Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8CoE-246-2016.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/246/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: HUKOSPOL s. r. o., so sídlom Ružomberok, Bystrická cesta 20/2, IČO: 44 349 220, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny sumy 288,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. mája 2016, č. k. 16Er/2397/2011-11, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že z výpisu z obchodného registra povinného bolo preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 12.06.2013, č.k. 26CbR/208/2012-86, ktorým bola obchodná spoločnosť HUKOSPOL s. r. o. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom HUKOSPOL s. r. o., so sídlom Ružomberok, Bystrická cesta 20/2, IČO: 44 349 220 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 27.08.2013 vymazala. Spoločnosť bola dňa 27.08.2013 ex offo vymazaná z obchodného registra, a nemá právneho nástupcu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd mal za to, že je nemajetný, a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Ex. por.). Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď z uplatnených trov exekúcie vo výške 71,29 Eur priznal súdnej exekútorke iba 54,18 Eur. Priznal jej odmenu podľa § 14 ods. 1 vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 11,96 Eur a 20 % DPH (z odmeny a náhrady hotových výdavkov), vo výške 9,03 Eur. Podľa názoru súdu súdna exekútorka nesprávne aplikovala ustanovenie § 26 cit. vyhl., keď paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur zaokrúhlila na najbližších 50 eurocentov nahor, tzn. na sumu 33,50 Eur. Ustanovenie § 26 cit. vyhl. upravuje postup výpočtu v prípadoch, keď odmena sa počíta z tzv. základu podľa § 4 v spojení s § 5 ods. 1, 2 cit. vyhl. Vtedy je súdna exekútorka povinná základ na určenie odmeny zaokrúhliť na celé eurá nahor, a takto vypočítanú odmenu zaokrúhliť na najbližších 50 eurocentov nahor. Preto nie je možné uvedený výpočet rozširovať na pevne stanovenú odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorá sa počíta len z odmeny, a nezaokrúhľuje sa. Súd prvej inštancie nepriznal súdnej exekútorke poštovné vo výške 1,70 Eur za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko v spise sa nenachádzala žiadna doručenka preukazujúca doručenie zásielky do vlastných rúk. Súdnej exekútorke ďalej nepriznal ani poštovné vo výške 8,20 Eur, za doručenie vrátenia poverenia súdu, doručenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti a zaslanie faktúry a vyúčtovania na trovy, nakoľko k doručeniu týchto listín ešte nedošlo, a nie je zrejmé či vôbec dôjde. V časti ostatných hotových výdavkov vo výške 12,68 Eur, ktorých náhradu
si súdna exekútorka uplatnila, súd konštatoval, že náklady za bankový poplatok 0,15 Eur, za internet 0,50 Eur z exekučného spisu nevyplývajú, a nie je preukázané ich vynaloženie, preto súd v tejto časti nemohol uznať ako účelne vynaložené, a rozhodol, že súdnej exekútorke nepatria. Náklady za použitý papier a toner - 72 strán 10,80 Eur, t. j. 0,15 Eur za stranu zjavne prevyšujú odôvodnené náklady, a pokiaľ aj exekútorke reálne vznikli, predstavujú v časti neúčelne vynaložené náklady, preto exekútorke za túto položku patria náhrady len vo výške 0,10 Eur za stranu (presnejšie zodpovedajúcu reálnym dôvodným nákladom a korešpondujúcu s obdobnými náhradami priznávanými podľa osobitného predpisu
- § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 491/2004 Z. z.), t. j. 7,20 Eur. Ako účelné a exekútorke prináležiace vyhodnotil súd prvej inštancie vo vyúčtovaní uplatnené náhrady za spisový obal (0,27 Eur), euroobal (0,26 Eur) a obálky vo výške 0,70 Eur.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Vyjadril názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, sp. zn. I. ÚS 377/08-13, a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miere kompenzovaného jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenej súdnej exekútorke, náhradu trov exekúcie v sume 54,18 Eur neprizná.
3. Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom oprávneného vyjadreného v odvolaní. Poukázala na § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 a § 2 ods. 1 Ex. por. Podľa § 196 ods. 1 Ex. por. exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách súdneho exekútora (ide o kogentnú právnu normu vyjadrenú slovami „patrí,“ a nie „môže patriť,“ preto súd nemá priestor na uváženie, ani na zužujúci výklad právnej normy). Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi nemôže byť podmienka súdu, že keď si súdny exekútor v lehote 15 dní nevyčísli trovy exekúcie, že na tieto trovy exekúcie stráca nárok. Otázka trov exekučného konania, a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v náleze II ÚS 31/04. Na základe uvedeného nálezu Ústavného súdu, ak súd neprizná náhradu trov exekúcie exekútorovi, je takéto rozhodnutie súdu v rozpore so zákonom. Je nesprávne tvrdenie oprávneného, že súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože zákonodarca takýto dôvod nezahrnul do tohto spôsobu zastavenia exekúcie. Je taktiež nesprávne tvrdenie oprávneného, že exekútor má monopolné postavenie vo výkone exekúcií, a tento názor opiera o názor Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70 z dôvodu, že tento rozsudok nemožno aplikovať všeobecne aj na pomery na Slovensku, pretože na Slovensku nemá exekútor monopolné postavenie pri výkone exekúcií, pretože výkon exekúcií na Slovensku vykonávajú aj daňové úrady, obce a mestá, ktoré vystupujú ako správcovia daní (dane z nehnuteľnosti, poplatky za komunálny odpad, poplatky za psov a pod.), a iné inštitúcie, ktoré priamo vykonávajú nútené vymáhanie pohľadávok. Je taktiež absolútne neprijateľné tvrdenie oprávneného, že exekútor znáša riziko byť „nezaplatený“ za svoje služby. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Súdna exekútorka uviedla, že z jej doterajšej súdnej praxe má množstvo exekučných vecí, v ktorých exekúciu súd zastavil, a ako súdna exekútorka nemá zaplatené trovy exekúcie, ako napr. v prípade, keď oprávnený zomrel, a dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti a povinným bola obchodná spoločnosť, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz
alebo bola vymazaná z obchodného registra a podobné prípady. Navrhla odvolaciemu súdu, aby vydal uznesenie, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie zostane nezmenené.
4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdnej exekútroky písomne nevyjadril.
5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
10. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
13. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
14. Podľa § 58 ods. 6 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
15. Proti výroku o náhrade trov konania (teda nielen trov exekúcie), ktoré je súčasťou uznesenia o zastavení exekúcie podľa § 57 Ex. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=626535&FragmentId2=5745377> por., nie je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie) ani mimoriadny opravný prostriedok (obnova konania, dovolanie, mimoriadne dovolanie). Vypustenie devolutívneho účinku odvolania proti výroku o náhrade trov konania bolo do Ex. por. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/ Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=13010> zakotvené novelou č. 299/2013 Z. z. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=13010> účinnou od 01.11.2013. Kým podľa právneho stavu platného do 31.10.2013 bolo proti výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie podľa ustanovenia § 58 ods. 6 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4793555&FragmentId2=4793555>, predmetnou novelou
bola prípustnosť odvolania z tohto ustanovenia vyňatá. Keďže od 01.11.2013 Ex. por., <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=13010> ako osobitný právny predpis nepripúšťa proti uzneseniu o náhrade trov konania odvolanie, je podanie tohto riadneho opravného prostriedku proti tomuto typu rozhodnutia v zmysle dikcie ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3982316&FragmentId2=3982316> neprípustné. Výnimku z uvedeného upravuje ustanovenie § 243b ods. 3 Ex. por., a tou je prípad, ak účastník konania podá odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pred 01.11.2013. V danom prípade však oprávnený podal odvolanie osobne dňa 31.05.2016, teda v čase, kedy už odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nebolo prípustné podať.
16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP, v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).