Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/317/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: APS FUND ALPHA uzavřený investiční fond, a. s., so sídlom Celetná 988/38, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 01 596 039, právne zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra (korešpondenčná adresa: Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava) Slovenská republika, IČO: 47 249 650, proti žalovanej: A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom NB. XXX, XXX XX D. B., Slovenská republika, o zaplatenie 599,78 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/344/2015-57 zo dňa 26. 01. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/344/2015-57 zo dňa 26. 01. 2016 v napadnutej časti, v ktorej súd návrh zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 215,78 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 134,96 € od 26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 77,48 € od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 3,34 € od 26.12.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 384 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 384 € od 03.11.2012 do zaplatenia zamietol (druhý výrok). Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 599,78 € s prísl. na náklade zmluvy uzatvorenej jeho právnym predchodcom so žalovanou dňa 30. 08. 2012. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s., na základe zmluvy vyúčtovala žalovanej faktúrou č.XXX,XX sumu 134,96 € splatnú dňa 25. 10. 2012, faktúrou č. XXXXXXXXX sumu 384 € splatnú dňa 02. 11. 2012, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 77,48 € splatnú dňa 25. 11. 2012 a faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 3,34 € splatnú dňa 25. 12. 2012. Predmetná pohľadávka bola postúpená žalobcovi zmluvou zo dňa 09. 06. 2014.

3. Na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, okresný súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30. 08. 2012, včítane dodatku k nej zo dňa 30. 08. 2012. Okresný súd zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie 215,78 € s prísl. a nedôvodná v časti o zaplatenie 384 € s prísl.

4. Poskytovateľ služieb uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku k nej, na základe ktorej poskytol žalovanej dojednané telekomunikačné služby v cenách dojednaných v platnom cenníku. Cenu skutočne poskytnutých telekomunikačných služieb fakturoval poskytovateľ žalovanej spolu v sume 215,70 € faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, spolu v sume 215,78 €. Predmetný právny vzťah okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi zákonom č. 351/2001 Z. z. ako aj Občianskym zákonníkom, konkrétne § 52 a nasl. Žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nepreukázala úhradu služieb, okresný súd potom žalobe v časti o zaplatenie vyúčtovanej ceny dodaných telekomunikačných služieb v čiastke 215,78 € vyhovel a uložil povinnosť žalovanej žalobcovi túto sumu zaplatiť. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania.

5. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 384 € vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 10. 2012 splatnej dňa 02. 11. 2012 s príslušenstvom. Predmetnou faktúrou poskytovateľ vyúčtoval žalovanej sumu 384,- Eur ako „spotreba - XXXXXXXXXX“, s odkazom na časť III. článok 3. bod 1. písm. d/ všeobecných podmienok. Žalobca k tejto faktúre doložil všeobecné podmienky v zmysle časti III. článku 3. bod 1. písm. d/, podľa ktorých mala byť vyúčtovaná tvrdená spotreba uvedená v tejto faktúre, avšak žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal nárok na vystavenie tejto tzv. čiastkovej faktúry, nepreukázal z akých konkrétnych dôvodov poskytovateľ pristúpil k vystaveniu tejto čiastkovej faktúry, čo ňou poskytovateľ účtoval, nepreukázal k akej spotrebe malo dôjsť podľa vyúčtovania v tejto faktúre, nepredložil dôkazy o prípadných spotrebovaných službách vyúčtovaných touto faktúrou a nepreukázal ani výšku vyúčtovania tejto spotreby, teda na základe čoho poskytovateľ túto ustálil na sumu 384,- Eur. Pre neunesenie dôkazného bremena nároku na zaplatenie sumy 384,- Eur s prísl. vyúčtovanej touto faktúrou okresný súd žalobu žalobcu zamietol, a nepriznal z tejto sumy ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP. Žalovaná bola v konaní úspešnejšia vo väčšej miere než žalobca, žalovanej žiadne trovy konania v súdnom konaní nevznikli, preto okresný súd o nároku žalovanej na trovy konania rozhodol tak, že sa jej náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznal.

7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý a voči výroku o trovách konania, t. j. do výrokov II. a III., podal odvolanie žalobca z dôvodu, že došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, postupom súdu bola odňatá možnosť účastníka konať pred súdom. Odvolateľ navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť.

