § 1 nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z., pričom nesplnenie predmetnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu je ale kľúčové, následkom nesplnenia si tejto povinnosti nevznikne nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Opodstatnenosť takého záveru je potvrdená aj Uznesením ÚS SR č.k. IV.ÚS/176/2013 zo dňa 27.03.2013. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. a č. 438/2005 Z. z. nie sú určené na vykonanie Starého vodného zákona a Nového vodného zákona. Žalovaný poukázal na generálne splnomocňovacie ustanovenie v článku 120 ods. 1/ Ústavy SR. Pokiaľ ide Nový vodný zákon, do ktorého aplikácie spadá nosná časť uplatneného nároku, žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že § 32 ods. 6/ tretia veta Nového vodného zákona neodkazoval na celý vykonávací predpis, ale len na ustanovenia § 2 až § 4 a prílohy č. 1-3. Poznámka k ustanoveniu zákona nemá normatívnu povahu a rovnako ani normatívne význam pre výklad právneho predpisu a právnych noriem v nich obsiahnutých. Zhodný právny názor vyslovil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 30. 11.2011 sp. zn. II. ÚS/485/98. Podľa § 32 ods. 6/ zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, s účinnosťou od 01.07.2004 bolo nevyhnutné, aby vlastník pozemku si svoj nárok na náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov uplatnil žiadosťou voči osobe, ktoré odoberá vodu alebo žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja a pri vodárenskej nádrži voči vlastníkovi, alebo stavebníkovi vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Žalobca nepreukázal, že by si kedykoľvek voči žalovanému on alebo jeho právni predchodcovia predmetný nárok na náhradu majetkovej ujmy uplatnili relevantnou žiadosťou. V dôvodovej správe k § 32 Nového vodného zákona zákonodarca deklaruje, že oproti platnej úprave okrem iného zavádza povinnosť nahradiť majetkovú ujmu vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Za preukázanie obmedzenia užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom rozsahu. Výkladom tak možno

najhodnovernejšie rekonštruovať právnu vôľu racionálneho zákonodarcu pri prijímaní Nového vodného zákona - vôľu poskytovať náhrady majetkovej ujmy výlučne vlastníkom.

8. Na pojednávaní konanom dňa 06.06.2017 právny zástupca žalovaného v súvislosti s otázkou premlčania žalobného nároku uviedol, že žalobca špecifikoval výšku svojho nároku až podaním doručeným súdu dňa 15.07.2017, a to sumou 70.000,- eur. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že až od tohto dátumu mohol súd konať o jednoznačne uplatnenom nároku žalobcu, čo do jeho výšky. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu ohľadom skutočnosti, že nárok na náhradu majetkovej ujmy podlieha premlčaniu podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ale predmetný nárok (ak by ho aj žalobca mal, čo žalovaný popiera) podlieha premlčaniu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Toto vyplýva aj z rozhodovacej praxe slovenských súdov, na ktoré žalovaný poukázal dňa 09.03.2017 na pojednávaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj žalobca nárok na plnenie voči žalovanému mal, tento by bol v čase jeho uplatnenia na súde premlčaný.

9. V súvislosti s otázkou premlčania právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 06.06.2017 uviedol, že ak by aj žalobca podal žalobu, ktorá nespĺňala všetky formálne náležitosti, a to aj z hľadiska petitu žaloby a až následne tento nedostatok v ďalšom priebehu súdneho konania zhojil, premlčanie k uplatnenému nároku by prestalo plynúť dňom, kedy bola žaloba podaná na príslušnom súde. Uvedenú skutočnosť považuje za triviálnu a nie je mu známa žiadna judikatúra, ktorá by ju popierala. V súvislosti s argumentáciou žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že táto je absolútne devalvujúca legislatívnu skratku, je len zjavne účelová až absurdná.

10. Právny zástupca žalobcu predložil súdu Uznesenie NS SR č. 3Cdo/212/2015 zo dňa 04.05.2017 s tým, že predmetom daného konania bolo zaplatenie obdobnej majetkovej ujmy a jedná sa o prvé meritórne dovolacie rozhodnutie NS SR v týchto súdnych sporoch. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nárok na majetkovú ujmu má aj nájomca a nie len vlastník, a v rámci tohto rozhodnutia sa NS SR čiastočne vyjadril aj k preukazovaniu a podmienkam vzniku majetkovej ujmy.

11. Právny zástupca žalovaného sa po oboznámení s predmetným rozhodnutím vyjadril, že z predmetného uznesenia vyplýva, že súd sa síce nestotožnil s argumentáciou obsiahnutou v odôvodnení Rozsudku Krajského súdu v Nitre vo veci 9Co/296/2013, avšak za žiadnych okolností z neho nemožno odvodiť relevantnosť nároku uplatneného v tomto konaní. NS SR považuje aplikáciu zákonných ustanovení Krajského súdu v Nitre za nesprávnu, avšak za žiadnych okolností žalovaný nespochybňuje, že pre úspešnosť uplatnenia nároku na náhradu majetkovej ujmy je potrebné preukázať užívanie pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Táto povinnosť je jednoznačne identifikovateľná v bode 30. uznesenia NS SR. Predmetná vec nie je ani celkom skutkovo totožná s prejednávanou vecou, keď žalobca je priamo Poľnohospodárske družstvo Podhorany, a nie subjekt, na ktorý mala byť postúpená pohľadávka radom zmlúv, z ktorých je zrejmé, že výška postúpenej pohľadávky nie je určitá a ani určiteľná. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal žiadnym relevantných spôsobom, že by on alebo jeho právni predchodcovia užívali pozemky v ochrannom pásme vodárenských zdrojov. Nájomná zmluva so SPF je neurčitá nakoľko je v nej zazmluvnená iba výmera, ani nie konkrétne pozemky. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, ktoré však súvisia s touto vecou, NS SR sa v predmetnom uznesení absolútne nevenoval legislatívnej skratke obsiahnutej v ustanoveniach vodného zákona až do roku 2010. V tejto súvislosti dal právny zástupca žalovaného súdu do pozornosti, že nájomca má právo požadovať primerané zníženie nájomného, ak opatreniami podľa osobitného predpisu je sťažené, alebo obmedzené užívanie prenajatého pozemku podľa § 11 ods. 2/ zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. V danej veci ide jednoznačne o nájom poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sa majú nachádzať v ochrannom pásme vodárenských zdrojov. Zákon č. 504/2003 Z. z. je teda špeciálnou právnou úpravou, ktorá priamo priznáva nájomcovi právo na zľavu z nájomného pre prípad, že nemôže dosahovať pri obrábaní poľnohospodárskej pôdy obvyklú výnosnosť. Celé konanie žalobcu v tejto veci je čistá špekulácia. Nikdy v období pred rokom 2004 ani po roku 2009 si neuplatnil žiadny vlastník a ani nájomca voči žalovanému nárok na náhradu majetkovej ujmy. Žalobca však odkúpil pohľadávku od žalovaného a túto si následne špekulatívnym spôsobom v snahe vyhnúť sa jej zaplateniu voči žalovanému chcel započítať. Predmetné konanie o zaplatenie sumy vedie žalovaný, ako žalobca voči žalobcovi ako žalovanému na Okresnom súde Bratislava II. Pokiaľ ide o Uznesenie NS SR súd v ňom žiadnym spôsobom nevysvetľuje a ani nepopiera, že predchádzajúce rozhodnutia NS SR 4Obdo/38/2012, ako aj ÚS SR IV. ÚS/176/2013 by boli neaplikovateľné, nesprávne alebo, že by bolo potrebné sa od nich odkloniť. Predmetné rozhodnutia s využitím analógie legis jednoznačne,

racionálne a zrozumiteľne vysvetľujú aké povinnosti má splniť vlastník pozemkov, v prípade, že jeho užívanie je obmedzené podľa vodného zákona, pričom tieto povinnosti vyplývajú z § 1 nariadenia vlády SR č. 184/2003 a č. 438/2005 Z. z.. Pokiaľ ide o skutočnosť, že predmetná legislatívna skratka obsiahnutá tak v starom, ako aj v novom vodnom zákone boli zmätočné, keď za vlastníka mal byť považovaný aj nájomca, svedčí aj fakt, že v dôvodovej správe v § 32 nového vodného zákona (novela z roku 2014) je výslovne uvedené, že zákonodarca autenticky trvá na tom, že za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov má patriť náhrada iba vlastníkovi. V spojení s § 11 ods. 2/ zákona č. 503/2004 Z. z. ide o logický záver a je zrejmé, že predmetná legislatívna skratka nebola zákonodarcom v zákone uvedená s úmyslom poskytovať náhradu majetkovej ujmy nájomcom. Právny zástupca žalovaného opätovne poukázal na nález ÚS SR vo veci III. ÚS 341/07, z ktorého vyplýva povinnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia právneho predpisu v prípade, ak si to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že ak dôjde k preukázaniu obmedzenia užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, vlastníkovi (osobe zapísanej na LV v časti „B“ ako vlastník a nie nájomca), patrí náhrada majetkovej ujmy v preukázateľnom rozsahu. NS SR toto žiadnym spôsobom nespochybnil a len potvrdil, že na to, aby nárok vznikol, musí byť vlastníkom preukázané užívanie pozemkov, ako aj obmedzenie užívania pozemkov. Pokiaľ ide o tvrdenia právneho zástupcu žalobcu ohľadom premlčania k týmto žalovaný uvádza, že premlčaním sa zaoberal Krajský súd v Trenčíne v Rozsudku č. 27Cob/2/2013 a č. 8Cob/181/2010, z ktorých vyplýva, že argumentácia žalovaného je v tomto smere správna a relevantná a teda nárok žalobcu (ak by aj nejaký existoval) je premlčaný. Pokiaľ ide o tvrdenia právneho zástupcu žalobcu ohľadom legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a legislatívnych pravidiel vlády SR, žalovaný trvá na tom, že legislatívne pravidlá vlády SR nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, majú pre vládu SR odporúčací charakter. Samozrejme to neznamená, že pojmy v zákonoch sa majú používať iracionálne alebo dvojzmyselne. Platí ale, že ak pojem použitý v právnom predpise nie je správny, čo pripustil aj tvorca novely vodného zákona v roku 2014, potom tento pojem nie je možné bezmyšlienkovite používať a kŕčovite sa ho pridržiavať, išlo by o formalistický postup súdu, ako orgánu aplikácie práva, ktorý je neprípustný, ako to vyplýva z konštantnej judikatúry NS SR a ÚS SR.

12. Právny zástupca žalobcu k predloženému rozhodnutiu NS SR a súdnemu konaniu, ktoré mu predchádzalo uviedol, že relevanciu legislatívnej skratky potvrdil nie len prvostupňový a odvolací súd, ale aj dovolací súd, čo vyplýva z odseku 30. dovolacieho rozhodnutia, kde je uvádzaný okrem vlastníka (aj nájomca). Dovolací súd uviedol, že užívanie pozemkov je možné preukázať aj inak, nie len formalistickým spôsobom, a to najmä v situácii, keď štátny orgán ochranné pásma vôbec nevymedzil. V danom prípade ich nevymedzil ani len číslami parciel a nebol samozrejme vydaný ani žiadny vykonávací predpis na zaplatenie náhrady majetkovej ujmy. Nariadenia vlády, na ktoré odkazuje žalovaný, ale samozrejme aj žalobca, boli vydané na základe zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý stanovuje iné podmienky a vznik nároku na zaplatenie nároku na vyplatenie ujmy z dôvodu vyhlásených pásiem ochrany vodných zdrojov. Argumentáciu žalovaného ohľadom posudzovania aplikácie legislatívnej skratky s ohľadom na subjekt, ktorý inicioval legislatívne konanie, považuje za absurdnú a nemajúcu žiadnu oporu nie len vo všeobecne záväznom, ale v akomkoľvek konaní. Údajná napiatosť legislatívnej skratky je podľa jeho názoru len účelová. K skutočnosti, že právny predchodca žalobcu si ako nájomca neuplatnil, ako uvádza žalovaný, právo na zníženie nájomného, toto bolo výlučne len právo nájomcu a uplatnenie tohto práva nebolo nijako viazané na vyplatené náhrady majetkovej ujmy. Právny predchodca žalobcu si takého právo na zníženie nájomného neuplatnil voči jednotlivým vlastníkom. K preukázaniu užívania pozemkov poukázal, že vyhlásené ochranné pásma neboli špecifikované číslami parciel, čo nemôže ísť na ťarchu žalobcu, na užívanú výmeru v ochranných pásmach bol vypracovaný odborný posudok VÚPP, z ktorého vyplýva rozsah užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodných zdrojov. Skutočnosti uvádzané žalovaným, že údajne sa má jednať o čistú špecifikáciu z dôvodu, že od roku 2004 do 2009 si žiadny subjekt neuplatnil voči žalovanému majetkovú ujmu uviedol, že táto skutočnosť je absolútne irelevantná a odkázal na samotné správne rozhodnutia, ktorými boli vyhlásené ochranné pásma a na povinnosť právneho predchodcu žalovaného vysporiadať majetkovo právne veci z dôvodu obmedzenia užívania v ochranných pásmach.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, Odborným posudkom SHMÚ zo dňa 16.06.2008, Rozhodnutím Krajského úrad v Trnave, odbor životného prostredia, oddelenie ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva č. O.-E.-X/XXXXX/XX/Cá zo dňa 15.07.1999, Rozhodnutím ONV v Trnave, odbor výstavby a VH č. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, Zmlúv o postúpení pohľadávky, zo

dňa XX.XX.XXXX, Dodatkom č. 7 k nájomnej zmluve č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Dohody o ukončení nájmu podľa NZ č. XXXXXXX zo dňa 27.05.2005, Nájomnej zmluvy č. X-XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, F. Č.. X k nájomnej zmluve, zo dňa 27.04.2005, T. Č..X k nájomnej zmluve č. X-XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, T. Č.. X k nájomnej zmluve, zo dňa XX.XX.XXXX, Výpočtu nájomného za rok 2008, Zápisu z inventarizácie poľnohospodárskych pozemkov v prenájme od SPF zo stavom k XX.XX.XXXX zo T. XX.XX.XXXX, E. F. Q. Ú. F. Y. E. F. N. T. XX.XX.XXXX, Grafickej prílohy k tomuto posudku pre roky 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008, Znaleckého posudku č. X/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.

14. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Trnave - odbor výstavby a VH zo dňa 20.10.1971, zn.: Q. XXXX/XX vo veci F. - rozšírenie vodného zdroja bolo žiadateľovi: ZsVAK PR Bratislava (Západoslovenské vodárne a kanalizácie podnikové riaditeľstvo) udelené povolenie na výstavbu rozšírenia vodného zdroja pre F. podľa projektu vypracovaného Hydroconsult Bratislava s viazanosťou na konkrétne podmienky, povinnosti investora, ochranné pásma a majetko-právne záležitosti.

15. Krajský úrad v Trnave, Odbor životného prostredia, oddelenie ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva v Rozhodnutí č. O.-E.-X/XXXXX/XX/Cá zo dňa XX.XX.XXXX určil ochranné pásma vodných zdrojov, okrem iného aj vodného zdroja RH - 10, povolený Rozhodnutím č. j. Q. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX k. ú. Q. E. - F.. Týmto rozhodnutím bolo určené pásmo hygienickej ochrany I. stupňa, pásmo hygienickej ochrany II. stupňa - vnútorné, pásmo hygienickej ochrany - II. stupňa - vonkajšie a za účelom ochrany výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodárenských vodných zdrojov, pre využívanie PHO vodných zdrojov podzemných vôd stanovil vodohospodársky orgán konkrétne viaceré podmienky v závislosti od jednotlivých pásiem hygienickej ochrany.

16. Z odborného posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu č. XXX-XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v ochrannom pásme vodárenského zdroja F. - Q. E. - Č. Q. sa nachádza 13 odberných miest, pričom najväčším odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja je Trnavská vodohospodárska spoločnosť, a.s..

17. Pôvodný žalobca (Šľachtiteľská stanica Horná Streda, a.s.) postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2009 pohľadávku proti žalovanému spoločnosti BLUECUBE, s.r.o..

18. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX postúpila spoločnosť BLUECUBE, s.r.o. predmetnú pohľadávku na spoločnosť GENERIX, a.s..

19. Poľnohospodársky znalecký ústav Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 25.03.2010 vyčíslil majetkovú ujmu za roky 2004 - 2008 vo výške 75.804,42 eur.

20. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 70.000,- eur s príslušenstvom titulom majetkovej ujmy za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochranných pásmach vodárenského zdroja.

