Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-22-2016.pdf
PDF · 101.55 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: E. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. C. XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, o zaplatenie 427,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 215,83 eur, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21. 7. 2013 do 10. 2. 2014, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21. 8. 2013 do 10. 2. 2014, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 7,02 eur od 21. 9. 2013 do 10. 2. 2014,úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 5,47 eur od 21. 9. 2013 do 21. 2. 2014, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.10.2013 do 21. 2. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.11.2013 do 21. 2. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1,55 eur od 21.12.2013 do 21. 2. 2014,s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 10,94 eur od 21.12.2013 do 27. 3. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.01.2014 do 27. 3. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 8,57 eur od 21.02.2014 do 27. 3. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 3,92 eur od 21.02.2014 do 5. 5. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.03.2014 do 5. 5. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 8,58 eur od 21.04.2014 do 5. 5. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 3,91 eur od 21.04.2014 do 2. 6. 2014, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.05.2014 do 2. 6. 2014, s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 2,36 eur od 21.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 12,49 eur od 21.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 3,50 eur od 21.01.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s., žalobou doručenou súdu 13. 7. 2016 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 427,04 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 18. 8. 2013 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 8. 11. 2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu 1199,04 eur. Pôžičku mala žalovaná splácať v 96 mesačných splátkach po 12,49 eur, pričom uhradila len sumu 172,50 €. Žalovaná bola vyzvaná listom z 8. 7. 2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, na čo nereagovala.
Súd v priebehu konania uznesením č. k. 25CSP/22/2016-26 zo dňa 17. 1. 2017 vyhovel návrhu, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca, a to Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154. Žalovaná vo svojom vyjadrení záväzok zo zmluvy, z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje nároky, nepoprela, zároveň však uviedla, že okrem tohto záväzku má ďalšie 2, ktoré podľa vlastného vyjadrenia uhradila vyššou sumou, akú predstavoval skutočný záväzok.
2. Súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie s poukazom na ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) a § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Súd považoval v konaní za preukázané, že dňa 8. 11. 2012 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a žalovanou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. požičala žalovanej sumu 475,76 €.
4. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcom, zmluvou o poskytnutie pôžičky zo dňa 8.11.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami z č. l. 4 v spise, predžalobnou upomienkou z č. l. 5 s doručenkou z č. l. 6 a prehľadom splátok a úhrad z č. l. 7. na základe čoho zistil tento skutkový stav: Dňa 8. 11. 2012 bola uzavretá medzi Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok a žalovanou zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5017412, ktorou bola žalovanej poskytnutá pôžička 475,76 eur, s dohodnutou splátkou 12,49 eur, ročnou úrokovou sadzbou 32%, celkovými nákladmi spotrebiteľa 723,28 eur, RPMN 32 %, celkovou sumou pôžičky 1.199,04 eur, počtom splátok 96 a priemernou hodnotou RPMN 27,07 %. Termín konečnej splatnosti bol vymedzený údajom 11/2020. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhrádzala nepravidelnými platbami spolu sumu 172,50 €. Z predžalobnej upomienky z 7. 8. 2013 vyplýva, že veriteľ vyzýval žalovanú k zaplateniu sumy 1194,04 eur s poukazom na to, že neuhradila zameškané splátky. Uvedenú sumu mala uhradiť do 3 dní od doručenia upomienky.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
6. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. . Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Právny nástupca žalobcu ako nástupca pôvodného veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplatňuje voči žalovanej nárok na zaplatenie 427,04 eur, ktorá suma má predstavovať sumu poskytnutej a nevrátenej pôžičky. Ide o nároky, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy uzavretej dňa 8. 11. 2012 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Je nepochybné, že žalovaná konala pri uzavretí a plnení zmluvy ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci výkonu podnikania, povolania, resp. zamestnania. Rovnako je nepochybné, že veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je i poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľského vzťahu, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podrobil predloženú zmluvu o pôžičke podrobnej kontrole z hľadiska platnosti uzavretia zmluvy, jej náležitosti a nakoniec i uplatneného nároku. V zmluve je uvedený typ pôžičky, výška pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa 723,28 eur, údaj o celkovej sumy pôžičky 1.199,04 eur, termín konečnej splatnosti pôžičky je uvedený ako 11/2020 a v časti údajov o schválenej pôžičke absentuje akýkoľvek údaj o splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Ročná úroková sadzba a RPMN je stanovená rovnako vo výške 32 %.
8. Súd považoval údaj o celkovej sumy pôžičke 1.199,04 eur za nesprávny údaj, nakoľko spotrebiteľský úver bol žalovanej poskytnutý v sume 475,76 eur a nie v sume 1.199,04 eur. Veriteľ nemôže do výšky úveru zahrnúť sumu, ktorá skutočne nebola poskytnutá ako úver a ktorá v skutočnosti tvorí náklady spojené s poskytnutím úveru. Suma 1.199,04 nepredstavovala celkovú sumu pôžičky, bola to celková čiastka, ktorú mala žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť (v konkrétnom prípade sa jednalo o súčin výšky mesačnej splátky a počtu splátok), teda to už bola suma zahŕňajúca aj úrok z pôžičky. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola osobitne určená výška úveru a osobitne uvedená úroková sadzba a RPMN, ktoré zohľadňujú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedená výška úveru, výška úrokovej sadzby a RPMN nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom osobitného uvedenia výšky spotrebiteľského úveru ako maximálnej výšky alebo súčtu všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľských úveroch je práve pomôcť spotrebiteľovi sa reálne zorientovať, aká výška úveru sa mu poskytuje a tento údaj nie je možné stotožňovať s údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na definíciu pojmu Celková suma pôžičky, ktorú má veriteľ definovanú v časti 1. Definície a výkladové
pravidlá, podľa ktorej definície táto suma znamená súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve. Táto úprava je v zjavnom rozpore s § 2 písm. l zákona o spotrebiteľských úveroch.
