Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/392/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovanému v rade I/ N. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. D. XXXX/X, XXX XX F., štátny občan SR a žalovanému v rade II/ S. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. D. XXXX/X, XXX XX F., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 26.782,60 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 29,-- € a 5 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 29,-- € od 13. 08. 2015 do zaplatenia, v časti o zaplatenie sumy 100,-- €, úroku za úver 6,69 % ročne zo sumy 100,-- € od 06. 06. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 100,-- € od 06. 06. 2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II/

Žalovaní v rade I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 26.653,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26.753,60 € od 13. 08. 2015 do 05. 06. 2017, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26.653,60 € od 06. 06. 2017 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e žalovaným v rade I/ a II/ uhradiť dlh v splátkach po 100,-- € mesačne od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky riadne a včas.

III/

V prevyšujúcej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

IV/

Žalovaní v rade I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 05. 11. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v rade I/ a II/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 26.782,60 € spolu so 6,69 %-ným ročným úrokom zo sumy 24.602,73 € od 13. 08. 2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 13. 08. 2015 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania titulom Zmluvy o úvere. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými I/ a II/ bola uzavretá Zmluva o stavebnom sporení a Zmluva o úvere dňa 08. 02. 2013. Žalovaným bol poskytnutý medziúver vo výške 25.000,-- €, ktorý sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať dojednané úroky medziúveru 5,69 % ročne splátkami po 118,55 € mesačne počas prvých troch rokov a úroky medziúveru 6,69 % ročne mesačnými splátkami po 139,38 € v štvrtom a piatom roku, do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia

mesačné vklady po 41,54 €. Po pridelení cieľovej sumy v Zmluve o stavebnom sporení sa žalovaní I/ a II/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 180,92 €. Žalovaní neuhrádzali dojednané splátky riadne a včas, preto ich žalobca listom zo dňa 14. 07. 2015 vyzval na doplatenie omeškaných splátok a upozornil ich, že v opačnom prípade bude požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Keďže žalovaní omeškané splátky neuhradili, dňa 12. 08. 2015 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. K zosplatneniu úveru dlh činil 26.782,60 € a pozostával z istiny 24.602,73 €, nezaplatených úrokov a poplatkov 2.179,87 €. V súlade s článkom 9 bod 9.3 Úverovej zmluvy, žalobca uplatnil úrok z úveru 6,69 % ročne z dojednanej istiny, ako aj príslušný úrok z omeškania 5,05 % ročne z celého dlhu.

