Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/36/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: B. v zastúpení: JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Šoltésovej 5, Košice, proti žalovanému: K., v zastúpení: JUDr. Vladimír Bajtoš, advokát, Alžbetina 3, 040 01 Košice, o zaplatenie 550,- € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 464,05 Eur na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 550 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 550 € od 16.8.2009 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Dňa 15.8.2009 so žalovaným ústne uzavreli kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom kúpy bolo havarované osobné motorové vozidlo - vrak značky Peugeot 406 zelenej farby, rok výroby 1996, EČV: I. XXX S.. Žalovaný si auto vyzdvihol toho istého dňa v Trstenej pri Hornáde s tým, že vrak predá vrakovisku na ulici Magnezitárskej v Košiciach - Ťahanovce, ktorého majiteľom bol v tom čase jeho svokor. Kúpnu cenu vo výške 550 € mu mal vyplatiť v deň prevzatia vozidla, čo neurobil.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: výsluch účastníkov konania, asistenčná karta k vozidlu I. XXXBT, výsluch svedka Y. S., návrh na nariadenie znaleckého dokazovania z oblasti grafológie,

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Tunajší súd vydal dňa 22.11.2011 platobný rozkaz č.k.: 35Ro/490/2011-7, proti ktorému žalovaný dňa 13.12.2011 podal odpor, v ktorom uviedol, že žalobca predal havarovaný vrak motorového vozidla Peugeot 406 zelenej farby v júli 2009 firme Ing. K. I. - VAREND s.p., pre ktorú pracuje ako nakupovač a predajca na základe mandátnej zmluvy. Za uvedený vrak motorového vozidla bolo žalobcovi vyplatených 300 €, teda nárok 550,- € je nepravdivý, tak isto ako jeho tvrdenie o nezaplatení.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: výdavkový pokladničný doklad č. PV/124, príjemka zo dňa 18.8.2009, Mandátna zmluva z 26.1.2006, Čestné prehlásenie N. D. zo dňa 22.2.2013, výsluch svedka W. I., N. D..

7. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v jeho vyjadreniach, resp. v priebehu konania, ako aj návrh na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

8. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.1.2012, kedy uviedol, že žalovaným doložený výdavkový pokladničný doklad č. Pv/124 zo dňa 15.10.2009 na sumu 300 € je podvrhom, nakoľko taký doklad nikdy nepodpisoval a podpis tam uvedený nepatrí jemu. V súvislosti s predmetným vrakom vozidla sa jeho podpis nachádza jedine na doklade o prevzatí vraku. Žalovaný uvádza nepravdivú informáciu týkajúcu sa dohodnutej sumy. Ústne táto bola dohodnutá na 550 €, nie na 300 € a mala byť vyplatená v deň prevzatia vozidla, t.j. 15.8.2009. Žalovaného niekoľkokrát telefonicky aj osobne vyzýval k zaplateniu kúpnej ceny, avšak napriek jeho sľubom sa do dnešného dňa tak nestalo a pri týchto žiadostiach o zaplatenie sa žalovaný nikdy nezmienil o skutočnosti, že k zaplateniu už malo dôjsť a že kúpna cena je iba 300 €. Svedkom pri odovzdávaní vraku a dohody o zaplatení kúpnej ceny vo výške 550 € bol Y. S..

9. Súd vykonal dokazovanie vo veci predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania, svedkov, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z výdavkového pokladničného dokladu Pv/124 zo dňa 15.10.2009 firmy Varend s.p. Ing. K. I., B. XX/ A, XXX XX I. bolo zistené, že táto firma vyplatila B. A. sumu 300 € za účelom: zákazka 10/09, v časti podpis príjemcu mal byť podpis žalobcu.

11. Z mandátnej zmluvy zo dňa 26.1.2006 uzavretej medzi mandantom A., s.p. - Ing. K. I., XXX XX Košice, B. 11/A, IČO: 1XXXXXX1 a mandatárom EP. súd zistil, že na základe tejto zmluvy mandant udelil mandatárovi plnú moc ku všetkým právnym úkonom, ktoré mal mandatár v mene a na účet mandanta vykonávať na základe tejto zmluvy, pričom mandatár mal byť predajcom automobilov a autosúčiastok v sídle mandanta a to na plný pracovný čas. V zmysle článku IV. mandantár bol povinný pri zariaďovaní záležitostí postupovať s odbornou starostlivosťou, chrániť záujmy mandanta a mandantár mal aj plnú hmotnú zodpovednosť za činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy. Strany sa súčasne dohodli, že predmetom zmluvy sú aj všetky úkony súvisiace s administratívou práce a mzdy, bezpečnosť práce odpadového hospodárstva atď. .

12. Z čestného prehlásenia p. N. D. zo dňa 22.2.2013 súd zistil, že výdavkový doklad na meno A. B. zo dňa 15.10.2009 ona vyhotovila, menovaný ho v jej kancelárii pred ňou podpísal, pričom mu bol vyplatený obnos 300 €. V tom čase pracovala vo firme Ing. I. K. - A. s.p., ako účtovníčka. Číslo dokladu bolo upravené daňovým poradcom pri prepracovaní účtovníctva za uvedený rok.

13. Z príjemky č. 10/09 zo dňa 18.8.2009 súd zistil, že žalobca odovzdal spoločnosti Varend s.p. - Ing. K. I. zelený Peugeot 406.

14. V konaní žalovaný argumentovall, že pracoval pre vrakovisko - spoločnosť A., čo je iná osoba než je on sám, je to jeho otec. Medzi žalovaným a žalobcom tak nemohlo dôjsť k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, pretože predmetné motorové vozidlo od žalobcu odkúpila iná osoba, než osoba žalovaného a to je spoločnosť, ktorá podniká s predajom havarovaných áut. Žalovaný pre túto spoločnosť pracoval na základe mandátnej zmluvy, bol predajcom automobilov a súčiastok a robil tak v mene a na účet podnikateľa vykonávajúceho tento predaj. Z toho dôvodu žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pretože nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nie je stranou kúpnej zmluvy. Príjemka o prijatí motorového vozidla dokladá to, že obchodný vzťah bol uzavretý medzi inými osobami. Podľa obchodnej praxe žalovaného kúpna cena za havarované motorové vozidlá sa nevypláca na mieste vyzdvihnutia vozidla, resp. vraku, ale až na vrakovisku sa vypláca cena, pretože peniaze idú z pokladne. K vyzdvihnutiu vraku v tomto prípade mohlo dôjsť 15.8.2009 a jednalo sa o konfliktné naloženie na odťahové vozidlo, pretože bolo absolútne nepojazdné a bolo potrebné ho naložiť mechanickou rukou a k tomu ešte aj cez plot. Čo sa týka výšky ceny, žalovaný nevedel presne určiť, aká výška bola medzi účastníkmi dohodnutá, avšak tvrdil, že treba zohľadniť, že bola vykonávaná zložitá nakládka, kedy od kúpnej ceny sa odčítava ešte aj cena komplikovaného naloženia.

15. V konaní vypovedal žalobca, ktorý uviedol, že auto rozbil na totálku a kamarát mu poradil predať ho na vrakovisko a dal mu kontakt na žalovaného, ktorého kontaktoval, on mu potvrdil, že by mali záujem o auto. Dňa 15. 8. 2009 bol hospitalizovaný v nemocnici, kedy ho kontaktoval žalovaný, že by chcel prísť po vrak do Trsteného pri Hornáde, kde bol odstavený. Preto žalobca kontaktoval pána Bramuku, nech sprostredkuje odovzdanie vraku, keďže bol v nemocnici. Takže v tomto prípade nemôže byť žiadna reč o preberaní peňazí, keďže v tom čase bol v nemocnici hospitalizovaný. Avšak z počutia od toho svedka vie, že žalovaný prišiel ešte s jedným pánom, prevzali vrak, odišli s ním na vrakovisko do Ťahanoviec, kde sa on dostavil až po nejakých 2 - 3 dňoch, aby podpísal nejaký dokument o prevzatí vraku. Avšak rokoval len so žalovaným, nejednal s nikým iným. Žalobca nepotvrdil, že by niekedy doklad

- príjemku č. 10/09 zo dňa 15.8.2008 videl. On podpisoval len nejaký doklad o tom, že žalovaný od neho prevzal motorové vozidlo. Nepodpisoval žiaden príjmový pokladničný doklad, ani žiadne papiere od neho nedostal a nedostal ani peniaze. Žalobca poprel, že by podpis na výdavkovom pokladničnom doklade bol jeho podpisom. Žalovaný mu nepredložil žiadne písomné plnomocenstvo, že vystupuje v mene niekoho iného alebo že je oprávnený niekoho iného zastupovať, ani ho na to neupozornil. Žalovaný pri urgenciách o zaplatení kúpnej ceny sa nikdy nevyjadril o tom, že kúpna cena bola uhradená a že nie je on osobou kupujúceho, stále len odsúval zaplatenie kúpnej ceny. V čase keď prišiel na vrakovisko, dva alebo tri dni po odvoze vraku, žalobca navrhol cenu žalovanému a tento s ňou absolútne súhlasil, bez námietok.

