Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/119/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpená spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej C. S., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Q. XXX, v spore o zaplatenie 499,56 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Konanie sčasti ohľadne istiny vo výške 142,94 eur s prísl. z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 167,62 eur spolu s úrokmi s omeškania

vo výške 5,75 % ročne zo sumy 22,80 eur od 26.04.2013 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne zo sumy 102,22 eur od 26.05.2013 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne zo sumy 42,60 eur od 26.06.2013 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. IV. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 28.10.2015 domáhala na žalovanej s poukazom na zmluvu uzavretú podľa zákona o elektronických komunikáciách zaplatenia 499,56 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 22,80 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 102,22 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, 5,5 % ročne zo sumy 42,60 od 26.6.2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 331,94 od 26.03.2014 do zaplatenia, a náhrady trov konania. 2. Zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tvrdeniami, že obchodná spoločnosť Slovak Telecom a.s., Karadžičová 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom a.s.“) dňa 9.3.2013 uzavrela so žalovanou zmluvu č.106361635Z112. Predmetom zmluvy je poskytovanie telekomunikačných služieb žalovanej spoločnosťou Slovak Telekom a.s. podľa zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v tom čase. Žalovaná sa v zmluve zaviazala za poskytované telekomunikačné služby platiť cenu stanovenú v zmluve a cenníku spoločnosti Slovak Telekom a.s.. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. poskytla žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Cenu poskytnutých služieb žalovanej vyúčtovala nasledovne: faktúrou č.7303614646 splatnou 25.4.2013 na sumu 22,80 eur, faktúrou č. 7304745052 splatnou 25.5.2013 na sumu 102,22 eur, faktúrou č.7305834558 splatnou 25.6.2013 na sumu 42,60 eur a faktúrou č.7402564790 splatnou 25.3.2014 na sumu 331,94 eur. Žalovaná faktúry v celkovej výške 499,56 eur neuhradila. Aktívna legitimácia žalobkyne v konaní vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2014.

Žalobou sa žalobkyňa podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka domáha na žalovanej zaplatenia aj úrokov z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom tak, ako to špecifikovala v petite žaloby.

3. Písomným podaním z 28.7.2016 zástupca žalobkyne tvrdenia v žalobe vo vzťahu k faktúre č.7402564790 doplnil tak, že žalobkyňa si s poukazom na túto faktúru žalobou uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur, a to v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. počas vymedzenej doby viazanosti. Táto zmluvná pokuta je dojednaná v bode 4 dodatku k zmluve. Povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré spoločnosť Slovak Telekom a.s. poskytla žalovanej v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú cenu. Žalobkyňa si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výšku škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia zn. Sony Xpéria U žalobkyňa preukazuje priloženým cenníkom. Uviedol, že s poukazom na predložený cenník mobilných telefónov žalobkyňa žalobou požaduje zaplatenie iba skutočnej ceny mobilného telefónu Sony Xperia U, ktorá predstavuje 189 eur. Žalobu vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty, a to ohľadne sumy 142,94 eur spolu s jej príslušenstvom, zobral späť. Požiadal o zastavenie konania v tejto časti a žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť 356,62 eur spolu s príslušenstvom.

4. V rámci prípravy pojednávania súd podľa § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) žalovanej doručil žalobu spolu s príloha a podaním žalobkyne z 28.7.2016 na vyjadrenie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám v stanovenej lehote nevyjadrila.

5. Súd podanie zástupcu žalobkyne z 28.7.2016 posúdil ako návrh na zmenu žaloby podľa § 140 Civilného sporového poriadku a ako čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 144 a nasl. Civilného sporového poriadku.

6. O návrhu na zmenu žaloby súd rozhodol uznesením z 27.2.2017 č. k. 4C 119/2015-59 tak, že návrh na zmenu žaloby s poukazom na § 294 Civilného sporového poriadku, ktorý v spotrebiteľských sporov v prípadoch, ak je žalovaným spotrebiteľ, zmenu žaloby nepripúšťa, zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.3.2017.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobkyňa zobrala žalobu sčasti (ohľadne 142,94 eur s prísl.) späť skôr, než súd otvoril vo veci prvé pojednávanie. Súd preto rešpektoval tento jej dispozitívny úkon so žalobou a konanie sčasti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť, v súlade s citovanou právnou úpravou Civilného sporového poriadku zastavil.

8. Vo zvyšnej časti súd spor prejednal a rozhodol dňa 27.6.2017 v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Súd v spore vykonal všetky dôkazy navrhované zástupcom žalobkyne, a to dôkazy všetkými listinami predloženými žalobkyňou. Žalovaná nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu.