9. Odvolateľ konkrétne ako dôvody v odvolaní uviedol, že sa domáhal zaplatenia sumy 384 € vyplývajúcej z faktúry č.J., ktorá bola vystavená v zmysle ustanovenia časti III. článok 3.1.d VOP, podľa ktorých „... podnik má právo aj požadovať úhradu fakturovanej sumy za poskytované služby ešte pred ukončením príslušného zúčtovacieho obdobia minimálne vo výške mesačnej platby za poskytovanie predmetnej služby na základe čiastkovej alebo zálohovej faktúry (podľa označenia v príslušnej faktúre) a v lehote splatnosti 4 pracovných dní od jej vystavenia. Vyúčtovanie zálohovej platby v prípade zálohovej faktúry bude zrealizované v najbližšom zúčtovacom období po jej prijatí, v ktorom to bude technicky možné... ...K tomuto postupu má podnik právo pristúpiť v prípadoch, kedy je primerané domnievať sa, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená najmä ak účastník (d2) vykázal v určitom zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu využívaných služieb, ktorého výsledkom je neprimerane vysoký nárast fakturovanej sumy za služby...“ Okresný súd návrh zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal z akých konkrétnych dôvodov poskytovateľ pristúpil k vystaveniu tejto čiastkovej faktúry, čo ňou poskytovateľ účtoval, nepreukázal k akej spotrebe malo dôjsť podľa vyúčtovania, nepredložil dôkazy o prípadných spotrebovaných službách vyúčtovaných touto faktúrou a nepreukázal ani výšku

vyúčtovania tejto spotreby. Odvolateľ uviedol, že všetky uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z nasledujúcej faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 77,48 €, ktorej prílohu tvorí „prehľad poplatkov a prevádzky“, a tiež „podrobný mesačný výpis pre telefónne číslo“. Z obsahu faktúry za obdobie od 08. 10. 2012 - 07. 11. 2012, t. j. pre obdobie, počas ktorého bola vystavená čiastková faktúra č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že v danom zúčtovacom období vznikol neprimerane vysoký nárast objemu využívaných služieb, ktorého výsledkom je neprimerane vysoký nárast fakturovanej služby za služby, a preto bol právny predchodca oprávnený na vystavenie čiastkovej faktúry. Z riadnej faktúry č. XXXXXXXXXX, resp. jej príloh vyplýva čo ňou poskytovateľ účtoval, resp. aj rozsah spotrebovaných služieb ako aj výška vyúčtovanej spotreby. Súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože pravdepodobne prehliadol, že suma fakturovaná čiastkovou faktúrou 320 € bez DPH bola v riadnej faktúre odpočítaná.

10. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd návrh zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.

12. Podľa § 387 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

14. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

16. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. Skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní nie sú skutočnosťami, alebo dôkazmi, ktoré by mohol žalobca uplatniť v odvolacom konaní, nakoľko neboli splnené podmienky § 205a OSP (res. § 366 .

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti.

19. Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 384,00€ s prísl, ktorú žiadal uhradiť na základe faktúry č. Y.. Odvolateľ v odvolaní konkrétne namietal nesprávnosť rozhodnutia v časti zamietnutia návrhu, v tom že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil, keď zamietol návrh z dôvodu, že žalobca nepreukázal nárok, (pretože podľa súdu žalobca nepreukázal z akých konkrétnych dôvodov poskytovateľ pristúpil k vystaveniu čiastkovej faktúry, čo ňou poskytovateľ účtoval, nepreukázal k akej spotrebe malo dôjsť podľa vyúčtovania, nepredložil dôkazy o prípadných spotrebovaných službách vyúčtovaných faktúrou a nepreukázal ani výšku vyúčtovania tejto spotreby). Odvolateľ uviedol, že „všetky uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z nasledujúcej faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 77,48 €, ktorej prílohu tvorí

„prehľad poplatkov a prevádzky“, a tiež „podrobný mesačný výpis pre telefónne číslo“. Podľa odvolateľa z obsahu faktúry za obdobie od 08. 10. 2012 - 07. 11. 2012, t. j. pre obdobie, počas ktorého bola vystavená čiastková faktúra č. XXXXXXXXXX, bolo zrejmé, že v danom zúčtovacom období vznikol neprimerane vysoký nárast objemu využívaných služieb, ktorého výsledkom je neprimerane vysoký nárast fakturovanej služby za služby, a preto bol právny predchodca oprávnený na vystavenie čiastkovej faktúry. Z riadnej faktúry č. XXXXXXXXXX, resp. jej príloh vyplýva čo ňou poskytovateľ účtoval, resp. aj rozsah spotrebovaných služieb ako aj výška vyúčtovanej spotreby. Odvolateľ uviedol, že „súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože pravdepodobne prehliadol, že suma fakturovaná čiastkovou faktúrou 320 € bez DPH bola v riadnej faktúre odpočítaná“.

20. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, že v danom prípade ide o sporové konanie, ktoré je ovládané tzv. prejednacou zásadou chápanou tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať na ne dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania a nie je povinnosťou súdu tvoriť skutkový stav, resp. po dôkazoch "pátrať". Žalobca v prípade uplatneného nároku na sumu vo výške 384,00- € s prísl. netvrdil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť ním uplatnený nárok.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť - bremeno tvrdenia v tom, že preukáže svoju aktívnu legitimáciu, že so žalovaným (dlžníkom) bola uzatvorená zmluvu, že na jej základe bolo poskytnuté žalovanému určité plnenie, resp. že vznikla povinnosť, že žalovaný za plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu)... Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať aktívnu legitimáciu, uzavretie zmluvy, poskytnutie plnenia podľa nej (výšku, splatnosť pohľadávky), resp. vznik iného nároku zo zmluvy. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 384 Eur, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné tvrdenia a dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonal, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplývalo z ustanovenia § 132 OSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd vyhodnotil dôkazy dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaný nepreukázal nárok.

