Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/43/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobkyne Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody č. 5, Vranov nad Topľou, proti žalovanej Obci Nová Kelča, Nová Kelča č. 72, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája č. 1246, Vranov nad Topľou, za účasti F. T., bývajúceho v A., Ul. W. č. XXXX/X, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 19.apríla 2016 sp.zn.: XX/X/XXXX na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 19.apríla 2016 sp. zn.: XX/X/XXXX a rozhodnutie starostky žalovanej zo dňa 18.mája 2016 sp. zn.: XX/X/XXXX a v r a c i a vec Obci Nová Kelča na ďalšie konanie.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že F. T. písomným podaním zo dňa 06.04.2016, ktoré bolo Obecnému úradu v Novej Kelči doručené dňa 07.04.2016, žiadal o sprístupnenie dokumentov Obce Nová Kelča podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V žiadosti uviedol, že podľa uvedeného zákona žiada obec ako povinnú osobu podľa § 2 ods.1 zákona a ako žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona o konkrétne sprístupnenie dokumentov a to: 1. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce prijaté obcou dňa 21.11.1998, 2. uznesenia Obecného zastupiteľstva Nová Kelča za rok 2012, 3. uznesenia Obecného zastupiteľstva Nová Kelča za rok 2013, 4. zoznam uzavretých zmlúv a dodatkov zmlúv Obcou Nová Kelča v roku 2012 - stačí uviesť dátum zmluvy, predmet zmluvy, zmluvné strany, suma eur zmluvného dojednania a uznesenie Nová Kelča, ktorým bola schválená zmluva, 5. zoznam uzavretých zmlúv a dodatkov zmlúv Obcou Nová Kelča v roku 2013 - stačí uviesť dátum zmluvy, predmet zmluvy, zmluvné strany, suma eur zmluvného dojednania a uznesenie Nová Kelča, ktorým bola schválená zmluva, 6. informáciu, kto Obci Nová Kelča poskytoval právne služby v roku 2012 - stačí uviesť meno poskytovateľa právnej služby, dojednaná suma eur za právne služby a uznesenie Nová Kelča, ktorým bolo schválené poskytovanie právnej služby, 7. informáciu, kto Obci Nová Kelča poskytoval právne služby v roku 2013 - stačí uviesť meno poskytovateľa právnej služby, dojednaná suma eur za právne služby a uznesenie Nová Kelča, ktorým bolo schválené poskytovanie právnej služby.

2. Súčasne uviedol, že ako žiadateľ požaduje o sprístupnenie každej ním uvedenej informácie samostatne, písomnou formou a vyslovene žiada, aby boli potvrdené úradnou obecnou pečiatkou a podpísané oprávnenou osobou, a teda povinnou osobou v zákonom stanovenej lehote podľa § 17 zákona. Konštatoval, že si je vedomý rozsahu ním požadovaných informácií a s tým súvisiacim vyrubeným správnym poplatkom, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.

3. Na základe tejto žiadosti po vyrubení správneho poplatku Obec Nová Kelča dňa 19.04.2016 pod č. j.: XX/X/XXXX rozhodla tak, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov nevyhovela žiadosti o poskytnutie informácie v bodoch 2. až 5., ktorá bola obci doručená od F. T.... .

4. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že Obecný úrad v Novej Kelči prevzal dňa 07.04.2016 žiadosť F. T., bytom..., ktorou sa domáha poskytovania informácií, ktoré sú uvedené v jeho žiadosti. Argumentovala, že informácie v bodoch 2., 3., 4., 5. nemôžu byť žiadateľovi poskytnuté, keďže sú predmetom súdneho konania a predmetom vyšetrovania na KR PZ v Prešove, odbore kriminálnej polície podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj obec nevedie informácie požadované v bodoch 4. a 5. v požadovanej štruktúre. S odkazom na zistený skutkový a právny stav úrad rozhodol výrokom napadnutého rozhodnutia.

5. Na základe odvolania F. T. rozhodla starostka obce rozhodnutím zo dňa 18.05.2016 pod č.j.: XX/ X/XXXX ako odvolací orgán podľa § 5, § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila, keďže žiadosť bola vybavená podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

6. Výrok rozhodnutia bol odôvodnený tým, že Obecný úrad v Novej Kelči prevzal dňa 07.04.2016 žiadosť F. T., ktorou sa domáha poskytnutia informácií, ktoré sú uvedené v jeho žiadosti. Informácie v bodoch 2. až 5. nemôžu byť poskytnuté, keďže sú predmetom súdneho konania a predmetom vyšetrovania na KR PZ v Prešove, odbore kriminálnej polície, podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj obec nevedie informácie v požadovanej štruktúre v bodoch 4. a 5.. Súčasne starostka obce ako odvolací orgán uviedla, že k trojdňovému omeškaniu došlo z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z tohto dôvodu sa ospravedlňuje a podnet na vládny audit bol podaný obcou.

7. Rozhodnutia tak, ako sú citované, napadla žalobou Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou žalobou zo dňa 14.11.2016, ktorá bola súdu doručená 18.11.2016, a navrhla, aby súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušil obe rozhodnutia, pretože tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na podanú žiadosť s tým, že žiadateľ žiadal o sprístupnenie každej informácie samostatne, písomnou formou a vyslovene žiadal, aby boli potvrdené úradnou obecnou pečiatkou, podpísané oprávnenou osobou, a teda povinnou osobou v zákonom stanovenej lehote podľa §17 zákona č. 211/2000 Z.z.. Na základe uvedenej žiadosti povinná osoba listom zo dňa 19.04.2016 sprístupnila oprávnenej osobe požadované informácie pod bodmi 1., 6. a 7. a v ostatných bodoch žiadosti nevyhovela.

8. Žalobkyňa uviedla, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods.2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Prípis Obce Nová Kelča sp. zn.: XX/XXXX i rozhodnutie č.: XX/X/XXXX sú síce datované dňom 19.04.2016, čo je v zákonnej lehote, avšak z odvolania vyplýva, že povinná osoba, teda Obec Nová Kelča podala písomnosti na poštovú prepravu až dňa 22.04.2016. Uvedený nedostatok, resp. porušenie zákona, spočívajúceho v nedodržaní lehoty si priznala aj obec sama a to jednak v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 18.05.2016, ako aj v prípise, adresovanom okresnej prokuratúre zo dňa 21.06.2016. Z predloženého listinného materiálu nie je zistiteľné, kedy boli písomnosti dané na poštovú prepravu.

10. Z uvedeného je zrejmé, že postupom povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti oprávnenej osoby, došlo k porušeniu § 17 ods. 1 Zákona o slobode informácií, nakoľko posledný deň lehoty pripadol na deň 19.04.2016. V skutočnosti však zo strany povinnej osoby došlo k antidatovaniu rozhodnutia, s cieľom formálneho dodržania zákonnej lehoty.

11. K rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu zo dňa 19.04.2016 okresná prokuratúra uviedla, že dôvody, pre ktoré povinná osoba odmietla sprístupniť požadované informácie, nie sú zákonnými dôvodmi pre takýto postup v zmysle Zákona o slobode informácií. Dôvody, pre ktoré môže byť sprístupnenie požadovaných informácií odmietnuté, sú uvedené v § 8 až § 11 Zákona o slobode informácií. Povinná osoba teda nesprístupní informácie, ktoré sú utajovanou skutočnosťou, ďalej informácie, ktoré sú daňovým, poisťovacím a obchodným údajom, vypovedajúcim o majetkových pomeroch súkromných osôb, informácie, zachovávané povinnými osobami z vôle osoby (pokiaľ na sprístupnenie sama nedá súhlas), informácie zverejňované pravidelne podľa zákona, informácie, ktorých sprístupnenie by bolo porušením ochrany duševného vlastníctva, ochrany priemyselného vlastníctva. Niektoré informácie sprístupní povinná osoba len za podmienok, stanovených v inom, osobitnom zákone. Rozhodnúť o odmietnutí sprístupnenia informácií na základe žiadosti je oprávnená povinná osoba i v tom prípade, ak požadovanými informáciami nedisponuje a neprichádza do úvahy ani postúpenie žiadosti podľa § 15 ods. 1 Zákona o slobode informácií. V predmetnej veci však nebol zistený ani jediný, z vyššie uvedených zákonných dôvodov, pre ktorý by bola povinná osoba oprávnená odmietnuť sprístupnenie požadovaných informácií. Uvedený záver vyplýva z predloženého spisového materiálu, najmä však z rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu zo dňa 19.04.2016, z ktorého je zrejmé, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii.

12. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

13. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

14. Podľa § 5a ods. 1 Zákona o slobode informácií, povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, vrátane neštátnych účelových fondov alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb, zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

15. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní, s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o slobode informácií, porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa § 5a.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená.

17. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o slobode informácii, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

18. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

19. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

20. Okresná prokuratúra akcentovala, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že povinná osoba pri vybavovaní žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií, porušila Zákon o slobode informácií. Povinná osoba nedodržala 8 dňovú lehotu na vybavenie žiadosti tak, ako to ukladá § 17 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Povinná osoba porušila povinnosti povinnej osoby podľa § 8 až § 12 Zákona o slobode informácií.

21. Pri informáciách v bodoch 2. až 5. žiadosti oprávnenej osoby sa podľa jej žiadosti jedná o uznesenia obecného zastupiteľstva za roky 2012 - 2013 a zmluvy a dodatky k nim uzatvorené Obcou Nová Kelča v rokoch 2012 - 2013. V žiadnom prípade sa nejedná o informácie, ktoré predpokladá, resp. na ktoré poukazuje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o slobode informácií a poskytnutím uznesení, či zmlúv, by nedošlo k narušeniu rozhodovacej činnosti súdu, medzinárodných súdnych orgánov, ani orgánov činných v trestnom konaní. Bežne sa totiž uznesenia obecných zastupiteľstiev i zmluvy, uzatvárané obcami, zverejňujú na webových stránkach obcí. Okrem toho, podľa § 12 ods. 9 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného zastupiteľstva: a/ použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náležitosti, spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec, b/ nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do užívania iným osobám. Na týchto verejných zasadnutiach obecných zastupiteľstiev poslanci aj za prítomnosti verejnosti prijímajú uznesenia.

22. Pokiaľ ide o skutočnosť, na ktorú povinná osoba poukazuje, a síce, že nevedie informácie požadované v bodoch 4. a 5, v štruktúre požadovanej oprávnenou osobou, žalobkyňa konštatovala, že oprávnená osoba požiadala o písomnú formu a vôľa žiadateľa je rozhodujúcim faktorom pri poskytovaní informácie. Sprístupnenie musí povinná osoba súčasne technicky a organizačne zabezpečiť tak, aby neporušila zákon. Bolo povinnosťou povinnej osoby zabezpečiť sprístupnenie požadovaných informácií spôsobom určeným oprávnenou osobou a to prípadne i v predĺženej lehote na vybavenie žiadosti.

23. Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou podala Obci Nová Kelča protest prokurátora sp.zn. Pd XX/ XX/XXXX-X zo dňa 06.07.2016, ktorý bol Obci Nová Kelča doručený dňa 13.07.2016. Obec Nová Kelča rozhodnutím číslo XXX/XX/X/XXXX zo dňa 14.09.2016, doručeným Okresnej prokuratúre Vranov nad Topľou dňa 19.09.2016, nevyhovela protestu prokurátora.

24. Na základe uznesenia súdu sa žalovaná k žalobe vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 14.02.2017 a navrhla žalobu zamietnuť a žalovanej priznať právo na náhradu trov konania. Dôvodila tým, že nesúhlasí so žalobou ani s tvrdeniami uvedenými v žalobe. V súvislosti s nedodržaním zákonných lehôt na vybavenie žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám žalovaná odkazuje na obsah rozhodnutia starostky Obce Nová Kelča zo dňa 18.05.2016 sp. zn.: XX/X/XXXX, v ktorom sa priamo spomína trojdňové omeškanie obce z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a k omeškaniu so zaslaním vyhotoveného rozhodnutia na strane obce došlo, ale toto omeškanie je krátkeho trvania. Žalovaná uviedla, že je presvedčená o tom, že nedošlo k vážnejšiemu zásahu do práv žiadateľa, alebo k jeho hrubému ignorovaniu. Niekedy sa pre vysoký počet pracovných úloh v samospráve jednoducho nemá stihnúť v zákonnej lehote reagovať.

25. V podanej žalobe prokurátora sa však uvádza okrem iného, že došlo k antidatovaniu rozhodnutia s cieľom formálneho dodržania zákonnej lehoty. Nesúhlasí s týmto tvrdením žalobkyne, pretože obcou spomínané trojdňové omeškanie sa týka expedovania vyhotoveného rozhodnutia na poštovú prepravu a nie rozhodnutia žalovanej obce o žiadosti žiadateľa. Podobné krátke meškanie s vybavovaním množstva pracovných úloh (s expedovaním vyhotovených rozhodnutí) sa vyskytuje na všetkých štátnych orgánoch, orgánoch samosprávy, na súdoch, dokonca aj na prokuratúre. Podaniu tejto žaloby zo strany okresnej prokuratúry predchádzalo podanie protestu prokurátora proti teraz preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej obce - toto sa spomína aj priamo v podanej žalobe.

26. Samotný spomínaný protest prokurátora (žalobkyne) je datovaný dňom 06.07.2016 a obci bol doručený 13.07.2016. Pri bežnej dobe doručovania doporučeného listu (ktorá znamená doručenie listu na 2. pracovný deň po podaní na pošte) by to znamenalo, že protest bol podaný na poštovú prepravu až 11.07.2016. Mohli by sme teraz začať uvažovať o tom, že samotný protest Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou je antidatovaný, ale to je samozrejme nezmysel. Vysvetlenie je pochopiteľné, protest žalobkyne bol napísaný 06.07.2016, a v čase od 06.07. do 11.07. putoval po príslušnej administratívnej zložke OP Vranov n. T., bol prepísaný, skontrolovaný, zapisovaný do registratúr a denníkov, expedovaný, atď.. Práve tento proces, spájajúci prácu viacerých zamestnancov OP spôsobil, že bol doručený žalovanej obci až 13.07.2016. Samozrejme, žalobkyňa (okresná prokuratúra) by mohla v tomto konaní potvrdiť, že ňou podaný protest bol antidatovaný, ale toto žalovaná obec nepredpokladá.

27. Tak, ako žalovaná obec (a určite aj konajúci Krajský súd v Prešove) verí tomu, že spomínaný protest prokurátora nie je antidatovaný okresnou prokuratúrou, tak isto žalovaná obec navrhuje konajúcemu súdu, aby veril žalovanej obci, že ani rozhodnutie obce z 19.04.2016 nie je antidatované, ale došlo k trojdňovému omeškaniu s jeho expedovaním formou poštovej prepravy.

28. Ďalšia zásadná otázka, na ktorú má žalovaná obec rozdielny pohľad ako žalobkyňa je, či omeškanie 3 dní s expedovaním rozhodnutia obce o žiadosti podľa Zákona o slobode informácií, je dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Žalovaná obec je presvedčená, že toto nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia obce z 19.04.2016 a už vôbec nie na zrušenie rozhodnutia z 18.05.2016, a teda na vyhovenie žalobe prokurátora. Ohľadne porušenia zákona pri vydaní prvého rozhodnutia o žiadosti žiadateľa (F.) uviedla žalovaná obec, že žalobkyňa (okresná prokuratúra) podala voči rozhodnutiu starostky obce zo dňa 18.05.2016 protest, v ktorom tvrdila, že žiadateľovi malo byť vyhovené pri jeho žiadosti a požadované informácie mali byť zverejnené, z tých dôvodov ako ich uvádzal samotný pôvodný žiadateľ vo svojom písomnom odvolaní zo dňa 02.05.2016 podanom proti prvému rozhodnutiu žalovanej obce zo dňa 19.04.2016.

29. Odkazujúce na spomínané odvolanie samotného žiadateľa, je potrebné v tomto konaní vysvetliť, že žiadateľ svoje odvolanie odôvodnil najmä tak, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona (myslí sa zákon č, 211/2000 Z.z.), oprávňuje iba súdy, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu. Žiadateľ v odvolaní tvrdil, že uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na povinnú osobu Obec Nová Kelča a vydané rozhodnutie žalovanej obce z 19.04.2016 je v rozpore so zákonom.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií), povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

31. Žiadateľ v odvolaní z 02.05.2016 podal výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, ktorý však podľa názoru žalovanej nemá oporu v zákone a je neprimerane zužujúci. Zákon č. 211/2000 Z.z. samotný nijako nedefinuje, ani kogentne nestanovuje špeciálnu kategórie povinných osôb, ktoré exkluzívne by boli oprávnené použiť ustanovenie §11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona pri odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácie. Výklad podaný žiadateľom v doručenom odvolaní je zvláštny. Znamenal by, že žiadna iná povinná osoba, ktorých okruh je podľa § 2 citovaného zákona skutočne široký a rôznorodý by stratili možnosť nesprístupniť takú informáciu, ktorá sa týka akéhokoľvek súdneho konania, konania pred medzinárodným súdnym orgánom alebo konania pred orgánom činným v trestnom konaní.

32. Zrejme sa žiadateľ vysporiadal len s tou skutočnosťou, že v texte ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona sa spomínajú tieto inštitúcie: súdy, medzinárodné súdne orgány, orgány činné v trestnom konaní. Lenže takýto text, takýto výpočet subjektov neznamená ich definovanie ako typov povinných osôb. Na prvé uváženie by bol predsa problém s medzinárodnými súdnymi orgánmi. Žalovaná nepozná žiaden medzinárodný súdny orgán, ktorý by bol povinnou osobou podľa ustanovenia § 2 citovaného zákona. Už samotný gramatický výklad predmetného ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona napovedá jasne, že sa jedná o právomoc povinnej osoby, teda každej povinnej osoby, ktorú zákon č. 211/2000 Z.z. označuje za povinnú osobu. Pomocou pri hľadaní správneho výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, je podľa názoru žalovanej hneď nasledujúce ustanovenie § 11 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona. Toto ustanovenie uvádza ďalší dôvod pre odmietnutie sprístupnenia informácie, a to vtedy, ak sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