21. Súd právne posúdil daný spor na základe príslušných ustanovení zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách, zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, Občianskeho zákonníka a Nariadení vlády č. 184/2003 Z. z. a č. 438/2005 Z. z. Majetkovú ujmu uplatnenú za obdobie od 01.05.2004 do 30.06.2004 súd posudzoval podľa zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách, za obdobie od 01.07.2004 do 12.05.2010 podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v platnom znení, nakoľko starý vodný zákon bol s účinnosťou od 01.07.2004 zrušený a nahradený vodným zákonom.

22. V konaní bolo nesporným tvrdením, že žalovaný bol odberateľom pitnej vody z vodárenských zdrojov podzemných vôd, čo bolo preukázané z predloženého odborného posudku SHMÚ zo dňa XX.XX.XXXX, rovnako nesporným tvrdením je i to, že žalovaný je subjektom povinným uhrádzať prípadnú majetkovú ujmu za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, a to v primeranom a preukázateľnom rozsahu.

23. Za sporné skutkové tvrdenie súd považoval jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, taktiež i otázku premlčania predmetného nároku a napokon i vznik samotnej majetkovej ujmy, jej rozsah a výška.

24. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd na pojednávaní 09.03.2017 konštatoval, že predmetný spor je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení starého vodného zákona, teda zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách a nového vodného zákona č. 364/2004 Z.z., ktorým bol starý vodný zákon s účinnosťou od 01.07.2004 zrušený, pretože žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu ujmy za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010. Ďalej podľa príslušných ustanovení obč. zák. a taktiež podľa nariadenia vlády č. 184/2003 Z.z. a nariadenia vlády č. 438/2005 Z.z.. Citované právne predpisy upravujú postup uplatnenia náhrady majetkovej ujmy, jej rozsah, určenie výšky, podrobnosti o obsahu žiadosti o úhradu náhrady na obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku tiež o spôsobe výpočtu tejto náhrady. Nakoľko súd nemá preukázaný zo strany žalobcu postup v zmysle príslušných ustanovení nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. a č. 438/2005 Z.z., javí sa mu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pričom odvodzovanie aktívnej legitimácie od právneho vzťahu založeného nájomnými zmluvami podľa názoru súdu nie je správne, pretože nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí v zmysle vodného zákona a nariadenia vlády č. 438/2005 Z.z. len vlastníkovi pozemku. Súd ďalej skonštatoval, že doposiaľ nemá preukázané o aké konkrétne pozemky sa jedná a teda či tieto pozemky sa i skutočne nachádzajú v ochranných pásmach, či boli právnym predchodcom žalobcu obhospodarované a či mu teda nejaká ujma vznikla. V tejto súvislosti súd poukázal na závery KS v Nitre (Rozsudok sp.zn. 26Cob/89/2011) a tiež KS v Trenčíne (Rozsudok sp.zn. 27Cob/2/2013) a taktiež aj na Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.11.2016 č.k. 9C/234/2009 - 195. V prípade návrhu žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku súd konštatoval, že jeho vydanie by v tomto štádiu konania s ohľadom na predbežný vyslovený názor súdu nebol účelný.

25. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného vyjadrenia uviedol, že na podanej žalobe v znení petitu, tak ako bol špecifikovaný trvá. Uplatňuje si od žalovaného zaplatenie majetkovej ujmy vo výške 70.000,-eur spolu s príslušenstvom a podľa jeho názoru pasívna vecná legitimácia žalovaného bola preukázaná a nebola ani sporná. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že žalobca si uplatňuje majetkovú ujmu v dôsledku majetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku správnych rozhodnutí uvedených v žalobe, v ktorých došlo k zásahu do obhospodarovania pozemkov, ktoré užíval právny predchodca žalobcu. Rozsah užívanej pôdy v ochranných pásmach bol zo strany žalobcu preukázaný odborným vyjadrením Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktoré stanovuje veľkosť užívanej plochy v jednotlivých časových obdobiach. K uvedenému postupu pristúpil žalobca z dôvodu, že ochranné pásma neboli špecifikované parcelnými číslami, ale len popisným spôsobom, pričom je nepochybné, že vplyvom prírodných podmienok došlo k zjavnej migrácii veľkosti ochranného pásma. Poľnohospodárske družstvá pritom v skutočnosti evidujú kultúrne diely v rámci ktorých si napr. uplatňujú dotácie voči Pozemkovému fondu. Žalobca teda považoval za ekonomicky neúčelné a nehospodárne vyhotovovanie geometrického plánu výlučne len za účelom špecifikácie konkrétnych parciel, pričom neúčelnosť vyplýva už z doteraz prezentovanej skutočnosti, že ochranné pásmo, tak ako bolo definované sa menilo. Na určenie výšky majetkovej ujmy navrhoval vypracovanie znaleckého posudku, čo súd zamietol, avšak žalobca navrhoval takýto postup z dôvodu, že akékoľvek predloženie znaleckého posudku bolo zo strany povinných subjektov napádané a boli napádaní aj samotní znalci.

26. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečného vyjadrenia uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zotrval na svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch, pričom doplnil, že okrem argumentácie judikatúrou najvyšších slovenských súdnych autorít s poukazom na čl. 2 CSP, žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu nie je dôvodný, keďže žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že on alebo jeho právny predchodca bol vlastník alebo nájomca pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Bez predloženia nájomných zmlúv zo strany žalobcu nie je možné za žiadnych okolností preukázať, či bol vôbec nájomcom a už vôbec nie vlastníkom. Ak by aj žalobca užíval pozemky v ochranných pásmach, avšak bez platných nájomných zmlúv, nemôže byť reč o tom, že by mu vznikol akýkoľvek nárok aj pri pripustení jeho právnej argumentácie. Pokiaľ ide o posudky predložené žalobcom tieto nepokrývajú celý nárok, ale týkajú sa rokov 2004 - 2008, pričom v posudku, v ktorom mala byť určená výška škody nie sú pripojené prílohy, z ktorých by bolo možné akýmkoľvek spôsobom dospieť k záveru, že právny predchodca žalobcu vôbec užíval akúkoľvek pôdu v ochrannom pásme vodárenského zdroja.

27. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), v znení účinnom ku dňu 01.05.2004, na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej

správy určiť ochranné pásma na vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, akou sú definované vodárenské zdroje. Ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitných predpisov.

28. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), v znení účinnom ku dňu 01.05.2004, rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa ustanovia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností poškodzujúce alebo ohrozujúce množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.

29. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), v znení účinnom ku dňu 01.05.2004, za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis.

30. Podľa § 80 ods. 1 až 3 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), platného a účinného v rozhodnom období, práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona. Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

31. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období, vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len "vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

32. Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

33. Podľa § 32 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období, v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

34. Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády č. 184/2003 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady, účinného od 01.06.2003, žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu: 1. meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno podnikateľa a právnickej osoby, 2. dátum narodenia fyzickej osoby alebo identifikačné číslo podnikateľa a právnickej osoby, 3. adresu trvalého bydliska fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca adresa prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, 4. adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa a právnickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, b) druh pozemku podľa § 2, 3 alebo 4,

c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, d) odôvodnenie žiadosti. Prílohu žiadosti tvorí a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace, b) písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu, c) kópia katastrálnej mapy, porastovej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, d) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplynulo, e) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov, na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmena d), a dokladu o výške nákladov za jeho vypracovanie, f) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade uhradenej podľa osobitných predpisov do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody, g) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu podania žiadosti, h) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný dva roky pred podaním žiadosti, i) výpočet náhrady nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu vrátane dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, j) doklad o povolení činnosti podľa osobitných predpisov; doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na poľnohospodárske a lesné pozemky. Prílohou žiadosti podľa odseku 1 môžu byť aj iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.

35. Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, účinného od 01.10.2005, žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu, a to 1. meno a priezvisko fyzickej osoby, dátum narodenia fyzickej osoby, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca adresa prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, 2. obchodné meno fyzickej osoby - podnikateľa alebo názov právnickej osoby, identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, sídlo alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, b) druhy pozemkov, ktorých sa náhrada týka (ďalej len „dotknutý pozemok“), v členení podľa osobitného predpisu a ich výmeru, c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, d) odôvodnenie žiadosti. Prílohu žiadosti tvorí a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace, b) identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva, c) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu, d) kópia katastrálnej mapy, na lesných pozemkoch aj lesníckej mapy podľa osobitného predpisu alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, najmä geometrický plán, e) plochová tabuľka lesného hospodárskeho plánu vyhotovená oprávnenou osobou v prípade, ak ide o obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, alebo aj grafický prienik stavu katastra nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet náhrady, ak plochová tabuľka dostatočne nepreukazuje vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom, f) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplýva,

g) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa lesného hospodárskeho plánu pre dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného stavu porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne spôsobilou osobou na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov alebo iné podklady s obmedzujúcimi požiadavkami orgánov ochrany prírody zapracované do lesného hospodárskeho plánu, ak ide o porastovú plochu lesných pozemkov, h) vyúčtovanie nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu overeného odborne spôsobilou osobou na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov vrátane dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, i) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov, na ktorých základe bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až h), a dokladu o vyúčtovaní nákladov za jeho vypracovanie, j) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody, k) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu podania žiadosti, l) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný v súlade s osobitným predpisom, m) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania o ktorú bol žiadateľ oslobodený, 11) za obdobie, na ktoré si uplatňuje náhradu ujmy, n) doklad o rozhodnutí o využití územia, prípadne o povolení činnosti podľa osobitných predpisov; doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pri poľnohospodárskej a lesníckej činnosti podľa § 2 a 3. Žiadateľ môže na podporu svojej žiadosti podľa odseku 1 priložiť aj iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.

36. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že podľa vodných zákonov je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu majetkovej ujmy a svoju aktívnu legitimáciu odvodil z toho, že je oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov v katastrálnom území M. X., Č., F., W. a F., na ktorých boli Rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa vodných zákonov.

37. V nadväznosti na aktívnu legitimáciu žalobcu, súd poukazuje na záver Krajského súdu v Trenčíne vyslovený v Rozsudku sp. zn. 27Cob/2/2013, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia (č. k. 36Cb/90/2008 - 655) dospel k záveru, že v súvislosti so znením § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. nie je možné aktívnu legitimáciu žalobcu odvodiť s poukazom na § 30 ods. 2 citovaného zákona, pretože toto ustanovenie upravuje všeobecné povinnosti na ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov a zdôraznil, že práve k týmto všeobecným povinnostiam sú povinní nielen vlastníci poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Tiež uviedol, že bez právnej úpravy nie je možné odvodiť právo žalobcu ako nájomcu na náhradu majetkovej ujmy, keď zákon č. 364/2004 Z. z. žalobcovi toto právo nepriznáva. Odvolací súd považoval uvedený právny názor za správny, pričom ďalej uviedol, že tomuto právnemu záveru nasvedčuje aj § 4d zákona č. 364/2004 Z. z., ktorý rieši obdobné práva ako v danom prípade, pričom náhrada podľa tohto ustanovenia patrí len vlastníkovi. Obdobne zákonodarca upravil právo iba k vlastníkovi pozemku v § 26 ods. 7 a 9 ako aj v § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z.. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z. prílohu žiadosti tvorí doklad o vlastníctve pozemku. Legislatívna skratka uvedená v § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. sa nemôže týkať tých ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z., v ktorých zákonodarca výslovne dal právo alebo povinnosť len vlastníkovi pozemkov. Tak je to aj v § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. Ak by bol žalobca splnomocnený vlastníkmi pozemkov na uplatňovanie nároku podľa § 32 ods. 6 vodného zákona, nemohol by v súdnom konaní vystupovať vo vlastnom mene a vo svoj prospech.

38. Nadväzujúc na odsek 37. súd konštatuje, že odvodzovanie aktívnej legitimácie žalobcu v spore od právnych vzťahov založených nájomnými zmluvami s vlastníkmi pozemkov je nesprávne, nakoľko nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí výlučne vlastníkovi pozemku. Okrem uvedeného súd ešte

dodáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania nemá preukázané, že žalobca resp. jeho právny predchodca si uplatnil pohľadávku voči žalovanému postupom podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z., teda osobitným, samostatným právnym úkonom. Je teda potrebné konštatovať, že žalobca pri uplatnení svojho nároku nepostupoval v súlade s citovaným nariadením vlády, keďže si svoj nárok u povinnej osoby neuplatnil žiadosťou a nepredložil všetky prílohy, ktoré sú nariadením vlády pre priznanie uplatneného nároku požadované. Zo samotného znenia § 32 ods. 6 vodného zákona jednoznačne vyplýva, kedy oprávnenej osobe vzniká právo na to, aby jej bola poskytnutá náhrada predmetnej majetkovej ujmy povinnou osobou. Toto právo podľa citovaného ustanovenia nevzniká automaticky, ale až na základe žiadosti oprávnenej osoby uplatnenej u osoby povinnej. Osoba povinná je totiž povinná náhradu majetkovej ujmy podľa citovaného ustanovenia poskytnúť na žiadosť osoby oprávnenej. Takýto záver je podporený i logickým výkladom §-u 32 ods. 6 vodného zákona v kontexte i jeho nasledujúcich dvoch súvetí, ktoré upravujú ďalší postup po podaní žiadosti, pričom z hľadiska určenia výšky majetkovej ujmy je preferované uzavretie dohody medzi oprávnenou a povinnou osobou. Žalobca teda nepreukázal svoj nárok, keďže nepredložil listiny a doklady v zmysle ustanovenia § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z.. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Nitre v Rozsudku sp. zn. 26Cob/89/2011 keď skonštatoval, že právo na poskytnutie náhrady majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí oprávnenej osobe v zmysle § 32 ods. 6 vodného zákona až podaním kvalifikovanej žiadosti u osoby povinnej.

39. Žalobca nepreukázal súdu, za ktoré pozemky a v akej výmere si uplatňuje náhradu majetkovej ujmy, tieto nešpecifikoval podľa presnej identifikácie v zmysle údajov v katastri nehnuteľností, neuviedol čísla listov vlastníctva, ani to, že tieto pozemky sa skutočne nachádzajú v ochranných pásmach vodných zdrojov, a že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia tieto pozemky aj skutočne v rozhodnom období užívali, resp. na nich hospodárili. Žalobca nepreukázal akých konkrétnych pozemkov (parciel) súčasne spĺňajúcich podmienku, že sa nachádzajú v ochrannom pásme a boli skutočne obhospodarované pôvodnými žalobcami sa nároky týkajú, akú činnosť na nich konkrétne vykonávali počas rozhodného obdobia jednotliví pôvodní žalobcovia a či im vôbec nejaká ujma vznikla a na základe čoho boli vyčíslené nároky právnych predchodcov žalobcu za žalobcom žalované obdobie.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

41. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného súd poukazuje jednak na argumentáciu uvedenú v rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/90/2008 - 655, potvrdeného Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Cob/2/2013 zo dňa 04.12.2013 a taktiež i na právny názor vyslovený Okresným súdom Piešťany v Rozsudku č.k. 9C/234/2009-195 zo dňa 14.11.2016, konkrétne v odseku 39. Pri posudzovaní tejto otázky je súd toho názoru, že nakoľko právo na úhradu majetkovej ujmy má vlastník pozemku, je potrebné otázku premlčania posudzovať podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Pre premlčanie nároku na úhradu majetkovej ujmy platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uplatnenie premlčania a plynutia osobitne upravenej dĺžky premlčacej doby podľa § 106 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Úhrada majetkovej ujmy nie je typickým prípadom náhrady škody podľa občianskoprávnych predpisov, kde sa vyžaduje protiprávny úkon škodcu a zavinenie. Na strane žalovaného ako subjektu, ktorý je povinný na úhradu majetkovej ujmy v postavení prevádzkovateľa vodárenského zdroja, chýba protiprávny úkon a zavinenie. Vlastník pozemku, ktorého výkon vlastníckeho práva je obmedzený, môže výšku takejto majetkovej ujmy zistiť ako výsledok pôsobenia obmedzení až za určitý časový úsek.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepredložil listiny a doklady v zmysle citovaných príslušných zákonných ustanovení a ustanovení naradenia vlády, nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a rovnako tak nepreukázal, že došlo ku vzniku nejakej majetkovej ujmy a neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadom výšky prípadnej ujmy, pričom došlo aj premlčaniu minimálne časti prípadného nároku, nebolo možné jeho nároku vyhovieť.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

46. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. V prípade, ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

48. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).