2. Výzvou doručenou žalobcovi dňa 03. 05. 2017 bol žalobca upozornený na súdny prieskum zmluvy a uplatneného nároku z hľadiska dodržiavania spotrebiteľských práv. Žalobca bol vyzvaný na bližšiu špecifikáciu uplatneného nároku, pri uplatňovaní poplatkov bol vyzvaný na preukázanie oprávnenia účtovať uplatnené poplatky s poukazom na to, že súd posudzuje primeranosť výšky stanovených poplatkov, ďalej bol žalobca upozornený, že súd hodnotí uplatnenie úroku z úverov po mimoriadnej splatnosti úveru popri úrokoch z omeškania a za nezákonný postup. Žalobca písomným podaním doručené súdu 25. 05. 2017 uviedol, že žalovaným I/ a II/ bol poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 25.000,-- € a to na základe uzavretej Zmluvy o stavebnom sporení a Zmluvy o úvere zo dňa 18. 02. 2013. Žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky v troch splátkach, dve dňa 25. 02. 2013, jedna dňa 15. 03. 2013. Za spracovanie úveru v súlade s Úverovou zmluvou bol stanovený poplatok vo výške 300,-- €. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 5,69 % ročne. Žalovaní v zmysle úverovej zmluvy sa zaviazali úver uhrádzať počas prvých troch rokov po 160,09 €, ktorá splátka pozostávala z vkladu na účet sporenia a splátky úrokov za medziúver a to tak, že z úhrady sporenia bola časť splátky preúčtovaná na konto medziúveru v časti zodpovedajúcej nezaplateným splatným úrokom za úver a prípadná zvyšná časť bola ponechaná na konte sporenia ako vklad. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. 12. 08. 2015 žalobca zúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s istinou medziúveru. Na konte sporenia bola nasporená suma 397,27 €, istina úveru tak činí 24.602,73 € (25.000,-- € - 397,27 €). Úroky z úveru v sadzbe 5,69 % ročne boli vyčíslené do 12. 08. 2015 v sume 1.957,87 €. Ďalej uplatnená suma pozostáva z nezaplatených poplatkov vo výške 222,-- € a to poplatok za vedenie účtu, účtovaný dňa 18. 02. 2013 vo výške 29,-- €, ostatné poplatky sú poplatky za upomienku účtované vo výške 3,-- €, 15,-- € a to opakovane, poplatky za individuálne riešenie omeškania, poplatky za zmenu splátkového plánu, pričom poplatky boli účtované v súlade s Úverovou zmluvou a Sadzobníkom poplatkov. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, žalobca poukázal na znenie bodu 9.3 Úverovej zmluvy, kedy má od mimoriadnej splatnosti úveru žalobca nárok na príslušný úrok z omeškania z celkového dlhu žalovaných. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nárok na požadovanie úrokov za úver nezaniká, t. j. žalobcovi patrí nárok na úrok ako cenu peňazí, ktoré žalobca žalovaným poskytol a žalovaní ich žalobcovi nevrátili. Žalobca svoj nárok odvodzuje od príslušných ustanovení Obchodného zákonníka § 497, § 502, § 503. Rovnako s poukazom na § 13 ods.3 zákona č. 129/2010 Z. z. patrí veriteľovi nárok na úroky za úver až do skutočného vrátenia istiny. Žalobca poukázal na to, že uvedený nárok mu bol priznaný aj viacerými rozhodnutiami, pričom poukázal na rôzne rozhodnutia krajských súdov SR. Písomným podaním zo dňa 16. 06. 2017 vzal žalobca žalobu späť v časti poplatku za úverový účet 29,-- € spolu s príslušenstvom, na základe čiastočnej úhrady zo strany žalovaných dňa 05. 06. 2017 vo výške 100,-- € vzal žalobca žalobu späť o sumu 100,-- € spolu s príslušným úrokom a úrokom z omeškania. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaných I/ a II/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 26.653,60 € spolu s uplatneným úrokom z úveru, ako aj úrokom z omeškania.

3. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý v súlade s ustanovením § 470 ods.1 C. s. p. sa uplatní aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd doručil žalovaným I/ a II/ žalobu spolu s uznesením súdu zo dňa 24. 04. 2017, v ktorom boli žalovaní I/ a II/ vyzvaní, aby sa k žalobe vyjadrili. Žalovanému I/ bola doručená žaloba postupom podľa § 111 ods.3 C. s. p. dňa 24. 05. 2017. Žalovanému bola súdna zásielka doručená na adresu trvalého bydliska evidovanú v REGOB, žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal, preto sa zásielka považuje za doručenú dňom vrátenia súdu, aj keď sa adresát o jej obsahu nedozvie. Žalovaná II/ prevzala osobne súdnu zásielku dňa 02. 05. 2017. Žalovaní sa písomne k žalobe nevyjadrili.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 27. 06. 2017 a to v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol predvolaný včas a riadne, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo

v jeho neprítomnosti, čím boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných I/ a II/, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

