Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-23-2017.pdf
PDF · 96.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX, v súčasnosti O. X, R., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom v R., A. Q. XX, proti odporkyni - manželke Q. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, za účasti maloletej Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletej Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o návrhu o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/366/2015-197 zo dňa 09.12.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o povinnosti otca platiť na maloletú Q. Q. a na maloletú Q. Q. po 60,- eur na tvorbu úspor m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť v prospech maloletej Q. Q. 35,- eur mesačne a v prospech maloletej Q. Q. 35,- eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletých zriadený matkou počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
V ostatnej časti, v ktorej súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým prvoinštančný súd manželstvo účastníkov rozviedol, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní manželstvo účastníkov J. Q., nar. XX.XX.XXXX a Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené 20.09.2003 v Sučanoch rozviedol. Maloleté deti Q. a Q. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať, spravovať ich majetok. Otcovi uložil platiť výživné na mal. Q. sumou 200,- eur mesačne, z toho bežné výživné 140,- eur mesačne k rukám matky, 60,- eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej zriadený matkou a na mal. Q. Q. vo výške 150,- eur mesačne, z toho bežné výživné 90,- eur mesačne a na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej 60,- eur mesačne. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Uložil matke povinnosť zriadiť mal. Q. a Q. osobitné účty na príjem časti výživného na tvorbu úspor, oznámiť písomne ich čísla otcovi. Styk otca s mal. Q. a Q. neupravil. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode zohľadnil, že rodičia mal. detí nebývajú v spoločnej domácnosti, deti bývajú spoločne s matkou, ktorá sa o deti od odchodu otca zo spoločnej domácnosti osobne stará. Od júla 2016 platí Magio, televíziu, internet 27,98 eur, zaplatila vodné a
stočné za pol roka, poplatok za komunálny odpad za seba 17,- eur, zakúpila drevo do krbu za 160,- eur. Matka je zamestnaná od 01.04.2015 vo funkcii poštový doručovateľ u zamestnávateľa Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica, Pošta Martin. Pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú, počas zastupovania rodičovskej dovolenky. Za rok 2015 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 403,12 eur a 512,17 eur za 10 mesiacov roka 2016. Taktiež pracovala na dohodu o pracovnej činnosti od 23.10.2013 do 23.03.2015 u Ľubici Briestenskej, Prečín, za rok 2013 dosiahla čistú mzdu 99,62 eur, 516,46 eur za rok 2014 a za rok 2015 121,24 eur. Z úradu práce poberá prídavky na deti 23,52 eur. Nemá žiadne úvery ani pôžičky. Platí si mobilný telefón približne 25,- eur, pevnú linku približne 16,- eur, životné, úrazové poistenie 40,52 eur mesačne. Otec je zamestnaný ako rozvozca u zamestnávateľa Florplant, s.r.o., so sídlom v Brne, Komárov, od 01.06.2005. Mimo mzdy vo výške okolo 800,- eur, poberá cestovné náhrady okolo 450,- eur, platí si mobilný telefón preukázateľne 30,64 eur, investičné sporenie v Slovenskej sporiteľni 20,- eur mesačne, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania 90,- eur ročne, poistenie právnej ochrany po 18,- eur mesačne, spláca úver na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu v mesačných splátkach po 397,87 