9. Súd tiež konštatuje, že zmluva neobsahuje ani správny údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a rovnako nie je jasne a určito stanovený aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmluve sa nachádza údaj len o počte splátok 96, v základných parametroch úveru sa neuvádza žiadny údaj o splatnosti každej splátky. Tento uvádza veriteľ len vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v bode 6.2, podľa ktorého pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V bode 6.3 zase stanovuje, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V tejto súvislosti je významné, či žalovaná ako dlžník v momente uzatvárania zmluvy bol informovaný o tomto povinnom údaji a ak áno akým spôsobom. Podľa názoru súdu len samotné prehlásenie v časti V. Klient, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tieto prevzal a súhlasí s nimi, nemá k nimi žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemôže znamenať, že žalovaná sa skutočne s ich obsahom, ich významom a dôsledkami pre neho aj skutočne oboznámil a porozumel im. Takáto praktika veriteľa podľa názoru súdu oberá spotrebiteľa o oboznámenie a pochopenie tak podstatných náležitostí, ako je dátum kedy má zaplatiť prvú splátku, kedy má platiť následné splátky, ďalej aké sú sankcie v prípade, že sa omešká s jednou alebo viacerými splátkami a podobne (Podobne Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/144/2016). Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov tak z dôvodu absencie údaju o termínoch splatnosti splátok a taktiež termíne konečnej splatnosti, ktorý taktiež nie je stanovený určito a zrozumiteľne ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu poukazujúcou na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. C. K., práve naopak, súd uvádza, že samotný Súdny dvor EÚ uzavrel, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
10. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru, bez úrokov a poplatkov. Žalobca uplatnil v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že predžalobnou upomienkou zo dňa 7. 8. 2013 zosplatnil celý úver v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Podľa názoru súdu k platnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť zosplatniť dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej alebo zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa pristúpiť k vyhláseniu celej splatnosti úveru nenachádza. V bode 12. Skončenie zmluvy a predpokladá len vypovedanie zmluvy, možnosť odstúpenia od zmluvy, predčasné splatenie pôžičky dlžníkom. V tomto ustanovení VOP, ktoré súd považuje za nezáväzné pre žalovanej, nie je upravené právo veriteľa využiť predčasné zosplatnenie úveru, preto súd uzatvára, že predžalobnou upomienkou zo dňa 7. 8. 2013 k zosplatneniu úveru nedošlo. Uvedené podporuje aj ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré navyše ukladá veriteľovi povinnosť pred využitím takéhoto práva ešte vyzvať spotrebiteľa na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením možného zosplatnenia. Žalobcovi s ohľadom na uvedené patrí len tá časť úverovej istiny, ktorá nie je premlčaná a ktorá je ku dňu rozhodovania súdu splatná jednotlivými mesačnými splátkami.
11. Súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, po zohľadnení dátumu podania žaloby (15. 2. 2016), preskúmal žalovaný nárok aj z pohľadu premlčania. Použitím § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ súd považoval za premlčané všetky splatné a neuhradené splátky, ktoré boli splatné ku dňu 13. 7 2013, t.j. tri roky pred podaním žaloby. Žalovaná mala potom uhradiť splátky od 20. 7. 2013 a tieto mala uhrádzať vždy do 20 - teho dňa v mesiaci. Splátky splatné za mesiace december 2012 - jún 2013, sú premlčané a tieto žalobcovi súd nepriznáva. Súd vzhľadom k tomu, že posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov vychádzal z toho, že žalovaná mala zaplatiť len skutočne poskytnutú pôžičku 475,76 eur. Splátky, ktoré mala poskytovať veriteľovi boli vo výške 12,49 eur a keďže mala povinnosť splácať len úverovú istinu a nie úroky, výška mesačnej splátky 12,49 eur musí byť započítaná len na
splatenie úverovej istiny (Podobne Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/144/2016). Vzhľadom na skutočnosť, že súd nepriznal žalobcovi celkovo 7 premlčaných splátok v celkovej výške 87,43 eur a žalovaná uhradila sumu spolu 172,50 €, súd žalobcovi priznal nárok vo výške 215,83 €, teda sumu istiny úveru zníženú o súčet premlčaných splátok a o sumu, ktorú žalovaná uhradila. Vo zvyšku uplatnenej sumy súd žalobu zamietol.
12. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení patrí žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok až do zaplatenia (Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. - § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z). Žalovaná bola povinná sumu poskytnutej pôžičky splácať v mesačných splátkach po 12,49 eur vždy k 20.dňu v mesiaci, preto sa dostáva do omeškania s každou jednou omeškanou splátkou od 21.dňa v mesiaca až do zaplatenia. Pri výške splátky 12,49 eur mala žalovaná zaplatiť sumu 215,83 eur splátkami od 20. 7. 2013, až do 20. 12. 2014, 17 splátok po 12,49 eur - 212,33 eur a zvyšok do sumy 215,83 eur mala zaplatiť poslednou splátkou splatnou 20. 1. 2015 a táto bola vo výške 3,50 eur. Pri určení úroku z omeškanie súd zohľadnil nepravidelné úhrady jednotlivých splátok vykonávané žalovanou.
13. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 2 CSP. V konaní boli strany sporu v zásade rovnako úspešné, nakoľko žalobca si uplatnil nárok vo výške 427,04 € s príslušenstvom a súd mu priznal nárok vo výške 215,83 € s príslušenstvom. Po zohľadnení pomeru úspechu žalovanej a úspechu žalobcu súd uzavrel, že úspech strán sporu bol v zásade rovnaký a preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.