Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Csp-102-2016.pdf
PDF · 122.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7Csp/102/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Róbert Jankovský, v spore žalobcu: J. Š., X.. X.X.XXXX, L. J. Č.. XXX, zastúpeného Spotrebiteľské centrum - nezisková organizácia, Andyho Warhola 33, Medzilaborce proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, zastúpeného JUDr. Irenou Sopkovou, nútenou správkyňou, o zaplatenie 1491,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1491,70 eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 23.2.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom primeraného zadosťučinenia sumu 512,64 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1491,71 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 22.02.2014 do zaplatenia a sumy 512,64 eur titulom primeraného zadosťučinenia. Uviedol, že žalobca uzatvoril v roku 1999 so žalovaným poistnú zmluvu typu UDP-K s Prvou Česko-Slovenskou poisťovňou, čo bolo v tom čase názov žalovaného. Poistná zmluva bola uzatvorená na 15 rokov, počas ktorých bol obdobie prvých desiatich rokov žalobca povinný mesačne poistné plniť, avšak zmluva bola plná aj po dobu ďalších päť rokov. V prípade poistnej udalosti, ktorou bolo dožitie, mal v zmysle uzatvorenej zmluvy žalobca nárok na vyplatenie poistnej sumy vo výške 90 000 Sk (2987,45 eur). V rámci likvidácie poistnej udalosti však žalovaný vyplatil žalobcovi iba sumu vo výške 1495/74 eur a to ku dňu 30.06.2015 šekom. Žalovaný podľa finančného vyúčtovania si uplatnil nárok na administratívne poplatky v celkovej výške 453,09 eur, načo však podľa pltnej zmluvy nemal nárok a teda sa na úrok žalobcu obohatil bez právneho dôvodu. Podaným žalovaným návrhom sa žalobca domáha zaplatenia zostatku ceny poistného plnenia, ktoré mu malo byť vyplatené. Výška primeraného finančného zadosťučinenia je určená ako percentuálny podiel z celkovej žalovanej sumy s ohľadom na zapríčinenú ujmu a komplikácie vzniknuté pri domáhaní sa ochrany svojich práv. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil poistku č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.1999, všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie platné od 01.06.1995, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné od 01.06.1995, rozhodnutie o obnovení finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2007, oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 30.06.2015, stanovisko žalovaného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2015.
2. Žalobca podaním zo dňa 28.12.2016 upravil žalobu tak, že žiada zaviazať žalovaného na úhradu sumy 1491,71 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,25 % od 23.02.2014 do zaplatenia a sumy 512,64 eur titulom primeraného zadosťučinenia
3. V horeuvedenej veci vydal tunajší súd platobný rozkaz č.k. 7Csp/102/2016-39 zo dňa 09.01.2017, ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením, na základe ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
4. Žalovaný v odpore žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neplatnosti poistných zmlúv typu UDP-K. Uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu. Z danej poistnej zmluvy môže potencionálne vzniknúť právo na poistné plnenie, ak je poistná zmluva v skutočnosti platná. Žalobca nepopiera, že formálne ku písomnému uzavretiu poistnej zmluvy došlo. Okolnosť, že formálne ku uzatvoreniu zmluvy došlo, ešte ale neznamená, že zmluva je z hľadiska podstatných-obsahových náležitosti aj skutočne platná. Žalobca žaluje o peňažné plnenie z poistnej zmluvy. Prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (esseniialio negotii) podľa § 788 O. z.. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon explicitne z § 788 O. z.. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy Žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve Žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § II ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené lak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve Žalobcu bolo v rozpore s § 3 zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s § 35 zák. č. 8/2008 Z. z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zák. č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo s. 2 a s. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008). Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve Žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom Č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatne. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii. ,/V/ niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že hol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. „regulovanvch zmlúv", ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Národná banka. Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko", teda že je stanovene protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností ije poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu y roku 2007. 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy. Mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má bvť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako plynie zo s. 2 a s. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada
súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci, b) takto schválené poistné, ktoré tvorila časť obsahu poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so zákonom, c) poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 O. z.), d) ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 O. z., potom je celá poistná zmluva neplatná, e) neplatnosť poistnej zmluvy pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. O. z., f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť, g) ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený. Opačný záver o platnosti poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolnosti vyžaduje právne korektne odpovedať na otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp. akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho úkonu). Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012, v ktorom sa konajúci súd jednoznačne vyjadril, že poistné zmluvy typu UDP-K sú v časti podstatnej obsahovej náležitosti - poistného nezákonné. Predložil Protokol NBS z dohľadu v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007, znalecký posudok č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, Notárska zápisnica zo dňa 02.06.2008 napísaná na Notárskom úrade v Košiciach
- osvedčenie o právne významnej skutočnosti a priebehu deja, žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácií zo dňa 02.12.2013, Povolenie na výkon poisťovacej činnosti zo dňa 30.05.1995, protokol o kontrole, rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/73/2014-252 zo dňa 16.03.2016, rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 41C/338/2015-235 zo dňa 06.04.2016, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/315/2012-401 zo dňa 30.04.2015.
5. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a v neprítomnosti žalovaného. JUDr. Irena Sopková - nútený správca žalovaného písomným podaním zo dňa 19.6.2017 požiadala o odročenie pojednávania najskôr na mesiac 10/2017 z dôvodu rozhodnutia NBS o zavedenie nútenej správy nad žalovaným.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, poistky č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.1999, všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie platných od 01.06.1995, všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie platných od 01.06.1995, rozhodnutia o obnovení finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2007, oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 30.06.2015, stanoviska žalovaného k poistnej zmluve č. 5127500009 zo dňa 24.07.2015, Protokolu NBS z dohľadu v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007, znalecký posudok č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, Notárskej zápisnice zo dňa 02.06.2008 napísanej na Notárskom úrade v Košiciach - osvedčenie o právne významnej skutočnosti a priebehu deja, žiadosti o súčinnosť a poskytnutie informácií zo dňa 02.12.2013, Povolenia na výkon poisťovacej činnosti zo dňa 30.05.1995, protokolu o kontrole, rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/73/2014-252 zo dňa 16.03.2016, rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41C/338/2015-235 zo dňa 06.04.2016, uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/315/2012-401 zo dňa 30.04.2015, oznámenia žalovaného zo dňa 10.02.2010 adresovanej žalobcovi, mailovej komunikácie žalobcu so žalovaným zo dňa 16.02.2009, detailu príkazu z EB zo dňa 16.02.2009, platobného kalendára pre poistnú zmluvu č. 5127500009, rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10Csp/29/2016-86 zo dňa 28.03.2017, oznámenia o redukcii poistnej zmluvy zo dňa 31.05.2007, trvalý príkaz na úhradu s účinnosťou od 11.06.2007 vystaveného žalobcom, žiadosť o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.207, rozhodnutia o obnovení finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2007, reklamácie vyúčtovania likvidácie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2015 adresovanej žalovanému a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca so žalovaným uzavreli poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 22.02.1999 do 22.02.2014. Poistné pre prípad smrti a dožitia bolo dohodnuté vo výške 13,81 eur (416 Sk). Poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 60.000,- Sk a poistná suma pre prípad
dožitia bola dohodnutá na sumu 90 600,-Sk, čo činí v prepočte na eura sumu 3007,37 eur. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky z 1.6.1995.
8. Z čl. 29 Všeobecných poistných podmienok z 1.6.1995 vyplýva, že tieto všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie boli schválené Ministerstvom financií SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky pod č.: 52/1024/1995 a sú platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995.