eur. Obe maloleté deti chodia do základnej školy v Beniciach. Mal. Q. do 5. triedy, mal. Q. do 1. triedy, stravujú sa v školskej jedálni s platbou spolu do 40,- eur, navštevujú školský klub s platbou po 7,- eur mesačne a na cestovné z E. do Beníc vynakladajú 40,- eur, mimo výdavkov súvisiacich s návštevou školy vznikajú výdavky i s mimoškolskými aktivitami, chodia na výtvarný odbor na Súkromnej základnej umeleckej škole v Kláštore pod Znievom, kde je školné a pomôcky polročne po 15,- eur na každú, príspevok na rodičovské združenie po 10,- eur na školský rok. Mal. Q. nosí okuliare. V roku 2016 sa menili sklá približne za 50, - eur. Otec Q. dobíja mobil, mal. Q. matka. S otcom sa stretávajú každý druhý víkend, od januára 2016 otec platil výživné 200,- eur mesačne. Za obdobie august až november 2016 zakúpil lieky, vitamíny za 63,29 eur, školské potreby za 31,12 eur, lego za 99,08 eur, oblečenie za 127,98 eur, 738,- Kč, zaplatil cestovné na výlet do Vysokých Tatier 24,- eur, lístky Cinemax Žilina 10,90 eur a letný tábor v júli 220,- eur. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a maloletých detí, ktoré individuálne odôvodňujú potreby maloletých detí. Prihliadol tiež na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a ustálil, že z celkového príjmu viac ako 1.150,- eur je schopný platiť bežné výživné 140,- eur na mal. Q. a 90,- eur na mal. Q. a taktiež im prispievať na tvorbu úspor po 60,- eur mesačne. Zohľadnil príjem otca vo forme cestovných náhrad, z ktorých si otec zabezpečuje stravu dva dni do týždňa, vzal do úvahy možnosti, schopnosti matky, ktorá má viac ako o polovicu nižší príjem ako otec, a ktorá v rámci pravidelných výdavkov musí hradiť i ďalšie náklady, súvisiace so zabezpečením bývania. Pripomenul, že otec sa na výdavkoch v domácnosti podieľa spoločne so svojou priateľkou.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, čo do výroku o povinnosti otca platiť výživné, doručil v zákonnej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd starostlivosti zhodnotil ním dosahované príjmy v zamestnaní vo forme cestovných náhrad, ako i skutočnosť, že nie je len stroj, ktorý má na výplate 4- cifernú čiastku a že jeho manželka nemá právo bezdôvodne žiadať výživné v tak vysokej sume. Uviedol, že v podstate celú výplatu minie na pravidelné mesačné náklady, z ktorých sumou 400,- eur mesačne platí len hypotéku na dom, v ktorom ani nebýva. Podklady o svojich výdavkov poctivo doložil do spisu, a to tak svoje pravidelné výdavky ako aj výdavky, ktoré sa vyskytujú náhodilo. Iný príjem nemá, nakoľko pracuje od rána do večera, len aby dosiahol výplatu takú, aby pokryl všetky náklady. Obom dcéram dáva, čo potrebujú, čo dokladoval bločkami o nákupe hračiek, školských potrieb, liekov, žiadal, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie prvostupňového súdu, nakoľko celý jeho príjem odchádza na nevyhnutné výdavky a nemá na to, aby ešte tvoril deťom úspory. Svoj príjem nepovažoval za nadštandardný, závisí predovšetkým od tržieb spoločnosti. V minulosti bol na úrovni 1.150,- eur, avšak tohto času sa pohybuje pod úrovňou 1.000,- eur mesačne, nakoľko záujem o produkty firmy neustále pozvoľne klesá. Doložil potvrdenie poslednej výplaty na úrovni 880,- eur, a preto žiadal, aby mu bola uložená povinnosť platiť na mal. Q. mesačne sumou 100,- eur na mal. Q. 70,- eur mesačne, bez povinnosti prispievať obom na tvorbu úspor.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od septembra 2016 začala mal. Q. navštevovať druhý stupeň základnej školy, Q. začala navštevovať prvý ročník základnej školy, čím jej vznikli nové vyššie výdavky. Od novembra 2016 hradí výdavky na elektrickú energiu, na úhradu hypotekárneho úveru poukazuje od januára 2017 sumu 188,- eur mesačne, poistky pre deti platí s exmanželom rovnakým dielom, zároveň ho požiadala, aby poistky deťom zrušil, nakoľko ich platiť nevládze. Uviedla, že v roku 2015 prefinancovali s exmanželom pôvodný úver, ktorého výška bola 75.000,- eur, nový úver brali vo výške 90.000,- eur, z týchto peňazí bolo 75.000,- eur poukázaných na účely vyplatenia pôvodného úveru, zvyšok vo výške 15.000,- eur bol bankou vyplatený na účet navrhovateľa. Tieto peniaze mali
byť investované do domu, prípadne do nového auta: Toho sa nezrealizovalo, navrhovateľ jej odmietol polovicu peňazí vyplatiť, netuší, či tieto peniaze ešte vôbec má. Uviedla, že o deti sa osobne stará, bežné výdavky musí hradiť sama, musí si peniaze zadeliť tak, aby pokryla všetky potreby detí. Okrem práce na trvalý pracovný pomer, kde pracuje ako poštárka si chodí ešte privyrábať na základe dohody o vykonaní práce, chodí odpisovať elektrinu. Navrhovateľ na rozdiel od nej pri hľadaní ďalšieho príjmu nie je ničím obmedzovaný. Jeho pracovná doba je nepretržitá. Po tovar chodí iba 2 x do týždňa. Za paradox považoval, že najlepšie z celej situácie vyšla priateľka navrhovateľa, ktorej prispieva na domácnosť sumou 200,- eur mesačne, teda nemusí platiť nájomné za byt sama. Žiadala rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že všetky skutočnosti sprostredkované okresnému súdu mal zistené z pohovoru s rodičmi, z prešetrenia pomerov v domácnosti maloletých detí. Na podklade toho doručil súdu odporúčanie na rozhodnutie vo veci, ktoré bolo v súlade so záujmami maloletých detí.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že zotrváva na presvedčení o neobjektívnom hodnotení kolízneho opatrovníka, ktorý jeho osobe nedal šancu na triezvy odhad nákladov na domácnosť, nevyhnutných výdavkov a ostatnej réžie. Na jednej strane uvádza, že v podstate hradí všetky výdavky na domácnosť, na druhej strane žiadal zaviazať platením výživného v sume 410,- eur. Vychádzal zo sociálneho prieskumu, ktorý bol ku dňu pojednávania navyše 3 roka neaktuálny.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nevidí dôvod na domáce práce v dome, v ktorom nežije, v ktorom manželku navštevuje súčasný priateľ, exmanželke pomáha udržiavať nadštandard v podobe domu so záhradou. Sebe a partnerke dokáže zabezpečiť max. jednoizbový byt. Svoju finančnú situáciu v dlhodobom časovom horizonte nedokáže vylepšiť, obom maloletým deťom sa snaží počas realizácie styku kúpiť nad rámec bežného výživného či už oblečenie, školské pomôcky, s partnerkou ich berú na výlety, do kina. S opisom situácie o zostatku z refinancovania úveru nesúhlasí, domnieva sa, že táto skutočnosť patrí skôr do vyporiadania BSM po rozvode. Po úhrade všetkých výdavkov, či už v súvislosti s výživným, úhradou úverov, poistiek, úhrade osobných potrieb mu na stravu, ošatenie a hygienu zostáva max. do 100,- eur mesačne. Zdôraznil, že nakoľko v tomto konaní ide o prvé určenie výživného na mal. dcéry, malo by byť prioritou riadne zistiť skutkový stav, prihliadať na pomery povinného, teda jeho osoby, v budúcnosti už totiž nebude možnosť posudzovať, prehodnocovať napadnuté rozhodnutie. Skutočnosť, že sa bývalá manželka osobne stará o mal. deti nie je dôvodom na zánik alebo neplatenie si jej vyživovacej povinnosti k dcéram. Osobná starostlivosť iba čiastočne kompenzuje vyživovaciu povinnosť. Deti majú u neho oporu, s partnerkou im okrem hmotných vecí poskytuje lásku a bezpečie. Deti vo vzťahu podporuje rovnako ako bývalá manželka, ktorá má v hneve skreslený pohľad na vec, a ktorá má tiež podiel a príčinu na rozvode manželstva.
7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca tvrdila, že bývalý manžel začal deťom kupovať i oblečenie, o školských pomôckach nevie, sama sa snaží deťom robiť program a tiež to nie je zadarmo. Skutočnosti ohľadne refinancovania úveru uviedla na dokreslenie charakteru bývalého manžela. Spochybnila, že by mu po úhrade všetkých výdavkov mohla zostať max. suma 100,- eur mesačne. Vyzvala ho, aby deťom nekupoval oblečenie, ide o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko o potreby detí sa pravidelne dlhodobo stará sama. Otec si sám odporuje vo vyjadreniach, keď na jednej strane tvrdí, že mu mesačne zostáva necelých 100,- eur, na druhej strane demonštruje, čo všetko deťom nad rámec výživného kupuje. Napriek súdnemu rozhodnutiu neposiela výživné na tvorbu úspor.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 65 a § 66 C. m. p. a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode a vo výroku o povinnosti otca platiť bežné výživné potvrdil. Vo výroku o povinnosti otca platiť v prospech maloletých detí mesačne na tvorbu úspor rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že uložil otcovi platiť na tvorbu úspor v prospech maloletej Q. a v prospech maloletej Q. každej po 35,- eur mesačne. Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol, ako odvolaním nenapadnutom, ponechal nedotknutý.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne rozhodol, pokiaľ maloleté deti zveril do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na bežné výživné v prospech maloletej Q. sumou 140,- eur mesačne a v prospech maloletej Q. sumou 90,- eur mesačne. Prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil tak schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca, ako i matky, odôvodnené potreby maloletých detí, zohľadnil ich vek, mimoškolské aktivity a výšku bežného výživného ustálil v sume potrebnej na zachovanie ich primeranej životnej úrovne.
10. Na rozdiel od prvoinštančného súdu odvolací súd však dospel k záveru vzhľadom na charakter prostriedkov určených na tvorbu úspor, ktoré sú určitým „prilepšením" popri bežnom výživnom, a teda ide o vedľajšie plnenie, na ktoré nevzniká jednak automatický priamy nárok a jednak musí zohľadňovať predovšetkým záujem maloletých detí na uspokojovaní bežných každodenných potrieb, že na tento účel postačuje obom maloletým deťom suma po 35,- eur mesačne. Zohľadnil jednak periodicitu tohto plnenia, vek maloletých detí, i to, že bol zachovaný styk otca s maloletými deťmi, počas ktorého tak mimo bežného výživného, ako i prostriedkov určených na tvorbu úspor, otec vynakladá ďalšie finančné prostriedky na aktívne využitie spoločného času, deťom musí zabezpečiť stravu a iné tomu zodpovedajúce potreby, čo znamená, že tak výšku výživného, ako i výšku prostriedkov určených na tvorbu úspor je potrebné ustaľovať z hľadiska komplexného posúdenia nákladov otca, ktoré v prospech maloletých detí mesačne vynakladá.
11. Pokiaľ otec v podanom odvolaní poukazoval na to, že v poslednom období mu poklesol príjem, má iné výdavky, že mu na živobytie ostáva 100,- eur, tieto skutočnosti odvolací súd z hľadiska ustálenia výšky bežného výživného nezohľadňoval, nakoľko v prevažnej miere ide o výdavky, ktoré budú kompenzované v rámci vyporiadania BSM a ktoré predovšetkým sú založené na dobrovoľnosti plnenia zo strany otca. V tomto smere odvolací súd plne vychádzal zo zásady, že rodičia sú deťom povinní zabezpečovať takú životnú úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, a teda v žiadnom prípade nie je možné pripustiť, aby rozvodom manželstva rodičov maloletých detí ich životná úroveň poklesla.
12. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
13. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ani zo zákona nevyplýva, že by mal o tejto otázke rozhodnúť prípadne inak.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)