Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/358/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci manželov X.. K. J., R.. XX.X.XXXX, trvale bytom N., Č. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20 a X.. E. J., W.. Ď., R.. X.X.XXXX, trvale bytom N., Č. XX, t.č. bytom N.V. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou v Prešove, Slovenská 69, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. S. J., R.. XX.X.XXXX, trvale bytom N., Č. XX, t.č. bytom N. XXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., takto

rozhodol:

r o z v á d z a manželstvo účastníkov X.. K. J., R.. XX.X.XXXX a X.. E. J., W.. Ď., R.. X.X.XXXX uzavreté dňa X.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta K., zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XXX,

z v e r u j e mal. S. J.J., R.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,

otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. sumou 250 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

u p r a v u j e styk otca s mal. S. tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. S.

počas bežného roka:

každý párny víkend v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,

počas prázdnin a sviatkov:

počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý rok od 30.12. toho ktorého roka od 9.00 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,

počas letných prázdnin:

každý rok od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod.,

počas Veľkonočných sviatkov: každý rok od Veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,

počas jarných prázdnin:

každý párny rok od piatka pred jarnými prázdninami od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od stredy od 9.00 hod. do nedele po jarných prázdninách do 18.00 hod.

s tým, že otec je p o v i n n ý mal. S. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 4.9.2015 žiadal rozviesť manželstvo so svojou manželkou. Na čas po rozvode navrhol zveriť maloletého S. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany matky navrhol určiť výživné v sume 100 Eur mesačne, resp. podľa jej súčasných zárobkových príjmov a možností a schopností.

2. V priebehu konania manžel uviedol, že v prípade, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, navrhol upraviť svoj styk s maloletým tak, že sa s ním bude stretávať každý nepárny týždeň od piatku od 14.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas letných prázdnin od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov od 30.12. každý rok od 9.00 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin od piatku od 16.00 hod. do utorka do 18.00 hod. každý párny rok a každý nepárny rok od stredy od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.. Zároveň navrhol zmeniť výšku výživného zo strany matky v prípade, že maloletý bude zverený do jeho starostlivosti, a to na sumu 250 Eur mesačne.

3. Manželka súhlasila s návrhom na rozvod manželstva. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého S. do svojej osobnej starostlivosti a navrhla určiť výživné zo strany otca v sume 300 Eur mesačne. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletým v súlade s rozhodnutím Okresného súdu K. v konaní o úpravu práv a povinností do rozvodu manželstva.

4. Manželka v závere konania navrhla určiť výživné zo strany otca v sume 500 Eur mesačne a 100 Eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletého a upraviť styk otca s maloletým tak, že sa s ním bude stretávať každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod..

5. Opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, keďže bola preukázaná primárna väzba maloletého na matku. Zároveň navrhol rozšíriť styk otca v súlade s jeho návrhom, keďže bol preukázaný veľmi dobrý vzťah otca s maloletým, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku v konaní o udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého do zahraničia. Ohľadom výšky výživného navrhol určiť zo strany otca primerané výživné.

6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, potvrdením o trvalom pobyte, rodným listom maloletého S., správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N.V. zo dňa 11.1.2016 a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. zo dňa 25.1.2016, písomnými vyjadreniami manželky, daňovým priznaním manžela za rok 2015, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. zo dňa 9.6.2016 a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. zo dňa 12.7.2016, písomným vyjadrením manželky k rozvodu manželstva zo dňa 27.7.2016, uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 24/2014 zo dňa 17.3.2016, rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 24/2014-202 zo dňa 1.7.2015, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 463/2015-331 zo dňa 29.4.2016, vyjadrením k dochádzke do materskej školy zo dňa 11.4.2016, psychologickým nálezom zo dňa 29.2.2016, správou klinického psychológa N.. A. J. zo dňa 7.3.2016, 12.4.2016, správou Súkromnej materskej školy J. I.. I. W..V.. zo dňa 21.12.2015, 19.1.2016, potvrdením o poberaní prídavkov na dieťa matkou, potvrdením o príjme matky, pracovnou zmluvou zo dňa 8.7.2015, prehľadom výdavkov pre dieťa, uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 23P 153/2015-344 zo dňa 12.10.2016, znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne N.. E. I. zo dňa 18.8.2016, znaleckým posudkom č. X/XXXX znalkyne K.. Q. Q. zo dňa 28.2.2017, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Manželia uzatvorili manželstvo dňa X.XX.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta K., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod por. číslom XXX. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni príslušníci a ich posledným spoločným trvalým bydliskom bol N., B.. Č. XX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, S. J., R.. XX.X.XXXX.

8. Manželia sa spoznali ešte počas vysokoškolských štúdií, kedy začali spolu chodiť. Po ukončení vysokej školy začal manžel hľadať prácu v N., kde s ním odišla manželka, v tom čase ešte neboli zosobášení. Žili v prenajatom byte 8 rokov, pričom manžel toto obdobie charakterizoval ako najlepšie obdobie v ich vzťahu. Aj keď neboli manželia, pokúšali sa počať dieťa, k tomu však nedošlo. Boli obdobia, kedy sa rozchádzali a kedy opäť začali bývať spolu. Po tom, čo manželke zomrel brat, začali viac navštevovať rodinu manželky v N., snažili sa ju viac podporovať. Po neúspešnom umelom oplodnení sa rozhodli, že sa vrátia späť na Slovensko, kde začnú nové obdobie ich vzťahu, že sa zosobášia a začnú od začiatku. V roku XXXX sa zosobášili a po návšteve špecializovanej kliniky v J. manželka otehotnela. Počas tehotenstva bola manželka veľmi impulzívna, bola hospitalizovaná v nemocnici, pričom sa manžel snažil zabezpečiť všetko čo potrebuje. Po narodení maloletého S. začala manželka navštevovať svojich rodičov, veľmi často k nim odchádzala. V prípade, že manžel s tým nesúhlasil, zobrala maloletého S. a išla k nim sama s ním. Nastalo obdobie, kedy manžel neustále cestoval za nimi do N., aj keď ju prosil, aby sa vrátila späť domov. Po návrate všetky rodinné problémy riešila so svojou matkou. V tom čase manžel finančne zabezpečoval celú domácnosť, keďže manželka bola na materskej dovolenke. Po tom, čo mal maloletý S. asi X roky a manžel bol na školení v D., manželka odišla k svojej matke s tým, že odchádza natrvalo. Otec sa začal stretávať so synom v N., v okolí K., alebo chodili spolu na výlety, na ktoré chodila s nimi aj matka maloletého. V tom čase podala manželka návrh na úpravu práv a povinností k maloletému S. a manžel podal návrh na rozvod manželstva, ktorý následne zobral späť. K definitívnemu rozhodnutiu na strane manžela podať návrh na rozvod manželstva došlo vtedy, keď sa manželka definitívne presťahovala s maloletým S. do N. a on o tom nevedel. Po tom, čo strávili spolu s maloletým S. jeho narodeninový deň, 3 týždne sa neozvala, vtedy sa dozvedel, že odišla žiť do N.. Manžel požiadal o návrat maloletého späť na Slovensko a rozhodnutím Krajského súdu v D. bolo určené, že matka sa má vrátiť späť na Slovensko, pokiaľ nebude o maloletom rozhodnuté slovenským súdom.

9. Manželka potvrdila, že sa po vysokoškolských štúdiách s manželom presťahovali do N., kde však z jej pohľadu začali vznikať problémy, preto sa aj po niekoľkých rokoch spoločného života rozišli na 2 roky. Rozchod bol z popudu manžela, on chcel, aby odišla, našla si nové zamestnanie. Vtedy si našla nové zamestnanie a dostala od zamestnávateľa byt. Manžel začal za ňou opäť chodiť, prosil ju, že nemá kde bývať, aby mu umožnila bývať v tomto byte. Potvrdila, že počas spolužitia prišla o brata, vtedy jej bol manžel veľkou oporou, začala mu veriť a pustila ho späť do svojho života. Vtedy si chcel založiť firmu na Slovensku spolu so svojím bratom, chceli splodiť dieťa, preto súhlasila, aby sa presťahovali späť do N.. Manžel jej sľuboval, že keď prídu na Slovensko, bude mať prácu v jeho firme, situácia však bola úplne iná, keď sa presťahovali. Po otehotnení manželka verila, že keď sa narodí dieťa, bude jej manžel najlepším otcom na svete. Po narodení však nastala kríza v manželstve, chodil za kamarátmi, začal chodiť domov opitý, veľmi veľa bol v práci, odchádzal skoro ráno a prichádzal neskoro večer. Z tohto dôvodu ona začala odchádzať k svojim rodičom do N.. V tom čase sa ona rozvádzať nechcela, skôr manžel bol ten, ktorý tvrdil, že sa rozviesť chce, a preto aj podal návrh na rozvod manželstva. Za príčiny rozpadu manželstva považuje manželka skutočnosť, že jej manžel nebol v manželstve oporou, nepomáhal jej ani pri narodení maloletého S.. Skôr ona bola tá, ktorá dávala šancu k obnoveniu spolužitia, prichádzala späť do domácnosti v N., avšak správanie manžela bolo vždy rovnaké, ospravedlnil sa a následne sa choval ako predtým.

10. V lete v roku 2015 sa vzťahy medzi manželmi zlepšili, intímne sa zblížili, manželka otehotnela a keď túto radostnú novinu chcela manželovi povedať, práve na T. narodeniny maloletého S., fyzicky ju napadol. Vtedy sa rozhodla, že s ním žiť nebude, že odíde do N., že si nájde prácu a že bude finančne samostatná. Medzitým podal manžel návrh na návrat maloletého späť na Slovensko napriek tomu, že vedel, že bude s maloletým v N., volala ho, aby prišiel za nimi, že sa vzťahy medzi nimi ukľudnia, dokonca si povedali, že pôjdu spolu na dovolenku. Od tejto doby manželia definitívne nežijú v spoločnej domácnosti.

11. V závere konania manželka žiadala zamietnuť návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že došlo k obnoveniu manželského spolužitia a intímnemu zblíženiu medzi manželmi, čo však manžel poprel. Poukázal na to, že ide len o snahu manželky predĺžiť konanie, odmietol obnovenie spolužitia s tým, že

k manželke stratil dôveru, že v ich vzťahu bolo veľa negatívnych zážitkov a že vzťah medzi nimi by už ďalej nefungoval. Poukázal na to, že manželka uniesla syna do zahraničia, volala naňho políciu, 3 roky pravidelne chodil pre syna, nesúhlasí, aby obnovil manželské spolužitie a trval na rozvode manželstva.

12. Manžel v súčasnej dobe býva sám v N. v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Inkaso v byte platí v sume 160 Eur mesačne, hypotéku v sume 370 Eur mesačne. Na výživu maloletého S. na základe rozhodnutia Okresného súdu Michalovce zasiela sumu 250 Eur mesačne a spláca dlžné výživné po 100 Eur mesačne. Pracuje ako SZČO, Z.. Podľa daňového priznania za rok 2015 boli jeho príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške XX XXX Eur, výdavky vo výške XX XXX,XX Eur, čiastkový základ dane bol v sume X XXX,XX Eur. Za rok 2016 v čase rozhodnutia súdu nebolo podané daňové priznanie s tým, že otec mal odklad podania daňového priznania do septembra 2017. Otec uviedol, že jeho príjem z podnikania sa pohybuje v čistom okolo X XXX Eur.

13. Otec je N. v spoločnosti v W. v N., má na starosti kontrolný mechanizmus fabriky a keďže doposiaľ nepodával daňové priznanie za rok 2016, nevedel sa vyjadriť k svojmu príjmu, ktorý má z tejto činnosti v zahraničí.

14. Matka v súčasnej dobe žije so svojimi rodičmi v N. v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú jej rodičia. V N. je vlastníčkou X-izbového bytu, kde s maloletým S. bývala v čase ich pobytu v N. v roku 2015, teda predtým než sa vrátila s maloletým späť na Slovensko.

15. Matka do S. XXXX poberala rodičovský príspevok, keďže bola s maloletým na materskej dovolenke a rodinné prídavky na jedno dieťa. V roku 2016 poberala iba rodinné prídavky na dieťa, výživné zo strany otca. Po odchode do Č. W. bola zamestnaná na W. P. O. A. Č. W., kde od 18.3.2016 na obdobie jedného mesiaca požiadala o neplatené voľno, keďže sa musela s maloletým vrátiť späť na Slovensko. U tohto zamestnávateľa jej priemerný čistý mesačný príjem bol XX XXX J.. Nájomné v N. platí matka v sume X XXX J.. Od januára 2016 matka čerpá neplatené voľno.

16. Na Slovensku matka nie je zamestnaná. Keďže v súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde v Michalovciach konanie o udelenie súhlasu matke k vycestovaniu s maloletým do Č. W., matka očakáva, že sa zamestná v Č. W.. Uviedla, že si prácu hľadá v J., aj v K., avšak nie je to pre ňu jednoduché, nakoľko svoju pracovnú prax získala práve v N..

17. Maloletý S. navštevuje v N. materskú školu, v ktorej matka platí poplatky za stravné a školné. Zároveň matka uhrádza polovicu nákladov za materskú školu v N. vo výške X XXX J..

18. Podľa správy Materskej školy v N. maloletý navštevuje materskú školu od XX.X.XXXX. Jeho adaptácia do kolektívu bola zo začiatku lepšia, postupne strácal záujem o spoločnú hru, nezapájal sa do spoločných aktivít, neustále hovoril o učiteľkách v materskej škole v N.. Vzhľadom na potravinové alergie určité potraviny mu nie sú podávané a jedálny lístok je konzultovaný s matkou. Maloletý S. odmalička trpí intoleranciou na kravské mlieko, neskôr to bolo kvalifikované ako O. R. J. K., C. D. a O. R. T.. Okrem toho mal X. (U. Č.), išlo o vážne ochorenie, ktoré potrebovalo okamžitý zdravotný zásah. V dôsledku bolestí brucha aj v súčasnej dobe s ním matka pravidelne navštevuje kontroly u lekára.

19. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. maloletý S. bol pri šetrení doma s matkou, bol vhodne a čisto oblečený a upravený. Počas šetrenia prichádzal k matke, vyžadoval si jej pozornosť. Z uvedeného prejavu maloletého bola zjavná silná citová väzba na matku. Maloletý vyzeral spokojný a usmievavý.

20. V konaní vedenom na Okresnom súde v K. o udelenie súhlasu k vysťahovaniu maloletého do cudziny bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou K.. Q. Q. č. X/XXXX zo dňa 28.2.2017. Okrem iného zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že: „k obom rodičom má maloletý vytvorenú zásadnú citovú väzbu, puto k matke je bazálne a prioritné, väzba k otcovi má sekundárny charakter, čo je typickejšie opäť pre mladšie deti, vo veku takmer X rokov sa chlapci výraznejšie citovo prikláňajú k mužskej autorite a budujú si rovnocennú väzbu aj k otcovi a začínajú senzitívne vnímať správanie medzi otcom a mamou, čo dáva základ budúcemu vzťahovému a psychosexuálnemu reagovaniu dieťaťa. Vzťah k mame je pozitívny, až konfluenčný čo do pohľadu na odsťahovanie, celkovo dôverný a bezpečný. Vzťah k otcovi je tiež pozitívny, výhrady, ktoré dieťa verbalizovalo smerom k otcovi sa na pozadí vždy

dotýkali aj informácií od matky.“ Zároveň znalkyňa v záveroch znaleckého posudku uviedla, že nezistila negatívne prvoplánové ovplyvňovanie voči rodičom, matka opakovane dieťaťu pripomína negatívne zážitky spojené s otcom, o čom vypovedá dieťa na vyšetrení. Smerom k otcovi dieťa nevypovedalo nič priamo, vzhľadom k emočne akcentovanému jednaniu sa nedá vylúčiť, že niečo negatívne na adresu matky občas počuje aj zo strany otca, čo však je hypotetická úvaha znalkyne. Ďalej uviedla, že obaja rodičia v zásade akceptujú rolu druhého rodiča, akceptácia je však často len deklaratívna. Predpoklady (inteligenčné a osobnostné) sú u oboch rodičov vytvorené. To, či sa ale daný predpoklad aj rozvinie v konkrétnych okolnostiach sa spoľahlivo predikovať nedá, obaja vystupujú v snahe o sociálne priaznivejší dojem.

21. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 24/2014-202 zo dňa 1.7.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 463/2015-331 zo dňa 29.4.2016 bol maloletý S. zverený do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené výživné vo výške 250 Eur mesačne od 1.1.2014 do budúcna. Zároveň bol upravený styk otca tak, že sa je oprávnený stretávať s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 10.00 do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 10.00 do 19.00 hod. s tým, že je oprávnený prevziať maloletého v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku aj vráti. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

22. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

23. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

24. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

25. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

26. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2014, kedy po vzájomných nezhodách manželka túto spoločnú domácnosť opustila, presťahovala sa k svojim rodičom do N.. Manželia sa od tejto doby stretávali už iba kvôli stretnutiam otca s maloletým S., pričom tieto stretnutia až do súčasnej doby prebiehajú problémovo. Od doby, kedy matka odišla zo spoločnej domácnosti, určité obdobie bývala s maloletým synom v Č. W., kde si našla prácu a kde chcela začať žiť s maloletým synom, avšak z dôvodu, že vycestovala do zahraničia bez súhlasu otca maloletého, bola nútená sa vrátiť späť na Slovensko, kde sa rozhodovalo ohľadom úpravy práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu. Aj keď v závere konania matka vyjadrila snahu, resp. túžbu o udržanie manželstva s tým, že došlo k intímnemu zblíženiu manželov, tieto tvrdenia manžel v celom rozsahu poprel s tým, že ide iba o účelové tvrdenia jeho manželky v snahe predĺžiť konanie. Tiež potvrdil, že boli spoločne s manželkou a s maloletým synom na výlete, avšak k žiadnemu intímnemu zblíženiu medzi nimi nedošlo. Trval na rozvode manželstva s tým, že odmieta obnovenie manželského spolužitia, keďže k manželke stratil dôveru za celé obdobie, kedy prebiehalo viacero súdnych konaní. Podľa jeho názoru by manželstvo už nefungovalo. Keďže bolo preukázané, že v súčasnom období manželstvo neplní svoj účel, podľa názoru súdu je trvalo rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, hlavne čo sa týka starostlivosti o dieťa pochádzajúce z manželstva a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, najmä zo strany manžela, ktorý jednoznačne trval na rozvode manželstva, súd toto manželstvo rozviedol.

27. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

30. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

34. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

36. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému S. po rozvode manželstva vychádzal súd z rozhodnutia Okresného súdu Michalovce, ktorým bol maloletý už zverený do osobnej starostlivosti matky do rozvodu manželstva a bolo určené výživné zo strany otca a tiež zároveň bol upravený styk otca s maloletým. Toto rozhodnutie Okresného súdu Michalovce bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach.

37. Pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je potrebné poukázať na to, že od rozhodnutia, ktorým bol maloletý už zverený do osobnej starostlivosti matky, nedošlo k žiadnym podstatným zmenám, o maloletého sa aj naďalej matka stará, pričom v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky. Zároveň bol vypracovaný znalecký posudok zameraný na posúdenie vzťahu rodičov k maloletému, ako aj maloletého k rodičom, stanovenie osobnostného profilu maloletého aj oboch rodičov, kde jednoznačne v záveroch znalkyňa uviedla, že maloletý má vzťahové väzby k obom rodičom, pričom väzba na matku je bazálna, prioritná a väzba k otcovi má sekundárny charakter, avšak vo veku, v ktorom sa v súčasnej dobe maloletý S. nachádza, sa chlapci výraznejšie citovo prikláňajú k mužskej autorite a budujú si rovnocennú väzbu aj k otcovi. Keďže takáto vzájomná citová väzba je v súčasnej dobe sekundárna, nie je prioritná, súd považoval za najvhodnejšie, aby maloletý bol aj na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, s ktorou má maloletý vybudovaný pozitívny vzťah. Keďže nebol zistený žiaden vážny dôvod pre to, aby došlo k zmene osobnej starostlivosti u maloletého od pôvodného rozhodnutia súdu do rozvodu manželstva, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

38. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Zároveň posudzoval, či od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo jeho rodičov. V priebehu konania bolo preukázané, že maloletý od K. XXXX nastúpil do materskej školy, pričom v materskej škole bol už aj predtým, a to v Č. W., takže aj pri rozhodovaní o výške výživného odvolacím súdom bolo zohľadnené, že maloletý v tom čase už materskú školu navštevoval. Tiež nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, keďže v čase poslednej úpravy výživného bola matka na neplatenom voľne a otec bol tak ako v súčasnej dobe samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom výška jeho príjmu bola posudzovaná z daňového priznania za rok 2015 tak, ako aj v tomto konaní, keďže daňové priznanie za rok 2016 otec ešte nepodal z dôvodu odkladu podania daňového priznania až do septembra 2017. Otec však uviedol, že jeho príjem je približne rovnaký ako bol pri poslednej úprave výživného, kde Krajský súd v Košiciach skonštatoval, že boli zohľadnené všetky výdavky otca pri určovaní výšky výživného, ktoré nevyhnutne vynakladá, vrátane výdavkov spojených s bývaním a s platením hypotekárneho úveru. Výška výživného predstavuje približne XX %. z jeho príjmu, preto výška výživného v sume 250 Eur mesačne bola určená správne rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach. Vzhľadom na to, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov pri určovaní výšky výživného ani na strane maloletého, ani u jeho rodičov, považoval súd sumu 250 Eur mesačne za primeranú a takú, ktorá zodpovedá aj výdavkom, ktoré matka v priebehu konania preukázala, a to najmä týkajúce sa zdravotného stavu maloletého, ktorý je O. a musí užívať špeciálnu stravu. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd takúto výšku výživného za primeranú a takú, ktorú je schopný otec aj naďalej platiť. Zároveň súd poukazuje na to, že pri akejkoľvek zmene pomerov na strane oboch rodičov alebo maloletého (nástup na základnú školu) dôjde k zmene pomerov, kedy je možné opätovne rozhodnúť o výške výživného.

39. Pri úprave styku otca s maloletým S. vychádzal súd zo záverov znaleckého posudku K.. Q. v konaní o udelenie súhlasu k vycestovaniu maloletého do zahraničia, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožnil. Keďže momentálne je maloletý vo veku, kedy začína intenzívne vnímať rolu svojho otca a citovo sa prikláňa k mužskej autorite, je potrebné, aby ich vzájomný vzťah sa prehlboval, aby sa stretávali v čo najširšom rozsahu, a to aj z dôvodu, že vzťah maloletého k otcovi je pozitívny, pokiaľ má nejaké výhrady vo vzťahu k otcovi, išlo o informácie, ktoré získaval od svojej matky. Zároveň znalkyňa poukázala na to, že vzťah maloletého s otcom sa javí ako dôležitý, je v záujme maloletého, aby mal čo najširšiu úpravu styku so svojím otcom, preto súd v súlade s návrhom otca upravil jeho styk so synom v čo najširšom rozsahu, a to tak, že počas bežného roka sa budú stretávať každý párny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Zároveň súd upravil aj stretávania počas prázdnin a sviatkov s tým, že počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin bude otec tráviť čas s maloletým každý rok od 30.12. od 9.00 hod. do 7.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. tak, ako žiadal otec vo svojom návrhu. Okrem toho sa s maloletým stretne počas letných prázdnin, a to každý rok od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod.. Tiež sa stretnú počas Veľkonočných sviatkov každý rok od Veľkonočnej nedele od 16.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin každý párny rok od piatka pred jarnými prázdninami od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od stredy od 9.00 hod. do nedele po jarných prázdninách do 18.00 hod..

40. Takáto úprava styku otca s maloletým je v súlade s čo najlepším záujmom maloletého S., pričom súd v súlade s Čl. 5 písm. h) Zákona o rodine posúdil a zohľadnil najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Keďže maloletý S. má svojho otca rád a chce sa s ním stretávať, otec nebráni matke, aby sa zúčastnila niektorých stretnutí, ktoré absolvuje spolu so synom a v čo najširšom rozsahu umožňuje sám maloletému, aby bol v kontakte s matkou aj počas toho, keď spoločne trávia čas, je vhodné, aby v čo najširšom rozsahu bol upravený jeho styk so synom, preto súd v súlade s jeho návrhom jeho styk so synom aj upravil. Otec si prevezme maloletého v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdá. Zároveň je matka povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, najmä po psychickej stránke tak, aby sa maloletý na stretnutia s otcom tešil, aby bol pozitívne naladený na zážitky, ktoré s otcom prežije a aby tento styk prežil s otcom plnohodnotne po všetkých stránkach tak, aby bol zabezpečený jeho harmonický fyzický a psychický vývin.

41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.