5. Žalovaný I/ na pojednávaní potvrdil, že od žalobcu si zobrali úver a to na úhradu iných pôžičiek poskytnutých zo strany žalobcu, ktoré sa týmto spôsobom vyplatili a spojili sa do jednej pôžičky. Spočiatku úver splácali, v tom čase bol žalovaný I/ slobodný, zamestnaný, jeho partnerka bola na rodičovskej dovolenke. Následne zostal dlhodobo PN a dostali sa do nepriaznivej finančnej situácie, kedy úver prestali splácať. Podali si žiadosť o odklad splátok, ktorej bolo vyhovené, avšak po skončení PN bol zo zamestnania prepustený a následne ďalšie zamestnanie nezohnal. Preto úver naďalej nemohli splácať a podali žiadosť o zníženie splátok. Napriek zníženiu splátok úver vôbec nedokázali splácať. Následne dostali žiadosť o vrátenie celého úveru a prišli im papiere zo súdu. Kontaktovali sa so žalobcom a navrhli mu úhradu dlhu po 100,-- €, žalobca na ich žiadosť nereagoval. Toho času so žalovanou II/ sú manželia, majú spolu jedno dieťa vo veku 5 rokov. Žalovaný I/ zohnal zamestnanie na dohodu na obdobie 10/2016 až 10/2017, kde má nepravidelný príjem cca 100,-- € mesačne. Na úrade práce nie je evidovaný, pretože minulý rok bol zamestnaný cez agentúru v Anglicku, agentúra mu však odmietla dať doklady, preto sa nemohol zaevidovať na úrade práce. S manželkou bývajú v byte u svojich rodičov, na bývanie neprispievajú, používajú osobné motorové vozidlo zn. Seat z roku 2001, inak sú nemajetní. Dcéra chodí do škôlky, kde sa platí 50,-- € mesačne.

6. Žalovaná II/ potvrdila to, čo uviedol žalovaný I/. Toho času ona taktiež pracuje na dohodu a jej príjem je 100,-- až 120,-- € mesačne, poberá prídavky na dcéru. Nie je evidovaná na úrade práce, nakoľko uprednostnila príležitostné zamestnanie. Žalovaní I/ a II/ zhodne uviedli, že nemajú námietky voči podanej žalobe, žiadajú, aby súd im povolil uhradiť dlh v splátkach po 100,-- € s tým, že prvú splátku už uhradili.

7. Sporové strany uzavreli Zmluvu o úvere dňa 12. 02. 2013. Podľa článku 1 bolo určené, že žalovaným I/ a II/ je poskytnutý medziúver vo výške 25.000,-- € s tým, že úroková sadzba je zvýhodnená pre prvé tri roky 5,69 % ročne, pre štvrtý a piaty rok 6,69 % ročne. Splátky úrokov z medziúveru pre prvé tri roky sú 118,55 €, pre štvrtý a piaty rok 139,38 €. Zmluva bola uzavretá na podklade Zmluvy o stavebnom sporení, kde výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia bola 41,54 € s úrokovou sadzbou z vkladov 2 % ročne. Splatnosť vkladu na účet stavebného sporenia a splatnosť splátok úrokov z medziúveru je vždy k 15-temu dňu v mesiaci. Počet mesačných vkladov do pridelenia CS (cieľová suma) bol 199, počet splátok úrokov z medziúveru bol dojednaný na 199. Ďalej bol dojednaný stavebný úver po pridelení CS a to vo výške 15.178,83 € s úrokovou sadzbou 4,70 % ročne s úhradou splátok 102 x mesačne po 180,92 € vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Doba trvania medziúveru/stavebného úveru v rokoch bola stanovená na 25,08. Konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru bola stanovená do 15. 03. 2038. RPMN stavebného úveru bola 5,09 % ročne, RPMN medziúveru 6,06 % ročne. Priemerná hodnota RPMN bola 20,15 % ročne. Celková výška medziúveru činila 25.000,-- €, celková čiastka medziúveru, ktorú dlžník musí zaplatiť bola 56.127,43 €. Podľa článku 2 bod 1, na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení poskytuje veriteľ dlžníkovi medziúver na základe Zmluvy o stavebnom sporení. Podľa bodu 2, predmetom zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 25.000,-- €. Podľa bodu 3, po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení a súčasne dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 15.178,83 €. Podľa bodu 4, presná výška stavebného úveru sa bude rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení. Podľa článku 5 bod 1, výška úrokovej sadzby medziúveru je fixná po dobu 5 rokov, pričom prvé tri roky je výška úrokovej sadzby 5,69 % ročne, štvrtý a piaty rok 6,69 % ročne. Podľa bodu 2 sa dlžník zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami a to prvé tri roky vo výške 160,09 €, po uplynutí tejto doby sumou 180,92 €. Podľa bodu 3, do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške podľa bodu 2 vklady na účet sporenia a úrok z medziúveru, pričom sa uspokoja v poradí úrok z medziúveru a vklady. Podľa bodu 4, po pridelení cieľovej sumy bude suma podľa bodu 2 predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úroku vo výške 180,92 €. Podľa bodu 5, prvá splátka je splatná prvého dňa v mesiaci nasledujúcom po uzavretí tejto Úverovej zmluvy. Podľa bodu 6, ďalšie splátky sú splatné prvého dňa každého mesiaca a považujú sa zaplatené včas, ak sú pripísané v prospech účtu stavebného sporenia najneskôr do 15-teho dňa každého mesiaca. Podľa bodu 10 - splátky úrokov úveru nevedenú k okamžitej amortizácii celkovej výšky úveru. Podľa článku 8 sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov a to najmä podľa bodu 1, poplatok za spracovanie úveru, ktorý bude zúčtovaný pri