16. Žalovaný v konaní vypovedal, že na tú vec si spomína presne kvôli tomu, že tam bol komplikovaný odťah motorového vozidla. U nich nie je bežné, ani normálne, že by sa cena dohodla až 3 dni po odťahu, pretože cena sa dohaduje dopredu, tak sa urobí výjazd odťahovkou, resp. sa dohodne so zákazníkom určitá cena. V tomto prípade musela byť cena dohodnutá dopredu, lebo ak oni vykonávajú odťah, tak tento odťah sa odráta z ceny. Oni fungujú tak, že cena sa stanovuje až keď je auto u nich, teda zákazník si ho musí sám doviezť, alebo ak oni odtiahnu auto, tak sa odťah odráta. Na presnú dohodu so žalobcom ohľadom kúpnej ceny si žalovaný nespomínal, ale uviedol, že mohla byť dohodnutá aj tá cena 550 €, ako tvrdí žalobca. Avšak keďže tam bol komplikovaný odťah, kedy musela byť použitá mechanická ruka, bolo vyplatených 300 €. Rozdiel sumy 550 € a 300 € je hodnota toho komplikovaného odťahu, pretože aj tú mechanickú ruku oni musia niekde objednať a účtuje sa na hodinu. Žalovaný nepoprel, že by dohoda ohľadom odťahu a kúpnej ceny nemohla byť dojednaná telefonicky, ale väčšinou ľudia prídu osobne, donesú fotky poškodeného motorového vozidla a tak sa to dohaduje. Čo sa týka ceny, žalovaný v konaní uviedol, že cena bola adekvátna, pretože auto bolo obrátené na strechu, čiže dosť poškodené. Cenu musel dohodnúť so žalobcom už pred vykonaním odťahu, pretože takto sa to v 90 % prípadoch u nich deje a zároveň potvrdil, že výška ceny je adekvátna poškodeniu vozidla a odťahu. Žalovaný uviedol, že žalobcovi oznámil, že cena odťahu bude odrátaná zo sumy 550 €, pretože sa jedná o komplikovaný odťah. Žalovaný potvrdil v konaní, že on nikdy žalobcovi neoznámil, nepovedal, že on sám osobne, ako fyzická osoba nekupuje toto auto, že toto auto sa kupuje na firmu, v ktorej je on zamestnancom. Odôvodňoval to tak, že keď už niekto vojde cez bránu do ich firmy, vidí tam vývesku s firemným menom, tak mu musí byť jasné, že to nepredáva niekto len tak hala-bala, ale že je to firma. Cenu so zákazníkmi dohaduje vždy on. Keby to chcel kúpiť on, ako fyzická osoba, o 100 metrov ďalej od firmy má svoj rodinný dom s dvorom, kde má tiež autá, takže keby chcel kúpiť auto pre seba, deje sa to inak.

17. V konaní vypovedal svedok Y., ktorý uviedol, že žalobca je jeho kamarát a žalovaného poznal z videnia. Žalobca havaroval a to havarované auto dotiahli k nemu do záhrady. Potom žalobca dojednal so žalovaným, že mu predá to auto a na základe toho telefonátu prišiel žalovaný aj s hydraulickou rukou, auto sa naložilo a ako sa už potom žalobca so žalovaným vyrovnali, to svedok uviesť nevedel. Vedel len, že si dohodli sumu 16 alebo 17 tisíc korún. Pri dojednaní kúpnej ceny nebol, len vedel túto cenu od žalobcu. Pri odovzdávke motorového vozidla nič nepodpisoval.

18. V konaní vypovedal svedok W. ktorý uviedol, že žalobcu pozná z videnia, u otca žalovaného bol v tom čase zamestnaný. K veci uviedol len toľko, že žalovaný mu povedal, že poobede je potrebné ísť urobiť odťah, keďže to auto bolo zložený na nie veľmi dobrom mieste, bol k nemu zlý prístup s odťahom strávili dve až tri hodiny. Auto sa odnieslo na vrakovisko do Ťahanoviec. Asi o 2-3 dni na to prišiel žalobca, keď išiel do kancelárie okolo jeho dielne, tak sa ho spýtal kam ide, žalobca mu odpovedal, že doriešiť Peugeot a potom ho videl, ako išiel za ekonómkou. O 2 týždne na to dostalo auto zákaznícke číslo od ekonómky a až vtedy sa začalo rozoberať, rozšrotovávať. U nich to chodí tak, že auto nerozoberú

dovtedy, kým naozaj nie je všetko vyriešené a až keď ekonómka dá zákaznícke číslo autu, tak vtedy môžu začať rozoberať auto. Až vtedy je zrejmé, že je auto ich a že je predané.

19. V konaní vypovedala svedkyňa N., ktorá uviedla, že pracovala vo firme Varend ako účtovníčka, teda vo firme, kde sa vykupovali autá. Ona osobne v kontakte s tými, čo doniesli auto na výkup nikdy nebola, len prostredníctvom žalovaného. To znamená, že on prijímal autá, všetko okolo áut robil on. Ona sedela v kancelárii niekde inde. Keď sa žalovaný dohodol s predávajúcim, tak prišiel za ňou, povedal, že treba vypísať príjmový pokladničný doklad a na akú sumu. Urobil to buď osobne alebo telefonicky a povedal na aké meno má byť vystavený doklad. Ten predávajúci potom prišiel k nej, ona mu odovzdala vypísaný doklad, ktorý on podpísal a z jej strany to bolo všetko. Svedkyňa potvrdila, že sporný výdavkový pokladničný doklad ona vystavovala, je to jej písmo. Ďalej uviedla, že určite vyplatila sumu uvedenú na pokladničnom doklade žalobcovi vtedy, keď on tento výdavkový doklad pred ňou podpísal. To, či žalobca podpisoval tento výdavkový doklad pred ňou, si vlastne nepamätá vzhľadom na odstup času. Na predmetnom pokladničnom doklade č. 10 znamená, že to bolo desiate auto v roku a 09 znamená rok, čiže to bola desiata zákazka v predmetnom roku. Podpis v kolónke schválil - je podpisom pána Ing. Kardosa, otca žalovaného. Zároveň tento podpis nebol vypísaný na výdavkovom pokladničnom doklade ešte pred podpisom žalobcu, pretože ona to takto nerobila. Svedkyňa nevedela potvrdiť, či podpis v kolónke príjemca, je podpisom žalobcu. Taktiež nevedela uviesť, či ohľadom zákazky 10/09 vyplácala ešte nejaké iné peniaze a komu. Taktiež nevedela uviesť, či odťah motorového vozidla bol fakturovaný niekým iným. Svedkyňa k tomu uviedla, že ona vystavovala pokladničný doklad tak, ako jej oni povedali. Zároveň uviedla, že príkazy na úhradu vypĺňala v spoločnosti ona a že nikdy nevypísala žiadny príkaz na úhradu faktúry, ktorou by tretia osoba vyfakturovala spoločnosti Varend za odťah motorového vozidla. Zároveň uviedla, že nerealizovala úhradu faktúry, ktorou by tretia osoba vyfakturovala odťah motorového vozidla pre spoločnosť Varend.

20. Uznesením č.k. 35C/36/2012-95 zo dňa 19.9.2013 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo B. a uložil jej podať písomný znalecký posudok v troch písomných vyhotoveniach v lehote 50 dní, pričom úlohou znalca bolo určiť, či podpis žalobcu B. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 15.10.2009 je vlastnoručným podpisom žalobcu.

21. Súdna znalkyňa B. vypracovala znalecký posudok č. 5/2014 zo dňa 18.2.2014 kedy na vyššie uvedenú otázku súdu určiť, či podpis žalobcu B. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 15.10.2009 je jeho vlastnoručným podpisom, odpovedala, že sporný podpis, ktorý sa nachádza na písomnosti - výdavkový pokladničný doklad zo dňa 15.10.2009 nie je pravým podpisom B.. MY. nie je možné potvrdiť ani ako pisateľa sporného podpisu, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti - výdavkový pokladničný doklad zo dňa 15.10.2009.

22. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 35C/36/2012-175 zo dňa 19.2.2015, kedy žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 550 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 550 € od 19.8.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovaného zaviazal k náhrade trov konania a trov štátu.

23. O odvolaní žalovaného Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.k. 2Co/254/2015-204 zo dňa 20.4.2016, ktorým zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. V odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania je náhrada kúpnej ceny za predaj hnuteľnej veci podľa § 588 ako to správne posúdil súd prvého stupňa. Základným predpokladom pre rozhodnutie v takejto veci je preukázanie uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Podľa odvolacieho súdu dokazovaním pred súdom prvého stupňa nebolo jednoznačne preukázané, že zmluva o predaji motorového vozidla bola uzavretá medzi žalobcom a označeným žalovaným. V prvom rade súd prvého stupňa dôsledne nevypočul svedka S. a to na skutočnosť, či skutočne on poradil žalobcovi ako kupca vraku motorového vozidla žalovaného alebo či mu poradil vrakovisko. Ďalej, či mal telefonický kontakt priamo na žalovaného a prečo naňho a nie na samotné vrakovisko, kde bolo vozidlo odtiahnuté. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa nedôsledne vypočul samotného žalobcu, keď v priebehu jeho výsluchu nezistil jednoznačne prečo išiel za účtovníčkou spoločnosti Varend, prečo s ňou jednal a prečo v prípade, ak bol dohodnúť kúpnu cenu, ju dohadoval práve na tomto vrakovisku a nie osobne so žalovaným a prečo podpisoval na vrakovisku nejaký doklad

u účtovníčky, čo potvrdzoval aj svedok I. vypočutý na pojednávaní v ten istý deň ako účtovníčka, ale súd sa bližšie výsluchu tohto svedka nevenoval. Aj keď nie je jednoznačne preukázané, že by bol podpisoval doklad o prevzatí peňazí, je potom rozpor v jeho tvrdení, že keď bola dohodnutá kúpna cena v ten deň na vrakovisku, prečo mu zároveň kúpna cena nebola vyplatená, čo súd dôsledne neskúmal. Ďalej z jeho výpovede súd nezistil, za kým bol žalobca s právnym zástupcom urgovať kúpnu cenu a prečo o tejto skutočnosti nevykonali žiaden záznam a nedoložili žiaden dôkaz na tvrdenie žalobcu. Určité pochybnosti vyvoláva aj skutočnosť, že žaloba bola podaná až po uplynutí dvoch rokoch odkedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej nezistil presne, kedy konkrétne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, teda v ktorý konkrétny deň došlo k odovzdaniu motorového vozidla a následne, či po uplynutí dvoch dní ako to tvrdil žalovaný, bola z účtu spoločnosti A.dpísaná suma 300 € v prospech žalobcu, a to v účtovníctve tejto firmy. V súvislosti s tvrdeným predajom vozidla žalobcovi podľa odvolacieho súdu vyvoláva pochybnosť tá skutočnosť, že havarované motorové vozidlo, ktorého sa chcel žalobca zbaviť, môže z evidencie vozidiel odpísať majiteľ vozidla len po doklade od vrakoviska a nie od iného občana, pokiaľ naňho skutočne vozidlo neprevedie aj so zápisom v evidencii vozidiel, čo je potrebné skúmať v evidencii vozidiel. V súvislosti s konštatovaním súdu prvého stupňa, že na pokladničnom doklade nie je podpis žalovaného, na čom založil svoj záver o pasívnej legitimácii žalobcu. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, ktorú v konaní potvrdil žalobca vo svojej výpovedi, keď uviedol, že jednal s účtovníčkou a potvrdil, že podpisoval nejaký doklad, zrejme o odovzdaní vozidla teda, že doklad podpisoval u účtovníčky spoločnosti A., teda nie u žalovaného.

25. Všetky tieto skutočnosti podľa odvolacieho súdu spochybnili záver súdu prvého stupňa o pasívnej legitimácii žalovaného a teda aj o uzavretí samotnej kúpnopredajnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedených dôvodov súdu druhej inštancie rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom malo byť úlohou súdu prvej inštancie uvedené pochybnosti odstrániť tak, aby bolo jednoznačné, či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a či je za toho stavu pasívne legitimovaným účastníkom v tomto konaní.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento doplnil dokazovanie v naznačenom smere a vykonal ďalšie dôkazy:

28. Súd opätovne vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že telefónny kontakt na vrakovisko je napísaný na tabuli pred vrakoviskom, kde bol predtým x-krát, nie je to tabu, vrakovisko je dostupné ako obchodný dom každému. Telefónny kontakt na žalovaného bol vyvesený na tabuli, konkrétne tam bolo napísané Vrakovisko Ťahanovce a telefónny kontakt na žalovaného a preto ho žalobca kontaktoval. To bol mobil, ktorý dvíhal vždy žalovaný, nikto druhý a preto to riešil so žalovaným na uvedenom telefóne. telefonicky sa ústne dohodli, že v akom stave je auto, že on by mal oňho záujem a následne že by si ho prišiel vyzdvihnúť zo záhrady p. Bramuku, kde stálo. Tak sa aj stalo v prítomnosti p. S.u, nakoľko žalobca bol v tom čase hospitalizovaný. Výšku kúpnej ceny si dohodli na vrakovisku po 3 dňoch, kedy žalovaný zobral uvedené auto a kedy žalobcu pustili z nemocnice. Žalobca osobne prišiel na vrakovisko, dohodli si cenu, žalovaný však uviedol, že momentálne nemá peniaze. Chodil tam za ním aj po tom, čo podal žalobu. Keď tam podpisoval nejaký papier, bola to predtlač a na jeho otázku, čo to je, mu odpovedali, že je to bežná rutina - potvrdenie, že od neho zobrali motorové vozidlo, bolo to pre ich nejaké krytie, že od neho odkúpili vozidlo. U nich podpisoval len tento jeden doklad, pričom predtým účtovníčku v živote nevidel. S účtovníčkou jednal preto, že žalovaný mu povedal, aby bol taký láskavý a podpísal doklad o tom, že vozidlo od neho prebrali. Žalovaný ho k nej doviedol, prezentoval ju ako ekonómku a preto on toto neskúmal, nepýtal si od nej občiansky preukaz a podobne. Ona mu dala podpísať ten doklad. On ho podpísal, lebo žalovaný od neho auto prijal. Kúpnu cenu žiadal vyplatiť ihneď, ale mu bolo povedané, že nech sa zastaví o týždeň, lebo momentálne nemá peniaze. Za žalovaným bol aj so svojim advokátom a žalovaný stále tvrdil, že peniaze nemá, zaplatí, zaplatí, ale nikdy nezaplatil. O tom neurobil ani advokát žiaden záznam.

29. Súd opätovne vypočul žalovaného, ktorý uviedol, že prvý kontakt bol telefonicky, keď mu žalobca telefonoval, že mal autonehodu, auto je poškodené, neoplatí sa ho opravovať, takže ho chce predať na vrakovisko. Žalovaný sa ho spýtal na odhadnú cenu, žalobca uviedol cca 250 €. Žalovaný uviedol, že na konkrétnej cene sa vedia dohodnúť až po obhliadke, pretože auto nevidel, nevedel jeho

presné poškodenie. Povedali si, že cenu stanovia až na vrakovisku, keď bude auto dotiahnuté a nimi obhliadnuté. Po telefonickej dohode na týchto podmienkach išli s odťahovou službou po vozidlo k p. S., nevie presne kedy. Auto dotiahli do Košíc a potom sa mu ozval žalobca, že je tu a ostatné náležitosti boli robené podľa ich zvyklostí. Po 2-3 dňoch po privezení motorového vozidla bola zhodnotená cena vraku, jeho poškodenia a bola stanovená cena, ktorú boli ochotní za vrak vyplatiť. Žalovaný nevedel vysvetliť, prečo podpis na doklade nie je podpisom žalobcu. Peniaze vyplácali žalobcovi, on bol poslaný za ekonómkou, žalovaný pri tom osobne nebol. Úradná časť firmy je na druhej strane firmy, kde bol žalobca poslaný, aby podpísal tieto veci. Zakaždým, keď žalobca resp. jeho advokát za ním boli, boli vo firme A.. Skutočnosť, že žalovaný nevystupuje sám za seba, ale za firmu A. neoznámil žalobcovi, ani advokátovi žalobcu, pretože vždy sa stretli v objekte firmy, ktorú zastupoval. Telefónne číslo, na ktoré mu volal žalobca, používal na firemné účely. Popritom mal aj ďalšie telefónne číslo.

30. Súd opätovne vypočul svedka Imricha S., ktorý uviedol, že žalobca je jeho kamarát, pozná i žalovaného, pretože chodil na šrotovisko Ťahanovce na súčiastky. Havarované auto žalobcu bolo uňho na záhrade, pričom žalobca sa dohodol so žalovaným, že zoberie auto, prídu k svedkovi a naložia ho. Svedok nebol osobou, ktorá poradila dané vrakovisko žalobcovi, nedával žalobcovi ani telefonický kontakt na žalovaného. Oni mali kontakt na seba už predtým. Žalobca mu len volal, že žalovaný príde po auto. Mali komplikácie naložiť auto, pretože to bolo ťažké. Pri dohadovaní kúpnej ceny svedok nebol, len vedel od žalobcu, že boli dohodnutí na sume 16.000,- Sk. Taktiež len od žalobcu vedel, že to nemá vyplatené.

31. Na preukázanie skutočnosti, v ktorý konkrétny deň bola kúpna zmluva uzavretá, žalobca predložil prepúšťaciu lekársku správu z nemocnice, z ktorej vyplýva, že žalobca bol uvoľnený z hospitalizácie dňa 12.8.2009 (streda). Žalobca potom tvrdil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa 13.8.2009 (štvrtok). Na pojednávaní dňa žalobca uviedol, že k odovzdaniu motorového vozidla mohlo dôjsť 13., 14. resp. 15.8.2009, kedy žalobca došiel po hospitalizácii na vrakovisko.

32. Súd doplnil dokazovanie aj dotazom na Ministerstvo vnútra SR, Okresný dopravný inšpektorát Košice

- okolie, ktorý listom zo dňa 10.1.20174 oznámil súdu, že vozidlo I. bolo evidované na B. od 4.4.2007. Dňa 4.3.2009 bolo vozidlo vyradené z evidencie.

33. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

34. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

35. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

36. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

37. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

38. Podľa § 32 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

39. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

40. Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

41. Podľa § 568 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

42. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal vyššie uvedené dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil:

43. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný sa niekedy v období od 10.8.2009 do 12.8.2009 telefonicky dohodli na kúpe vraku motorového vozidla zn. Peugeot 406 zelenej farby, rok výroby 1996, EČV: I.. Zároveň nebolo vo veci sporné, že vrak motorového vozidla bol odvezený zo záhrady p. S. na vrakovisko A. bez prítomnosti žalobcu. V konaní ostala sporná otázka, medzi akými subjektmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, výška dohodnutej kúpnej ceny a či kúpna cena bola alebo nebola žalobcovi uhradená. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvu uzavrel so žalovaným - fyzickou osobou a kúpna cena bola dohodnutá na sumu 550,- €, pričom túto mu žalovaný nevyplatil. Žalovaný sa v konaní bránil, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a právnickou osobou A., ktorá prevádzkovala vrakovisko, pričom žalovaný bol len jeho zástupcom na základe mandátnej zmluvy a kúpna cena bola 300,- € a tá bola aj žalobcovi vyplatená.

44. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

45. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

46. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

47. Podľa § 187 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

48. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa strana sporu pri uplatnení alebo pri bránení práva opierala.

49. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Ak je žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.

50. Procesnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie byť účastníkom konania. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že

niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

51. V súlade s viazanosťou právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že nebolo jednoznačne preukázané, že zmluva o predaji motorového vozidla bola uzavretá medzi žalobcom a označeným žalovaným (a to ani s poukazom na ust. § 31 ods.1, § 32, § 566 a nasl. a odôvodnenie v pôvodnom prvom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 19.2.2015), súd zameral svoje dokazovania na túto otázku, t.j. otázku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní.

52. Právna úprava nevyžaduje, aby kúpna zmluva, ktorej predmetom je hnuteľná vec, bola uzatvorená v písomnej forme, nakoľko zákon písomnú formu obligatórne pod sankciou neplatnosti zmluvy nevyžaduje. Postačuje dohoda o odovzdaní veci predávajúcim a prevzatí veci a zaplatení kúpnej ceny kupujúcim.

53. V prvom rade súd musí uviesť, že ani po doplnení dokazovania nebol presne ustálený dátum odovzdania motorového vozidla a jeho prevzatie žalovaným a následná dohoda o kúpe motorového vozidla medzi žalobcom a žalovaným resp. medzi žalobcom a iným subjektom. Daný dátum bol len odvodzovaný od dátumu prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu. Je však nepochybné, že niekedy v období od 10.8.2009 do 12.8.2009 bol vrak motorového vozidla žalobcu prevezený na vrakovisko Ťahanovce. Následne na to niekedy medzi 13.8.2009 až 15.8.2009 sa na vrakovisko dostavil žalobca a dohodol sa na predaji vraku. Uvedená ústna dohoda prebiehala medzi ním a žalovaným, avšak v konaní zostala spornou otázka, či vlastne daná kúpna zmluva bola dohodnutá medzi nimi dvoma, t.j. žalobcom a žalovaným ako fyzickou osobou alebo žalobcom a vrakoviskom - spoločnosťou Varend s.p. - K., za ktorú žalovaný len vystupoval ako zástupca, keďže každá zo sporových strán si túto otázku vykladala inak.

54. Žalobca v konaní uviedol, že kontakt na žalovaného mal z tabule vyvesenej na vrakovisku, ktoré je dostupné každému. Telefónne číslo dvíhal iba žalovaný a preto s ním žalobca jednal. Po tom, čo sa žalobca dostavil na vrakovisko, žalovaný ho poslal za ekonómkou vrakoviska, aby podpísal doklad o tom, že oni preberajú jeho motorové vozidlo. Žalovaný uviedol, že žalobcovi neoznámil, že iba zastupuje spoločnosť A., ale žalobca za ním prišiel na vrakovisko, a dal do pozornosti aj paralelu, že i zákazník v Tescu si musí byť vedomý, že nákup nekupuje od konkrétnej zamestnankyne v pokladni, ale len od predajcu - obchodu.

55. Koho žalobca v konaní označí ako žalovaného je len vecou žalobcu a jeho v dispozícii. Je nepochybné, že v prípade, ak by bola zmluva uzavretá písomne, bolo by nepochybné a zrejmé, kto je pasívne legitimovaný v konaní, t.j. kto je nositeľom povinnosti uhradiť kúpnu cenu za vrak motorového vozidla. V tomto konkrétnom prípade kúpna zmluva bola uzavretá iba ústne, avšak ani z pôvodného ani doplneného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že kupujúcou stranou bol práve žalovaný a že k dohode o odkúpení vraku motorového vozidla došlo práve medzi žalobcom a žalovaným - fyzickou osobou ako kupujúcim.

56. Súd dáva do pozornosti, že dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní sú v zmysle § 187 všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a náležite objasniť vec, najmä výsluch strany, svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, ohliadka a podobne. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne. V prípade, ak teda žalobca nepredložil súdu relevantný dôkaz o tom, že kupujúcou stranou je práve a jedine žalovaný, uvedené nemožno ani predpokladať alebo odvodzovať od ostatných dôkazných prostriedkov, naviac ak tieto jednoznačne nedávajú odpoveď na nastolenú otázku, kto je pasívne legitimovaný v konaní. Súd pri svojom rozhodovaní hodnotí len konkrétne dôkazy a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom v prvom rade je na žalobcovi riadne a bez pochybností preukázať svoje tvrdenia ohľadom oprávnenosti žiadaného nároku, čo však žalobca neučinil a dôkazné bremeno ohľadom pasívnej legitimácie žalovaného v tomto smere neuniesol. Absencia písomnej zmluvy o kúpe medzi ním a žalovaným resp. absencia iného jasného, nepochybného a jednoznačného dôkazu o ústne uzavretej zmluve medzi nimi v tomto prípade musela byť preto vyhodnotená v jeho neprospech. Ani doplnené dokazovanie neustálilo žalovaného za pasívne legitimovaný subjekt. Svedok S. mal len sprostredkované informácie o osobe kupujúceho a o kúpnej cene práve od žalobcu a preto k jeho výpovedi ako smerodajnej k otázke ustálenia pasívne legitimovaného subjektu súd nemohol prihliadať.

57. Vzhľadom na uvedené súd potom nepovažoval za potrebné dokazovať, či z účtu spoločnosti A. s.p. daná suma bola alebo nebola odpísaná, nakoľko bolo v prvom rade na žalobcovi bez pochýb dokázať, kto bol kupujúcou stranou, čo tento neučinil. Otázka vyplatenia kúpnej ceny a jej výšky tak zostala druhoradou a v prípade, ak by sa aj preukázalo, že spoločnosť Varend s.p. danú sumu nevyplatila, nič to nemení na veci, nakoľko žalobcom označeným žalovaným bol iný subjekt. V prípade ak by bol napr. Varend s.p. - K. označený ako žalovaný v 2/ rade (napr. aj z opatrnosti), súd by videl opodstatnenosť vykonávania dokazovania v tomto smere.

58. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

59. Uznesením č.k. 35C/36/2012 zo dňa 24.2.2014 súd priznal znalečné vo výške 464,05 €, ktoré následne vyplatil znalkyni prostredníctvom učtárne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2014.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

64. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení zaviazal neúspešného žalobcu na zaplatenie trov štátu predstavujúcich znalečné vo výške 464,05 € na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).