9. Z Rozhodnutia Ministerstva financií SR č. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 vyplýva, že žalovanému ešte pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, bolo povolené podnikať v životnom poistení podľa zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve podľa predložených poistných podmienok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania pred udelením podnikania v poisťovníctve žalovanej boli všeobecné poistné podmienky, ako aj obchodný plán, ktoré spĺňali požiadavky podľa § 12 cit. zákona. Všeobecné podmienky a obchodný plán boli predložené ako súčasť žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve.
10. Z Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007 bolo zistené, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovaného uviedli, že ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť správnosť tohto algoritmu. V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501 tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na nákup štátnych dlhopisov. Listom NBS z 15.2.2008boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K.
11. Z oznámenia žalovaného zo dňa 10.02.2010 adresovanej žalobcovi bolo zistené, že žalovaný oznámil žalobcovi, že od 01.01.2010 platia nové Všeobecné poistné podmienky a zmenila sa aj výška poplatkov.
12. Z mailovej komunikácie žalobcu so žalovaným zo dňa 16.02.2009 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že v poistnej zmluve je koniec doby platenia 22.02.2009 a platby sú v poriadku.
13. Z oznámenia o redukcii poistnej zmluvy zo dňa 31.05.2007 vyplýva, že boli vykonané zmeny finančných parametrov. Zo žiadosti o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy č. 5127500009 zo dňa 29.06.2007 bolo zistené, že žalobca požiadal o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy a následne o tom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dá 02.08.2007 tak, že obnovil finančné parametre poistnej zmluvy tak, že tieto sa stanovujú nanovo ako výpočtový základ vo výške ako pred vykonanou redukciou poistnej sumy.
14. Z Oznámenia žalovaného zo dňa 30.06.2015 o likvidácii poistnej udalosti žalobcu vyplývajú nasledovné poistné údaje a bilancia: poistenec: Popis poistnej udalosti: dožitie konca poistnej doby. Bilancia: poistná suma a pripísané výnosy: 1431,69 eur, bonifikácia, časť XVII, čl.7, ods. f) VPP 2007 564,64 eur, preplatok 16,96 eur, základ dane z príjmu 339,28 eur, mínus daň z príjmu 64,46 eur, administratívne poplatky, nedoplatok - 453,09 eur. K výplate: 1495,74 eur. Následne žalobca dňa 14.07.2015 podal reklamáciu vyúčtovania likvidácie poistnej zmluvy.
15. Na pojednávaní dňa 28.03.2017 žalobca uviedol, že nesúhlasí so skutočnosťami, ktoré uviedol žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu. Nestotožňuje sa predovšetkým s tvrdením žalobcu, že poistná zmluva v roku 1999 uzatvorená medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom je neplatná, resp. zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Poukazujeme predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný predmetnej zmluvy poskytol žalovanému v roku 2015 poistné plnenie v celkovej výške 1495,74 eur, čím v podstate plnil podľa neho z neplatnej poistnej zmluvy. Poukazujeme na to, že od roku 2004 začal vznikať konflikt medzi NBS a žalovaným ohľadne stanovenia výšky poistného. Výsledkom toho bolo, že v roku 2007 sa žalovaný domáhal u žalobcu zmeny výške poistného ako aj celkového plnenia z poistnej zmluvy, s čím však žalobca nesúhlasil, trval na pôvodne dojednaných podmienkach poistnej zmluvy, s čím žalovaný v roku 2007 prejavil súhlas, súhlasil teda s pôvodne dojednanými poistnými podmienkami, na základe čoho žalovaný poistné uhrádzal v pôvodne dojednanej výške a celkovo na poistnom uhradil sumu 2035,45 eur. Túto skutočnosť vieme zdokladovať výpismi z účtu žalobcu za posledné tri roky od roku 2009, teda za roky 2006 až 2009 s tým, že po roku 2009 sa v zmysle pôvodne dohodnutých poistných podmienok poistné neuhrádzalo.
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2017 uviedol, že Ministerstvom financií SR schválené podmienky na podnikanie, vrátane matematických výpočtov poistného, sa stali pre žalovaného záväzné, keďže orgány dohľadu mali povinnosť plnenie týchto podmienok nielen kontrolovať a sankcionovať, ale aj vyžadovať, aby žalovaný podnikal výlučne podľa týchto podmienok. Rovnakú kompetenciu mal aj právny nástupca Ministerstva finanční, ktorým bol Úrad pre finančný trh a neskôr samotná Národná banka Slovenska, ktorá žalovanému nedostatky spočívajúce v nesprávnej kalkulácii poistného vytkla. Práve NBS, ktorá teraz tvrdí, že s uvedeným nemá nič spoločné, listinným dôkazom zo dňa 02.12.2013, konštatuje, že v dôsledku vydania Protokolu o dohľade nad žalovaným zo dňa 29.10.2007 sa stalo rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 30.09.1995 materiálne neplatným vo vzťahu k nesprávne vypočítanému poistnému UDP-K, avšak k zmene alebo zrušeniu Ministerstvom vydaného povolenia nedošlo. Žalovaný bol od roku 1995 do roku 2007 opakovaným kontrolami orgánom dohľadu utvrdzovaný v správnosť používaných poistno-matematických vzorcov pri produkte UDP-K, pričom sa zjavne jednalo o súvislý nesprávny úradný postup jednotlivých orgánov dozoru, ktoré mali zabezpečiť, aby žalovaný predával poistenie UDP-K za také poistné, ktoré mu umožní vytvoriť dostatočné finančné rezervy na pokrytie prípadných poistných plnení a zabezpečenie svojich klientov v prípade vzniku poistnej udalosti. Je nesporné, že žalovanému bola ex jpost uložená povinnosť napraviť škody, a teda doplniť pri produkte UDP-K, ktoré boli spôsobené nedbanlivostným výkonom dohľadu štátnych orgánov, pričom žalovaný vychádzal z prezumpcie správnosti úradného rozhodnutia. Žalovaný opätovne dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/315/2012 a naňho nadväzujúce právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/25/2016, v rámci ktorých konajúci súd poistné zmluvy UDP-K určil ako celok neplatné a zároveň rozhodol o zodpovednosti orgánu štátu za nesprávne schválenie sadzieb poistného. Dôsledky protiprávnosti výšky poistného sa prejavili na uzavretej poistnej zmluve už okamihom jej uzatvárania. Uviedol, že v konkrétnom prípade došlo k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného na účet žalobcu, a to vo výške 1495,74 eur zo dňa 30.06.2015, pričom celková výška zaplateného poistné predstavuje sumu 2035,45 eur. Ak bude konajúci súd judikovať, že poistná zmluva je od počiatku neplatná, žalovaný žiada, aby túto skutočnosť zohľadnil.
17. Po právnej stránke súd prejednávanú vec posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
20. Podľa § 788 ods. 2 Obč. zák. poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
21. Podľa § 788 ods. 3 Obč. zák. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
22. Podľa § 790 písm. b) Obč. zák. poistiť možno fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
23. Podľa § 791 ods. 1 Obč. zák. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
24. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
25. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
26. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
27. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka prvá veta Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
28. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
29. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. proti porušeniu práva a povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Poistná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba
- poisťovateľa na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobca ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom uzavreli poistnú zmluvu, ktorej predmetom je poistenie osôb. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvy nedohodli.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako poistník a poistený zároveň uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu, ktorej obsahom boli ich vzájomné práva a povinnosti a to povinnosť žalobcu platiť dohodnuté poistné po dobu 10 rokov, pričom poistné krytie malo byť na dobu 15 rokov a žalovaný bol povinný v prípade nastania dohodnutej poistnej udalosti - smrť a dožitie konca poistenia - vyplatiť žalobcovi dohodnuté poistné plnenie vo výške 1991,64 eur/60 000 Sk (smrť) a vo výške 3007,37 eur/90 600 Sk (dožitie). Žalobca poistné pravidelne uhrádzal, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Pri uzatváraní poistnej zmluvy bol žalobca v postavení spotrebiteľa v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko využíval službu poistenia poskytnutú mu žalovaným v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti pre svoju vlastnú potrebu. Žalovaný vystupoval v postavení predávajúceho, podnikateľa, nakoľko poisťovacia činnosť bola v čase uzatvorenia zmluvy predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
33. Medzi stranami sporu bola sporná otázka platnosti uzatvorenej poistnej zmluvy. Žalobca túto považuje za platnú, riadne a v súlade so zákonom uzavretú, v zmysle ktorej platil po dobu trvania zmluvy žalovanému dohodnuté poistné. Žalovaný poistnú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu nesprávneho výpočtu poistného v uzatvorenej zmluve. Nakoľko je poistné vypočítané na základe nesprávnych postupov, má to za následok neplatnosť celej zmluvy. Žalovaný sa pri svojej obrane odvoláva na výsledky dohľadu NBS, ktorá po vykonanej kontrole v roku 2007 konštatovala nesprávnosť sadzieb a kalkulácie poistného pre poistenie UDP, uložila žalovanému povinnosť nesprávny poistno-matematický postup poisťovne revidovať, nesprávne sadzby prepočítať a podľa vykonaného prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili nesprávnu tvorbu technickej rezervy pre životné poistenie. Súd k tejto obrane žalovaného uvádza, že sa stotožňuje s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku zo dňa 30.9.2014, sp. zn. 2 Cdo/229/2013 v tom, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. Súd má jednoznačne za to, že žalovaný je povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku žalovaného vyplatiť poistné plnenie v prípade nastania poistnej udalosti nedošlo.
34. Súd tiež uvádza, že tvrdenú neplatnosť zmluvy od začiatku ako obranu použil žalovaný až v priebehu konania, v čase platenia poistného zo strany žalobcu žalobcovi neoznámil túto skutočnosť ani neoznámil žalobcovi prípadný zánik zmluvy. Túto skutočnosť neuviedol ani pri likvidácii poistnej udalosti, keď žalobcovi vyplatil časť poistnej sumy.
35. Vzhľadom k vyššie uvedenému potom súd uzavrel, že v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy čl. 12, 16 Všeobecných poistných podmienok, § 797 Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobcovi v prípade jeho dožitia sa dňa 22.02.2014 dohodnutú poistnú sumu pre prípad dožitia vo výške 3007,37 eur a keďže žalovaný túto žalobcovi nevyplatil, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu vo výške 1491,70 eur podľa uplatnenia žalobcom.
36. Súd tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúcim dňom pre začatie omeškania žalovaného bol 23.02.2014, t.j. deň nasledujúci po poistnej udalosti - koniec poistenia. Keďže základná sadzba ECB bola k prvému dňu omeškania vo výške 0,25 %, ktorá sa v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zvyšuje o 8 percentuálnych bodov, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie aj dôvodne uplatneného úroku z omeškania z dlžnej sumy 1491,70 eur od 23.02.2014 do zaplatenia.
37. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 512,64 eur. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práv alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľom. Pri výklade tohto zákonného ustanovenia je nevyhnutné aj v záujme eliminácie jeho možného zneužitia sledovať jeho účel. Aj keď sa dá predpokladať, že bolo zamýšľané hlavne na podporu aktivít spotrebiteľských združení, ktorým iné majetkové nároky neprislúchajú, nie je vylúčené, aby bolo priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie práv alebo povinností stanovených právnymi predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil práva spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy a žalobca sa musel ich ochrany domáhať súdnou cestou, súd dospel k záveru, že i tento nárok žalobcu je v zmysle § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa dôvodný. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi sumu 512,64 eur, ktorá suma sa javí ako primeraná (34,37 % z uplatnenej sumy).
38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 C.s.p. a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalovanému ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.