Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/165/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Deáka, v exekučnej veci oprávneného: E.. F. R., G.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. č. XX, XXX XX M., zastúpeného Mgr. Michalom Šalingom, advokátom so sídlom AK Konventná č. 9,811,03 Bratislava, proti povinnému: E.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXX/X, XXX XX M., zastúpenému Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o. so sídlom Š. Moyzesa č. 9877/43, 960 01 Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 946 029,30 eur a príslušenstva, vykonávanej JUDr. Václavom Kunom, so sídlom Exekútorského úradu Piaristická č. 2, 949 01 Nitra pod sp. zn. EX 329/16, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 1Er/96/2016-111 zo dňa 22.08.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom pod sp. zn. EX 329/2016 a exekúciu vyhlásil za neprípustnú.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 05.05.2016 vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 946 029,30 eur a príslušenstva. Exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je Dohoda - zmier spísaný pred rozhodcom JUDr. Ľudovítom Pausom dňa 12.04.2002.

3. Dňa 20.06.2016 doručil povinný v rámci zákonnej lehoty námietky proti exekúcii, ktoré boli rozsiahlo formulované a v ktorých namietal nasledovné skutočnosti:

- nepreskúmateľnosť upovedomenia o začatí exekúcie z dôvodu absencie čísla vydaného poverenia na vykonanie exekúcie a spisovej značky;

- porušenie zásady res iudicata a ne bis in idem, nakoľko na základe totožného exekučného titulu (t.j. Dohody zo dňa 12.04.2002) už bola proti povinnému vedená exekúcia pod sp. zn. 11Er/2576/2005 u exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorá však bola uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11Er/2576/2005-213 zo dňa 09.09.2011 zastavená;

- nevykonateľnosť exekučného titulu, a to jednak pre vzdanie sa funkcie rozhodcu zo strany JUDr. Ľudovíta Pausa, pre nedodržanie zákonom stanoveného postupu v priebehu rozhodcovského konania, pre formálne a tiež materiálne nedostatky exekučného titulu;

- premlčanie nároku oprávneného spravujúce sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný až po uplynutí 10-ročnej objektívnej premlčacej doby s poukazom na ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že táto lehota začala plynúť (pokiaľ by bola Dohoda zo dňa 12.04.2002 pripustená ako exekučný titul) deň nasledujúci po splatnosti pohľadávky

- t.j. 01.01.2003;

- nemožnosť výkonu rozhodnutia, pretože plnenie je v rozpore s dobrými mravmi.

4. S poukazom na uvedené podal povinný dňa 24.06.2016 cestou súdneho exekútora aj návrh na odklad exekúcie, a to až do právoplatného rozhodnutia o námietkach. V podanom návrhu na odklad exekúcie uviedol, že povolenie odkladu exekúcie je v prejednávanej veci nevyhnutné za účelom zabránenia vzniku protiprávneho stavu a mimoriadnej ujmy na právach povinného s tým, že zároveň možno predpokladať, že exekúcia bude zastavená (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku).

5. Po preskúmaní okolností, ktoré sú podstatou námietok vznesených povinným v zákonnej lehote, pri zohľadnení stanoviska oprávneného k podanému návrhu, súd prvej inštancie prijal právny záver o dôvodnosti jednej z nich. V tejto súvislosti uviedol, že povinný môže účinne vzniesť v exekučnom konaní námietku premlčania vymáhanej pohľadávky a uplatniť túto ako okolnosť brániacu vymáhateľnosti vymáhaného nároku. V prejednávanej veci je podstatou pohľadávky vymáhanej oprávneným výkon akcionárskych práv v spoločnosti BUČINA, a.s. , preto nie je podľa súdu sporné, že ide o peňažné pohľadávky z obchodných záväzkových vzťahov, na ktorých sa účastníci konania zúčastnili ako podnikatelia.

6. S poukazom na ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorého uplatnenie v obchodnoprávnych vzťahoch vylučuje aplikáciu § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a ktorého sa povinný v námietkovom konaní dovolal, prijal súd prvej inštancie záver, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí maximálnej premlčacej 10-ročnej doby. Vychádzal pritom z dikcie vyššie cit. ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého v obchodných vzťahoch platí, že pohľadávky, ktoré boli právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, sa premlčujú za 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala prvýkrát plynúť bez toho, aby pre plynutie tejto doby bolo významné, či pred jej uplynutím bol pre právoplatne priznanú pohľadávku na súde alebo inom príslušnom orgáne podaný návrh na výkon rozhodnutia. Ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje maximálnu dĺžku premlčacej doby s tým, že uplatnenie priznanej pohľadávky v súdnom alebo rozhodcovskom konaní pred uplynutím tejto doby nemá akékoľvek následky pre jej plynutie. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/703/2013 zo dňa 09.01.2014. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v prejednávanej veci došlo k uplynutiu zákonnej objektívnej a zároveň maximálnej premlčacej doby, ktorého premlčanie povinný v exekučnom konaní namietal, dôvodiac tým, že splatnosť pohľadávky nastala dňa 01.01.2003 (nakoľko Dohoda zo dňa 12.04.2002 stanovila ako deň plnenia najneskôr dátum 31.12.2002) a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až 24.02.2016. Skutočnosť, že od splatnosti pohľadávky do momentu začatia exekučného konania prebiehali viaceré súdne konania smerujúce k vysloveniu neplatnosti exekučného titulu nevzhliadol súd relevantným, keďže táto neplatnosť v konečnom dôsledku v žiadnom súdnom konaní vyslovená nebola. Nakoľko samotné vznesenie námietky premlčania zo strany povinného má za následok dôvodnosť podaných námietok a nevyhnutnosť vyhlásenie prebiehajúcej exekúcie za neprípustnú, súd sa ďalšími námietkami povinného nezaoberal.

7. Na základe uvedeného námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom pod sp. zn. EX 329/2016 vyhlásil za neprípustnú.

8. O návrhu povinného na odklad exekúcie súd nerozhodol vzhľadom na to, že včasné a odôvodnené námietky proti exekúcii majú odkladný účinok rovnako ako rozhodnutie súdu o prípadnom povolení odkladu exekúcie z rovnakého dôvodu.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie dôvodil tým, že konaním súdu je poskytovaná ochrana jeho dlžníkovi, napriek tomu, že má právoplatný rozsudok, ktorý potvrdzuje, že E.. Q. H. je povinný mu uhradiť 1 946 029,30 eur. Dočasný oprávnený E.. X. W., na ktorého bola postúpená predmetná pohľadávka, už požiadal o výkon exekúcie na Okresnom súde Zvolen v primeranej lehote, na čo bolo vydané poverenie na výkon exekúcie pre JUDr. Mária Mičáka. Následne, po tom, čo sa oprávneným stal opäť on sám, došlo k zastaveniu exekúcie vykonávanej JUDr. Mičákom na základe rozsudkov Okresného súdu Zvolen. Namietol postup súdu, ktorý v tomto konaní vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, keď už raz preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a vydal pre súdneho exekútora poverenie. Oprávnený konal včas a nespôsobil žiadne prieťahy vedúce k premlčaniu svojej pohľadávky, preto bol presvedčený o tom, že v dobe, keď nemohol konať v dôsledku konania na Okresnom súde Zvolen, malo byť plynutie premlčacej doby prerušené. V prípade, že exekúcia bude vyhlásená za neprípustnú, následkom postupu Okresného

súdu Zvolen dôjde k odopretiu ústavného práva oprávneného na vymoženie pohľadávky. Na podporu svojich tvrdení pripojil k odvolaniu fotokópiu poverenia Okresného súdu Zvolen č. 5611 005588 zo dňa 22.11.2005 vydanú dňa 22.11.2005 pre JUDr. Mária Mičáka, fotokópiu rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/42/2006-259 zo dňa 07.05.2010, fotokópiu návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekúcii vedenej JUDr. Mičákom pod spis. zn. EX 406/05 a fotokópiu rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/42/2006-517 zo dňa 22.08.2016.

10. Po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania podal oprávnený na súd prvej inštancie podanie, ktorého obsahom bolo doplnenie dôvodov odvolania. Uvedeným podaním zo dňa 06.10.2016 sa snažil spochybniť súdom posúdenú obchodnoprávnu povahu vzťahu medzi oprávneným a povinným a v tej súvislosti namietal právne posúdenie súdu o uplynutí premlčacej doby. Podaniami, ktoré boli súdu doručené dňa 18.04.2017 a 05.06.2017 pripojil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 53/2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh povinného na prerušenie dovolacieho konania zamietol a dovolanie odmietol.

11. K odvolaniu oprávneného a jeho doplneniu sa oprávnený vyjadril dňa 25.10.2016 v tom zmysle, že oprávnený doplnil odvolacie dôvody až po zákonnej lehote na podanie odvolania. V doplnení odvolania zo dňa 06.10.2016 tvrdil, že celé konanie aj dohoda z 12.04.2002 sú v režime občianskoprávneho konania. Napriek tomu, že oprávnený odvolacie dôvody doplnil zjavne až po uplynutí lehoty na odvolanie, oprávnený sa z opatrnosti k uvádzanému dôvodu vyjadril. Z textu dohôd zo dňa 26.03.1998 a 12.04.2002 podľa povinného jednoznačne vyplýva, že právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa týka buď výkonu akcionárskych práv v spoločnosti BUČINA, a.s. (dohoda z 26.03.1998) alebo prevodu akcií v tejto spoločnosti (dohoda z 12.04.2002). Či ide o výkon akcionárskych práv alebo prevod akcií, u obidvoch typov záväzkovo-právnych vzťahov ide o absolútne obchody, ktoré sa riadia výhradne ustanoveniami Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na charakter účastníkov, ktorí do tohto konania vstupujú. Obidva tieto záväzkovo-právne vzťahy podliehajú režimu Obchodného zákonníka, keďže ide o absolútne obchody. Výkon akcionárskych práv spadá po režim ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka a odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov spadajú pod režim ustanovenia § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka. Ani jeden z nárokov nemôže byť teda zaradený pod režim Občianskeho zákonníka. Okrem toho, ak by aj malo ísť o občianskoprávny vzťah, nároky z takéhoto vzťahu nebolo možné uplatniť v rozhodcovskom konaní s poukazom na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý bol účinný v čase uzavretia obidvoch dohôd. Ak teda oprávnený tvrdí, že malo ísť o občianskoprávny vzťah, v tom prípade by rozhodca pre nedostatok právomoc o občianskoprávnom spore nemohol rozhodnúť.

12. Ďalej povinný uviedol, že ak sa právny vzťah spravuje Obchodným zákonníkom, spravuje sa ním aj otázka premlčania nárokov, ktoré vyplývajú z tohto vzťahu. Úprava premlčania je v Obchodnom zákonníku úplná, preto sa na ňu nemôže použiť ani čiastočne úprava uvedená v Občianskom zákonníku. V širších súvislostiach pre spojitosť s týmto konaním poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011, v ktorom bol vyslovený tento právny názor: „Ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovuje absolútne obmedzenie premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch, premlčacia doba uplynie v obchodnoprávnych vzťahoch vždy najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz. Z tohto princípu niet výnimky.“ Ďalej Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí uviedol, že „Účelom ustanovenia § 408 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka obsahujúceho absolútne obmedzenie predlžovania premlčacej lehoty je stanovenie konečného (maximálneho) momentu, v ktorom premlčacia doba uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákonníka, teda aj v prípade, ak došlo k jej faktickému predĺženiu, napríklad v dôsledku vykonania úkonu veriteľa na účely uspokojenia práva.“ Vzhľadom na uvedené, ako aj argumentáciu v námietkach proti exekúcii považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, dňa 24.02.2016 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v prospech jeho pohľadávky. Následne bola dňa 03.03.2016 súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

18. Súd prvej inštancie vydal dňa 05.05.2016 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe Dohody - zmieru medzi E.. F. R. a Q. H. spísanej pred rozhodcom JUDr. Ľudovítom Pausom. Účelom a podstatou ich „Dohody“ bolo urovnanie majetkových sporov medzi oprávneným a povinným, ktoré vznikli v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.

19. Odvolaciemu súdu bolo predkladacou správou zo dňa predložené 20.10.2016 predložené odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Zvolen, ktorým súd vyhovel námietkam povinného a vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Podstatou právnej argumentácie súdu prvej inštancie bolo, že je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú povinným v tomto exekučnom konaní a pre jej odôvodnenosť nevyhnutné prijať záver o vyhlásení prebiehajúcej exekúcie za neprípustnú. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími vznesenými námietkami povinného, pretože vzhľadom na dôvodnosť jednej z námietok to už nepovažoval za potrebné. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní predložených listinných dokumentov, ktoré sú v obsahu predloženého spisového materiálu dospel záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne objasnených a zistených skutkových okolností a v nadväznosti na dostatočne zistený skutkový stav bol prijatý správny právny záver, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.

20. Námietky povinného sú, tak ako uviedol súd prvej inštancie, procesným nástrojom povinného na vyvolanie incidenčného sporu o prípustnosť začatej exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti vyplývajúce z procesného ako aj hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto okolnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Jednou z hmotnoprávnych skutočností, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku je, že došlo k premlčaniu pohľadávky oprávneného a povinný sa tohto premlčania dovolal. Včas podané a odôvodnené námietky proti exekúcii majú odkladný účinok a kým sa o nich nerozhodne, nemožno vydať exekučný príkaz a pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že povinný námietky podal včas, v zákonnej lehote pre tento procesný nástroj, keďže upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 06.06.2016 a jeho podanie označené ako „Námietky proti exekúcii“ bolo na poštovú prepravu odovzdané dňa 17.06.2016, doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.06.2016.

21. Povinný namietal, že pohľadávka vymáhaná oprávneným, ktorej podstatou je výkon akcionárskych práv v spoločnosti BUČINA a.s., je premlčaná. Túto námietku uplatnil ako okolnosť brániacu vymáhateľnosti vymáhaného nároku. Vychádzajúc z prijatého záveru prvoinštančného súdu o tom, že predmetom začatej exekúcie je pohľadávka oprávneného vzniknutá z obchodných záväzkových vzťahov, na ktorých sa účastníci tohto konania zúčastnili ako podnikatelia, aj právny inštitút premlčania bolo potrebné posudzovať v intenciách zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Odvolací súd sa s posúdením povahy súdu prvej inštancie plne stotožnil. V „Dohode“ (exekučnom titule) bolo uvedené, že ju prijímajú ako rozhodnutie rozhodcu Ľ. Pausa, preto oprávnený už pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi tvrdil, že ide o vykonateľný exekučný titul

- rozhodnutie prijaté rozhodcom podľa zákona č. 218/1996 Zb. o rozhodcovskom konaní. Tento zákon v ust. § 2 veta prvá predvída možnosť dohody podnikateľov a iných účastníkov obchodných vzťahov o obsahu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky k zmluve, v ktorej si upravia vzájomné obchodné vzťahy tak, že o majetkových sporoch, ktoré medzi nimi súd alebo medzi nimi vzniknú a ktorých prerokovanie a rozhodnutie patrí do právomoci súdu, rozhodnú jeden alebo viacerí rozhodcovia z osôb zapísaných

v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu alebo osoba nezapísaná v zozname. Preto pokiaľ oprávnený v konaní vyslovil nesúhlas s posúdením obchodnoprávnej povahy jeho právneho vzťahu s povinným a vo vzťahu k ním vznesenej námietke premlčania tvrdil, že pri uzatváraní „Dohody“ konali ako fyzické osoby - nepodnikatelia označené identifikačnými znakmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, jeho tvrdenie odporuje tvrdeniu o vykonateľnosti „Dohody“ ako exekučného titulu. K sporu účastníkov konania o vykonateľnosť exekučného titulu sa odvolací súd vyjadruje v ďalšom texte rozhodnutia.

22. Premlčanie práva nastáva márnym uplynutím času v prípade, ak sa právo neuplatní v zákonom stanovenej lehote. Jeho následkom je strata vymáhateľnosti práva v prípade, ak sa premlčania dlžník dovolá. Tento hmotnoprávny inštitút má v obchodnoprávnych vzťahoch svoje špecifiká. Predmetom premlčania v obchodnoprávnych vzťahoch sú všetky práva vyplývajúce z obchodných záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu na dobu neurčitú ( § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka). V prejednávanej veci ide v zmysle § 388 Obchodného zákonníka o premlčanie práva na plnenie v peňažnej forme. Všeobecná premlčacia doba v obchodných záväzkových vzťahoch je 4 roky a uplatní sa pri všetkých právach, na ktoré je aplikovateľný (§ 397 Obchodného zákonníka) okrem prípadov, keď to zákon pre jednotlivé práva ustanovuje inak. Keďže nejde o zákonné výnimky - práva pri ktorých sa neuplatní všeobecná premlčacia doba ani iné zákonné výnimky z dĺžky premlčacej doby (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3, § 292 ods. 2, § 401 Obchodného zákonníka), pre priznanie nároku oprávneného v nachádzacom (rozhodcovskom) konaní sa uplatnila všeobecná štvorročná premlčacia doba s maximálnym obmedzením celkovej dĺžky premlčacej doby podľa ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka.

23. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pre uplynutím tejto lehoty.

24. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa keď sa mohlo začať.

25. V záujme právnej istoty účastníkov obchodnoprávnych vzťahov je v ust. § 408 upravená maximálna dĺžka premlčacej doby desať rokov, pričom začiatok tejto doby sa počíta odo dňa, kedy premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh (plynutie) 10-ročnej premlčacej lehoty nemá vplyv jej spočívanie a túto dobu nemôžu účastníci obchodného záväzkového vzťahu meniť ani ju vylúčiť, pričom predĺžiť ju nemôžu ani iné ustanovenia tohto zákona.

26. Zo systematického výkladu ust. § 387 - § 408 Obchodného zákonníka vyplýva, že štvorročná všeobecná premlčacia doba je dobou počas ktorej je potrebné uplatniť právo na súde (nachádzacie konanie). Na prejednávanú vec sa uplatní ust. § 408 Obchodného zákonníka, ktoré je jediným východiskom pre zodpovedanie esenciálnej otázky pre toto konanie, ktoré je sporom o začatie exekúcie. Je potrebné sa vysporiadať s tým, kedy najneskôr mohol oprávnený podať návrh na začatie exekúcie tak, aby sa nevystavil nebezpečenstvu vznesenia námietky premlčania zo strany povinného, resp. aby exekúcia vedená v prospech oprávneného nebola pre premlčanie práva zastavená.

27. Jediné ustanovenie, v ktorom upravuje premlčanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutia a ktoré používa pojem právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní je ust. § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Cit. ust. Obchodného zákonníka síce výslovne neuvádza, že rozhodnutie vydané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, priznávajúce určité právo, je možné vykonať, ak bolo exekučné konanie iniciované v desaťročnej lehote, ale pre tam uvedené prípady (o ktoré v prejednávanej veci nejde), dokonca upravuje predĺženie premlčacej doby o tri mesiace odo dňa, kedy vykonávacie, resp. exekučné konanie mohlo byť zahájené. Systematickým výkladom zo zaradenia tohto ustanovenia za ust. § 408 ods. 1 zakotvujúceho desaťročnú lehotu, je však nutné dovodiť, že právo právoplatne priznané možno vykonať, ak konanie o jeho výkone bolo zahájené v desaťročnej lehote podľa ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. (z Uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20Cdo 1595/2002 zo dňa 26.11.2003). Ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje maximálnu dĺžku premlčacej doby s tým, že uplatnenie priznanej pohľadávky návrhom na vykonanie exekúcie nemá

akékoľvek účinky pre jej plynutie (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo/703/2013 zo dňa 09.01.2014).

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s výkladom a aplikáciou cit. zák. ustanovenia súdom prvej inštancie a jeho právnu argumentáciou považoval za správnu a súladnú so zákonom. Považoval za preukázané, že pokiaľ Dohoda zo dňa 12.04.2002 ako exekučný titul stanovila deň plnenia najneskôr na deň 31.12.2003, splatnosť pohľadávky oprávneného nastala dňa 01.01.2004 (nie ako uviedol súd prvej inštancie dňa 01.01.2003, ktorá chyba je zrejmou nesprávnosťou bez dôsledkov pre prijaté posúdenie veci), kedy začala plynúť aj zákonná premlčacia doba. K uplatneniu priznanej pohľadávky oprávneným došlo až dňa 24.02.2016 podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Niet preto pochýb, že sa tak stalo až po uplynutí zákonnej objektívnej a maximálnej desaťročnej premlčacej doby rokov, pričom povinný sa premlčania práva v námietkovom konaní dovolal a bol úspešný. Ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka je ustanovením kogentným a ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít potvrdzuje, že nie je relevantným, že v medziobdobí od splatnosti pohľadávky až do momentu začatia exekučného konania prebiehali viaceré súdne konania smerujúce k vysloveniu nevykonateľnosti exekučného titulu, resp. ani predošlé neúspešné uplatnenie nároku oprávneným v prejednávanej veci nebolo spôsobilé zastaviť plynutie premlčacej doby a uplynutím dňa 01.01.2014 sa premlčal. Záveru súdu prvej inštancie o tom, že vznesenie námietky premlčania zo strany povinného má za následok dôvodnosť podaných námietok a nevyhnutnosť vyhlásenia prebiehajúcej exekúcie za neprípustnú je preto potrebné prisvedčiť.

29. Napriek tomu, že doposiaľ nedošlo k právoplatnému vyriešeniu otázky vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 8/2012 zo dňa 26.02.2013) vyslovil, že absentuje naliehavý právny záujem návrhu žalobcov pri riešení nastolenej právnej otázky, ktorú prináleží zodpovedať súdom v rámci exekučného konania, odvolací súd má za to, že v tomto štádiu konania, sa prieskum exekučného titulu zo strany exekučného súdu vzhľadom na výsledok konania stal nadbytočným. Povinný poukázal v námietkovom konaní na viaceré skutočnosti, pre ktoré považoval začatie exekúcie za nezákonné, pričom súd prvej inštancie sa pre úspešne vznesenú námietku premlčania práva zo strany povinného ostatnými namietanými skutočnosťami nezaoberal.

30. Odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k podaniam oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu datovaným dňa 03.10.2016, 12.04.2017,01.06.2017, 12.06.2017 a 29.06.2017, ktoré boli doručené do súdneho spisu v niektorých prípadoch aj priamo odvolaciemu súdu ako doplnenie dôvodov odvolania alebo ako urgencie na rozhodnutie o podanom odvolaní doplňujúce argumentáciu uvádzaných dôvodov. S poukazom na primerané použitie CSP, predovšetkým ust. § 365 ods. 3 ako aj ďalších ustanovení civilného kódexu, ktoré zdôrazňujú zásadu prísnej koncentrácie civilného sporového procesu, na doplnenie dôvodov odvolania odvolací súd neprihliadol. Uplynutím lehoty na podanie odvolania odvolateľ stratil možnosť meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .