Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/164/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Kardžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti H. X, G., proti žalovanej: F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 824,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/93/2016-53 zo dňa 23.03.2017 , takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 53,29 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 53,29 eur od 16.09.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku mal za preukázané jej dôvodnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 16.06.2011 uzatvorená Zmluva o vydaní karty - Autokarta QuatroCar, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úverový rámec vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v 10 eur mesačných splátkach. Zmluva obsahovala údaj o výške ročnej úrokovej sadzby, t.j. 23,76 %. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 stanovuje ďalšie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v prípade ich absencie ust. § 11 ods. 1 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje údaj o výške RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, údaj o výške RPMN je uvedený príkladmo, teda neurčitým spôsobom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou chýba ďalšia náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to údaj o výške splátok pri jej rozčlenení na istinu, úroky, poplatky, ktoré mala žalovaná veriteľovi zaplatiť. Nakoľko sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanej vzniká povinnosť vrátiť sumu skutočne čerpaného úveru. Z výpisu z účtu

žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná čerpala spolu 389,57 eur a zaplatila spolu 336,28 eur, súdom priznaná suma tak predstavuje 53,29 eur, ktorú súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo súdom priznanej sumy od 16.02.2016 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, ku ktorému dňu mal súd z výpisu z účtu preukázané omeškanie žalovanej so zaplatením peňažnej pohľadávky. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že žalovanej, ktorá mala prevažný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

3. Voči citovanému rozsudku, čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 771,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 771,10 eur od 16.09.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je správne. V posudzovanej veci bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN po celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V tejto súvislosti odkazuje na závery vyjadrení v rozhodnutí Krajského súdu Prešov zo dňa 27.01.2011 pod sp. zn. 6Co/95/2010. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN po celú dobu trvania úverového vzťahu obsahuje nimi predložená úverová zmluva indikatívny výpočet RPMN. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov nie je správny a je v rozpore s článkom 10 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES, ako právne záväzným aktom ES, ktorý má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroóvá, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok predstavuje primárny prameň európskeho práva. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Smernica teda nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosti členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48/ES členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje. Na základe uvedeného sa má článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol, že ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.) je v rozpore so smernicou 2008/48/ES t. j. záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie strany nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jednotlivé zložky.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 O.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania.

6. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil.

8. Jedným z dôvodov, pre ktorý okresný súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov bolo nerozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky, ktoré mala žalovaná veriteľovi zaplatiť.

9. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

10. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

11. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti (§ 298 C. s. p. v spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade ide o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z.

12. V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z. z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

15. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.

16. Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

17. Výklad a aplikácia ust. § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákon dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy

postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitostí zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Je nepochybné, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. keď pokiaľ ide o určenie splátky neurčuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené údaje zmluva neobsahuje. Potom nezodpovedá kritériám podstatných obsahových náležitostí zmluvy ustanovených zákonom č. 129/2010 Z. z..

19. Odvolateľ skutočnosť, že zmluva túto náležitosť v zmysle zákona nemá, nerozporuje, má však za to, že zmluva je súladná so smernicou 2008/48/ES, ktorá takéto náležitosti neustanovuje a hoci aj citovaný právny predpis takéto náležitostí vyžaduje, v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 by podľa názoru odvolateľa súd na prísnejšiu vnútroštátnu úpravu nemal prihliadať.

20. S takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok v zásade vylúčený. Vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda, či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Výklad zákona je však v tomto smere nepochybný. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej najvyšším súdom došli k záveru, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úrokov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona.

21. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že záver okresného súdu, že zmluva neobsahuje povinnú obsahovú náležitosť, a to rozčlenenie splátky úveru na to, koľko bude pripadať na istinu, úrok a iné poplatky, spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

22. Z uvedeného dôvodu, keď už toto je samo o sebe postačujúce pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, je bez relevancie zaoberať sa odvolacou námietkou odvolateľa o nedostatku RPMN.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ut. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou účastníčkou sporu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovanej však trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430