prvom čerpaní finančných prostriedkov, takže celková poukazovaná suma úveru bude znížená o výšku tohto poplatku, podľa bodu 4, poplatky pri neplnení zmluvných povinností podľa platného Sadzobníka. Podľa bodu 8, výška všetkých poplatkov a ich splatnosť je uvedená v Sadzobníku poplatkov. Podľa bodu 9.3 zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, resp. z iných dôvodov uvedených v článku 10 zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. V týchto prípadoch má veriteľ právo účtovať úrok z omeškania maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva a to až do úplného zaplatenia celého zostatku dlhu.

8. Podľa Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (čl. 13 až 21) v znení júl 2012 podľa článku 29 bod 3 písm. b, ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo Zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru. Stavebná sporiteľňa má v týchto prípadoch právo účtovať si aj úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok dohodnutý v Úverovej zmluve.

9. Žalobca predložil Sadzobník poplatkov (čl. 23, 24), amortizačnú tabuľku k medziúveru (čl. 25 až 27).

10. Listom zo dňa 14. 07. 2014 boli žalovaní I/ a II/ upozornení, že napriek doterajším výzvam neuhradili dlžné splátky z medziúveru, ktoré činia 750,57 €, v dôsledku čoho, ak do 28. 07. 2014 dlžné splátky neuhradia, uvedeným dňom veriteľ pristúpi k mimoriadnej splatnosti úveru. K tomu žalobca doložil kópie doručeniek. Listom zo dňa 12. 08. 2015 oznámil žalobca žalovaným I/ a II/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyčíslil dlh na celkovú sumu 26.782,60 €, k tomu žalobca doložil kópiu listových zásielok o doručení žalovaným I/ a II/. Žalobca predložil súdu výpis z účtu stavebného sporenia (čl. 59), z ktorého vyplynulo, že ku dňu 12. 08. 2015 nasporená suma činila 397,27 €. Ďalej predložil Sadzobník platný od 01. 01. 2014 (čl. 60).

11. Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a žalobca to ani nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi žalobcom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie služieb pre stavebných sporiteľov, o. i. aj úverov) a žalovanými ako spotrebiteľmi jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Pre spotrebiteľský vzťah je typické, že naň dopadá právna úprava predpisov civilného práva. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR (uznesenie sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré jednoznačne uprednostňuje použitie predpisov civilného práva pre spotrebiteľský vzťah. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len , ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.

11.1. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

11.2. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

1.3. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

11.4. Podľa § 503 ods. 1 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

11.5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (v znení úč. do 09. 06. 2013), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. Podľa ods. 2, fond stavebného sporenia tvoria a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len "stavebný sporiteľ")alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) úroky, c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "štátna prémia"), d) splátky istiny úverov, e) iné zdroje. Podľa ods. 3, do vkladov podľa odseku 2 písm. a) sa nezapočítavajú poplatky za uzavretie zmluvy o stavebnom sporení.

11.6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

11.7. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, z fondu stavebného sporenia stavebná sporiteľňa podľa zmluvne dohodnutých podmienok uspokojuje tieto nároky stavebných sporiteľov a) výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení, pri ktorých vznikol nárok na poskytnutie stavebného úveru, b) výplaty vkladov zo zmlúv o stavebnom sporení zrušených počas sporenia, c) poskytnutie úverov stavebným sporiteľom, ktorým nárok na stavebný úver vznikol.

11.8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 09. 06. 2013 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11.9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11.10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11.11. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

11.12. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11.13. Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinný od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11.14. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola vo výške 0,05 %.

12. V prvom rade súd rozhodol o dispozitívnom úkone žalobcu, t. j. čiastočnom späťvzatí žaloby o sumu 29,-- € s príslušenstvom a 100,- € s príslušenstvom v súlade s návrhom žalobcu. Súd rozhodol o zastavení časti konania o zaplatenie sumy 29,-- € s príslušenstvom a 100,-- € s príslušenstvom v súlade s ustanovením § 145 C. s. p. (výrok č. I/ rozsudku).

13. V ďalšom súd preskúmal uplatnený nárok žalobcu a konštatuje, že tento je v podstatnej časti dôvodný. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy titulom Zmluvy o stavebnom medziúvere. Jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd „ex offo“ podrobuje kontrole zmluvných podmienok „ex offo“ za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovaných I/ a II/ ako slabšej zmluvnej strany. Je treba povedať, že stavebný úver je špecifický finančný produkt a to z dôvodu, že v tomto prípade dochádza k participácii zo strany štátu z dôvodu podpory občanov pri financovaní nadobudnutia nehnuteľností súvisiacich s bývaním a úpravami obydlí obyvateľov, štát poskytuje podporu vo forme štátnej prémie a prostredníctvom právnej úpravy ukladá Stavebnej sporiteľni prijať takú zmluvnú úpravu, aby došlo ku garantovaniu účelového použitia finančných prostriedkov (a tým aj štátnej prémie) a aj spôsobu poskytovania finančných prostriedkov za výhodnejších podmienok, než aké v tom čase požadovali iné finančné inštitúcie, avšak pri vyšších garanciách pre návratnosť poskytnutých pôžičiek obyvateľom. Stavebná sporiteľňa vychádza zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pod kontrou štátu. S prihliadnutím na túto okolnosť potom súd posudzoval úverový vzťah medzi účastníkmi konania aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ako aj ustanoveniami civilného a obchodného práva tak, aby boli zachované práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Po preskúmaní Úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky základné náležitosti v súlade s predpismi civilného a obchodného práva, bola uzavretá platne a súd z nej vychádzal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaným bol poskytnutý medziúver v celkovej výške 25.000,-- €. Pri medziúvere sa jedná o úverový produkt, kedy žalovaní sa zaväzujú v pravidelných mesačných splátkach naďalej sporiť na účte stavebného sporiteľa a medziúver je splácaný splátkami, ktoré sa započítavajú výlučne na úroku z medziúveru, pričom nedochádza k znižovaniu istiny poskytnutého medziúveru. V čase, keď pravidelným sporením sporitelia dospejú k nároku na pridelenie cieľovej sumy, sa nasporená čiastka zúčtuje s poskytnutou istinou medziúveru, čím sa istina zníži a následne sa medziúver automaticky preklopí v súlade so zmluvnými dojednaniami na stavebný úver za podmienok tam dohodnutých. V tomto konkrétnom prípade teda žalovaní I/ a II/ boli povinní uhrádzať pravidelné mesačné splátky na účet stavebného sporenia, z ktorých Stavebná sporiteľňa zrážala dojednané splátky na úrok z medziúveru. Žalovaní I/ a II/ prestali plniť dojednané splátky, čo potvrdili svojimi výpoveďami, ako dôvod uviedli nepriaznivý zdravotný stav žalovaného I/ a s tým súvisiace zníženie príjmu do rodiny. Následne sa žalovaným I/ a II/ nepodarilo zabezpečiť dostatočný príjem na splácanie medziúveru a preto ani pri odklade alebo znížení splátok svoje zmluvné povinnosti neplnili. V súlade so zmluvou bol žalobca oprávnený pristúpiť k mimoriadnemu zosplatneniu dlhu, čo aj učinil ku dňu 12. 08. 2015. Žalobca zdokladoval, že pokiaľ poskytol žalovaným I/ a II/ úver vo výške 25.000,-- €, pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol zúčtovaný zostatok na stavebnom sporení vo výške 397,27 € s touto istinou a zvyšok dlhu činil 24.602,73 €. Keďže evidoval po začatí konania úhradu vo výške 100,-- €, ktorú žalovaní I/ a II/ potvrdili, istina tak činí 24.502,73 €. Ku dňu mimoriadnej splatnosti žalovaný vyúčtoval neuhradený úrok z medziúveru vo výške 1.957,87 € a poplatky účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov vo výške 193,-- € (pôvodne poplatky vo výške 222,-- € znížené o sumu poplatku 29,-- €, ktorú vzal žalobca späť). Celkový dlh tak činí sumu 26.653,60 € a žalobca si tento dlh uplatnil správne a oprávnene. Žalobcovi patrí tiež nárok na uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy, pričom mu súd priznal úrok z omeškania zo sumy 26.753,60 € od 13. 08. 2015 do 05. 06. 2017 a úrok z omeškania uplatnenej čiastky 26.653,60 € od 06. 06. 2017 až do zaplatenia, ktorý zohľadňuje platbu 100,-- € v priebehu súdneho konania. Súd má zato, že úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v súlade s predpismi občianskeho práva s poukazom na citované zákonné ustanovenia.

14. V ďalšom sa súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na zmluvný úrok vo výške 6,69 % ročne a to z uplatnenej istiny 24.602,73 € od 13. 08. 2015, t. j. od mimoriadneho zosplatnenia úveru do 06.06.2017,

istiny 24.502,73 € od 07.06.2017 ( po úhrade 100 € ) do zapl. Súd konštatuje, že žalobcovi nepatrí právo účtovať tento úrok s poukazom na právny názor vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom sa uvádza:

15. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15.1. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ).

15.2. Ako už odvolací súd vyššie uvádza, niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a n.n.87/1995 Z. z.

15.3. Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvostupňovým súdom o neplatnosti takejto dohody(o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods.2 .

15.4. K odvolacím námietkam odvolací súd ďalej poznamenáva.

15.5. Odvolateľ poukazuje na to, že úroky sú cenou a že ich nemožno zamieňať za úroky z omeškania. S týmto sa odvolací súd stotožňuje, a práve preto im súd priznal ich skutočný význam. Cenu (odplatu) za úver má žalobca právoplatne priznanú a mohol si ju už začať vymáhať. Argumentácia o užívaní peňažných prostriedkov zo strany žalovanej patrí medzi časté argumenty zástancov úrokov popri úrokoch z omeškania a opomína sa nelichotivý stav spôsobený úverovaním bez odbornej starostlivosti s podceňovaním bonity spotrebiteľa. Okolností prípadu nepotvrdzujú žiadne užívanie si peňazí, naopak ide už o utrpenie z peňazí a ich drastického nárastu po použití finančno-právnych sofistikovaných konštrukcii. Ak by žalovaná peniaze užívala , nemala by dôvod žiadať 5 eurové splátky pri starostlivosti o dve maloleté deti z príjmu 245 Eur.

15.6. Téma neprimeraných úverových podmienok dlhodobo rezonuje. Štatistiky potvrdzujú nadmerné úverové zaťaženie , nepriaznivá sociálna situácia obyvateľstva , vysoký počet samovrážd a pokusov o samovraždu aj z finančných dôvodov, cca 3,milióny exekúcii, neprimerané úroky a poplatky, formálne oznámenie Európskej komisie (list Európskej komisie Vláde Slovenskej republiky, list EK č. JUST/A3/ RM/kb D (2010) 11360, list (porušenie) č. 2007/2495).

15.7. Odvolateľ argumentuje, že niet žiadnych zákonných ani zmluvných ustanovení limitujúcich povinnosť platiť úroky za úver. Odvolací súd poukazuje na to, že takýto mechanizmus existuje a práve bol vo vzťahu k žalobcovi aplikovaný. Ide o opatrenie súdnej moci v štáte s cieľom naplniť ciele smernice o nekalých zmluvných podmienkach.

15.8. V ďalšej časti odvolania odvolateľ poukazuje na ustanovenie § 16 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré podporuje úroky aj po splatnosti. K tomu odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na úver poskytnutý vo 2/2010 je uvedená norma so zreteľom na nepravú retroaktivitu na predmetnú vec nepoužiteľná. Zákon č. 129/2010 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 2.4.2010. Bez ohľadu na to treba poznamenať, že citovaný zákon v ustanovení § 16 ods.1 upravuje povinnosť platiť úroky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru a nemá ani len zmienku o úrokoch po splatnosti úveru.

15.9. Odvolací súd poznamenáva, že dominus nad predčasným zosplatnením je dodávateľ a povaha formulárových zmlúv je aj o panstve dodávateľa nad zmluvnými podmienkami, ktoré pre kontrakt sám pripravil vrátane primeraného sankčného mechanizmu za neplnenie povinnosti vrátiť úver.

15.10. Odvolateľ poukazuje na rozhodnutie NS SR R 59/98 o úrokoch z omeškania z úrokov a vykladá uvedené rozhodnutie tak, že Najvyšší súd v ňom konštatuje záver, že úroky z úveru patria veriteľovi až do jeho splatenia. Odvolací súd k tejto časti odvolania poukazuje na to, že sud nikdy nespochybnil úroky z omeškania zo žiadnej neskoro zaplatenej ceny produktu a preto ani z úrokov za úver, ktoré sú tiež cenou. Súd za neprípustné označil úroky popri úrokoch z omeškania a nie úroky z omeškania z úrokov. Tie sú v skutočnosti aj právoplatne priznané.

15.11. Pre poriadok odvolací súd konštatuje, že 1.úroky z úrokov (anatocizmus) sú pre odvolací súd neprijateľné. 2.Úroky z omeškania z úrokov (z ceny produktu) nie sú zakázané a v predmetnej veci sú právoplatne priznané.3. Úroky popri úrokoch z omeškania navyšujú zákonný limit a preto sú v rozpore s § 517 ods.2 OZ.

16. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s takouto právnou argumentáciou a má zato, že žalobcovi neprináleží právo na účtovanie úroku z nezaplatenej sumy úveru popri úrokoch z omeškania. Žalobca svoj nárok odvodzoval od zákonnej úpravy OBZ.V zmysle § 503 ods.1 je upravený záväzok dlžníka platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého úveru, pričom podľa pôvodného znenia zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej splátky bol splatný úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania úveru. V tomto konkrétnom prípade sa splácal len úrok, nedošlo k situácií, keď sú splnené podmienky na preklopenie medziúveru do stavebného úveru, ktorý by sa taktiež splácal splátkami. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu medziúveru, dlžník stráca výhodu splátok, dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ dlžník nedodrží lehotu splatnosti ( t.j. lehotu mimoriadneho zosplatnenia dlhu ), dostáva sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a nejedná sa o „poskytnutie finančných prostriedkov na základe dohody“ na uvedený čas omeškania. V danom prípade nastupujú sankcie za omeškanie, tieto sankcie však musia byť primerané ( § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka ). Obdobne to možno vyvodiť aj z tretej vety citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých sa týkajú ( t.j. pre účtovanie úrokov je rozhodujúca dojednaná doba splatnosti, nie skutočné vrátenie finančných prostriedkov). Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Nejedná o kogentné ustanovenia (viď ust. § 263 OBZ, kde sú uvedené kogentné ustanovenia, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť) a strany zmluvy si uvedené právne vzťahy môžu upraviť aj inak. V prípade spotrebiteľského vzťahu takáto zmluvná úprava podlieha súdnemu prieskumu zmluvných podmienok z hľadiska vyváženosti a primeranosti zmluvnej podmienky tak, ako na to poukazuje uvedené súdne rozhodnutie. Žalobca svoj nárok odvodzoval od znenia čl. 9.3.Zmluvy, kde je ale upravená len výška a oprávnenie účtovať úrok z omeškania, ktorý žalobcovi bol priznaný v súlade so žalobu. Okrem toho žalobca nezdôvodnil, prečo by mu mal patriť nárok na úrok práve vo výške 6,69 %. Podľa zmluvy o medziúvere bol dojednaný úrok fixný na prvé 3 roky vo výške 5,69 %, na ďalšie 2 roky vo výške 6,69 %, následne po splnení podmienok stavebného úveru úrok vo výške 4,70 %. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti medziúveru došlo dňa 12. 08. 2015, t.j. v priebehu tretieho roku platnosti zmluvy, kedy platil dojednaný úrok 5,59 %. V zmluve ani vo VOP súd žiadnu dohodu zmluvných strán v tomto smere nezistil. Na základe uvedených úvah potom súd nárok žalobcu v časti úroku z úveru po zosplatnení považoval za nedôvodný a nepreukázaný a preto bol zamietnutý (výrok III. rozsudku). Súd len dodáva, že žalobcovi bol priznaný nárok na úrok z omeškania z nezaplatenej istiny, ako aj z nezaplateného úroku a poplatkov od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu.

17. Súd posúdil žiadosť žalovaných I/ a II/ o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach. Žalovaní preukázali, že hoci sú obaja zamestnaní, jedná sa len o zamestnanie na Dohodu, ich príjem je na nízkej úrovni,

sú nemajetní. Majú spoločnú dcéru vo veku 5 rokov a nie je v ich schopnostiach žalovaný dlh uhradiť naraz v celom rozsahu bez vážneho finančného ohrozenia rodiny. Súd po posúdení pomerov na strane žalovaných ako aj s prihliadnutím na výšku priznanej sumy rozhodol o povolení zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 100,-- € mesačne, pričom zároveň stanovil podmienky splatnosti splátok tak, že splátky sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Zároveň však súd stanovil, že pokiaľ žalovaní čo len jednu splátku nezaplatia, stratia výhodu splátok, celý dlh sa stane zročným a budú ho musieť zaplatiť naraz (§ 232 ods.3, 4 C. s. p.).

18. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., pretože nepriznanie úroku z úveru predstavuje len nepatrný neúspech čo do príslušenstva uplatnenej pohľadávky, súd hodnotil, že žalobca bol v konaní vo veci samej úspešný v rozsahu 100 %. O trovách zastavenej časti konania súd rozhodoval podľa § 256 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa procesného zavinenia na zastavení konania. V časti zastavenia konania o sumu 29 € s prísl. zavinil zastavenie žalobca, preto by patril nárok na náhradu trov žalovaným, v súvislosti s touto časťou im žiadne trovy nevznikli, preto súd o náhrade trov konania žalovaných nerozhodoval. V časti zastavenia konania o sumu 100 € s prísl. zavinili zastavenie žalovaní, preto patrí nárok na náhradu trov žalobcovi. Súd zaviazal žalovaných I/ a II/ zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.