33. Žalovaná konštatuje, že podľa systému a spôsobu výkladu tejto právnej normy uplatňovaného žiadateľom v jeho odvolaní, by osobami oprávnenými použiť toto ustanovenie boli iba osoby vykonávajúce zmierovacie konanie, osoby vykonávajúce arbitrážne konanie alebo osoby vykonávajúce rozhodcovské konanie. Lenže žiadna z takýchto kategórií osôb nie je povinnou osobou podľa § 2 cit. zákona. Tento logický výsledok znamená utvrdenie o správnosti postupu Obce Nová Kelča v tomto prípade, a teda správnosti tvrdenia, že tak ako ustanovenie,§ 11 ods. I písm. e/ citovaného zákona môže použiť ktorákoľvek (každá) povinná osoba podľa § 2 citovaného zákona, ktorá sa stane účastníkom zmierovacieho, arbitrážneho alebo rozhodcovského konania a v tomto konaní sa prejednávajú údaje následne žiadané podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak isto aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona môže použiť ktorákoľvek (každá) povinná osoba podľa §2 citovaného zákona, ktorá sa stane účastníkom súdneho konania, konania pred medzinárodným súdnym orgánom alebo pred orgánom činným v trestnom konaní a v tomto konaní sa prejednávajú údaje následne žiadané podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám

34. Ďalším dôvodom pre zotrvanie na správnosti rozhodnutia Obce Nová Kelča a neuznanie argumentácie žiadateľa podanej v odvolaní je aj obsah a zmysel dôvodovej správy k predmetnému zákonu č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií). V dôvodovej správe sa k ustanoveniam § 8 až § 13 uvádza nasledovné: „Tieto ustanovenia upravujú výnimky z práva na prístup k informáciám. Obmedzenie práva na informácie sa opiera o ústavnú úpravu, ktorá povoľuje chrániť informácie pred sprístupnením, ak ide o opatrenia demokratickej spoločnosti nutné na ochranu práv a slobôd druhých, bezpečnosť štátu a verejnú bezpečnosť, prípadne vyslovuje pozitívne právo každého na ochranu osobnosti a na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním údajov o svojej osobe. Tieto obmedzenia garantuje zákon tak, že vymedzuje kritériá na určenie informácií, ktoré povinná osoba nesmie sprístupniť, resp. môže sprístupniť až po istom druhu konania. Povinná osoba nesprístupni informácie, ktoré sú utajovanou skutočnosťou alebo obchodným tajomstvom (s výnimkou informácii, kde verejný záujem na ich sprístupnení preváži ich ochranu ako obchodného tajomstva), ďalej informácie, ktoré sú daňovým, poisťovacím a obchodným údajom vypovedajúcom o majetkových pomeroch súkromných osôb, informácie uchovávané povinnými osobami z vôle osoby (pokiaľ na sprístupnenie sama nedá súhlas), informácie zverejňované pravidelne podľa zákona (napr. v oblasti štatistiky), informácie, ktorých sprístupnenie by bolo porušením ochrany duševného vlastníctva, ochrany priemyselného vlastníctva. Nesprístupňujú sa informácie týkajúce sa činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Niektoré informácie sprístupni povinná osoba len za podmienok stanovených v inom osobitnom zákone. Ide o citlivé osobné údaje definované zákonom o ochrane osobných údajov v informačných systémoch a údaje súvisiace s ochranou osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. V prípade obchodného tajomstva je určená kategória informácii, ktoré nespadajú zo zákona pod ochranu Obchodného zákonníka. Pri určení týchto kategórií bolo prihliadané na verejný záujem na získaní takejto informácie a na ustanovenia medzinárodných dokumentov, ku ktorým má Slovenská republika záujem pristúpiť (Aarhuský dohovor). Pre zabezpečenie ochrany podnikateľa je tu vytvorené osobitné konanie, v ktorom sa v prípade pochybností rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie. Je tu prelomená zásada, že rozhodnutie sa vydáva iba v prípade nesprístupnenia informácie, nakoľko musí byť daná možnosť aj podnikateľovi, aby mal účinné opravné prostriedky, ak bude rozhodnuté o sprístupnení informácii, ktoré považuje za obchodné tajomstvo. Podmienky stanovené týmito osobitnými úpravami sú v zásade premietnuté do textu návrhu zákona. Ustanovenia § 13 a § 14 sú spoločnými ustanoveniami pre všetky výnimky (obmedzenia) z práva na prístup k informáciám. Obsahom § 13 je pravidlo selekcie. Podľa neho povinná osoba vylúči z informácie, ktorú ma na požiadanie sprístupniť, tie jej časti, ktoré nemožno sprístupniť alebo, na sprístupnenie ktorých nie je oprávnený, a zostávajúcu časť sprístupní. Povinná osoba je však vždy povinná, aby v prípade selekcie sprístupnila sprievodnú informáciu, ktorou žiadateľa informuje, okrem iného, o dôvode odmietnutia sprístupniť informáciu, dobe, počas ktorej dôvod odmietnutia trvá, resp. kedy bude znovu podrobený preskúmaniu. § 14 predstavuje akési výkladové pravidlo pre uplatňovanie obmedzení prístupu k informáciám a malo by zamedziť nežiaducemu rozširovaniu týchto ustanovení výkladom. Ustanovenia zodpovedajú všeobecnej požiadavke, aby sa oprávnené obmedzenie prístupu k informáciám uplatňovalo len v najmenšom nevyhnutnom rozsahu.“

35. Ani v dôvodovej správe sa nenachádza žiadna zmienka o tom, aby ustanovenie § 11 ods.1 citovaného zákona boli nejako kompetenčné členené, teda aby boli rezervované pre nejaké konkrétne typy povinných osôb. Každá povinná osoba, ktorá disponuje informáciou, na ktorú sa môže vzťahovať možnosť výnimky predpokladaná spomínaným ustanovením § 11 ods. 1 citovaného zákona, je oprávnená postupovať podľa tejto časti zákona.

36. Ak žalobkyňa uvádza v žalobe, že žiadateľom požadované informácie sú bežné informácie, ktoré sa zverejňujú na webových stránkach obcí, žalovaná obec odkazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého: „Ak predmetom žiadosti je získanie informácii, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dni od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.“

37. Znamená to, že žiadateľ vôbec nepotreboval poskytnúť požadovaní informácie, pretože (ak má žalobkyňa pravdu v podanej žalobe) si mohol tieto informácie žiadateľ vyhľadať na webovej stránke žalovanej obce, pretože sa stali súčasťou už zverejnených informácií. Žalovaná obec je stále účastníkom viacerých civilných sporov ako aj trestných konaní (trestných stíhaní), kde sa prejednávajú skutočnosti požadované žiadateľom. Aj v tomto ohľade považuje žalovaná obec argumentáciu žalobkyne za nesprávnu.

38. Žiadateľ o informácie sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 19.12.2016 a uviedol, že sa pripája k žalobe okresnej prokuratúry a stotožňuje sa s argumentáciou, že neexistujú zákonné odmietnutia poskytnúť ním požadované informácie. Odmietnutie Obcou Nová Kelča ako povinnou osobou a poskytnúť mu požadované informácie vydaným rozhodnutím č. XX/X/XXXX zo dňa 19.04.2016 v bodoch 2. až 5. teda nemá žiadne opodstatnenie a už vôbec pre dôvody uvedené v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií týkajúce sa bodov 2. a 3., o ktoré sa opiera povinná osoba, ako aj to, že informácie 4. a 5. obec ako povinná osoba nevedie v požadovanej forme. Poukázal na body 2., 3., 4., 5. uvedené v žiadosti s tým, že ním požadované informácie sa týkajú bežného života obce a okrem toho sú povinne zverejňované informácie. Obec v postavení povinnej osoby má povinnosť zverejniť zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva a to podľa § 5 ods. 8 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, pričom na zmluvy sa vzťahuje zákon č. 546/2010 Z.z., ktorým bol doplnený Občiansky zákonník účinný od 01.01.2011.

39. Poukázal na to, že čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

40. Legalita znamená, že určitá funkcia štátnej moci sa nadobúda a vykonáva v súlade s právom. Prenos moci zo zdroja moci na predstaviteľov moci (jednotlivé orgány verejnej moci) sa musí uskutočňovať na základe podmienok a postupu ustanoveného ústavou a zákonmi. Princíp legality „vyjadrujúci zásadu právneho štátu“ (I.ÚS 24/98) je obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Konania, v rámci ktorých a prostredníctvom ktorých dochádza k výkonu alebo ochrane niektorého zo základných práv a slobôd, tvoria predmet zákonnej úpravy. Ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy predpokladá viazanosť štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon, a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Táto zásada zabezpečuje obyvateľom štátu právnu istotu - majú možnosť predvídať nielen následky svojich právnych úkonov či možnosti uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a ich zmysel (II. ÚS 58/2011).

41. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít priložil:

- Rozsudok NS SR sp. zn.: 8Sži/30/2013 zo dňa 25.05.2016 - k povinnosti obce ako povinnej osoby týkajúcej sa informácie o nakladaní s majetkom obce. V tejto veci senát NS SR rozhodol tak v citlivej veci akou je daň.

- Rozsudok NS SR sp. zn.: 2Sži/1/2012 zo dňa 04.07.2012 - porušenie zákona č. 211/2000 Z.z. Mestom Snina, vo veci neposkytnutia požadovaných informácií.

- Rozsudok KS Prešov sp. zn.: 2S/25/2015 zo dňa 22.04.2016 - porušenie zákona č. 211/2000 Z.z. Mestom Snina, vo veci neposkytnutia požadovaných informácií.

42. Pán F. T. uviedol, že Obec Nová Kelča si neplní povinnosti vyplývajúce z ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, v spojení s § 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Samotné zverejnenie má okrem informačného aj vecno-právny význam, pretože Občiansky zákonník so zverejnením povinne zverejňovanej zmluvy spája účinnosť takéhoto kontraktu. V prípade nezverejnenia zmluvy, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinnou osobou v stanovenej zákonnej lehote, má okrem iného aj dopad ten, že takáto nezverejnená zmluva je absolútne neplatná (§ 39 .

43. F. T. poukázal aj na fakt, že povinná osoba nedodržala zákonnú lehotu, a to vo veci vydania a doručenia rozhodnutia č. XX/X/XXXX z 19.04.2016. Predmetné rozhodnutie mu bolo doručené dna 27.04.2016, pričom povinná osoba, teda Obec Nová Kelča podala písomnosť na poštové doručenie dňa 22.04.2016. Obec Nová Kelča nerešpektuje prokurátorský protest (Pd XX/XX/XXXX-X zo dňa 06.07.2016) a jeho nerešpektovanie si odôvodňuje konštatovaním, ktoré nemá oporu v zákone, pričom od verejného orgánu sa očakáva práve rešpektovanie právneho poriadku, v súlade s princípmi ústavnosti. Právny poriadok platí aj pre Obec Nová Kelča. Z uvedeného dôvodu sa pripája k návrhu okresného prokurátora a to, aby Krajský súd v Prešove rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutia Obce Nová Kelča sp. zn.: XX/X/XXXX o odmietnutí poskytnúť informáciu i rozhodnutie Obce Nová Kelča sp. zn.: XX/X/XXXX. zo dňa 18.05.2016 o zamietnutí odvolania, pretože tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

44. Po doručení vyjadrenia žalovanej sa žiadateľ F. T. k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 06.03.2017 a navrhuje obe rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec obci na ďalšie konanie, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

45. Žalovaná podala vyjadrenie zo dňa 14.02.2017 vo veci 1S/43/2016, a to cestou svojho advokáta, na výzvu súdu v uznesení zo dňa 21.11.2016, pričom samotné plnomocenstvo bolo podpísané 17.01.2017. Už samotné vyjadrenie žalovanej bolo podané po lehote, ktorú určil konajúci súd, pričom konajúci súd dokonca musel opakovane upozorniť žalovanú, aby sa vo veci vyjadrila. Z uvedeného teda vyplýva, že nedodržiavanie lehôt zo strany žalovanej je jej bežnou praxou. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.02.2017 poukazuje na tzv. dve výčitky okresnej prokuratúry voči napadnutému rozhodnutiu žalovanej obce.

46. Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia žalovanej obce podľa § 17 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, konštatoval, že žalovaná sama potvrdzuje nedodržanie lehoty (v rozhodnutí starostky Obce Nová Kelča zo dňa 18.5.2016 sp. zn. XX/X/XXXX), a to z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, no zároveň zdôrazňuje, že nedošlo k vážnejšiemu zásahu do práv žiadateľa alebo k jeho hrubému ignorovaniu. Ďalej žalovaná poukazuje na to, že podobné meškanie s vybavovaním množstva pracovných úloh (s expedovaním vyhotovených rozhodnutí) sa vyskytuje na všetkých štátnych orgánoch, orgánoch samosprávy, na súdoch, dokonca aj na prokuratúre. Rovnako tak vytýka prokuratúre (žalobcovi) porušenie lehoty. Žalovaná ďalej uviedla, aby jej súd uveril, že rozhodnutie z jej strany nie je antidatované a trojdňové omeškanie súvisí s jeho expedovaním formou poštovej prepravy.

47. Poukázal na rozsudok NS SR, 5 Sž 51/2002, zo dňa 01.01.2002, nečinnosť správnych orgánov, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v predmetnej veci zrejme nesprávna organizácia práce, príp. aj iné nedostatky v činnosti žalovaného v postavení ústredného orgánu štátnej správy, boli príčinou nečinnosti, ktorá spôsobila neprimerané prieťahy pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie, čím došlo aj k porušeniu základného práva fyzickej osoby, zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky je totiž základným ľudským právom a jedným z procesných princípov... .

48. Tvrdenie žalovanej, že podobné prešľapy nedodržania lehoty sa vyskytuje aj u iných štátnych subjektov, takéto tvrdenie je nielen nekompetentné, ale je taktiež snahou žalovanej ospravedlniť svoje nezákonné konanie, prenesením pochybení na iné subjekty. Článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. poukazuje na to, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Legalita znamená, že určitá funkcia štátnej moci sa nadobúda a vykonáva v súlade s právom. Prenos moci zo zdroja moci na predstaviteľov moci (jednotlivé orgány verejnej moci) sa musí uskutočňovať na základe podmienok a postupu ustanoveného ústavou a zákonmi.

49. Princíp legality „vyjadrujúci zásadu právneho štátu" (I. ÚS 24/98) je obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy predpokladá viazanosť štátnych orgánov ústavou a zákonmi.

50. Žalovaná svoje omeškanie ospravedlňuje tzv. expedovaním formou poštovej prepravy. Takéto konštatovanie žalovanej je pravdepodobne len jej vlastnou subjektívnou predstavou, ktorá nie je zakomponovaná v žiadnej právnej norme. Pošta prevzatie zásielky potvrdzuje svojou pečiatkou, na ktorej je dátum a ten je určujúcim dňom kedy bola zásielka prevzatá na doručenie (buď je podané v lehote alebo po lehote). Pre lepšiu predstavivosť súdu o tzv. expedovaní formou poštovej prepravy, že Obecný úrad Nová Kelča a Pošta Nová Kelča sídlia v tej istej budove. Z uvedenej fotografie vyplýva, že vstup do budovy po schodoch - dvere vpravo je Obecný úrad Nová Kelča a dvere vľavo sú do Pošty Nová Kelča. Uvedená skutočnosť, a teda expedovanie formou poštovej prepravy, ako tvrdí žalovaná je skôr na zamyslenie opodstatnenosti takéhoto tvrdenia. (Mimochodom, pracovníčka Pošty Nová Kelča, zastáva zároveň funkciu kontrolórky Obce Nová Kelča).

51. Žiadateľ o informácie ďalej uviedol, že vo vzťahu k porušeniu zákona pri vydaní prvého rozhodnutia o žiadosti žiadateľa (F.) uviedla žalovaná obec, že žalobkyňa (okresné prokuratúra) podala voči rozhodnutiu starostky obce zo dňa 18.05.2016 protest, v ktorom tvrdila, že žiadateľovi malo byť vyhovené pri jeho žiadosti a požadované informácie mali byť zverejnené. Žalovaná odkazuje na spomínané odvolanie samotného žiadateľa, že žiadateľ svoje odvolanie odôvodnil najmä tak, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, oprávňuje súdy, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, pričom ten tvrdil, že uvedené ustanovenie sa na povinnú osobu Obec Nová Kelča nevzťahuje. Žalovaná teda zastáva názor, že žiadateľ v odvolaní nemá oporu v zákone a je neprimerane zužujúci a žiadateľ sa nedostatočne vysporiadal s tou skutočnosťou, ktorá je uvedená v predmetnom ustanovení. Ďalej žalovaná poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniam § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z., kde nie je zmienka kompetenčného členenia. Ďalej žalovaná uvádza, že žiadateľ nepotreboval poskytnúť požadované informácie, lebo si ich mohol vyhľadať na webovej stránke žalovanej obce, pričom ako žalovaná ďalej uviedla, tá je stále účastníkom civilných sporov ako aj trestných konaní.

52. K uvedeným námietkam pán F. T. uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít prikladá, ako to uvádzal aj vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.2016: -Rozsudok NS SR sp. zn.: 8Sži/30/2014 zo dňa 25.05.2016 - k povinnosti obce ako povinnej osoby týkajúce sa informácie o nakladaní s majetkom obce. V tejto veci senát NS SR rozhodol tak v citlivej veci akou je daň, -rozsudok NS SR sp. zn.: 2Sži/1/2012 zo dňa 04.07.2012 - porušenie zákona č. 211/2000 Z.z. Krajskou prokuratúrou ako povinnou osobou, -rozsudok KS Prešov sp. zn.: 2S/25/2015 zo dňa 22.04.2016 - porušenie zákona č. 211/2000 Z.z. Mestom Snina, vo veci neposkytnutia požadovaných informácii.

53. Žalovaná rovnako tak si ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám vysvetľuje a modifikuje tak ako jej to vyhovuje. Na jednej strane tvrdí, že toto ustanovenie sa vlastne týka každej povinnej osoby, čo samozrejme je len jej subjektívnym názorom a takto vlastne ospravedlňuje svoje rozhodnutie neposkytnúť ním požadované informácie. Samozrejme súd je ten, ktorý tento rozpor posúdi a následne rozhodne. Informácie, ktoré ako žiadateľ požadoval sú bežné informácie a ich prípadne poskytnutie nemá žiaden dopad na civilné resp. trestné konanie, ako tvrdí žalovaná. Zmluvy predsa musí zverejniť každá povinná osoba, a to v zmysle ustanovenia § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. Prípadné nezverejnenie akejkoľvek takejto zmluvy má následne dopad na jej platnosť, a teda stáva sa neúčinnou. Nie je potrebné zdôrazňovať, že neúčinnosť má následný dopad na vzťah resp. plnenie vyplývajúce z takejto zmluvy (§ 39 . Rovnako nezverejňovanie zápisníc obecného zastupiteľstva a vyplývajúcich uznesení prijatých na takýchto zasadnutiach, znemožňuje kontrolu nad správou obce a rovnako tak zahmlieva dianie v obce (týka sa to všetkých obcí a miest v Slovenskej republike).

54. Na druhej strane žalovaná na svojej webovej stránke www.novakelca.sk má uverejnený oznam (citácia): „Dôležitý oznam pre občanov, chotárov, rekreantov a rybárov v k. ú Nová Kelča. Nová Kelča, v zastúpení starostkou obce N.. O. H. dáva na vedomie skutočnosť ohľadom pozemkov v rekreačnej oblasti Nová Kelča - pláže. V súčasnosti je Okresným súdom vo Vranove nad Topľou vydané predbežné opatrenie na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k pozemkom - parcely KN-C č. XXX/X, XXX/ X zapísané na LV č. XXX, parcelu KN-C č. XXX/X zapísanú na .V č. XXXX, pare. KN-C č. XXX/ X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX zapísaných na LV č. XXX, parcely KN-C č. XXX/X, XXX/XX a XXX/X, zapísaných na LV č. XXX, parcely KN-C č XXX/XX a XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX a pare. KN-C č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX a XXX/X zapísaných na LV č. XXXX a zakazuje sa terajším vlastníkom nakladať s pozemkami a to predávať ich, darovať, prenajať, zaťažiť záložným právom a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Na krajskom riaditeľstve PZ SR prebieha v súčasnej dobe vyšetrovanie, preto bližšie informácie k vyššie uvedeným skutočnostiam nemôžme poskytovať až do ukončenia vyšetrovania... .“ V tomto prípade teda žalovaná bez problémov informuje verejnosť o takejto skutočnosti, pričom identifikácia dotknutých osôb je jednoznačná (čl. 19 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. , zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov).

55. V tomto prípade je dôvodné poukázať na tú skutočnosť, že publikácia takejto informácie má určité právne hranice. Každá povinná osoba musí dbať o to, aby nedošlo k porušeniu základných ústavných princípov a práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách sa podľa čl. 8 ods. 1. ustanovenie § 5 ods. 1 písm. g/, h/ vyhlášky 482/2011 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 9. decembra 2011 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí - ani súdy nemôžu zverejňovať takéto údaje. Žalovaná, pravdepodobne môže zverejňovať takéto údaje podliehajúce ochrane pred ich zneužitím. Žalovaná však nemôže sprístupniť zmluvy a zápisnice obecného zastupiteľstva. Je zrejme, že žalovaná si výklad zákona vysvetľuje „po svojom", rovnako tak, ako aj neplnenie stanovených lehôt.

56. Žalovaná teda tvrdí, že si mohol informácie stiahnuť z webu. Opäť je to len jej tvrdenie a podáva názor v jeho mene, s ktorým sa samozrejme nemôže stotožniť. Žalovaná nezverejňuje povinné údaje a je možné domnievať sa, že takto zakrýva svoje neodborné správanie pri správe a nakladaní so zvereným majetkom v rámci svojej osobnosti. Prikladá rozpis podlžnosti Obce Nová Kelča od 20.10.2014, a to vo veci zákonných odvodov. Tento dôkaz o podlžnosti môže zdanlivo nesúvisieť s predmetom súdneho konania, no zamedzovanie tak základných informácii ako sú zápisnice obecného zastupiteľstva, zmluvy, má pravdepodobne hlbšiu podstatu. (Poistné na sociálne poistenie je upravené v Zákone o sociálnom poistení (ZSocP). Zákon v ustanoveniach § 128 až § 129 upravuje, ktoré subjekty sú povinné platiť poistné na jednotlivý druh postenia, pričom zároveň v § 130 až § 137 upravuje sadzby jednotlivých druhov poistného. Poistné sa platí z vymeriavacieho základu, ktorý je upravený v § 138 ZSocP pre jednotlivé povinné subjekty. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné, ak zákon neustanovuje inak. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca (§ 143 ods. 1.2 ZSocP). Poistné na verejné zdravotné poistenie, toto poistné je upravené v Zákone o zdravotnom poistení ZdrP), ktorý upravuje, ktoré subjekty sú platiteľmi poistného (§ 11 ZdrP), jeho sadzbu (§ 12 ZdrP), vymenoriavací základ (§ 13 ZdrP), ako aj ďalšie povinnosti subjektov zúčastnených na verejnom zdravotnom poistení. Trestnoprávna rovina krátenia poistného, resp. jeho neodvádzania, je zakomponovaná v Trestnom zákone (§ 276 a § 277).

57. Rovnako tak poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 5Sži/1/2011 z 15.12.2011, ktorý konštatoval, že zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci.

58. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad , Občiansky súdny poriadok či zákon č. 335/1991 Zb., Zákon o ústavnom súde). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci.

59. Na záver akcentoval, že jeho žiadosť zo dňa 16.04.2016 o poskytnutie informácie bola podaná pred necelým rokom. Žalovaná sa bráni poskytnutiu ním požadovaných informácii a on môže iba konštatovať, že čas plynie a overenie si fungovania obce je tak stále nemožné. Z uvedeného dôvodu, a to už žalovanú upozorňoval na tú skutočnosť, že podá podnet na Úrad vládneho auditu a uvedený krok je jednoducho nútený tak aj uskutočniť v najbližšej dobe. Z uvedených dôvodov sa pripája k návrhu okresného prokurátora, a to, aby Krajský súd v Prešove rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutia Obce Nová Kelča sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 19.4.2016 o odmietnutí poskytnúť informáciu i rozhodnutie Obce Nová Kelča sp. zn. XX/X/XXXX zo dňa 18.5.2016 o zamietnutí odvolania, pretože tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

60. Zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok v § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

61. Podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ až d/ proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. (Podľa § 6 ods. 1 SSP - správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správne súdy rozhodujú v konaniach o a/ správnych žalobách, b/

správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c/ správnych žalobách v sociálnych veciach, d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.)

62. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení účinnom k dňu vydania prvostupňového rozhodnutia v § 1 upravuje, že tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

63. Podľa § 2 ods. 1 uvedeného zákona - osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

64. Podľa § 3 ods. 1 zákona - každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a podľa ods. 3 tohto ustanovenia - informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

65. Podľa § 4 ods. 1 - žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. Podľa ods. 3 § 4 - zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.

66. Podľa § 5 ods. 1 - každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: a/ spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry, b/ miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, c/ miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené, d/ postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať, e/ prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe, f/ sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.

67. Podľa § 7 ods. 1 zákona - ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Podľa ods. 2 § 7 - ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

68. Podľa § 11 ods. 1 - povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak písm. d/ sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

69. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o slobode informácií - informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

70. Podľa § 17 ods. 1 - žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/. Závažnými dôvodmi sú: a/ vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b/ vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c/ preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.

71. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o slobode informácií - ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa ods. 3 § 18

- ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

72. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií - proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 4 Zákona o slobode informácií - rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.

73. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. - ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

74. Z obsahu vyššie citovaných rozhodnutí Obecného úradu Nová Kelča a odvolacieho orgánu starostky obce je nesporné, že obecný úrad odmietol pánovi F. T. poskytnúť informácie v bode 2. a 3., pretože sú predmetom súdneho konania a predmetom vyšetrovania na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove, odbore kriminálnej polície, podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a informácie požadované v bodoch 4. a 5. obec nevedie v požadovanej štruktúre. S touto argumentáciou sa stotožnil odvolací orgán starostka obce.

75. Z citovaného ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie musí byť vydané v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia

- výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania... . Podľa § 47 ods. 3 Správneho súdneho poriadku - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

76. Z rozhodnutí Obce Nová Kelča a rozhodnutí starostky tejto obce nemožno v žiadnom prípade zistiť, na základe akej správnej úvahy tieto správne orgány dospeli k záveru, že požadované informácie pánom F. T. možno subsumovať pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.. Napriek uvedenému nedostatku podľa názoru súdu v žiadnom prípade požadované informácie pánom T. obecný úrad nemôže odmietnuť poskytnúť z uvedeného dôvodu, pretože žiadateľ nežiadal poskytnutie informácie o priebehu súdneho konania a skutočnosť, že ním požadované informácie sú predmetom súdneho konania, je pre poskytnutie informácie táto skutočnosť irelevantná. Ak povinná osoba uviedla, že nevedie informácie v požadovanej štruktúre v bodoch 4. a 5., je treba v tejto súvislosti poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017, ktorý v skutkovo obdobnej veci uviedol, že ak je povinnému subjektu doručená žiadosť o poskytnutie informácie podľa Zákona o slobode informácií v súlade so zásadou dobrej správy, jeho povinnosťou je primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našiel a žiadateľovi ju poskytol. Pokiaľ zistí, že požadovanými informáciami fakticky disponuje, je povinný ich žiadateľovi poskytnúť, okrem prípadu, že sa jedná o výluku v zmysle Zákona o slobode informácií. Pri výklade zákonnej výluky z povinnosti poskytnúť informácie, ktoré by bolo nutné vytvárať, je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť stačí púhe mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a prípadmi, kedy je nevyhnutné s týmito údajmi vykonávať ďalšie spracovanie, t.j. nad rámec jednoduchého uvedenia do odpovede na žiadosť. Pojem vytváranie nových informácií predstavuje pojem natoľko neurčitý, že pri jeho aplikácii je potrebné zo strany povinných subjektov starostlivo dbať o to, aby bol vykladaný ústavne komfortným spôsobom, teda spôsobom, ktorý nebude neprimerane zužovať rozsah ústavou zaručeného práva na informácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri rozlišovaní situácií, kedy ešte ide o vyhľadanie (zhromaždenie) požadovaných informácií a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi, a keď už pôjde o vytvorenie novej informácie, nemožno vychádzať len z pracnosti či doby, ktorá by bola potrebná pre prípravu odpovede na žiadosť (zhromaždenie informácií). Prístup k informáciám predstavuje jeden z prostriedkov kontroly verejnej správy občanmi a v záujme, čo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie kladie na subjekty verejnej správy určité nároky. Neobmedzuje sa teda iba na poskytovanie informácií, ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne k dispozícii, ale nijako nevylučuje, ale naopak, predpokladá, že požadované informácie dostupné v rámci právomoci tohto orgánu verejnej správy budú vyhľadané a zhromaždené až na základe žiadosti. Nutnosť vyhľadania informácií nepredstavuje žiaden dôvod, ktorý by orgán verejnej správy oprávňovali ju žiadateľovi neposkytnúť.

77. Naviac je treba poukázať na to, že tak, ako je namietané v žalobe, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, teda Obecného úradu Nová Kelča nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote, a preto preň platí fikcia vydaného rozhodnutia, ktorým žiadosti nebolo vyhovené, z čoho vyplýva, že každé fiktívne rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože toto rozhodnutie nemá odôvodnenie.

78. Po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec Obci Nová Kelča na ďalšie konanie, pretože sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

79. V ďalšom konaní je povinná osoba povinná postupovať striktne v súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z., právnym názorom súdu a judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

80. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 170 písm. a/ Správneho súdneho poriadku.

81. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.