11. Z listín označených zástupkyňou žalobkyne ako dôkazy súd zistil nasledujúce skutočnosti: Zo zmluvy označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“ súd zistil, že dňa 9.3.2013 uzavrela obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s, Karadžičová 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom a.s.“), so žalovanou zmluvu podľa ust. § 44 a nasl. zákona č. 351/211 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy je záväzok spoločnosti zriadiť a poskytovať žalovanej verejnú telefónnu službu GSM/UMTS, program služieb Happy 5, a záväzok žalovanej platiť za túto služby cenu stanovenú cenníkom spoločnosti na základe listových faktúr vystavovaných vždy za jednomesačné zúčtovacie obdobie začínajúce 8. dňom v mesiace vrátane, končiac 7. dňom nasledujúceho mesiaca vrátane. Lehotu pripojenia žalovanej k sieti zmluvné stany dojednali na deň 9.3.2013 a dobu trvania zmluvy na neurčito. Podľa zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou sú (okrem iného) Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telekom a.s. na poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete (ďalej len „všeobecné podmienky“) a Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s. ( ďalej len „cenník“ ). Spoločnosť Slovak Telekom a.s. žalovanej vyúčtovala cenu služieb za obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013 faktúrou č.7303614646 splatnou 25.4.2013 na sumu 22,80 eur, za obdobie od 8.4.2013 do 7.5.2013 faktúrou č.7304745052 splatnou 25.5.2013 na sumu 102,22 eur, a cenu služieb za obdobie od 8.5.2013 do 7.6.2013 faktúrou č.7305834558 splatnou 25.6.2013 na sumu 42,60 eur. Faktúrou č.7402564790 splatnou 25.3.2014 znejúcou na sumu 331,94 eur spoločnosť Slovak Telekom a.s. žalovanej vyúčtovala zmluvnú pokutu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2014 vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., uzavrela so žalobkyňou zmluvu, na základe ktorej jej za podmienok upravených zmluvou postúpila pohľadávky zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb spolu s ich príslušenstvom podľa zoznamu, ktorý tvorí prílohu č.1 zmluvy. Podľa prílohy postúpená bola aj pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči žalovanej z predmetnej zmluvy.

12. Žalobou v prejednávanej spore si žalobkyňa s poukazom na zmluvu uplatnila dva samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné telefónne služby a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovanou.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

14. Žalovaná v spore nepoprela tvrdenie žalobkyne, že so spoločnosťou Slovak Telecom a.s. uzavrela zmluvu tak, ako súd zistil aj z vyššie uvedených listinných dôkazov. Súd po preskúmaní písomnej zmluvy dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá v súlade s citovanými ust. § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaná tiež nepoprela a súd nemal závažnejšie pochybnosti ani o tvrdeniach žalobkyne, že žalovaná nezaplatila cenu podľa cenníka za služby poskytnuté jej tak, ako to vyplýva z faktúr č.7303614646, č.7304745052 a č.73005834558. Súd preto na základe týchto nesporných skutočností vyhovel žalobnému nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby (tzv. hovorné), ktorý má svoj základ v zmluve, v celom jeho rozsahu a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 167,62 eur. Súd zastáva názor, že aktívna legitimácia žalobkyne v konaní vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. dňa 20.11.2014.

15. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške po jej úprave celkom 189 eur, súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú a nárok spolu s jeho príslušenstvom žalobkyni nepriznal. Žaloba predovšetkým neobsahuje opísanie všetkých skutočnosti rozhodnutých pre posúdenie nároku na zmluvnú pokutu. Podľa cit. ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku strana nemôže opísanie rozhodujúcich skutočnosti nahradiť odkazom na označené dôkazy. Preto zamietnutie žaloby pre neunesenie povinnosti tvrdenia žalobkyňou súd považuje za plne opodstatnené.

Ak by aj súd vychádzal z obsahu zmluvy, dôvodom pre zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka v znení zákona č.575/2009 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník, účinného od 1.3.2010, nakoľko zmluvné podmienky v časti zmluvnej pokuty dojednané zmluvou už boli súdmi právoplatne judikované ako neprijateľné a z hľadiska ochrany žalovanej ako spotrebiteľa podľa § 53 Občianskeho zákonníka sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy , tzn. k 9.3.2013 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Súd zastáva názor, že zmluva v prejednávanom spore má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Z obsahu zmluvy, v ktorej je žalovaná označená údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa vyplýva, že žalovaná zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenia a vykonaným dokazovaním nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o tzv. nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o pripojení. Súd len dodáva, že podľa doterajšej súdnej praxe dôkazné bremeno na preukázanie tzv. nespotrebiteľského charakteru zmluvy má vždy dodávateľ. Vychádzajúc z internetového výpisu z obchodného registra súd nepovažoval za spornú a vykonaným dokazovaním za spochybnenú ani skutočnosť, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. pri uzatváraní zmluvy o pripojení konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Žaloba v prejednávanom spotrebiteľskom spore zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z.z. ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník, účinného od 1.3.2010, nakoľko nárok na zmluvnú pokutu vychádza zo zmluvných podmienok, ktoré už boli súdmi právoplatne judikované ako neprijateľné . Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície čl.7 ods.1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do právneho poriadku SR, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách so spotrebiteľmi so strany predajcov alebo dodávateľov. Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Priznaním by súd iba toleroval vytváranie pokračujúceho protiprávneho stavu zo dodávateľom. V súvislosti s týmto dôvodom zamietnutia žaloby v časti zmluvných pokút súd dáva do pozornosti nasledujúce rozhodnutia: rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co 31/2012 z 19.3.2013, rozsudok sp.zn. 3Co 26/2012 z 23.5.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co 32/2012 z 15.3.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co 8/2014 z 24.2.2012,rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 17C 126/2014 z 23.10.2014, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. 10C 53/2014 z 23 .6.2014 a pod.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, súd neplatné. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa (zákon o ochrane spotrebiteľa a pod) v zásade nemožno vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Súd tiež nepopiera význam zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorého účelom je viesť dlžníka (vrátane spotrebiteľa) k riadnemu splneniu zmluvných povinností. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolnosti právneho úkonu a so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vrátane povinnosti vyplývajúcich zo sankcionovania neplnenia zmluvných povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Obligatórnosť súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyplýva z čl.6 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Tak, ako už súdy v obdobných veciach judikovali, aj v prejednávanom spore súd považuje dodávateľom vopred formulárovo (nie individuálne) pripravené ustanovenia o zmluvnej pokute za neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto za neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc z obsahu a formy zmluvy je bez akýchkoľvek pochybnosti zrejmé, že dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 331,94 eur nebolo účastníkmi zmluvy vyjednané individuálne. Ide o typické štandardné formulárové zmluvy, známe súdu opakovane z mnohých obdobných vecí. Vo formulároch je text dojednania o zmluvnej pokute vopred naformulovaný pre široký okruh obdobných zmlúv. Žalovaná tak nemala reálnu možnosť žiadnym spôsobom obsah dojednania o zmluvnej pokute ovplyvniť. Nemala možnosť reálne vyjednávať. Jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku. Dodávateľ tak zneužíva svoje postavenie na to, aby diktoval spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo zmluvu neuzavrie. Vzhľadom tiež na drobné písmo, ktorým je zmluva písaná, množstvo zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve, množstvo samotných dojednaní o zmluvných pokutách a ich komplikovanú slovnú formuláciu, priemerný spotrebiteľ nemôže ani v pomerne krátkom časovom úseku uzatvárania zmluvy dostatočne pochopiť podstatu a dôsledky obsiahlych dojednaní o zmluvných pokutách. Je na dodávateľovi, ktorý obsah zmluvy pripravil tak, aby spotrebiteľ ako slabšia strana bola dostatočne jasne informovaná o podstate a jednotlivých následkoch porušenia zmluvných povinností.

23. Zmluvná pokuta vychádzajúc z obsahu zmluvy vrátane jej dodatku plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za prípadné nevyužívanie sprístupnených programov po dobu viazanosti 24 mesiacov a za ušlý zisk vzhľadom na nevyužívanie dojednaných verejných služieb po túto dobu viazanosti. Dojednania pritom zaväzujú spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu dĺžku využívania služieb, teda ako pre prípad, kedy účastník bude využívať dojednané služby po dobu 11 resp. 23 mesiacov, počas ktorej splatí podstatnú časť poskytnutých zliav a zabezpečí dosiahnutie podstatnej časti zisku, tak aj pre prípad, kedy služby bude využívať napr. iba 2 mesiace. Takáto zmluvná pokuta je neprimeranou sankciou, ktorá je objektívne spôsobilá spotrebiteľa poškodiť. Preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nemôže založiť právo na plnenie. Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa zvýrazňuje aj skutočnosť, že pre prípad porušenia množstva zmluvných povinností žalovanou je dojednaná zmluvná pokuta, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinnosti poskytovateľom nie je dojednaná ani jedna zmluvná pokuta. Aj tu súd poukazuje na už rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, v ktorých bola ako neprijateľná považovaná takáto zmluvná podmienka, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29.6.2011 sp.zn. 2Co/137/2010, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9.5.2011 sp.zn.18 Co/136/2010, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.3.2013 sp.zn. 9Co 31/2012 a mnoho ďalších .

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške a za dobu tak, ako to špecifikovala petitom žaloby. Súd žalobkyni priznal požadované úroky z omeškania iba zo sumy zodpovedajúcej výške priznanej istiny, tzn. celkom 167,62 eur, vychádzajúc pritom z dátumov splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne príslušenstva žalovanej istiny zamietol.

26. O náhrade trov strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zásada pomerného úspechu) v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zavinenie na zastavení konania). Súd zastáva názor, že žalobkyňa späťvzatím žaloby sčasti procesne zavinila, že konanie v tejto časti bolo zastavené. Preto žalovanej v tejto časti prislúcha voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti žaloby strany boli v spore úspešné čiastočne. Pomer úspechu žalobkyne a žalovanej (vrátane zavinenia žalobkyne na zastavení konania) predstavuje 33,5% : 66,5% (499,56 eur:167,62 eur). Žalovanej preto prislúcha voči žalobkyni právo na pomernú náhradu trov v rozsahu 33% trov, ktoré vynaložila účelne na bránenie svojho práva. Žalovanej žiadne preukázateľné trovy v spore nevznikli. Preto jej súd žiadnu náhradu trov voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom I. - IV. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).