22. Okresný súd v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP poučil účastníkov, že sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

23. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil tvrdenia preukazujúce jeho nárok na zaplatenie sumy ani spolu s návrhom, ani v podaní zo dňa 02.11.2015 (ktoré urobil na výzvu súdu na doplnenie návrhu o skutočnosti na základe akých žiada priznať sumu 384, Eur). Správne potom súd prvej inštancie zistil skutkový stav v súlade s § 153 OSP a rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Je na žalobcovi, aby nárok preukázal na základe jeho tvrdení, na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a skutkový stav zistil na základe § 153 ods. 1 OSP a následne vo veci rozhodol. Dôkazné bremeno o tom, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola vyfakturovaná oprávnene bolo na žalobcovi, ktorý mal uviesť tvrdenia

ohľadne oprávnenosti tohto nároku a následne predložiť dôkazy, na základe ktorých by preukázal oprávnenosť uvedeného nároku. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy. Preukázanie skutkového stavu je na tom účastníkovi, ktorý si uplatňuje nárok alebo tvrdí nejaké tvrdenia. Nie je úlohou súdu, prípadne vyvodzovať či z jednotlivých ustanovení všeobecných obchodných podmienok prípadne vyplýva alebo by mohol vyplývať nárok žalobcu, keďže súd je viazaný uplatneným nárokom, ktorý je vymedzený žalobcom tvrdeným skutkovým stavom, a teda nie je úlohou súdu predpokladať, resp. vyvodzovať prípadnú existenciu nároku na základe netvrdených a nepreukázaných skutočností. Sám žalobca v odvolaní netvrdí, že by uviedol skutkový stav, na základe, ktorého uplatňuje nárok, v odvolaní uviedol, že „z obsahu faktúry je zrejmé, že v danom zúčtovacom období vznikol neprimerane vysoký nárast objemu využívaných služieb, ktorého výsledkom je neprimerane vysoký nárast fakturovanej služby za služby, a preto bol právny predchodca oprávnený na vystavenie čiastkovej faktúry... súd prehliadol, že suma fakturovaná čiastkovou faktúrou 320 € bez DPH bola v riadnej faktúre odpočítaná“.

24. Žalobca neuviedol žiadne tvrdenia k predmetnému uplatnenému nároku, len uviedol, že faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 384 € je čiastková faktúra podľa VOP, časť III. čl. 3.1.d a podnik má právo pristúpiť na vystavenie čiastkovej alebo zálohovej faktúry v prípadoch, keď je primerané domnievať sa, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená, najmä ak účastník: d1) je dlžníkom podniku, d2) vykázal v určitom zúčtovacom období neprimeraný vysoký nárast objemu využívaných služieb, ktorého výsledkom je neprimerane vysoký nárast fakturovanej sumy za služby d3) nebude podľa uváženia podniku v budúcnosti schopný riadne hradiť svoje finančné záväzky, d4) prestane mať trvalý pobyt, sídlo, prípadne miesto podnikania v niektorom z členských štátov Európskej únie d5) vedome umožňuje tretej osobe zneužívanie služieb a bezodkladne nezabezpečí všetky úkony smerujúce k upusteniu od takejto činnosti.

25. Žalobca neuviedol na základe čoho konkrétne bola predmetná faktúra vystavená, akého konkrétneho konania sa dopustil žalovaný, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že ani vo faktúre č. XXXXXXXXXX sa neuvádza odkaz na základe ktorej konkrétnej skutočnosti uvádzanej vo všeobecných podmienkach sa dopustila žalovaná konania, na základe, ktorého by vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo pristúpiť k požadovaniu úhrady fakturovanej sumy. Žalobca takéto skutočnosti neuviedol, z predložených dôkazov priamo nevyplývajú, ani z faktúry č. XXXXXXXXXX, nie je zrejmé čo z nej bolo odpočítané, keď je v nej uvedené len iné poplatky a služby. Nie je označené, že by bola odpočítaná suma fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd vo zvyšku návrh zamietol potvrdil.

27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania potvrdil aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania ako vecne správne. Okresný súd vzhľadom na výsledok rozhodnutia vo veci samej správne rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 OSP podľa miery úspechu vo veci, žalobca nenamietal nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania v tom, že by súd rozhodol podľa nesprávneho ustanovenia zákona, resp. nesprávne vypočítal pomer úspechu a neúspechu. Výška priznaných trov nebola zo strany žalobcu tiež namietaná, preto sa nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, a preto by jej vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli odvolací súd jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .