Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9Co-220-2016.pdf
PDF · 107.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/220/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Katarína Slováčeková v právnej veci žalobcu: V. W., bytom Z. X, G., proti žalovaným: 1/ Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, I. E., 2/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, I. E., obaja zastúpení advokátkou: Doc. JUDr. Vlasta Kovalančíková, CSc., AK so sídlom Mierové nám. 3, Senec, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8. marca 2016, č.k. 7C/312/2014-55 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 661,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku advokátke žalovaných.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 630 OZ a § 120 ods. 1 OSP.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru ak sa obdarovaný správal k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Žalobca ako dôvod vrátenia daru preukázal rozsudkom tunajšieho súdu 3T 127/2011-156 zo dňa 5.12.2012 ktorý nadobudol právoplatnosť 26.3.2013, na základe ktorého bol žalovaný 1/ uznaný vinným, že dňa 12.6.2010 fyzicky napadol žalobcu, čím mu ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe
- osobe vyššieho veku . Za tento skutok bol odsúdený k peňažnému trestu 300,- eur a pre prípad zmarenia peňažného trestu mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok. Obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody poškodeného titulom bolestného vo výške 1.042,30 eur. Tento skutok zo strany žalovaného 1/ možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Žalobca sa však nepreukázal, žeby akúkoľvek pôžičku alebo dar poskytol žalovanému 1/. Ako sám žalobca tvrdil pri poskytnutí pôžičky, ani pri prehlásení o dare žalovaný 1/ nebol prítomný a ani o tom nebol informovaný. Preto podľa názoru súdu žalovaný 1/ nie je vo veci pasívne legitimovaný. Žalobca bol žalovaným 1/ fyzicky napadnutý dňa 12.6.2010 a tak trojročná premlčacia l doba podľa § 101 OZ uplynula dňa 12.6.2013, žaloba bola podaná dňa 14.11.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Poskytnutie daru ani vo vzťahu k žalovanej 2/ nebolo preukázané. Žalobca a jeho družka síce tvrdili, že žalobca poskytol na dvakrát žalovanej 2/ pôžičku po 15.000 Sk a prehlásil na svadbe, že nech sa považuje táto pôžička z jeho strany za svadobný dar, avšak žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Svedeckú výpoveď družky V. V. súd považoval za účelovú, keďže žijú v druhovskom pomere a podľa vyjadrenia žalovanej 2/ je pod značným vplyvom žalobcu, ktorý má agresívnu povahu.
M. považoval za hodnovernú výpoveď V. N., ktorej aj z osobného prejavu bolo zrejmé, že nie je zaujatá .Uviedla, že aj s otcom aj so sestrou má dobrý vzťah. Nemala vedomosť ani o požičaní ani o darovaní peňazí , ktoré by v prípade takéhoto prejavu vôle by bola aj zo strany otca aj zo strany sestry informovaná. V priebehu konania nebolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, žeby žalobca daroval žalovanej peniaze. Z týchto dôvodov súd žalobe nepriznal úspech. Žalovaní boli úspešní v konaní preto im bola priznaná náhrada trov konania v sume 661,60 eur, ktoré trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. V konaní boli vykonané nasledovné právne služby: dňa 25.3.2015 príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientami, dňa 23.4.2015 účasť na pojednávaní, dňa 2.6.2015 účasť na pojednávaní , dňa 31.8.2015 porada s klientami, dňa 8.3.2016 účasť na pojednávaní. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 1000 eur je 51,45 eur. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 0% ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (v danom prípade 2 osôb), teda za jeden úkon právnej služby advokátovi patrí odmena 77,17 eur ( 51,45 x 2 = 102,90 - 50% t.j. - 25,73 = 77,17 eur), Za 5 úkonov právnej služby prináleží odmena advokátovi 385,85 eur. Podľa § 16 ods. 3 má právny zástupca právo požadovať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumou vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 8,39 eur. V roku 2015 bolo vykonaných 4 úkonov (8,39 x 4 = 33,56 eur) v roku 2016 jeden úkon 8,58 eur. Režijný paušál spolu 42,14 eur. Podľa § 15 vyhl. má advokát nárok na náhradu hotových výdavkov cestovnej náhrady za účasť na pojednávaní dňa 23.4.2015, 2.6.2015 a 8.3.2016 zo Senca do Dunajskej Stredy a späť. Za jednu účasť 21,19 eur . Cestovné náhrady spolu činia 64,57 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 ZZ prináleží advokátovi náhrada za stratu času , za účasť na pojednávaní v roku 2015 po 55,92 eur a za účasť na pojednávaní v roku 2016 57,20 eur. Náhrada za stratu času spolu predstavuje 169,04 eur.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, resp. aby jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne označil výpoveď svedkyne V. za účelovú, nakoľko táto svedkyňa bola prítomná pri preberaní peňazí zo strany žalovanej 1/. Ďalej súd prvej inštancie nebral žiadnym spôsobom do úvahy skutočnosť, že žalovaná 1/ sa stretla so synom svedkyne V. a žiadala ho, aby matke dohovoril, aby nešla na súd svedčiť a keď tam pôjde tak nech povie, že o pôžičke nič nevie. Odvolateľ uviedol, že keď to uviedol sudkyni v uvedenej veci, tak to vôbec nebrala do úvahy, čím nechcela zistiť objektívnu pravdu. Súd dal za pravdu svedkyni V. N., avšak je toho názoru, že jej výpoveď bola účelová a svedkyňa klamala. Žalobca uviedol, že svedkyňa V. N. vedela, že žalovanej 1/ na svadbe povedal, že pôžičku mu nemusí vrátiť a že to má od neho svadobný dar. Svedkyňa V. N. však túto skutočnosť pred súdom zatajila. Ďalej odvolateľ uviedol, že žalovaná 1/ je pod značným vplyvom svojho manžela, lebo na súde proti jej mužovi evidentne klamala, ako aj on. Ďalej odvolateľ uviedol, že čestne prehlasuje, že žalovanej 1/ poskytol peniaze vo výške 1.000,- eur ako pôžičku a keď mu peniaze žalovaná 1/ nevracala, tak jej za prítomnosti svedkyne V. povedal, že tie peniaze už nemusí vrátiť, že to má od neho svadobný dar.
5. Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslali.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré majú
ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaných 1/ a 2/ vrátenia daru a to peňažnej sumy vo výške 30.000,- Sk/1.000,- eur.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu prejednávanej veci.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom voči žalovaným 1/ a 2/ domáha vrátenia daru a to vrátenia sumy 30.000 Sk/1.000 eur. Z návrhu žalobcu vyplynulo, že dcére - žalovanej 2/ požičal sumu 30.000,- Sk a to dvakrát po 15.000,- Sk asi v roku 2006, ktorú pôžičku mu nevrátila. Na svadbe žalovaných odpustil tento dlh a vyhlásil žalovanej 2/, že nemusí vrátiť peniaze a má to považovať za svadobný dar. Vrátenie daru odôvodnil žalobca rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 3T 127/2011-156 zo dňa 5.12.2012, na základe ktorého bol žalovaný 1/ odsúdený za ublíženie na zdraví spôsobené fyzickým napadnutím žalobcu. Žalovaná 2/ sa správala v trestnom konaní nevhodne a vypovedala nepravdivo. Ako ďalší dôvod vrátenia daru uviedol nezáujem zo strany dcéry ani keď bol hospitalizovaný v zdravotnom zariadení.
11. Odvolací súd po oboznámením sa s celým obsahom spisu vrátane vykonaných dôkazov dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom poskytnutými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenie, že zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu daru a to finančnej sumy 30.000,- Sk/1.000,- eur, ktorá bola najprv zo strany žalobcu poskytnutá žalovanej 2/ ako pôžička a neskôr zo strany žalobcu bolo vydané prehlásenie voči žalovanej 2/, že ide o dar v tejto výške a nemusí žalobcovi túto finančnú čiastku vracať.
12. Z obsahu odvolania je zrejmá námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky dokazovania.
13. Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (akt. podľa § 191 ods. 1 poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo).
14. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania (od 1.7.2016 civilného sporového konania), v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, akt. § 192, § 193, § 205 Civilného sporového poriadku). Ťažisko dokazovania je v procesnom postupe súdu prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3 až 5 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, akt. § 384 Civilného sporového poriadku). Procesný predpis vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v
inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (akt. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku) vyplýva súdu povinnosť okrem iného v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižné vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vyhádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.
15. Nesprávne hodnotenie dôkazov je možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd prvej inštancie dospel.
16. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie z dôkazných prostriedkov poskytnutých zo strany žalobcu a zo strany žalovaného, získané dôkazy vyhodnotil spôsobom opísaným vyššie a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil žiaden rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami.
17. Darovacia zmluva (donatio) je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Táto črta darovacej zmluvy sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je ďalej charakteristická zásada dobrovoľnosti: poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy. Hospodárskym dôvodom (kauzou) darovacej zmluvy (causa donandi) je teda bezodplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu daru (vec, právo alebo iná majetková hodnota) z darcu na obdarovaného. Z hľadiska právnych účinkov má význam prejavená vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného (animus donandi). Darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon ku svojej platnosti vyžaduje dodržanie formálnych a obsahových náležitostí vyžadovaných zákonom (pozri § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník upravuje len jediný prípad odvolania poskytnutého daru, a to z dôvodu, že sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Občianskeho zákonníka). Uplatnenie práva na vrátenie daru (revocare donationem) prebieha vo dvoch fázach. Na základe právom uznaného dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a následne (alebo súčasne) žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Zánik darovacieho vzťahu nastáva priamo zo zákona okamihom, kedy prejav vôle darcu dôjde obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovuje pôvodný právny vzťah, teda vlastnícke právo darcu. Obdarovaný sa týmto momentom stáva neoprávneným držiteľom veci (§ 131 Občianskeho zákonníka) a je povinný dar vrátiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca v priebehu konania nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorým by v prvom rade preukázal uzavretie dohody o pôžičke medzi ním a žalovanou 2/ a odovzdaním finančnej sumy vo výške 30.000,- Sk/1.000,- eur žalovanej 2/ a taktiež žalobca súdu neuviedol konkrétne okolnosti a podmienky, za akých k nej malo dôjsť a následne, že by zo strany žalobcu voči žalovanej 2/ došlo k prehláseniu, že predmetnú pôžičku nemusí vracať, nakoľko z jeho strany ide o svadobný dar pre žalovanú 2/. Aj keď žalobca v konaní ako dôkaz o poskytnutí predmetnej pôžičky, ako aj o darovaní uviedol svedeckú výpoveď jeho priateľky - V. V., ktorá mala byť prítomná ako pri uzavretí zmluvy o pôžičke, tak aj pri darovaní, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď samotnej svedkyne, ktorá uviedla len skutočnosť, že bola prítomná pri odovzdaní finančnej čiastky v sume 30.000,- Sk, ktorá bola odovzdaná žalovanej 2/ dvakrát, t.j. 2x po 15.0000,- Sk, avšak samotná svedkyňa nevedela uviesť podrobnosti a teda kedy presne sa tak stalo, dokedy mala žalovaná 2/ predmetnú pôžičku vrátiť, za akým účelom bola predmetná pôžička žalovanej 2/ zo strany žalobcu poskytnutá. Taktiež odvolací súd poukazuje na rozporuplnosť výpovede žalobcu, ktorý najprv uviedol, že sa presne nepamätá, kedy žalovanej 2/ požičal dvakrát sumu 15.0000,- Sk, avšak nakoniec uviedol, že to bolo asi v roku 2006 a to údajne z dôvodu, že žalovaná 2/ išla do Grécka a potrebovala peniaze, pričom však žalovaná 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že do Grécka odcestovala v roku 2004 a pracovala tam do konca roku 2004 a v tom čase ani ona ani jej sestra svedkyňa - V. N. neboli v kontakte s otcom a v roku 2007 bola žalovaná 2/ na materskej
dovolenke. Z uvedeného je tak zrejmé, že samotný žalobca nevie konkrétne uviesť, kedy došlo z jeho strany k poskytnutiu pôžičky pre žalovanú 2/ a to 2x v sume po 15.000,- Sk.
19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na jednoznačnú výpoveď svedkyne V. N., sestry žalovanej 2/ a zároveň dcéry žalobcu, ktorá uviedla, že má dobrý vzťah ako s otcom, tak aj so sestrou a nevie o žiadnej pôžičke, ktorú údajne žalobca žalovanej 2/ poskytol, taktiež potvrdila, že bola prítomná na svadbe žalovaných 1/ a 2/, avšak nepočula od žalobcu, že by daroval žalovanej 2/ 30.000,- Sk a ani dodatočne jej nič nehovoril o darovaní peňazí. Taktiež svedkyňa uviedla, že ani nevie, aký svadobný dar žalobca žalovanej 2/ dal.
20. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade zo strany žalobcu nebol produkovaný žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynul titul zakladajúci povinnosť žalovaných 1/, 2/ vrátiť žalobcovi dar, nakoľko nebolo preukázané, že zo strany žalobcu najprv bola poskytnutá pre žalovanú 2/ pôžička vo výške 30.000,- Sk, ktorá sa následne na svadbe žalovaných 1/ a 2/ stala predmetom darovania.
21. Preskúmaním spisu a napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom sa nepotvrdilo odvolateľom vytýkané neúplné zistenie skutkového stavu ani nesprávne právne posúdenie veci. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, správne zhodnotil skutkový stav, dôsledne sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi sporu, zároveň vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a za požitia správnych ustanovení zákona vyvodil správny záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a teda existenciu daru voči žalovaným 1/ a 2/. Za takéhoto stavu sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené zákonné podmienky na vrátenie daru.
22. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, pretože ním vytknuté odvolacie dôvody sa ukázali ako neopodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, stotožniac sa v celosti aj s jeho odôvodnením.
23. Súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1/ a 2/.
24. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).