Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/21/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: U.. A. F., A.. XX.X.XXXXX, W. F. XX, XXX XX O., prechodne bytom bez prihlásenia U. XX, O., právne zastúpenej advokátom: JUDr. Marián Jusko, Račí potok 3, Košice, proti žalovanému: I. Z., A.. XX.X.XXXX, W. H. XX, O. o nariadení neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu elektronickým podaním dňa 1.2.2022 domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstup do bytu č. X, A. X. F. W. T. U. XX Q. O., X. Č.. XXXX, A. F. Č.. XXXX/X N. A. D. Č.. XXXXX F. E. O.G. G., E. O. - X. P., O.. Ú. X. P. a zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni a jej maloletému synovi W. K. I., A.. X.X.XXXX, na menej ako 20 metrov.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným do 11.1.2021 žila v spoločnej domácnosti v byte na ulici U. XX, O. spolu s maloletou dcérou žalobkyne a žalovaného a maloletým synom žalobkyne z prvého manželstva W. K. I., A.. X.X.XXXX. Vo vzťahu so žalovaným bola 4 roky. Vzťah začal pod striktnou podmienkou, že žalovaný drogy nebude nikdy užívať, vzhľadom k tomu, že vedela o jeho minulosti, čo žalovaný sľúbil s odôvodnením, že drogy sú pre neho minulosťou, pretože si za prechovávanie a obchodovanie s drogami a ich užívanie odpykal nepodmienečný trest odňatia slobody piatich rokov, z ktorého sa poučil a v žalobkyni našiel konečne zmysel života. Podozrenie, že sa so žalovaným niečo deje nadobudla v priebehu mesiaca marec 2021. Až 22.4.2021 zistila, že žalovaný začal znova užívať tvrdé drogy, konkrétne pervitín - injekčne, a to po niekoľkých rokoch abstinencie. Potom ako dňa 22.4.2022 našla v byte drogy a k nemu dané príslušenstvo potrebné k užívaniu, žalovaného konfrontovala, pričom užívanie drog priznal. Požiadala ho, aby sa z bytu, nakoľko v spoločnej domácnosti žili dve maloleté deti, odsťahoval a z bezpečnostných dôvodov okamžite vymenila zámok. V čase odlúčenia mu však umožnila stýkať sa s dcérou. Žalovaného po mesiaci a pol odlúčenia prijala naspäť a dala mu šancu viesť opäť normálny rodinný život. Podmienkou bolo, že sa začne liečiť. Liečba bola ambulantná (nevie uviesť koľkokrát tam žalovaný reálne aj bol), bola ale zjavne neúspešná, pretože správanie žalovaného sa voči nej, jej synovi a spoločnej dcére v letných mesiacoch opäť veľmi zmenilo v tom zmysle, že žalovaný začal byť čoraz častejšie veľmi náladový, výbušný a agresívny, pričom agresivita a strata kontroly sa u neho neustále stupňovala a naberala na intenzite. Stavy totálnej apatie sa snažil vyvažovať svetlými chvíľkami, kedy sa správal normálne, bolo ich však čoraz menej. V polovici augusta 2021 žalovaný žalobkyňu na spoločne strávenom víkende na chalupe zdrogoval, čo si potvrdila testom. Opätovne ho konfrontovala s touto skutočnosťou, pričom jej potvrdil, že s drogami ani popri liečbe neprestal, ba práve naopak, užívanie drog sa rapídne zvýšilo. Žalovaný dokonca začal kombinovať mäkké a tvrdé drogy alebo lieky, predpisované lekárkou v centre pre liečbu drogových

závislostí na ukľudnenie s ďalšími liekmi - opionidné analgetiká a alkoholom. Vtedy žalobkyňa na istý čas odišla aj s deťmi k rodičom. K recidíve došlo opätovne asi v mesiaci november, keď u žalovaného sama našla opäť tvrdé drogy. Situáciu sa bála riešiť, pretože ju žalovaný najprv citovo vydieral, že ju k svojej abstinencii potrebuje a keď ho opustí, tak si ublíži resp. stratí akýkoľvek zmysel života. Po čase sa však jeho vydieranie a vyhrážky obrátili tvrdo voči žalobkyni a deťom. Žalovaný sa začal vyhrážať ublížením na zdraví, ale aj smrťou, kedy v amoku pobehoval s nožom v ruke po byte, pričom mala malú dcéru v tom čase na rukách. Neskôr v amoku otočil nôž proti sebe, že si ublíži. Niekoľkokrát v strachu vybehla s dieťaťom na rukách von z bytu, lebo u žalovaného sa začali čoraz častejšie prejavovať násilne sklony. Stupňujúce sa vyhrážky o ublížení smerovali čoraz častejšie nielen voči žalobkyni, ale aj voči synovi. Žalovaný vytrvalo odmietal ústavnú liečbu. Dňa 11.1.2022 podala trestné oznámenie po incidente, kedy žalovaný chcel havarovať s motorovým vozidlom, v ktorom s ním sedela, len aby ju vystrašil. Následne sa žalobkyňa z dôvodu obáv dočasne spolu s deťmi odsťahovala z bytu, ktorý má v nájme, a v ktorom spolu so žalovaným bývali.

3. Okresný súd uznesením zo dňa 2.2.2022, sp. zn. zakázal žalovanému vstup do bytu č. X, A. X. F. W. T. U. Č.. XX Q. O., zapísaného na LV č. XXXXX, X. Č.. XXXX, A. F. Č.. XXXX/X, E. O. G., E. O. - X. P., O.. Ú. X. P., II. v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu približovať sa k maloletému synovi žalobkyne na menej ako 20 m vylúčil na samostatné konanie, IV. poučil žalovaného o možnosti podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej o určenie, že žalovaný má právo bývať v byte č. X, A. X. F. W. T. U. XX Q. O., X. Č.. XXXX, A. F. Č.. XXXX/X N. A. D. Č.. XXXXX F. E. O. G., E. O. - X. P., O.. Ú. X. P. a V. vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2022.

5. Konanie o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k jej maloletému synovi W. K. I., A.. X.X.XXXX na menej ako 20 metrov je po vylúčení tohto nároku vedené pod touto sp. značkou ().

6. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 11.1.2022 súd zistil, že žalobkyňa podala trestné oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania.

7. Zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 11.12.2020 súd zistil, že prenajímateľ U. O. a nájomca U.. A. F., žalobkyňa, uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajímateľ prenechal žalobkyni do užívania byt č. X A. X. F. W. T. U. XX Q. O., N. A. D. Č.. XXXXX, O.. Ú. X. P. (ďalej len byt) na dobu určitú od 11.12.2020 do 10.12.2021 s tým, že v prípade dohody je možné nájomnú zmluvu predlžiť v písomnej forme na ďalšie obdobie.

8. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX, O. Ú. X. P. súd zistil, že prenajímateľ U. O. je vlastníkom predmetného bytu.

9. Z rodného listu maloletej N. A. Z. súd zistil, že otcom maloletej, narodenej XX.X.XXXX je žalovaný a matkou žalobkyňa.

10. Podľa ust. a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladné opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

17. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Podľa , súd vo výroku uznesenie podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasledujúcich . Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších

predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa . K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.

22. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ.

23. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. až h) vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie NO smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením NO relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1098 - 1099).

24. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný, keďže žalobkyňa neosvedčila pravdepodobnosť svojho nároku.

25. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala ako zákonná zástupkyňa svojho maloletého dieťaťa, aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k jej maloletému synovi na menej ako 20 metrov. V návrhu na nariadenie opatrenia označila ako žalobcu iba seba, pričom stranou sporu nie je maloletý, o právach ktorého má byť v konaní rozhodnuté.

26. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a druhá strana sporu (žalovaný) je subjektom v hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd

žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nim skutočne je alebo nie je.

27. Keďže žalobkyňa sa domáha úpravy práv subjektu, ktorý nie je stranou sporu, t,j, žalobcom je subjekt odlišný od subjektu, o právach ktorého sa má konať, má súd za to že v prejednávanej veci nie je daná aktívna legitimácia. Dôsledkom nepreukázania aktívnej legitimácie je neosvedčenie pravdepodobnosti nároku vo veci samej.

28. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nebola splnená jedna zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, (ktoré musia byť splnené kumulatívne), v súd v súlade s ust. , bez posudzovania ďalších podmienok nevyhnutných na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v časti uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k jej maloletému synovi na menej ako 20 metrov zamietol.

29. Nakoľko predmetné uznesenie má povahu končeného rozhodnutia, súd v súlade s ust. rozhodol aj o trovách konania.

30. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. V súlade s citovaným zákonným ustanovením vznikol žalovanému ako plne procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu 100 % trov konania voči žalobkyni, ktorej nárok na náhradu trov konania ako plne neúspešnej strane sporu nevznikol. Nakoľko podľa obsahu spisu žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, o trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a contrario tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.

Podľa ust. toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia.